MojToj – pekné detské hračky - pekné internetové hračkárstvo

Sem napíšte čo hľadáte

Miro Jaroš: Cesta úspešného umelca a otca

Miro Jaroš je spevák, rodičom známy najmä svojou tvorbou detskej hudby. Miro Jaroš figuruje na scéne slovenského šoubiznisu už viac ako 20 rokov. Miro Jaroš - spevák, ktorého poznajú celé generácie detí aj rodičov. Jeho pesničky sa pre mnohých stali súčasťou každodenných rituálov a jeho koncerty navštevujú rodiny z celého Slovenska. Medzi jeho najpočúvanejšie pesničky patria napríklad Moje telo, Dospelý alebo Čisté rúčky, ktoré na YouTube majú desiatky miliónov pozretí.

Narodil som sa 14. marca 1978 a vyrástol v Tepličke nad Váhom. Detstvo prežil v Tepličke nad Váhom. Na moje detstvo si veľmi rád spomínam. Som najstarší zo štyroch súrodencov a mama hovorí, že na mne sa to všetko učila (tak nejako „za pochodu“). Pamätám si, že keď som začal chodiť do škôlky, tak jej pomáhala naša suseda Monika - vodila ma do škôlky cestou, keď išla ona do školy, takže to bola pre mamu určite veľká pomoc. Takisto si spomínam, že mamina sestra, moja teta Janka, so mnou trávila veľa času. Sú to veľmi pekné spomienky, doteraz si na to rád spomeniem. So súrodencami sme prichádzali do rodiny po dvoch rokoch a myslím, že na to, aké ťažké obdobie to bolo, tá pomoc pre moju mamu bola viac než vítaná. Ako najstarší som si to „zlízol”. Bol som viac zapojený do rodinných prác a pomáhal som pri starostlivosti o mojich mladších súrodencov. Ja si myslím, že to je také nepísané pravidlo - že keď človek býva na dedine, tak chodí pomáhať tomu, kto má s deťmi najviac starostí. Či už to bola naša starká, ktorá chodila k nám, mamine sestry, alebo teda niekto, kto býval v dome poblíž. Keď sme mali domček napríklad na Záhumní, tak som tam mal aj veľa kamarátov, s ktorými som sa hrával, čiže mame stačilo iba pozrieť z okna a videla, kde sme, čo robíme, s kým sa hrávame - a to bolo super.

Miro Jaroš ako dieťa

Po skončení strednej školy odišiel do Anglicka, kde viac ako dva roky pracoval a učil sa angličtinu. Keď som mal 17 rokov, odišiel som do Anglicka pracovať ako au-pair - opatrovateľ detí. Prišiel som do rodiny, ktorá mala štyroch malých chlapčekov. Najstarší mal vtedy, myslím si, že 4 roky - Lukáško - a najmladší bol Paťko, ktorý sa práve narodil. Bola to veľmi zaujímavá skúsenosť, pretože dovtedy som takýto spôsob života nepoznal. Pamätám si, ako ma mamina z tej rodiny ako mladého 17-ročného chalana všetko zaúčala. Učila ma prebaľovať, ako dávať deti na nočník, ako s nimi tráviť čas, ako im lepšie porozumieť, ako ich nakŕmiť… Bola to pre mňa naozaj super skúsenosť, aj keď poviem pravdu, po prvom mesiaci ma chceli poslať preč, pretože vyhodnotili, že na to nemám. Našťastie, mamina rodiny Zuzka, bola ochotná ma to všetko naučiť od začiatku a venovať mi veľa času. Čiže dá sa povedať, že si ma takto „zaškolili“, aby som vychovával tie deti spôsobom, ako to oni chceli.

Po návrate na Slovensko založil hudobný projekt On the way, neskôr chlapčenskú kapelu R.A.Y.S. Nahrávky sa síce hrali v lokálnych rádiách, nezaujali však vydavateľstvá. V roku 2001 odišiel do Izraela s cieľom zarobiť si na vlastný album. Štyri roky prežil v Tel Avive. Zarábal si príležitostným modelingom a stvárnil malú úlohu v izraelskom filme What a wonderful place. Spieval vokály pre tamojších interpretov, vďaka čomu sa zoznámil s producentom Gerrym Vlodavskym. Natočili niekoľko demonahrávok s východným feelingom, projekt ale nedokončili, keďže spevák v roku 2004 opustil Izrael kvôli relácii Slovensko hľadá Superstar. V súťaži skončil šiesty. Spolu s ďalšími finalistami sme nahrali najpredávanejší slovenský singel Kým vieš snívať a ja som dostal vytúženú ponuku od vydavateľstva na nahratie albumu. Vrátil som sa do Izraela, kde vzniklo CD Exoterika (2005) za ktoré som získal svoju prvú platinovú platňu. Prelomový rádiový hit som nahral koncom roka 2007 - Tlakovú níž. Môj druhý sólový album Tlaková níž priniesol aj ďalšie hity: Obyčajný, Spadla z oblakov či Na dne mora. Ďalší, v poradí tretí album Tráva musí rásť (2010) sa stal najsinglovejším albumom na Slovensku.

