Termín jazyková kultúra má viacero významov: Celkový stav spisovného jazyka - jazyk má byť kultivovaný, vyspelý a flexibilný, aby dokázal plniť požiadavky, ktoré na jazyk kladie spoločnosť a používatelia (napr. či jazyk poskytuje možnosť výberu zo synonymických radov, možnosť primerane sa vyjadriť pomocou odborného termínu či citovo zafarbeného slova, či je jazyk schopný reagovať na meniacu sa skutočnosť - preberanie a tvorenie nových slov a spojení...). Úroveň jazykového prejavu každého jednotlivca spoločnosti - kultivovanosť znamená jazykovú primeranosť vzhľadom na komunikačnú situáciu. K zvyšovaniu jazykovej kultúry môže prispieť aj jazyková osveta a popularizácia poznatkov o jazyku (vydávanie slovníkov, časopisov a iných knižných publikácií o jazyku). Dôležité je dodržiavanie spisovnej normy a vhodné používanie jazykových prostriedkov.
Materinský jazyk - je jazyk, ktorý si jednotlivec osvojí v rodine. Cieľový jazyk - je oficiálny jazyk určitého štátu, ktorý sa učí príslušník národnostnej menšiny daného štátu. Napríklad pre príslušníkov maďarskej menšiny žijúcich na Slovensku je materinským jazykom maďarčina, ale cieľovým jazykom slovenčina. Cudzí jazyk - je jazyk iného štátu, kde nežijeme, ale tento jazyk chceme ovládať. Materinský jazyk je reč, ktorou obyvateľ najčastejšie hovoril vo svojom detstve.
Dominancia slovenčiny a význam materinského jazyka
Podľa najnovších údajov je slovenčina materinským jazykom pre drvivú väčšinu obyvateľov Slovenskej republiky. Konkrétne, takmer 82 percent obyvateľov uviedlo slovenčinu ako svoj materinský jazyk, čo predstavuje 4.456.102 ľudí. Odborná garantka Sčítania Ľudmila Ivančíková zdôraznila, že v porovnaní s predchádzajúcim cenzom došlo v prípade slovenčiny k nárastu o štyri percentuálne body. Ďalšie najpočetnejšie materinské jazyky po slovenčine: maďarčina, rómsky jazyk, rusínsky jazyk a čeština s menšími podielmi.
Okrem uvedených jazykov sa uvádzajú aj ukrajinský, ruský, anglický, nemecký, poľský a vietnamský jazyk, ktoré tvoria spolu podiely menšie ako jedno percento z celkového počtu obyvateľov. Zaujímavosťou je, že slovenský posunkový jazyk si ako materinský jazyk uviedlo 1835 obyvateľov. Geograficky má slovenský materinský jazyk najvyšší podiel v Žilinskom a v Trenčianskom kraji, kde presahuje 90 percent.
Historický vývoj slovenského jazyka
Slovenský jazyk sa vyvíjal nepretržite od 5. storočia ako osobitný slovanský jazyk. Predspisovné obdobie zahŕňa praslovanský jazyk, starú slovenčinu a staroslovienčinu, ktorú priniesli Konštantín a Metod. V ďalších fázach nasledovalo latinčina ako jazyk vzdelancov a liturgický jazyk, potom čeština a vývoj kultúrnej slovenčiny. Spisovné obdobie zahŕňa Bernolákovské obdobie, štúrovské obdobie, martinský úzus a ďalšie etapy, ktoré formovali súčasnú spisovnú slovenčinu.
V roku 1953 nastali v slovenskom pravopise zásadné zmeny. Na materinský jazyk sa pojem vyvíja z rôznych pohľadov: Materinský jazyk je jazyk, ktorý si jednotlivec osvojí ako prvý, a zároveň je jazyk, ktorý najčastejšie používame a najlepšie ovládame.
Materinský, cieľový a cudzí jazyk v škole a v živote
V školskom prostredí rozlišujeme dva typy jazyka: komunikačný jazyk a odborný (akademický) jazyk. Komunikačný jazyk vychádza z kontextu a nie je tak jazykovo náročný, čo umožňuje žiakom, najmä deťom cudzincov, komunikovať v priebehu relatívne krátkej doby. Odborný jazyk vyžaduje väčšiu spôsobilosť a dlhšie získavanie. Z teórie vyplýva, že rozdiel medzi jazykom komunikačným a jazykom odborným je podstatný, a že aj žiaci, ktorí dobre komunikujú, nemusia mať osvojené akademické spôsobilosti.
Napokon, materinský jazyk je základný nástroj identity a kultúrneho dedičstva, ktoré treba zachovať a rozvíjať. Medzinárodný deň materinského jazyka pripomína význam jazykových práv a rozmanitosti a potrebu vzdelávania v materinskom jazyku, ako aj zvyšovania úrovne ovládania materinského jazyka.
Praktické poznámky o používaní termínu a jazykovej kultúre
- Termín “materinský jazyk” je správna forma podľa Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV a označuje jazyk, ktorý si jednotlivec osvojí ako prvý.
- “Cieľový jazyk” predstavuje jazyk, ktorý sa učí príslušník národnostnej menšiny na území iného štátu a ktorý je oficiálnym jazykom tejto krajiny.
- “Cudzí jazyk” je jazyk iného štátu, ktorý chce človek ovládať, ale v ktorom nežije.
- Jazyková kultúra zahŕňa kultivovanosť jazykového prejavu, dodržiavanie spisovnej normy a popularizáciu poznatkov o jazyku.
Medzinárodný deň materinského jazyka ponúka príležitosť spoznávať špecifiká a tradície rôznych jazykových komunít a prispieva k rozvoju jazykovej rozmanitosti a viacjazyčného vzdelávania.
Krátke zhrnutie kľúčových pojmov
Materinský jazyk - jazyk prvého osvojovania v rodine, najviac prirodzený a komfortný; Cieľový jazyk - oficiálny jazyk štátu, ktorý sa učí príslušník národnostnej menšiny; Cudzí jazyk - jazyk iného štátu, ktorý chceme ovládať. Jazyková kultúra predstavuje kultivovanosť spisovného jazyka a aktívny záujem spoločnosti o jeho zachovanie a rozvoj.
tags: #matersky #jazyk #alebo #materinsky #jazyk