Dieťa rastie priamo pred očami. Mení sa z malého bábätka na predškoláka. Môžeme to vidieť na jeho fyzickom vývine, ale aj emocionálnom, sociálnom a kognitívnom. Rodičia intenzívne prežívajú všetky úspechy svojich detí. Najprv sú to prvé slabiky a krôčiky, potom sú to rýchlo nadobudnuté vedomosti, ktorými niekedy tromfnú aj svojich rovesníkov.
Medzi 2. - 6. rokom života rodičia môžu pozorovať, že dieťa žije naozaj naplno a využíva každú možnú chvíľku na to, aby sa hralo, učilo a rozvíjalo. Zlepšujú sa.
Dieťa sa stále učí ovládať svoje telo a pocit úspechu ho motivuje k tomu, aby skúšalo nové veci a tak sa ďalej rozvíjalo. Už je schopné skákať na mieste a tiež udržať balans na jednej nohe. Rovnako sa výrazne zlepšujú jeho schopnosti chôdze po schodoch a hádzanie lopty. Koordinácia pohybov tela je stále lepšia, aj keď priestorové videnie ešte stále nie je dostatočne rozvinuté, preto môže pri otočení hlavy naraziť. Vyhľadáva možnosti na fyzické aktivity - obľubuje pieskoviská, chytanie motýľov, chrobákov, práce na záhrade. Toto obdobie je pre rodičov náročné - pohyblivé dieťa priťahuje nehody. Rodičia sa ho snažia chrániť tým, že mu obmedzujú pohyb.
Spolu s hrubou motorikou sa rozvíjajú aj jemnomotorické zručnosti dieťaťa - tie potrebuje pre svoju budúcnosť v škole. Pomaly sa ukazuje, či bude pravák alebo ľavák - lateralita nie je celkom vyhranená. Dieťa sa snaží osamostatňovať - chce robiť všetko samo. Rozvíja sa jeho osobnosť a tiež aj samostatnosť.
Významné míľniky vo vývoji 4-ročného dieťaťa
Dnes vám predstavíme desať dôležitých míľnikov, ktoré zažijú medzi štvrtým a piatym rokom života.
1. Rozprávajú plynule a v zložitejších vetách
Najväčšie posuny u detí vždy badáme v rozprávaní. Občas si tieto veci neuvedomujeme, ale keď si potom všimneme, ako sme spolu komunikovali len pred pár mesiacmi a ako nám dokážu odpovedať v súčasnosti, je to ako malý zázrak. Po štvrtom roku je už váš potomok vo vyjadrovaní podstatne istejší. Slová vyslovuje veľmi jasne a najmä začína komunikovať aj v zložitejších vetách, ktoré dokáže vyskladať do celistvých príbehov.
2. Vedia zrátať desať a viac predmetov
Aj mladšie ako štvorročné deti už dokážu zopakovať v súvislom poradí prvé čísla od jednotky. No v ďalšom období ich už vedia logicky používať a postupne zrátajú predmety až do desať. Tie šikovnejšie deti sa naučia aj viac číslic. Postupne s nimi robte jednoduché cvičenia, keď im dajte za úlohu doniesť určitý počet konkrétnych predmetov alebo budú mať spočítať nejaké veci, na ktoré sa práve pozerajú.
3. Naučia sa loziť po rebríkoch alebo iných vyšších prekážkach
Teraz sa už pripravte na to, že budete mať doma malých nezbedníkov. Tých bude hnať do každého dobrodružstva nielen ich veľká zvedavosť. Odteraz sa budú chcieť vyšplhať na všetky vyššie prekážky a predmety, ktoré budú mať pred sebou. Či to budú rebríky, vysoké schody alebo iné veci, na ktorých si budú môcť testovať túto novú schopnosť, stále pôjdu smelo do toho a ukážu vám, ako sú v tom prekvapivo dobrí.
4. Vedia kopírovať konkrétne geometrické tvary
Už by ste mali popracovať aj s praktickými zručnosťami vašich potomkov. Ich vymaľovávanie a kreslenie po papieri by už malo mať väčšiu logiku. Začnite im kresliť jednoduché geometrické tvary, ktoré najprv majú po vás zopakovať a potom ich už môžu robiť aj oni sami. Prvé by mali byť kruhy, potom k tomu pridajte štvorce a obdĺžniky. Ak to budú zvládať, môžete sa pustiť aj do hviezdičiek.
5. Viac si uvedomujú rozdiely medzi oboma pohlaviami
Kamaráti sa stávajú dôležitou súčasťou ich života. Budú si ešte viac vyžadovať ich spoločnosť a začnú ich viac kopírovať. Niekedy to bude preto pre vás skúška nervov. Približne v tomto období si už budú uvedomovať rozdiely medzi pohlaviami. Pomocou sledovania rozdielov v ich správaní pochopia, čo robia inak dievčatá a čo majú radšej chlapci. V tomto čase si viac uvedomujú aj fyzické odlišnosti medzi nimi.