Miro Jaroš počas nahrávania albumu

Čo bolo na tvojej ceste k úspechu najnáročnejšie? Ja som si prešiel ťažkou fázou. Po SuperStar sme sa stali veľmi rýchlo známymi, a tak ako som veľmi chcel byť známy, tak sa mi to aj veľmi rýchlo prestalo páčiť. Zistil som, že tá sláva a to, že sa objavím niekde, a ľudia mi tlieskajú, nechápem. Za čo mi vlastne tlieskajú? To som sa pýtal sám seba. V SuperStar sme spievali prerobené pesničky. Stále som si niesol taký ten pocit, že si to nezaslúžim, ako keby ten taký falošný obdiv, ktorému som vtedy uveril aj ja, a to som mal už 26 rokov. Musel som tak nejak začať odznova spoznávaním toho, čo vlastne chcem, či toto je to, čo chcem. Aj som sa poradil s psychológmi, aby som to nejakým spôsobom ustál. Hlavne som vtedy dostal jednu radu, o ktorej dodnes hovorím, že škoda, že som sa podľa nej riadil.

Napriek veľkej popularite však Jaroš poznamenal, že nie všetko, čo zažíva pri kontakte s fanúšikmi, je jednoduché. Otvorene priznáva, že ho trápi správanie niektorých rodičov. Ako sám v podcaste ZREBNY povedal: „Nepáči sa mi, že niektorí rodičia tie deti nútia, aby sa išli so mnou odfotiť.“ Detská radosť pred ziskom. Miro verí tomu, že dospelí sú tí, ktorí môžu formovať detský svet, no nie každý rodič si je vedomý toho, čomu svoje dieťa vystavuje. Do svojich projektov sa snaží vyberať účinkujúcich, ktorých to nestresuje, ale baví. Jeho videoklipy sú tak plné veselých a talentovaných mladých ľudí. Ich práca nikdy neostane bez povšimnutia. Avšak zo strany publika neraz prišla odozva: „Miro Jaroš je nenažratý.“ Nato Miro odpovedal: „Každé dieťa má u mňa honorár. Neuvedomujú si, že to nie sú peniaze pre mňa.“ Priznal, že z niektorých odohraných koncertov všetci odchádzajú vyplatení, no on ide do mínusu.

Miro Jaroš na pódiu s deťmi

Príslovie ,,Na výchovu dieťaťa je potrebná celá dedina” hovorí o tom, že výchova dieťaťa nie je len úloha rodičov, ale spoločná snaha celej komunity. Pracuješ a tvoríš aj s deťmi, vidíš ich správanie a reakcie. Budem úplne úprimný - naozaj na koncertoch vidím aj unavených rodičov. Venujem sa deckám, ale snažím sa vtiahnuť do toho koncertného programu aj rodičov, aby sa trošku vypli. Veľmi sa mi páči táto časť mojej práce. Všetci vieme, ako dajú deti zabrať a aké ťažké je mať domácnosť, ktorá je plná detí. Niekedy stačí aj jedno dieťatko. Pretože všetci chcú byť najlepší rodičia, dať dieťatku všetko a robiť to najlepšie, ako vedia. Ale na to, aby to človek mohol robiť najlepšie ako vie, potrebuje byť oddýchnutý. A práve preto je namieste požiadať o pomoc - buď niekoho z rodiny, alebo napríklad opatrovateľku, ktorá vie prísť a pomôcť človeka znova naštartovať. Niekedy sa stačí naozaj iba dve hodiny vyspať, ísť na chvíľku do fitka, s kamarátmi na kávu, alebo sa niekde len tak prejsť - proste mať priestor pre seba. Nemusí to súvisieť iba s rodinou a s výchovou detí. Ale napríklad - zoberme si, že som v práci od rána do večera a prídem domov, a treba mi upratať, alebo nemám navarené a tak ďalej - a z toho vzniká často frustrácia. Ale keď človek využije pomoc niekoho iného, tak si myslím, že sa mu aj oveľa lepšie žije. Dnes majú rodičia k dispozícii rôzne formy pomoci, ale nie vždy si ju pýtajú.

