Výskumy prebiehajúce od roku 2009 boli sústredené predovšetkým do priestoru ranogotického hradného jadra a boli realizované v súvislosti s pamiatkovou obnovou hradnej zrúcaniny.
Interdisciplinárny výskum pozostávajúci z architektonickohistorického (M. Bóna), dendrochronologického (P. Barta), archeologického (R. Daňo), a archívneho výskumu (R. Ragač) nadviazal na staršie povrchové terénne prieskumy a vďaka sprístupneniu doteraz neprístupných konštrukcií prehĺbil poznatky o dobe založenia, historickej podobe i o postupnom vývoji hradného komplexu.
Archeologický výskum sa zameral hlavne na zistenie nových faktov o zaniknutých častiach architektúr, historických niveletách pochôdznych úrovní terénu a kultúre každodenného života na hrade od konca 13. po začiatok 18. storočia.
Výskum vybraných lokalít
V súčasnosti prebiehajúce výskumy sa sústredia na rôzne historické lokality a pamiatky na Slovensku, pričom využívajú moderné metódy a interdisciplinárny prístup.
Hrad Čičava
Výsledky doterajšieho architektonicko-historického a archívneho výskumu hradu Čičava (Čičva) prezentujú informácie získané v roku 2016 v rámci prípravnej dokumentácie prebiehajúcej konzervácie hradnej zrúcaniny. Výskum nadviazal na skoršie práce D. Menclovej, Z. Gardavskéhoho, A. Vallašeka a M. Plačka.
Hrad Hrušov
Prvá informácia o archeologickom a architektonicko-historickom výskume hradu Hrušov (okres Zlaté Moravce) pochádza z rokov 2018-2023. Výskum bol iniciovaný stavebnou činnosťou súvisiacou s reštaurovaním hradu a bol zameraný na oblasť západného paláca, pivnice severného paláca, juhovýchodného paláca a priestoru vstupu do centráneho hradu. Súčasťou výskumu bolo aj sledovanie línií hradobného múru a stredovekého opevnenia, ako aj historických úrovní a stavebných konštrukcií (vstupy, piliere mosta).
Materiálna kultúra získaná z výskumu pochádza z násypových vrstiev zo 14. - 18. storočia a zahŕňa predovšetkým keramiku, kachlice, zvieracie kosti a drobné predmety.
Cieľom príspevku je prezentovať výskum (2018-2022) na hrade Hrušov. Výskum sa uskutočnil na nádvorí stredného hradu, v juhovýchodnom paláci a pred bránou do stredného hradu. Bol realizovaný Archeologickým ústavom v Nitre v spolupráci s Občianskym združením Leustach. Predmetný výskum priamo nadviazal na činnosť súkromnej spoločnosti PAMARCH a Katedry archeológie UKF v Nitre.
Na nádvorí bol odkrytý južný vstup do západnej hospodárskej budovy. Zachytené boli zvyšky po parkánovom múre a stavebné zásahy z konca 20. rokov 20. stor. Pri západnom hradbovom múre boli v najspodnejších vrstvách zachytené zlomky keramiky zo 14.-15. stor. Zaujímavým nálezom sú aj odpadové žľaby u západnej hradby. V juhovýchodnom paláci bol zachytený mohutný parkánový múr, ktorý sa neskôr stal súčasťou nádvoria medzi delovou baštou a hranolovou delovou baštou. Pred vstupom do stredného hradu bol preskúmaný mostový pilier a odpadové žľaby.
Hrad Beckov
Prednáška prezentuje najnovšie výsledky dodatočného výskumu západného paláca Beckovského hradu. Architektonicko-historický výskum nadviazal na prvú etapu výskumu z roku 2018 a upresnil doterajšie poznatky o vývoji stavby. Predovšetkým vďaka dendrochronologickému výskumu bolo možné datovať vznik najstaršieho murovaného opevnenia hradu do rokov 1161 - 1181. Beckovský hrad tak patrí medzi najstaršie známe kamenné hrady na území dnešného Slovenska.
Vznik paláca, ktorý predstavoval vnútorné rozšírenie obvodového múru, sa datuje do 13. storočia a jeho vrcholnogotická prestavba do prelomu 14. a 15. storočia. Výskum tiež identifikoval viacero umeleckých detailov na vonkajšej fasáde paláca: umeleckú výzdobu okenných rámov, umeleckú výzdobu na omietke cimburia a podobne.
Kostol sv. Margity v Malej Mači
V tejto práci sú prezentované výsledky interdisciplinárneho pamiatkového výskumu a aktuálny stav renovácie a reštaurovania románskeho kostola sv. Margity, ktorý sa nachádza osamotene na juhovýchodnom okraji katastra Malej Mače. Najnovšie prieskumy od roku 2006 potvrdzujú neskororománsky pôvod stavby z prvej polovice 13. storočia, pričom bola zachovaná jeho úplná podoba v oblasti lode a presbytéria.
Na južnej fasáde lode boli objavené zvyšky troch románskych okien, umiestnenie pôvodného vchodu a tzv. zúbkový vlys. Archeologické prieskumy v lodi potvrdili existenciu západnej empory a odhalili konštrukčné detaily ojedinele sa vyskytujúcej, unikátne zachovanej chórovej priečky. Táto zahŕňala dva odkryté bifória na stranách víťazného oblúka, pri ktorých sa na základe analógií predpokladá uzatvárateľná výplň.
Okrem zvyškov románskych malieb v lodi objavili reštaurátori v presbytériu kompaktne zachovanú maľbu s výjavom Ukrižovania z prvej štvrtiny 14. storočia. Táto maľba zobrazuje aj rodinu donátora vrcholnogotickej prestavby kostola.
Posledná výraznejšia prestavba kostola prebehla v druhej polovici 17. storočia, kedy bola loď zaklenutá, pristavaná sakristia a z juhu bol k lodi pripojený dominantný zvonový múr. V súčasnosti sa na južnej fasáde lode a presbytéria prezentuje románsky vzhľad kostola.
Kostol sv. Heleny v Demandiciach
Kostol sv. Heleny v obci Demandice na juhozápadnom Slovensku sa nachádza na kopci mimo osady v lokalite Hýbec (okres Levice). Hýbec bol v stredoveku samostatnou usadlosťou a patril miestnym šľachtickým rodom. Pisomné zmienky o kostole sv. Heleny z obdobia stredoveku, ani správy o priebehu jeho výstavby sa doteraz nepodarilo nájsť. Najstaršia dôveryhodná správa o kostole pochádza až z konca stredoveku, z 9. februára 1526. V tom čase František z Kolárov vo svojej záveti zahrnul aj kostol v Hýbci, ktorému odkázal 1 zlatku.
V čase bojov proti Osmanskej ríši v 16. - 17. storočí sa z Hýbca stal majer patriaci susednej obci Demandice. Zo stredovekého kostola sa stala kaplnka, ku ktorej sa konali iba príležitostné procesie. Začiatkom 19. storočia bola z iniciatívy miestneho zemepána Františka Šimoniho, člena cisársko-kráľovskej komory, renovovaná. Po prvej oprave udrel do kaplnky blesk a Šimoniovci museli vykonať druhú rekonštrukciu objektu.
Od polovice 19. storočia kaplnka sv. Heleny patrila k obľúbeným pútnickým miestam. V roku 1882 bol obnovený celý exteriér. Posledná interiérová a exteriérová rekonštrukcia bola realizovaná v rokoch 2000 - 2007, kedy prebehlo aj architektonicko-historické skúmanie.
V strede severnej fasády potvrdili prieskumy existenciu zvyškov severnej steny pôvodného románskeho kostola. Jej spodná časť bola murovaná z kamenných kvádrov a vyššie pokračovalo omietnuté tehlové murivo. V rámci rozsiahlej neskorogotickej prestavby začiatkom 16. storočia bola románska loď predĺžená na severnej a západnej strane, čím vznikla podlhovastá jednoloďová stavba súčasných rozmerov. Nový vstup na južnej fasáde bol zdobený doteraz zachovaným portálom a interiér bol presvetlený piatimi vysokými oknami. Spodná časť fasád bola lemovaná predstupňujúcim murovaným soklom, polygonálne ukončenie presbytéria bolo klenuté rebrovou klenbou a zvonka bolo podopreté piatimi opornými piliermi. Neskôršie prestavby z konca 18. a začiatku 19. storočia eliminovali rozsiahle statické poruchy.
Gýmešský hrad
Analyzovaný pamätný spis bol vydaný pri príležitosti päťstého výročia Gýmešského hradu (Jelenec pri Nitre), ktoré pripadlo na rok 1750. Hrad bol rodovým sídlom významného uhorského rodu Forgáčovcov od jeho založenia (1250). Pamätná tlač bola vytvorená a vydaná za života jedného z majiteľov hradu, Pavla V., biskupa v Oradei.
Ide o anonymný zväzok malej veľkosti, bez označenia miesta vydania či vydavateľa, z ktorého sa dnes zachovalo len niekoľko exemplárov. Predpokladá sa, že bol vytlačený v tlačiarni v Győri. Publikácia je typickým príkladom barokovej slávnostnosti a predstavuje cenný zdroj poznatkov o histórii rodu a hradu, ako aj zriedkavú a jedinečnú spomienku na regionálnu históriu a kultúru.
Záhada Čachtického hradu: Ako padla najmocnejšia žena Uhorska | Legendárne Slovensko (Dokument)
Ďalšie výskumy a publikácie
Štúdia sumarizuje súčasné poznatky z terénneho pamiatkového výskumu vybraných slovenských hradov, ktorých vlastníctvo bolo v minulosti spojené s trenčianskou vetvou rodu Čákovcov, najmä Matúšom III. Trenčianskym.
Archeologický výskum kaštieľa v Markušovciach (okres Spišská Nová Ves) prebiehal v roku 2019 v rámci rekonštrukčných prác, konkrétne pri plánovanej výstavbe kanalizácie. Výkop prebiehal formou priekop v smere V-Z. V priekopách boli odkryté doteraz neznáme architektonické pozostatky. V jednej z priekop boli identifikované viaceré vrstvy a sídliskové objekty datované od konca 13. / začiatku 14. storočia do konca 18. storočia.
V predpolí dolnej brány boli identifikované priekopa a kontreskarpa, spolu s jamou padacieho mosta predstavujú vylepšenia obrany kaštieľa z konca 16. storočia. Na dolnom nádvorí boli objavené základy stavby s kruhovým pôdorysom a vchodom z východu. Základy tejto stavby poškodili vrstvy datované na základe nálezov keramiky do druhej polovice 13. storočia. Táto kruhová stavba sa výrazne podobá podobnej pevnosti postavenej Jánom Jiskrom v predpolí Spišského hradu. Ďalšie objavené konštrukcie na dolnom nádvorí svedčia o stavebnej činnosti v období raného novoveku. V priekope na hornom nádvorí neboli identifikované žiadne architektonické konštrukcie.
Z nálezového súboru bol najzaujímavejší nález č. 3, ktorý obsahoval hrncovité neglazované kachle, fragmenty vysoko- a neskorostredovekej keramiky, bronzovú ušnú lyžičku a tri falšované štvrťgrose Žigmunda Luxemburského.
Článok informuje o výsledkoch dendrochronologického výskumu románskeho kostola sv. Michala vo Veľkom Klíži - časti Klížske Hradište. Obec sa nachádza v centrálnej oblasti Ponitria. Románsky kostol patrí k unikátne zachovaným vidieckym kostolom a v jeho blízkosti sa nachádzal benediktínsky kláštor. Výskum pozostatkov stavby z roku 2023 umožňuje datovať výstavbu kostola na prelom rokov 1125 a 1126.
Článok prezentuje archívny, archeologický a architektonický prieskum farského kostola v Ludaniciach. Výskum prebiehal súbežne s celkovou obnovou budovy v rokoch 1998 - 2010, no pre rôzne dôvody mal len čiastkový charakter. Napriek obmedzenému rozsahu štúdia ponúka komplexný pohľad na históriu sakrálnej stavby, ktorá mala svoje počiatky pravdepodobne v neskororománskom období. Okrem architektúry článok analyzuje aj kostolný cintorín a pôvodný titul kostola - sv. P. M.
Prieskum archívneho krídla Bojnického hradu bol iniciovaný plánovanými stavebnými úpravami. Táto časť hradu pôvodne slúžila ako obytné krídlo a nachádzala sa v najvyššie položenej časti. Prieskum z roku 1994 odhalil doteraz neznáme stavebné prvky, ktoré kedysi tvorili súčasť vonkajšieho opevnenia ranogotického hradu. Nachádzala sa tu mierne deštruovaná koruna kamenného múru so zachovaným zúbkovaným zakončením na ochranu strelca. O niečo mladšie je objavené murivo obytného objektu, ktoré obsahovalo lomený portál s kamenným ostením a ďalšie ostenie vykurovacieho otvoru. Tieto architektonické prvky vznikli v druhej polovici 13. storočia až na začiatku 14. storočia. Výskum priniesol aj nové poznatky z mladších prestavieb paláca v období renesancie a baroka. Zaujímavé boli aj nálezy fragmentov keramiky, kachliarskej a sklenenej produkcie, datované do 14. až 18. storočia.
V centre I. nádvoria Čachtického hradu sa uskutočnili dva záchranné výkopy v rámci príprav na výstavbu pokladnice. Počas výkopov bola preskúmaná oblasť medzi 2. bránou a severovýchodným bastiónom. V dôsledku výkopov boli odhalené zvyšky základov dvojizbovej architektúry s nepravidelným pôdorysom z kameňa spojeného vápennou maltou s občasným použitím tehál. Nadzemné časti architektúry boli pravdepodobne postavené ako zrub. Stavba bola datovaná do druhej polovice 17. storočia. Identifikované boli aj malé pozostatky stavby z druhej tretiny 16. storočia. Archeologický materiál pozostával z fragmentov keramiky, kachľových pecí (vrátane fragmentu neskorogotickej kachľovej pece s figurálnou scénou zobrazujúcou svätého Juraja zabíjajúceho draka) a drobných nálezov.
Záchranný výkop v záhrade Nitrianskej galérie (Nitra-Staré Mesto) odhalil osídlenie a využitie územia v štyroch obdobiach. Najstaršie dokumenty zahŕňajú unikátne fragmenty nádob z obdobia staršej bronzovej doby a pravdepodobne laténskej doby z najnižších vrstiev na dne výkopu, v bezprostrednej blízkosti juhovýchodného...