6. Majú lepší balans, na jednej nohe stoja aj desať sekúnd
Odteraz sa už môžete spoľahnúť na to, že budú mať lepšiu stabilitu, nohy sa im len tak neprepletú a nebudú padať na zem ako hrušky. Vďaka tomu začínajú viac behať, skákať a sú si čoraz viac istejšie v pohybových aktivitách. Zároveň už vedia udržať balans a pokojne na jednej nohe stoja desať a viac sekúnd. To vám dáva možnosti na nové hry, ktoré s nimi môžete hrávať.
7. Rozpoznávajú písmená
Čím budú bližšie k piatemu roku, tak tým menší problém budú mať pri rozoznávaní jednotlivých písmen. V tomto veku ich poznajú iba pár a viac by ste ich ani nemali učiť, aby sa potom v prvej triede zbytočne nenudili. Zamerajte sa najmä na ich krstné meno, ktoré by už mohli napísať kopírovaním vašich pohybov. Keď sa to naučia, začnú si aj viac uvedomovať odlišnosti medzi jednotlivými tvarmi.
8. Lepšie rozumejú rozdeleniu času počas dňa
I keď menšie deti vnímajú rozdielne obdobia dňa, neprikladajú tomu žiaden význam a nehľadajú v tom logiku. Musíte ich v tom korigovať, aby presne vedeli, či je teraz večer alebo obed. Rozumejú skôr súvislostiam ako napríklad, že po väčšom jedle idú spať. Štvorročné deti už začínajú chápať sled týchto udalostí a to, ako si počas tohto obdobia rozdeľujete jednotlivé povinnosti a prečo nasledujú v takomto poradí.
9. Dokážu pochopiť aj viac príkazov naraz
Už sa nemusíte báť povedať im naraz viac úloh. Príkazy pre menšie deti vyzerali v minulosti tak, že ste im povedali jednu vec, museli ste počkať, pokiaľ to splnia a až potom ste mohli pokračovať. Teraz už môžete pokojne povedať, aby odložili knihy a následne si prišli sadnúť k stolu, pretože si to už budú dobre pamätať.
10. Ukazujú svoju nezávislosť
Pomaly si môžete všímať, ako sa vaše zlatíčko dokáže o seba postarať v mnohých ohľadoch samé. Spokojne na neho môžete nechať obliekanie, vie už samostatne upratať hračky, nemusíte ho kontrolovať ani pri jedení a na ihrisku sa už zahrá samo bez kamarátov alebo vašej asistencie.
Vplyv rodiny a starých rodičov na výchovu
Nie vždy funguje v rodinách všetko ideálne. Rodina je považovaná za najdôležitejšiu sociálnu skupinu, v ktorej človek žije. V rodine dochádza k uspokojovaniu jeho fyzických, psychických a sociálnych potrieb. V niektorých prípadoch sa však rodina môže stať sama sebe záťažou. Môže sa tiež niekedy stať zdrojom rôznych psychických problémov a následne sociálnopatologických javov. Nie vždy je totiž rodina schopná plniť svoje funkcie na sto percent, nakoľko je v dnešnej dobe čoraz viac vystavovaná vplyvu ekonomickej a spoločenskej disharmónie.
Nie vždy je v rodinách všetko ideálne a občas sa vyskytnú aj konflikty a zlá atmosféra. Svedkami tejto situácie sú väčšinou i deti. Rodičia si často myslia, že keď sa hádajú za zavretými dvermi, že to deti nepočujú. Alebo si myslia, že deti nerozumejú tomu, čo je hádka. Opak je však pravdou. Zvýšený hlas, nadávky, urážky a časté hádky sú pre deti stresujúce a nevedia ako majú reagovať. Deti dobre počujú a mnohým veciam rozumejú lepšie, ako si myslia dospelí. A veľmi dobre rozumejú aj emóciám rodičov. Veľmi rýchlo dokážu vycítiť, že sa niečo v rodine deje. Menšie deti sa väčšinou boja, keď cítia dusnú atmosféru, starším deťom je to skôr nepríjemné. Veľmi často sa tiež stáva, že deti si myslia, že ony sú pôvodcami hádok rodičov, že vlastne ony za všetko môžu a najviac zo všetkého sa boja, že sa rodičia rozídu. Začnú si vytvárať vlastné závery, namýšľať si, že sú rodičia namrzení kvôli nim. Deti si napätie v rodine často vzťahujú na seba. Cítia sa previnilo aj za maličkosti. Premýšľajú o tom, že rodičia sú voči sebe nepríjemní, lebo dostali napríklad zlú známku.
Pozor aj na skryté hádky. Pri nich neprejavujete svoj hnev ani názor naplno, ale podpichovaním a narážkami.
Vplyv rodičovskej autority a hraníc
Keď mu niečo zakážeš, či už sladkosť alebo niečo, čo vonku vyvádza, a rodičia mu to dovolia a priamo pred ním povedia, že čo by to nemohol jesť, robiť, tak to narúša tvoju autoritu. Nemáš autoritu a syn chce byť len pri nich, lebo mu všetko dovolia. Ty chceš určovať hranice a vychovávať ho správne. Keď nie je po jeho a máš napr. návštevu, tak sa stane neovládateľným. Nepomôže dohovor po dobrom ani po zlom. Len šialene kričí a hádže všetko. Každému papuľuje a všetkých vyháňa. Vyplazuje jazyka a kričí, nech vypadneme. Ak sme sami, tak je dobrý. Ak ak náhodou vystrkuje rožky, dá sa s ním zvládnuť. No pri akejkoľvek návšteve nezmôže nič. V škôlke s ním problém nie je.
Je dôležité vysvetliť rodičom, že sa nesmú do vás starať. Mama sa urazí, otec ti občas vynadá. Nechceš, aby starí rodičia mali na syna takto vplyv. Už niekedy nevládzeš, je toho na teba veľa. Každý má k nemu iný prístup a bojíš sa, aby to na ňom nezanechalo následky.
Keď mama býva vedľa v dome a vždy keď príde, tak príde so sladkosťou. Keď syn začne vyvádzať a škaredo ti vravieť, tak babka ho neupozorní a nepovie mu, že k mame sa tak správať nemá. Len ho vezme k sebe, kadečo mu narozpráva. Povedala si, nech mu už sladkosti nenosia. Zbytočne. Vždy donesú. Potom im povieš, že urobil niečo zlé a má trest a že k nim nejde. Ony ho aj tak vezmú. Minule ho babka začala uspávať neskoro poobede. Povedala si jej, že nech ho nerobí tak neskoro a ešte ti aj vynadala. Keď ho majú plné zuby, tak začnú aj ony na neho kričať. Vtedy nechápe, že doteraz všetko mohol a zrazu nemôže.
Typy výchovy a ich dopad
Obhajcovia autoritatívnej výchovy detí sú presvedčení o tom, že dieťa má počúvať. Vždy a všade. Neexistujú výnimky. Urobia všetko preto, aby im dieťa „neskákalo po hlave“, čo je pomerne častý jav tzv. voľnej výchovy, pri ktorej sa deťom necháva absolútna sloboda a nenastavujú sa žiadne hranice. Aj autoritatívna výchova, ktorú možno aj vy dôverne poznáte z detstva, má svoje nevýhody. Rešpekt a strach sú dve diametrálne odlišné veci. Vzájomný rešpekt je známkou vyváženého vzťahu, zatiaľ čo pri strachu z trestu absentuje láska.
Pri autoritatívnej výchove sa dieťaťu neodpustí žiadne zlyhanie. Rodič sa viac sústredí na jeho mínusy, pričom kladné stránky bude považovať za samozrejmú vec. To úzko súvisí so zníženým sebavedomím dieťaťa, ktoré bude mať vďaka prísnej výchove tak vysoko postavenú latku, že samo na seba začne byť príliš kritické. Každá chyba je skúsenosť. Dieťa, ktoré je vychovávané príliš prísne, zákonite začne túžiť po slobode. U takýchto detí je oveľa vyššia pravdepodobnosť rebélie v porovnaní s ich rovesníkmi, ktorí neboli vychovávaní autoritatívne.
Akákoľvek snaha prejaviť svoj názor býva autoritatívnymi rodičmi väčšinou vnímaná ako odvrávanie, čo u dieťaťa posilňuje presvedčenie, že povedať to, čo si myslí, je nesprávne. Dieťa vycvičované autoritatívnym spôsobom výchovy zvykne plniť všetky nariadenia rodičov bez slova, hoci v jeho vnútri to môže poriadne vrieť. Neraz sa práve takéto deti dostávajú do partie, v ktorej budú automaticky plniť príkazy autority.
Mnohí rodičia si zvolia autoritatívny typ výchovy v snahe zjednodušiť výchovu dieťaťa. Vnímajú, že oveľa ľahšie je dieťaťu niečo prikázať alebo zakázať, ako mu vysvetľovať súvislosti, čo si vyžaduje čas. Štúdia publikovaná v Child: care, health and development ukázala, že prísna výchova môže u rodičov detí s poruchou vývoja viesť k zvýšenému stresu. Autoritatívna, ako aj voľná výchova môže mať negatívny dopad na dieťa.
