Rodina je základným stavebným kameňom spoločnosti a zohráva kľúčovú úlohu vo vývoji jednotlivca. Súčasne sa menili aj problémy, ktorým rodičia čelia v modernej spoločnosti. Článok sa zaoberá rôznymi aspektmi rodičovstva, výchovy detí, aktivít v škôlke, a to všetko s ohľadom na súčasné trendy a výzvy.
Vývoj rodiny a rodičovstva v postmodernej spoločnosti
Modernizácia a industrializácia priniesli rozsiahle ekonomické, politické a sociálne zmeny, ktoré ovplyvnili nielen jednotlivcov, ale aj samotné rodiny. Problémy, ktorým čelia dnešní rodičia, sa diametrálne líšia od tých, ktoré riešili generácie pred nimi. Nástup industrializácie spôsobil, že z rodičovských starostí zmizla napríklad potreba pomoci detí pri prácach na poli či pri starostlivosti o hospodárske zvieratá. S rastúcim počtom ľudí zamestnaných v továrňach sa vidiecky život postupne vytrácal a menil. Po presťahovaní do miest sa začali meniť aj osobné a rodičovské problémy, ktoré sa s modernou dobou stali úplne odlišnými od tých, ktoré zažívali rodičia pred touto modernizáciou.
Rodina ako základné sociálne spoločenstvo
Každý človek je súčasťou určitého sociálneho spoločenstva, ktorým je tradične rodina. Rodina je primárnym kontextom ľudskej skúsenosti od narodenia až po smrť. Ide o inštitúciu, ktorá má nenahraditeľný význam pre vývoj a život človeka. Okrem uspokojovania fyzických, psychických a sociálnych potrieb poskytuje zázemie potrebné na spoločenskú sebarealizáciu a je zdrojom skúseností a vzorov správania pre budúci život. Rodina, ktorá je základnou sociálnou skupinou spoločnosti, pozostáva najmenej z dvoch členov, zvyčajne rodičov a detí. Do rodiny zaraďujeme aj ďalších rodinných príslušníkov, ako sú starí rodičia, bratranci, sesternice, strýkovia, tety a iní. Členovia rodiny sa riadia vzormi správania a každý člen plní určitú sociálnu úlohu.
Reprodukcia a podpora rodinnej politiky
Na založenie rodiny je potrebná ľudská reprodukcia, ktorej základom sú biosociálne cykly. Prvou fázou je rodenie novej generácie, pričom už tieto biologické procesy sú zložito regulované sociálnymi podmienkami života. Tie ovplyvňujú početnosť a kvalitatívne vlastnosti novej generácie, predovšetkým jej schopnosti pre úspešný telesný, duševný a sociálny vývin. Druhou fázou je výchova, ktorá tieto schopnosti rozvíja. Spôsob, intenzita a miera rozvíjania sú dané primárne sociálno-ekonomickým rámcom spoločnosti a jej politickým zameraním.
Podľa niektorých odborníkov veľmi vplýva na reprodukciu ľudí aj na samotné partnerské vzťahy ekonomická situácia v krajine. Neustále opakujúce sa hospodárske krízy, zvyšujúca sa inflácia, záťaž hypotékou či úverom, nevedomosť nájsť si prácu po ukončení školy alebo dokonca klesajúci počet produktívnych ľudí je zlou perspektívou na to, aby si mladí ľudia chceli zakladať rodiny či dokonca chceli ešte deti alebo chceli mať viac ako jedno dieťa. Ak mladí ľudia, ktorí sú schopní reprodukcie však vo svojej krajine nevidia podporu vlády mladých rodín, nie sú veľmi motivovaní k tomu aby si zakladali rodiny.
Problémy a príležitosti v oblasti rodičovstva
Mladí ľudia často odkladajú rodičovstvo kvôli problémom s nájdením si práce po ukončení štúdia. Ak mladí ľudia zažívajú takýto problém, prežívajú sami v sebe negatívne pocity ako sklamanie, hnev, frustráciu či beznádej a myslia len na to, ako prežiť v tejto spoločnosti a vedieť sa sám uživiť. Väčšina mladých ľudí si chce zabezpečiť základné potreby ako je už spomínaná strava, bývanie a finančný príjem a až potom uvažuje o svojich potomkoch.
Rôzne formy rodín
V súčasnosti už manželstvo nie je zárukou ani podmienkou vzniku rodiny. Predmetom mnohých diskusií je diverzifikácia a pluralizácia foriem rodinného spolužitia. Realita súčasnosti zahŕňa adoptívne rodiny, rodiny s jedným rodičom, rodiny, kde rodičia nie sú zosobášení, páry bez detí, rodiny s homosexuálnymi rodičmi atď. Pre dieťa je veľmi dôležité, aby vyrastalo v rodine, pokiaľ sa dá tak v biologickej, kde sú rodičia s dieťaťom v pokrvnom vzťahu. Ak to možné nie je z určitých príčin aby dieťa vyrastalo v biologickej rodine je pre neho dobré aby vyrastalo v sociálnej, ale za to harmonickej rodine. Môžu to byť napríklad už spomínané adoptívne rodiny, rodiny s jedným rodičom, rodiny s homosexuálnymi rodičmi alebo aj rodiny s profesionálnymi rodičmi. Čo sa týka homosexuálnych rodín, mnoho ľudí aj v 21. storočí takéto páry či rodiny dokáže odsudzovať a to na základe nejakých svojich domienok. No nič nepoukazuje na to, že by tieto páry nevedeli alebo nemohli vychovávať deti rovnako správne a s láskou ako heterosexuálne založené rodiny. Dokonca výskum o homosexuálnych a lesbických rodinách nám priniesol zistenie, že tieto páry sú rovnako schopné vychovávať deti ako heterosexuálni rodičia pri adopcii.
Rola profesionálneho rodiča a adopcia
Rola profesionálneho rodiča je zložitá. Ide o spojenie roly rodiča a roly profesionála - vychovávateľa. Ide o veľmi zodpovednú a náročnú prácu, ktorá spočíva v nepretržitej starostlivosti o dieťa, ktoré má špecifické potreby vzhľadom k tomu, že nemôže vyrastať vo svojej vlastnej biologickej rodine, pretože jeho rodičia mu nemôžu, nechcú, alebo nevedia zabezpečiť starostlivosť. Hlavným poslaním profesionálneho rodiča je naplniť jednu zo základných potrieb dieťaťa, a to potrebu blízkej osoby, s ktorou si dieťa vytvorí vzťah. Tento vzťah má byť vzájomný, nie jednostranný.
Adopcia detí je bežná aj na Slovensku. Je to osvojenie si dieťaťa z detského domova alebo inej inštitúcie. Čo sa týka výskumov v meta-analýze o adoptovaných deťoch sa ukázalo iba malé zvýšenie problémov adoptovaných detí oproti bežným deťom, avšak výrazne viac adoptovaných detí bolo zastúpených medzi klientmi odborníkov na duševné zdravie. Meta-analýzy porovnávajúce adoptované a neadoptované deti odhalili, že deti v adoptívnych rodinách majú vyššie IQ a lepšie výkony v škole ako deti, ktoré zostali buď v nefunkčnej rodine alebo inštitúcii. V porovnaní s bežnou populáciou skórovali v IQ testoch rovnako, avšak trochu zaostávali v školských výkonoch a jazykových schopnostiach a viac adoptovaných detí malo problémy v učení. Adopcia ako možnosť pre deti bez rodičov alebo vyrastajúce v nevhodných podmienkach, má pozitívnejší ako negatívnejší vplyv na vývoj detí. Vždy je pre samotné dieťa lepšie keď vyrastá v biologickej alebo aj sociálnej rodine v harmónii, s láskou, pohladením, dôverou a v bezpečí ako samé v detskom domove alebo v biologickej či sociálnej rodine ale bez bezpečia, lásky a harmónie.
Význam rodiny v postmodernom svete
Význam rodiny v postmodernom svete rastie priamo úmerne s tým, ako si ľudstvo nevie poradiť s celosvetovými problémami. Zatiaľ čo v minulosti bola rodina hospodársky sebestačnou bunkou, rodičia pracovali doma a deti ich bezprostredne pozorovali, teda výchova sa realizovala spontánne. Tak získavali potrebné vedomosti pre život, ktoré boli dopĺňané objasňovaním či vysvetľovaním mravných zásad a noriem. V priebehu historického vývoja spoločnosti sa menila spontánna rodinná výchova na zámernú, ktorá bola dopĺňaná predovšetkým školskou výchovou a vplyvmi prostredia. Mnohé tradičné hodnoty sa zmenili, spochybnili, ale hodnota rodiny sa spochybňuje len zriedkakedy. Ľudská spoločnosť je však zasahovaná rôznymi civilizačnými problémami, ktoré neobchádzajú ani rodinu. Preto jedna z naliehavých úloh, ktorú sa odborníci usilujú riešiť je posilnenie úlohy rodiny. Od nej totiž očakávajú následnú zmenu mnohých problémov, keď nie pre prítomnosť, tak aspoň blízku budúcnosť. Človek, aby dokázal čeliť nárokom života a s…
Pozitívne aspekty materstva a rodičovstva
Materstvo a rodičovstvo prinášajú do života mnoho pozitívnych zmien. Učia trpezlivosti, triedeniu času a systematickosti, ale aj pôžitku a tolerancii istej miery chaosu. Matky si viac užívajú kľud a ničnerobenie, a niektoré aktivity považované za samozrejmé sú im teraz vzácne. Deti učia intenzívnejšie vnímať čas a spomaliť tempo, vďaka čomu rodičia prežívajú jednotlivé okamihy intenzívnejšie. Okrem toho sa matky učia lepšie prejavovať nehu, poznať svoje hranice a vedieť ich zadávať. Materstvo prináša aj viac sebavedomia v práci a nadhľad.
Riešenie jednotvárnosti na materskej dovolenke
Jednotvárnosť dní na materskej či rodičovskej dovolenke je pre mnohé matky niečo, s čím občas musia zápasiť. Veľkou inšpiráciou im vždy boli ich kamarátky, ktoré sú tiež matkami. Niektoré matky si vymýšľajú rapy a básničky o svojich frustráciách a zdieľajú ich pre pobavenie ostatných aj na Instagrame. Iným pomáhajú prechádzky v prírode alebo nové koníčky, ako napríklad štrikovanie. Dôležité je mať program s kamoškami na materskej dovolenke, chodiť veľa vonku, veci plánovať dopredu a skúšať nové miesta a aktivity. Niektoré matky si zasa niečo zaujímavé prečítajú alebo zoberú svoje dieťa do nosiča a idú sa aj s jej psom prejsť trochu inou trasou ako zvyčajne.
Viera vo vlastnú intuíciu a sebavedomie
Materstvo učí veriť svojej intuícii a prináša viac sebavedomia v práci a nadhľad. Prvé mesiace môžu byť náročné, ale postupne sa to usadí a matky prestanú pochybovať o každej jednej veci, či rozhodnutí, ktoré ako matky robia. Mnohé matky si po niekoľkoročnej starostlivosti o ich deti v mnohých veciach po čase prestanú veriť. Poniektoré sa začnú vnímať ako menej príťažlivé. Iné matky môžu mať pocit, že zabudli množstvo predtým pre ne dôležitých zručností či koníčkov. V oblastiach života, v ktorých boli ako ryba vo vode, sa zrazu začínajú cítiť neprirodzene, alebo majú pocit, že sa nevedia primerane zapojiť do niektorých tém, s ktorými kedysi nemali žiadny problém.
Nové kamarátstva, koníčky a inšpirácia
Materstvo prináša nové kamarátstva a množstvo nových inšpiratívnych tém. Niektoré matky zažívajú počas materskej menšiu explóziu tvorivosti, ktorá pretrváva dodnes, takže šijú, háčkujú, pletú, vyrábajú rôzne pohľadnice, DIY kozmetiku. Iné začnú pracovať, aj keď sú ich deti malé, a v práci musia podávať iný druh výkonu a tým pádom majú viac tvorivej energie, ktorú môžu venovať deťom. Ďalšie sa po tehotenstve konečne naučia správne cvičiť alebo začnú piecť.
Zmena života po materstve
Materstvo mení životy žien a prináša im pocit, že ich existencia má zmysel. Matky sa cítia slobodnejšie a otvorenejšie ako predtým a aj úprimnejšie samé k sebe. Majú teraz extrémne dôležitý dôvod žiť a snažiť sa, lebo ich deti si zaslúžia len to najlepšie a to ich motivuje.
Výchova detí a kontaktné rodičovstvo
Snažíme sa deti vychovávať najlepšie, ako vieme. Buď si necháme poradiť alebo sa riadime vlastným sedliackym rozumom. Do toho všetkého ale ešte vstupuje naše vlastné detstvo. Každý rodič, ktorý miluje svoje dieťa, túži byť tým najlepším. Je prirodzenou súčasťou rodičovstva, mať so svojím dieťaťom harmonický a vyrovnaný vzťah. Študujeme rôzne návody, čítame vzdelávacie články, pravidelne sa zúčastňujeme montessori herní, navštevujeme podporné skupiny dojčenia alebo nosenia, stretávame sa s podobne naladenými ľuďmi, vychovávajúcimi deti nám blízkym štýlom, alebo práve naopak hrdo bojkotujeme všetky seansy a vychovávame dieťa sedliackym rozumom. Akýmkoľvek smerom vedieme výchovu nášho dieťaťa, robíme tak v presvedčení, že to robíme najlepšie, ako vieme. Kontaktné rodičovstvo je o dokonalej súhre. Kontaktné rodičovstvo je nespočetne veľakrát skloňované v modernej literatúre, a to i napriek tomu, že jeho pôvod je rodičovstvo samé. Je to spôsob, akým matka i otec dokážu byť napojení na vlastné dieťa a citlivo vnímať všetky jeho signály - mimiku, gestikuláciu a hlasové prejavy.
Vyrovnaný rodič a bezpečná vzťahová väzba
Dieťa je biologicky naprogramované milovať svojho rodiča závislou láskou, keďže nie je schopné bez neho prežiť. Rodič mu zabezpečuje potravu, teplo, bezpečie a starostlivosť. Dieťa však od rodiča očakáva viac. Predpokladá, že mu rodič rozumie, keď plače, kričí, hýbe sa, uhýba pohľadom. Dieťa nie je schopné rozprávať rečou, ktorou hovoria dospelí, to však nevylučuje fakt, že jej je schopné do určitej miery rozumieť. Čo však v prvom rade potrebuje je, aby rodič rozumel jemu a reagoval na jeho potreby. Hocijaký spôsob výchovy zvolíme, neurobí to z nás dobrých rodičov, pokiaľ sa nimi sami nerozhodneme stať. Ak chceme docieliť, aby nás naše dieťa milovalo nie len preto, že je tak naprogramované, ale vedome si nás vždy zvolilo, otvorene s nami komunikovalo, vážilo si náš názor viac ako názor spoločnosti a bolo voči nám úprimné, chce to z našej strany trochu viac úsilia. Potrebujeme sa zamerať na sebapoznanie a zmierenie sa so svojou minulosťou a svojím vlastným detstvom. Neoplatí sa minulosť popierať, bojovať s ňou, ani ju ospravedlňovať, dôležité je začať byť úprimný voči sebe samému. Zmier nastane vtedy, keď sa dokážeme otvorene a bez prikrášľovania pozrieť na to, akými sme boli deťmi a akých sme mali rodičov a dokážeme to prijať.
Vyrovnanie sa s vlastnou minulosťou
Nech už zvolíme akýkoľvek druh výchovy, nastanú vypäté situácie, kedy pod tlakom, stresom alebo od únavy, zabudneme na všetky poučky a budeme jednať pudovo a pamäťovo. Teda tak, ako s nami jednali naši rodičia alebo opatrovatelia. Aby sme sa vyhli takýmto skratom, potrebujeme si uvedomiť, ktoré výchovné praktiky našich rodičov naozaj nechceme opakovať, a ktoré sú aj v našej výchove akceptovateľné. Ak si uvedomíte, aké ste mali detstvo, dovolíte si prežiť súvisiace emócie a pozriete sa na to, čo sa vtedy odohralo, s pochopením a súcitom, z pohľadu dospelého človeka, rozvinie sa predná časť vášho mozgu, tzv. orbitofrontálny kortex - a vy budete lepšie schopní reagovať na potreby svojho dieťaťa a vytvoriť s ním zdravý a pevný vzťah. To, ako sme ako rodičia schopní vyrovnať sa s vlastnou minulosťou týkajúcou sa blízkeho vzťahu s rodičmi, je po pravde oveľa spoľahlivejším ukazovateľom toho, akú bezpečnú väzbu dokážeme vytvárať so svojími deťmi, než akýkoľvek iný faktor. Dokonca spoľahlivejší než iné rodičovské praktiky, ako je napríklad spoločné spanie alebo množstvo času stráveného s deťmi. Znovu prežívať potlačenú krivdu je náročné, ale ak budeme natoľko silní, že sa s tým dokážeme vyrovnať, odmenou nám bude nielen uzdravenie vlastného ja, ale aj schopnosť nadviazať bližší vzťah s vlastným dieťaťom. Ak sa nám nepodarilo spracovať svoju minulosť doteraz, práve tehotenstvo a materstvo môžu byť vynikajúcou príležitosťou, ako sa vo svojom vnútornom živote a myslení posunúť vyššie.
Transformácia a nový začiatok
Pôrodom sa narodí nielen dieťa, ale aj matka. Matka je odrazu iný človek, ktorý doposiaľ neexistoval. Ak má žena možnosť mať dieťa, môže to prijať ako proces vlastnej transformácie sa na človeka, ktorým si praje byť. Zrekapitulovať si vlastné detstvo a znovu ho emočne prežiť. Prijať veci také, ako sa udiali. Vtedy sú matka, ale aj otec, schopní vnímať signály, ktoré dieťa vysiela a reagovať na ne. Tým, že rodič uspokojuje potreby dieťaťa, to si upevňuje dôveru v okolitý svet, ako aj v rodičov samotných. Dieťa je ochotné spolupracovať s rodičmi, zaujíma ho ich názor a sú preň symbolo...
Vek rodičov a jeho vplyv na rodičovstvo
Vo svojom okolí sa dnes oveľa menej stretávame s prípadmi mladých mamičiek, ktoré si v skorom veku „pokazia život“ neplánovaným tehotenstvom. Až sa trend založenia rodiny poposúval do veku, keď by z rodičov teoreticky mohli byť aj starí rodičia. Možno nepoznáme šestnásťročnú, ktorá porodila, ale máme aspoň dve známe, ktoré porodili bábätko po štyridsiatke. Ako prvorodičky.

Pribúdajú okolo nás bezdetné páry, ktorých sa bojíme spýtať otázku, či na bábätku „pracujú,“ pretože práve s odkladaním rodenia do vyššieho veku narastá počet mužov a žien, ktoré majú problémy s plodnosťou. A je veľmi pravdepodobné, že niekoho by sme sa vyzvedaním mohli dotknúť, nakoľko je to ohromne citlivá téma. Je možné, že sa páry boria s problémami aj desaťročie a nejde to. Ak tehotenstvo príde po dlhodobých neúspechoch a opakovaných liečebných zákrokoch, ide o doslova „vymodlené“ dieťa. Niektorým starším rodičom sa narodí dieťa v druhom alebo treťom manželstve. Pre rodičov, ktorí majú plus mínus štyridsať, platia určité špecifiká, vyplývajúce z rodičovstva v neskoršom veku. V tomto článku sa nechceme zaoberať starým známym „vek je len číslo,“ a teda, či sa na dieťa rodičia fyzicky alebo mentálne cítia. Je však možno dobré povedať si, že takéto rodičovstvo je iné.

Vo všeobecnosti možno pozorovať, že staršie mamy sú citlivejšie na prejavy dieťaťa, rýchlejšie na neho reagujú. Častejšie než mladšie maminky zapájajú dieťa do organizovaných aktivít, ako sú krúžky, cvičenia, baby plávanie. Zároveň svoje deti vnímajú ako viac temperamentné, menej poddajné, silné osobnosti, horšie utíšiteľné. Aj starší otcovia sa vo vzťahu k deťom správajú inak ako mladší otcovia, v ich hre je menej aktívnych fyzických prvkov. Napríklad menej deti vyhadzujú do výšky, menej deti nosia, či „točia“ s dieťaťom. Ich doménou sú skôr verbálne ako fyzické aktivity.
- zvýšená úzkosť, zvýšená vnímavosť voči nebezpečenstvu, ktoré by mohlo ohroziť ich dieťa
- menšia istota v zaobchádzaní s dieťaťom, menej spontánnosti, menej radostného uvoľnenia
- tendencia zveličovať choroby a poruchy
- snaha obmedzovať aktivitu dieťaťa, aby si neublížilo, napríklad príliš teplé obliekanie dieťaťa
- väčšia tendencia uisťovať sa o svojich rodičovských úspechoch snahou dieťa viesť k všestrannému vývoju (nútenie dieťaťa do nadmerného výkonu v škole, v športe, a pod.)
Osamelosť starších rodičov
Ak je materstvo pre niektoré ženy osamelou kapitolou, pre staršie mamy o to zvlášť. Už v pôrodnici sa stretnú s mamami, ktoré majú aj o dvadsať rokov menej. Ak má žena deti okolo dvadsaťpäťky, či tridsiatky, je možné, že sa „trafí“ do obdobne plodného obdobia svojich rovesníčok, s ktorými potom môže zdieľať svoje materstvo. Ak by si však tá istá žena odbehla na materskú v štyridsiatke, veľmi pravdepodobne budú jej rovesníčky s deťmi celkom inde, či už záujmami, ktorým sa môžu venovať s deťmi alebo bez detí, alebo pracovne. Mamy po štyridsiatke môžu myslieť na to, že ich po materskej bude čakať kolotoč chorôb v škôlke, škole a kým dieťa „vypiplú,“ budú mať na krku päťdesiatku a stretnú sa v práci s odmietaním kvôli „vyššiemu“ veku. Zároveň už môžu popri malých deťoch riešiť oveľa viac starnúcich rodičov. Tzv. „sendvičové“ mamy nemôžu počítať s babkou a dedkom, ktorí im vypomôžu so starostlivosťou o deti. Prázdniny u starých rodičov sa kvôli geriatrickému veku nekonajú. Omnoho reálnejší je scenár, že plienky nosia nielen deti… Rodičovstvo vo vyššom veku z tohto pohľadu teda predstavuje oveľa väčšiu záťaž, rodičia sú s pomocou odkázaní iba sami na seba a ešte musia pomáhať vlastným starnúcim rodičom.
Odloženie vlastného vývoja
Vo veku okolo 40. roku života sa u mužov aj žien stretávame so životným obdobím, ktoré Jung opisuje ako prechod od socializácie k individualizmu, rovnako na to nazerá aj Erikson pri opise svojich „ôsmich vekov človeka.“ Podľa Levinsona je prekročenie štyridsiatky strednou fázou dospelosti, v ktorej človek spravidla uvažuje o svojich úspechoch a sklamaniach a znovu nastavuje svoje ciele. Ak sú tieto ciele veľmi rozdielne od doterajších, toto obdobie môže byť dosť náročné a intenzívne. Veľké zmeny v živote, snaha o zanechanie odkazu svojho života ako aj uvažovanie o smrti, sú bežné súčasti tohto obdobia. Vývojové úlohy, ktorými by sa mali ľudia zaoberať v tomto životnom štádiu - od ktorých závisí, ako sa bude naša osobnosť vyvíjať v budúcnosti, potom v prípade narodenia dieťaťa nevyhnutne idú bokom.
Rodičovstvo a materstvo ako cesta učenia
Vyštudovala som pedagogiku, ale odkedy som mamou, zisťujem, že sa stále mám čo učiť. Najviac o živote sa učím od svojich detí. Rodičovstvo a materstvo sú kľúčové pre zdravý vývoj detí, a to už od útleho veku. V predškolskom období, ktoré dieťa trávi v škôlke, zohrávajú rodičia a rodina nezastupiteľnú úlohu. Článok sa zameriava na význam materstva a rodičovstva pre deti v škôlke, pričom zohľadňuje rôzne aspekty výchovy, emocionálnej inteligencie a prípravy na školu.
Úloha rodičov v predškolskom veku
Predškolský vek je obdobie, kedy sa dieťa intenzívne rozvíja v mnohých oblastiach. Rodičia by mali byť aktívnymi sprievodcami tohto vývoja a vytvárať pre dieťa podnetné a láskyplné prostredie.
Príprava na školu
Rok pred nástupom do prvej triedy je pre dieťa dôležitý. Rodičia by sa mali s dieťaťom rozprávať a vysvetliť mu, že tento rok bude iný, že už je skoro školák a musí sa podľa toho správať. Veľa už dokáže zvládnuť aj samo a čo mu ešte celkom nejde, spolu vylepšíte.
Dieťa v piatich rokoch už dokáže veľa vecí. Vie ísť samo na záchod, utrieť sa aj si umyť ruky po jeho použití. Rovnako tak si však umýva ruky, keď príde zvonku, alebo pred jedlom. Správne pomenovať veci, to je základ.
Nožnice síce deťom do ruky až tak nepatria, ale v škole ich budú potrebovať. Preto je dobré, ak s nimi príde dieťa do styku, samozrejme pod dohľadom dospelého, skôr. Začať možno so strihaním rôznych tvarov, neskôr pridajte vystrihovačky, pri ktorých sledujte, ako to dieťaťu ide.
Deti kreslia od útleho detstva. Začína to neistými čiarami s trasúcou sa pastelkou v malej ručičke, až sa vypracujú na dokonalých vyfarbovačov maľovaniek a autorov originálnych kresbičiek. V tomto okamihu už prichádza rad na to, aby sme si všímali, či farbičku, respektíve ceruzku a pero, držia správne, ako aj, či majú pri kreslení ruku dostatočne uvoľnenú. Fajn je si s nimi nacvičiť aj písanie vlastného mena, ideálne tlačeným písmom.
Reč dieťaťa v predškolskom veku by už mala byť zrozumiteľná a jasná. Nič sa nedeje, ak ešte neovláda celú abecedu, na to predsa ide o rok do školy! Predškolák by nemal mať problém napočítať do desať. Veď od päťky, čo je jeho aktuálny vek, je to už len päť ďalších prstov na druhej ruke.
Všetci vieme, že deti sú ako špongie. Nasiaknu všetko, čo okolo seba vidia a počujú, rady sa učia a spoznávajú nové veci.

Rozvoj emocionálnej inteligencie
Emocionálna inteligencia je schopnosť rozpoznávať, rozumieť a riadiť svoje vlastné emócie a emócie iných ľudí. Rodičia zohrávajú kľúčovú rolu v rozvoji emocionálnej inteligencie svojich detí.
Prečo je dôležité, aby dieťa vedelo pomenovať svoje emócie?
- Umožňuje dieťaťu lepšie porozumieť tomu, čo prežíva vo svojom vnútri.
- Pomáha dieťaťu lepšie porozumieť reakciám svojho okolia.
- Umožňuje dieťaťu efektívnejšie pracovať s tým, čo naozaj cíti.
Dieťa, ktoré nerozumie tomu, čo cíti, ľahko sa ocitne v stave bezmocnosti a frustrácie. Pomenúvanie emócií je nevyhnutné pre budovanie zdravých medziľudských vzťahov. Rodičia môžu deťom pomôcť prostredníctvom pomenovávaní emócií, ktoré prežívajú. Knihy a príbehy pomôžu orientovať sa v zložitom svete plnom rôznorodých emócií. Predškolský vek predstavuje kritickú fázu vo vývoji emocionálnej inteligencie dieťaťa.
Ako rozvíjať empatiu u detí?
Rodičia a učitelia zohrávajú nezastupiteľnú úlohu, hlavne v tom predškolskom veku. Empatia je schopnosť vcítiť sa do ,,kože“ niekoho iného.
- Rodičia môžu spolu s deťmi robiť aktivity, ktoré vyžadujú spoluprácu a vzájomnú pomoc, ako napríklad spoločné stavanie veže z kociek alebo riešenie hádaniek.
- Vytvárajte situácie, keď sa deti učia rozlišovať medzi rôznymi emóciami v rôznych situáciách.
- Rodičia môžu svojim deťom čítať príbehy, ktoré zobrazujú rôzne emócie a situácie. Podporujte deti, aby si kreslili to, ako sa v danej chvíli cítia.
Výchovné prístupy a ich vplyv
Rôzne výchovné prístupy majú významný vplyv na vývoj dieťaťa. Rodičia by mali zvážiť, ktorý prístup je pre ich dieťa najvhodnejší.
Montessori prístup
Maria Montessori bola žena, ktorá žila v konzervatívnom Taliansku a napriek prekážkam sa stala prvou Taliankou, ktorá sa stala lekárkou. Vo svojej praxi sa stretávala s deťmi z chudobných rodín, ktoré boli agresívne, neporiadne a netrpezlivé. Nakoľko si Maria myslela, že každé dieťa sa rodí s úžasným ľudským potencionálom, rozhodla sa dozerať na deti v škôlke z robotníckych rodín. Naučila staršie deti pomáhať, s každodennými úlohami a zistila, že aj menšie detičky sa tešia, keď môžu byť užitočné. Čoskoro celý chod v škôlke mali v rukách deti - pripravovali a servírovali jedlo, starali sa o poriadok… Z uličníkov sa stala zdvorilá a vzorná mládež. Maria Montessori sa stala uznávanou vedkyňou, vzdala sa lekárskej praxe a svoju energiu venovala zakladaniu Montessori škôl v mnohých krajinách.
Základ Montessori prístupu je v tom, aby rodičia vychovávali svoje deti v láskavom a rešpektujúcom prostredí. Aj deti sa musia rešpektovať a je potrebné ich naučiť, aby aj ony rešpektovali druhých.
Vzťahová výchova
Vzťahová výchova je charakterizovaná ako prirodzený a intuitívny prístup k starostlivosti o dieťa a jeho výchove. Jej princíp je založený predovšetkým na vzájomnej komunikácii, na vnímaní podnetov dieťaťa a citlivom reagovaní na ne. Nejedná sa o súbor presne daných pravidiel, pretože každé dieťa je jedinečná osobnosť a má svoje individuálne potreby, preto aj jeho výchova musí byť iná. Hlavným cieľom vzťahovej výchovy je nadviazať vzťah s novorodencom a udržať ho aj počas ďalších fáz vývinu dieťaťa, teda v období batoľaťa, predškoláka i dospievajúceho. Za týmto účelom sú potom využívané prostriedky založené na biologicky prirodzenom kontakte medzi matkou, otcom a dieťaťom:
- Bonding - jedná sa o nadviazanie vzťahu medzi matkou a dieťaťom (prípadne i otcom) bezprostredne po pôrode.
- Dojčenie - kontaktné rodičovstvo hovorí predovšetkým o tzv. dojčení na požiadanie, teda dojčení, ktoré by malo reagovať na potreby dieťaťa.
- Nosenie detí - nosenie detí je staré ako ľudstvo samo a pomáha rodičom s poznávaním dieťaťa a citlivom reagovaní na jeho potreby.
- Spoločné spanie - väčšina detí spí lepšie práve pri spoločnom spaní.
- Dôvera v plač dieťaťa - vzťahová výchova pracuje sa zásadnou myšlienkou: "Deti plačú preto, aby s nami komunikovali, nie preto, aby s nami bojovali o moc, či s nami manipulovali, ako predpokladajú tzv. cvičitelia detí."
- Vyvážený osobný a rodinný život - cieľom vzťahovej výchovy nie je len spokojné a uspokojené dieťa, ale aj spokojní rodičia.
- Vymedzovanie hraníc - každé dieťa potrebuje pre svoj rozvoj vymedziť isté hranice, aj kontaktné rodičovstvo teda hranice vymedzuje.
Problémy a výzvy v rodičovstve
Rodičovstvo v súčasnosti prináša mnoho výziev a problémov, ktorým musia rodičia čeliť.
Postmoderné problémy rodičovstva
Modernizácia a industrializácia priniesli ekonomické, politické a sociálne zmeny, ktoré ovplyvnili aj rodiny. Problémy, ktoré riešia rodičia dnes, sú odlišné od tých, ktoré riešili rodičia kedysi. Medzi tieto problémy patria napríklad:
- Nedostatok času na rodinu kvôli pracovným povinnostiam.
- Vplyv digitálnych technológií na deti a rodinné vzťahy.
- Zložitosť výchovy v pluralitnej spoločnosti s rôznymi hodnotami.
Vplyv ekonomickej situácie
Ekonomická situácia v krajine má vplyv na reprodukciu a partnerské vzťahy. Neustále opakujúce sa hospodárske krízy, zvyšujúca sa inflácia, záťaž hypotékou či úverom, nevedomosť nájsť si prácu po ukončení školy alebo dokonca klesajúci počet produktívnych ľudí je zlou perspektívou na to, aby si mladí ľudia chceli zakladať rodiny či dokonca chceli ešte deti alebo chceli mať viac ako jedno dieťa. V našom štáte chýba podpora rodinnej politiky čo je veľká škoda. Štát partnerom, ktorí na svet privedú dieťa síce poskytuje určité výhody vo forme rôznych príspevkov ako sú napríklad príspevky poskytované pri narodení dieťaťa, rodičovské príspevky a prídavky na deti no v závislosti na už spomenuté ekonomické faktory je výška týchto príspevkov veľmi nízka a v žiadnom prípade nie je motivujúca pre mladé páry.
Ako byť šťastným rodičom?
Pocit šťastia a spokojnosti v spojení s rodičovstvom si vyžaduje komplexnejší pohľad. Ak sa vám dostane možnosti umiestniť vaše dieťa do štátnej škôlky, beriete hocijakú, ktorá je najbližšie. Vedci tvrdia, že nám to môže pomôcť v identifikovaní pomoci rodičom. Napríklad, mamy, ktoré sa rovnakou mierou ako otcovia starajú o domácnosť a deti, si materstvo užívajú viac. Alebo ak je rodič sám, určite mu k pohode pomôže podpora okolia a rodiny. Tiež platí, že šťastný rodič má šťastné deti. Nie je dôležité, či sa dieťa v škôlke hrá s inými deťmi, ale či je tam spokojné.
tags: #materstvo #rodicovstvo #pre #deti #v #skolke