Rodič, ktorý zabúda na seba, často potom nemá z čoho čerpať pre druhých. Ak mám byť úplne úprimný, myslím si, že u nás na Slovensku ľudia niekedy ako keby považovali za svoje zlyhanie, keď požiadajú o pomoc - či už niekoho z rodiny alebo mimo nej - ale veľa vecí by sa tým vyriešilo. Pretože tie mamičky alebo tatinovia, ktorí už sú unavení, sa jednoducho potrebujú trošku zregenerovať. Myslím si, že je namieste požiadať o pomoc niekoho profesionálneho či niekoho so skúsenosťami, kto im dokáže s tými deťmi pomôcť. Pre rodiča to znamená viac času pre seba - a čím viac času má pre seba, tým viac je oddýchnutý, a môže sa v plnej sile venovať rodine. Má lepšiu náladu, je lepšie nastavený, možno aj nervy sú lepšie, nevybuchne tak často. Práve preto som veľmi rád, že už je bežné, že si rodina pozve niekoho na výpomoc. Existujú rôzne možnosti a platformy, ktoré vedia takéhoto človeka poskytnúť - a myslím si, že je to veľmi prospešné.

Miro Jaroš - CESTA DO ROZPRÁVKY (Oficiálny videoklip)

Často počúvame, že starostlivosť o rodičov by mala byť výlučne na deťoch - ako prejav vďačnosti za to, čo pre nás urobili. Myslím si, že je to pekné gesto, pokiaľ nám to umožňujú naše finančné schopnosti a vieme si to zariadiť tak, že môžeme ostať s rodičmi doma. Ak si to vieme zariadiť tak, aby sme im boli oporou na sklonku života, tak je to úžasné riešenie. Koniec koncov, sami sme to zažili pri našej mame, keď bola na sklonku života. Napriek tomu, že sme jej veľmi chceli byť oporou, nedokázali sme jej poskytnúť takú starostlivosť, akú si v pokročilom štádiu choroby zaslúžila (alebo aká bola nutná). Vtedy sme využili napríklad služby hospicu, ktorý nám pomohol. Keď sme sa chceli na niečo spýtať alebo sa informovať, tak nám poradili, napr. ako polohovať a ako jej ten odchod čo najviac uľahčiť. Ja som dokonca mamine vybavil psychologičku, aby sa o tom mohla s niekým porozprávať. Človek niekedy nechce zaťažovať svojich blízkych svojimi pocitmi. Nie každý to vníma tak, že je to v poriadku, čo je škoda. Tu podľa mňa do opatery môžu vstúpiť ako pomoc práve pri takýchto situáciách ľudia, ktorí sú fundovaní a vedia, ako na to. Vedia uľahčiť situáciu rodinám aj v prípadoch, keď majú doma seniora, ktorý potrebuje pomoc.

Možno ste počas čítania tohto rozhovoru spoznali kúsok seba - v spomienkach na detstvo, v únave, ktorú potláčate alebo v pocite, že všetko musíte zvládnuť sami. Kedysi to bolo jasné: dieťa postrážili susedia a v domácnosti pomohli členovia rodiny. Či už sa staráte o dieťa, rodičov, domácnosť, alebo všetko naraz, robíte toho neuveriteľne veľa. A práve preto si zaslúžite oporu.

Rodina využíva služby opatrovateľky

V roku 2012 vydal spevák výberku svojich najväčších hitov pod názvom Všetko najlepšie a rozhodol sa pre pauzu vo svojej kariére. Otvoril si hudobné vydavateľstvo, pre Dominiku Mirgovú vyprodukoval úspešný album #Nová a začal spolupracovať s nadáciou Kvapka nádeje pre ktorú napísal pesničku „Musím mať nádej“. Od roku 2013 je tiež autorom detských motivačných knižiek.

Knihy Mira Jaroša pre deti

S kódom MIRO20 získate 20 % zľavu na mesačné predplatné Hlídačky.sk, a môžete tak využiť pomoc, akú potrebujete, za nižšiu cenu. Stačí si vytvoriť profil a zadať inzerát s vašimi požiadavkami, alebo si vybrať z ponuky hlídačiek vo vašom okolí a urobiť rezerváciu.

tags: #miro #jaros #babatko

Populárne príspevky: