Vegánstvo pozitívne ovplyvňuje ľudské zdravie, sociálny blahobyt, zachovanie planéty a život iných bytostí. Avšak jeho vplyv na mentálne zdravie nám poukazuje, že cesta za šťastím sa nezdá byť jednoznačná. Z rôznej vedeckej evidencie sme sa dozvedeli, že vegánstvo, ako vyvážená rastlinná strava, vedie k lepšiemu zdraviu, k ochrane planéty a k zachovaniu biodiverzity, k rešpektu života iných bytostí ako sú zvieratá, či k zlepšeniu životných podmienok slabších sociálnych skupín. Vegánstvo má tiež pozitívny vplyv z ekonomického hľadiska, keďže znižuje úmrtnosť vďaka zdravšej ľudskej strave, čím znižuje výdavky verejného zdravotníctva a zlepšuje pracovnú výkonnosť. Avšak, keď sa pozrieme na vegánstvo z hľadiska mentálneho zdravia, tu nám veda neponúka jednoznačnú odpoveď.
Na jednej strane, vegáni môžu byť šťastnejší než ľudia konzumujúci mäso, ale vo väčšine prípadov tomu však býva opakom. Aby sme lepšie pochopili koncept šťastia, môžeme nahliadnuť na tri faktory, ktoré ho tvoria: naše emócie (emocionálna pohoda), dosiahnutá životná spokojnosť a vitalita (vnútorná sila, ktorú máme pre život). Podľa Aristotela, šťastie sa dá definovať do dvoch skupín, ako hedonizmus a eudaimonizmus. V prvom rade, hedonizmus nám môže byť dosť známy, pretože drvivá väčšina ľudí zakladá svoje šťastie na pozitívnych skúsenostiach, emóciách a potešeniach, ktoré nám hneď vedia rozveseliť náladu alebo vylepšiť život z krátkodobého a subjektívneho uhlu pohľadu. „Jedna lastovička a jeden slnečný deň nerobí jar. Druhý pohľad na šťastie, eudaimonizmus, sa spája s dosiahnutím nášho ozajstného potenciálu, morálneho správania, zmyslu života, osobného rastu, samostatnosti a vitality. Ľudia hľadajúci šťastie v týchto koncoch, žijú v súlade s humanistickým spôsobom bytia. Tiež sa aktívne angažujú v aktivitách, ktoré podporujú život na Zemi, i keď na prvý pohľad tento životný štýl sa môže zdať nevegánom ako menej príjemný z uhla pôžitkárstva. Teda mäsožraví ľudia veľakrát nachádzajú pasiu v konzumácii mäsa a to zvykne byť jednou z najväčších bariér, aby sa dali na vegánsku cestu. Bežná otázka: Byť či nebyť vegánom?
Jedna vec je osvojiť si vegánsku stravu buď pre zdravotné motívy, vplyv priateľov alebo len tak, pretože je to aktuálne populárne medzi celebritami. Druhá vec je stotožniť sa s úplne novou identitou z osobného alebo filozofického presvedčenia. Až kým sa človek vnútorne nestotožní s touto novou identitou, nenastane zlom, kedy sa mení a stavia naše nové ja. V tomto zmysle, sa vegánstvo považuje ako nástroj, ktorý pomáha definovať a vyjadriť svoju osobnú identitu. Keď sa človek výlučne vegánsky iba stravuje a ešte sa nepovažuje za vegána, má tendenciu byť spokojný sám so sebou. Vegánstvo berie ako diétu, ktorá mu pomáha udržať si zdravší životný štýl. Tu vegánstvo ako rastlinná strava vo väčšine podporuje naše mentálne zdravie tým, že nám zlepšuje emócie, životnú spokojnosť, šťastie, psychické zdravie, vitalitu a motiváciu, a tiež znižuje sklon k depresii a úzkosti.
No minca má vždy dve strany a dokonca i z tohto hľadiska sa nájdu jedinci, ktorí napriek zdravej vegánskej strave môžu mať zvýšené riziko depresie, čo sa častejšie vyskytuje hlavne u mladších vegánov (do 26 rokov). „Problém“ nastáva, keď sa človek rozhodne pre ten veľký krok stať sa vegánom zvnútra (po ktorom už obyčajne niet cesty späť, pretože väčšina si povie, prečo som to neurobil/a skôr?). Tu si pripomeňme dva druhy šťastia podľa filozofa Aristotela. Na jednej strane, sme mali pôžitkárstvo a na druhej, hľadanie zmysla života a naplnenia ľudského potenciálu. Z tejto perspektívy, sa dá ľahko pochopiť, že „nie je všetko zlato čo sa blyští“. Vegáni majú zvýšenú tendenciu si uvedomovať a premýšľať viac o tom, v akom stave sa nachádza naša spoločnosť, chod vecí a ako to všetko vplýva pre dobro iných. Práve táto vlastnosť vegánskej osobnosti ich robí zraniteľnejšími v zmysle zníženého pocitu šťastia a mentálneho blahobytu, pretože vidia veci aké sú, ako sa vyvíjajú a aký veľký vplyv má naše individuálne konanie pre prospech globálneho kolektívu. Ale tiež sa vraví, že „v zdravom tele zdravý duch“. To znamená, že nemôžeme hádzať všetkých vegánov do tej istej nešťastnej kôpky bytostí. Existuje i menšina, ktorá dokáže byť dokonca šťastnejšia ako ostatní, teda zažíva podstatne menej negatívnych emócií vďaka vegánskemu životnému štýlu. Načrtli sme rôzne dôvody, ktoré vedú vegánov k horšiemu mentálnemu zdraviu. Je nimi napríklad to, že vegáni sa zamýšľajú nad vecami a udalosťami a snažia sa ich zmeniť tým, že menia seba. Zaujímavosťou je, že príčinou horšieho mentálneho zdravia u vegánov môže byť to, že ľudia trpiaci duševnými chorobami sa snažia nájsť zmysel života a bezpečie práve cez vegánstvo. Ale existuje ešte nádej pre mentálne zdravie vegánov, ktorí sa nezvyknú tak zameriavať na pôžitkársku, materialistickú pohodu.
Ako stručne zhrnúť, vegánstvo je alternatívny spôsob života, ktorý sa vymanil z rúk hlavného prúdu, kde väčšina ľudí vníma okolitý svet ako niečo, čo patrí neuvedomelým zámerom ľudstva. Vegánstvo prispieva k transformácii našej osobnej identity, k ochrane životného prostredia a iných živých tvorov. Tak teda prečo sa zdá, že vegáni na prvý pohľad sú menej šťastní ako ľudia bežne konzumujúci mäso? V tomto duchu existuje jeden dôvod, prečo by vegáni dokonca mohli byť ešte šťastnejší ako ostatní. Tu sa nám vegánstvo javí ako most, ktorý spája človeka s prírodou. Kde sa naše vonkajšie a vnútorné ciele nachádzajú na tej istej ceste vďaka súcitnému zamysleniu sa nad našimi dennými rozhodnutiami o jedle.
Existuje teda spôsob, ktorým môžeme napomôcť zlepšeniu mentálneho zdravia u vegánov. A je to cez silné prepojenie s prírodou, ktorá má blahodarný vplyv nielen na fyzické, ale i na duševné zdravie, vitalitu a pocit šťastia u vegánov. Agarwal, U., Mishra, S., Xu, J., Levin, S., Gonzales, J., & Barnard, N. D. (2015). Appleby, P. N., & Key, T. J. (2016). Blanchflower, D. G., Oswald, A. J., & Stewart-Brown, S. (2013). Beardsworth, A., & Keil, T. (1992). Beezhold, B. L., Johnston, C. S., & Daigle, D. R. (2010). Beezhold, B. L., & Johnston, C. S. (2012). Conner, T. S., Brookie, K. L., Carr, A. C., Mainvil, L. A., & Vissers, M. C. (2017). Let them eat fruit! The effect of fruit and vegetable consumption on psychological well-being in young adults: A randomized controlled trial. Costa, I., Gill, P. R., Morda, R., & Ali, L. (2019). Diener, E., & Ryan, K. (2009). Dobersek, U., Wy, G., Adkins, J., Altmeyer, S., Krout, K., Lavie, C. J., & Archer, E. (2021). Forestell, C. A., & Nezlek, J. B. (2018). Graham, C., & Nikolova, M. (2015). Bentham or Aristotle in the development process? Jain, R., Larsuphrom, P., Degremont, A., Latunde‐Dada, G. O., & Philippou, E. (2022). Kahneman, D., Diener, E., & Schwarz, N. (Eds.). (1999). Well-being: Foundations of hedonic psychology. Kasser, T. (2009). Krizanova, J., & Guardiola, J. (2021). Happy but vegetarian? Krizanova, J. (2022), The Vegan Society. Lindeman, M., & Sirelius, M. (2001). Lindeman, M. (2002). McMahon, A. T., Williams, P., & Tapsell, L. (2010). Michalak, J., Zhang, X. C., & Jacobi, F. (2012). Vegetarian diet and mental disorders: Results from a representative community survey. Nisbet, E. K., Zelenski, J. M., & Murphy, S. A. (2011). Rosenfeld, D. L., & Burrow, A. L. (2017). Ryan, R. M., & Frederick, C. (1997). Ryan, R. M., & Deci, E. L. (2001). Waterman, A. S. (2007). Spracovala: Dr. Neďaleké Brno: raj pre vegánov. 11. 07.
McDonald’s: skúsenosť so superšokovaním a dopad na zdravie
Myšlienka výskumu ohtných dopadov konzumácie jedál z McDonald’s sa stala predmetom skúmania. Naše experimenty a diskusie ukazujú, že fast food zvyšuje riziko narušenia črevnej mikroflóry, čo súvisí s tráviacimi problémami a zmenami hmotnosti. Fast-foodová strava zabíja priaznivé črevné baktérie, ktoré nám pomáhajú pri trávení potravy a udržiavajú nás štíhlymi. Na to, aby sa v našom čreve rozrástli priaznivé baktérie, ktoré nás udržiavajú štíhlymi, ich musíme kŕmiť prebiotikami. Je fastfood a la McDonald’s naša záhuba, alebo odborníci na výživu preháňajú?
Rozoberme si klasické menu z McDonaldu kúsok po kúsku, aby sme zistili, čo presne mu vytýkajú a prečo. Prvá výčitka voči jedlu z McDonalds: vysoká energetická hodnota. Klasické menu nie je žiadna malá desiata. To sú jednoduché počty: človek musí každý deň do seba dostať zhruba 8500 kilojoulov, z toho zhruba tretina by mala pripadnúť na obed. Nedá sa povedať, že by po jednom posedení s hamburgerom a kolou začal každý rýchlo priberať v páse. Ale pretože sa len málokto uspokojí so základným menu a pretože fast food láka k opakovanej návšteve, obvinenia z toho, že ženie kilá nahor, je na mieste. Tuku a bielkovín je dosť, vitamíny a vláknina chýba.
Ovocie a zelenina by mali tvoriť päť porcií denne; jedna porcia je približne tá, čo sa zmestí do dlane. „Dať si také menu je lepšie ako hladovať. Malo by to ale byť len výnimočne,“ zhŕňa svoje názory na fastfoodovú stravu Věra Boháčová. Pozor, vysoké riziko vzniku závislosti! Pre veľa ľudí je fastfood príťažlivý až príliš. Jedlo tu dostanete bez čakania, bez toho aby ste museli vyvinúť akúkoľvek snahu. „Všetko, čo je vyprážané, lepšie vonia a chutí... chuťové poháriky veľmi rýchlo navyknú a potom im zdravšie pripravené jedlá pripadajú fádne,“ upozorňuje Věra Boháčová.
Ako teda s fastfoodom pracovať? Úplne ho zavrhnúť sa asi nepodarí. Ale keď už, oplatí sa dodržiavať pár zásad, vďaka ktorým bude mať fastfood na diétu menší vplyv. - Jedzte tam, kde majú nastavené hygienické štandardy. - Vyberte si také miesto, kde si môžete k jedlu sadnúť. - Berte do úvahy nutričné hodnoty jednotlivých porcií a pracujte s nimi tak, aby ste z toho úplne nevybočili. Väčšina reťazcov čelí kritike tým, že okrem klasickej ponuky ponúka aj čerstvé šaláty, džúsy alebo vodu. - Deti pred fastfoodmi asi neuchránite, ale skúste mať situáciu aspoň trochu pod kontrolou.
Historické záblesky a vplyv na verejné zdravie
V roku 1990 otvorila firma McDonald v Sovietskom zväze prvú pobočku a zákazníci boli vo vytržení. Fastfood mal dobré jedlo, príjemnú obsluhu, len nebol moc "fast". Keď spoločnosť McDonalds dostala od komunistickej strany povolenie na otvorenie prvej pobočky, do rozpadu Sovietskeho zväzu ešte zostávalo niekoľko rokov. Za jeho otvorením z politických dôvodov stála kanadská divízia spoločnosti McDonald’s len s minimálnymi zásahmi jej americkej matky. Rovnako ako takmer všetko v ZSSR aj McDonald musel byť obrovský. Reštaurácia na moskovskom Puškinovom námestí je doteraz pobočkou reťazca na svete. Vo veľkosti bude reštaurácia prekonaná až tento rok, keď McDonalds pri príležitosti letných olympijských hier otvorí novú pobočku v Londýne. Na ploche 3000 štvorcových metrov bude pracovať 470 zamestnancov, ktorí pre návštevníkov hier pripraví 2,5 milióna porcií jedla.
Spoločnosť je ako sponzor olympiády kritizovaná. Nový výskum ukazuje, že strava s vysokým obsahom tukov, dokonca aj krátkodobá, môže rýchlo ovplyvniť zdravie mozgu. Dôvodom je znížená schopnosť mozgu prijímať glukózu. Takýto typ stravy pripomína bežné západné nezdravé jedlo bohaté na nasýtené tuky - ako cheeseburgery či hranolky. Počas štúdie dostávali myšie modely stravu s vysokým obsahom tukov pripomínajúcu mastné nezdravé jedlo pred začiatkom behaviorálnych testov. Už po 4 dňoch takejto stravy sa CCK interneuróny v hipokampe stali abnormálne aktívnymi. Výskum tiež ukázal, že obnovenie hladín glukózy v mozgu upokojilo nadmerne aktívne neuróny a napravilo problémy s pamäťou u myší.
V McDonald's sa neustále snažíme eliminovať podiel plastov v našich obaloch. Preto sme začali podávať všetky studené nápoje určené na konzumáciu na našich prevádzkach bez pôvodných plastových viečok. V roku 2003 sme zaviedli triediace miestnosti vo všetkých slovenských reštauráciách. Zbiera a triedi sa tu všetok odpad, ktorý zákazníci odkladajú do zberných vozíkov. Pôvodom z udržateľných lesov s rovnakou certifikáciou ako samotné slamky. Zameriavame sa na obehové hospodárstvo, ktoré je súčasťou nášho biznisu, a to od obalov pre hostí až po dizajn reštaurácií. Naším cieľom je do roku 2025 podporiť zníženie, recykláciu a opätovné použitie obalov a vytvoriť dopyt po recyklovaných materiáloch. Zavádzame nástroje na zlepšenie recyklácie a opätovného použitia obalov, uľahčujeme recykláciu zákazníkom a znižujeme odpad z našich reštaurácií. V reštauráciách sme obaly po konzumácii viac ako 20 rokov triedili po zákazníkoch v triediacich miestnostiach. Úložné vozíky vystriedali nové triediace stanice, do ktorých dnes už môžu jednotlivé obaly podľa presného a jednoduchého návodu triediť priamo zákazníci. Tento návod môžu aplikovať aj mimo našich reštaurácií, keď si objednávku privezú alebo nechajú doručiť domov. V rámci recyklácie alebo kompostovania obalov spolupracujeme s mnohými odpadovými spoločnosťami, dodávateľmi a značkami.
Príbehy a tabuľky
Nový výskum ukazuje, že strava s vysokým obsahom tukov, dokonca aj krátkodobá, môže rýchlo ovplyvniť zdravie mozgu. Strava ovplyvňuje mozog oveľa viac, než si myslíme. Dôvodom je znížená schopnosť mozgu prijímať glukózu. Táto nadmerná aktivita narúša, ako hipokampus spracováva pamäť - a to už po niekoľkých dňoch takejto stravy. Výskum tiež ukázal, že zásahy ako úprava stravy či farmakologické prístupy môžu byť účinné pri ochrane mozgu pred neurodegeneráciou spojenou s obezitou. Výskum naďalej pokračuje, aby sa lepšie pochopilo, ako tieto na glukózu citlivé neuróny narúšajú mozgové rytmy podporujúce pamäť.
Inšpiratívne poznámky a záver
V McDonald's sa snažíme poskytovať informácie a možnosti pre zodpovedné stravovanie, a to prostredníctvom ponúkania čerstvých šalátov, džúsov alebo vody a sledovania nutričných hodnôt. Časom sa mení ponuka a zákazníci vyžadujú čerstvé a nespracované ingrediencie. Oslavujeme aj pokrok v oblastiach recyklácie a udržateľnosti, aby bola naša infraštruktúra čo najviac šetrná k prírode a k verejnému zdraviu.
Cesty hladu/sýtosti v mozgu a obezita, animácia
| Aspekt | Rysy | Príklady z McDonald’s |
|---|---|---|
| Energetická hodnota | Vysoká, môže viesť k prejedaniu | Bežné menu má vysoké energetické hodnoty |
| Obsah vlákniny a vitamínov | Nedostatočné v porovnaní s odporúčaním | Ovocie a zelenina v ponuke, avšak v porovnaní s uvedeným odporúčaním menej |
| Vplyv na mentálne zdravie | Rôzny vplyv, existujú riziká aj pozitívne prípady | Rôzne štúdie a názory |
tags: #mc #donald #prezervativ #dieta