Vplyv konfliktov v rodine na dieťa
Dieťa má prirodzené a spontánne inštinkty, s ktorými sa narodí. Tie v ňom môžu potlačiť ako prví rodičia a neskôr sociálne prostredie v ktorom vyrastá. A to necitlivou alebo neakceptujúcou výchovou. Stáva sa to hlavne vtedy, ak rodič vedome alebo aj nevedome nerešpektuje základné fyziologické a psychické potreby svojho dieťaťa. Výchova tak môže byť pre dieťa neempatická, autoritatívna alebo až mocenská. Ak sa dieťa necíti prijímané, necíti sa byť v bezpečí, nie je akceptované také aké je a podporované rodičmi v jeho autonómii a v individualite, môže sa cítiť nemilované alebo aj nechcené.
Jednoduchým príkladom prirodzených potrieb detí je napríklad spontánnosť a pohyb. Deti bežne nevydržia sedieť dlho a začnú sa otáčať, neskôr poskakovať. Pohybom sa zbavujú nahromadeného vnútorného napätia, čím sa uvoľnia ich svaly a kosti. Spontánny pohyb je častokrát z výchovného hľadiska nie vždy žiadúci. Pre deti niekedy až nebezpečný. Preto musíme svoje deti výchovne usmerňovať, aby si neublížili. Ak však dieťa usmerňujeme prevažne príkazmi či zákazmi, bez vysvetlenia a tolerancie jeho pocitov hnevu, smútku alebo bezmocnosti, ktorú vzhľadom k jeho veku nevie vedome regulovať, môžeme u neho podporiť traumatizáciu a potlačiť jeho prirodzené sebavyjadrenie. Potlačenie emócií sa neskôr obráti proti dieťaťu tak, že sa naučí autoritám prispôsobovať a podriadiť sa na úkor seba. Bude menej priebojné a nebude si veriť.
Ak naopak dieťaťu pri každom hneve a vzdore vyhovieme, naučí sa svoj hnev kompenzovať a vynúti si mocou to, čo potrebuje. Niekedy je veľmi ťažké nájsť správnu mieru a rovnováhu medzi bezpodmienečnou akceptáciou dieťaťa a stavaním hraníc. Tie by mali byť síce pevné, no s dostatočným citom. S rešpektom a akceptáciou prežívaného smútku, či hnevu dieťaťa, ktoré prežíva vtedy, ak niečo čo si veľmi želá, nedosiahne. Rodič mu to preto potrebuje dostatočne vysvetliť.
Hádky rodičov spôsobujú deťom psychické problémy. Deti kopírujú správanie sa rodičov a učia sa reagovať na rôzne situácie. Ak sa u vás doma riešia aj bežné spory hádkou a krikom, dieťa to vníma ako bežnú vec a môže podobne reagovať v škole, v škôlke, na ihrisku. Keď dieťa vidí, že ľudia, ktorých má najradšej po sebe kričia, prežíva neistotu a strach. U niektorých sa tento dlhodobý stres môže prejaviť aj ako priberanie, chudnutie, rôznymi tikmi na tvári, vypadávaním vlasov a podobne. Niektoré deti sa utiahnu do seba a reagujú veľmi citlivo aj na malé zvýšenie hlasu v okolí. Videné, či prežité násilie rodičov zostane v detskej duši natrvalo. Môže sa to tiež prejaviť poruchami správania, násilným správaním sa v škole, či neskôr vo vlastnej rodine.
Horšie je to pri hádkach vtedy, keď rodič použije vulgárne slová alebo sa prejaví agresívne. Toto by sa nemalo stávať. V takomto prípade by sa citlivo malo deťom vysvetliť, čo sa vlastne stalo. Rodičia by si však nemali počas hádky robiť z detí partnerov alebo rukojemníkov. Najdôležitejšie v takejto vyhrotenej situácii je, aby ste deťom vysvetlili, že sa nerozvádzate, že len máte na určitú skutočnosť odlišný názor a že sa momentálne hádate. A to, že máte odlišný názor, vás momentálne veľmi hnevá, ale že ako rodina všetci k sebe stále patríte.
Samozrejme, rodič nemusí mať vždy silu alebo náladu na to, aby podstatu každej hádky deťom vysvetľoval. Potrebné je to hlavne vo vyhrotenejších situáciách. Vždy je však lepšie situáciu vysvetliť, ako nechať dieťa žiť v dusnej atmosfére. To veľmi zle vplýva na ich psychiku. Rodičia by mali hľadať kompromis a udobrenie hlavne kvôli deťom, je to pre ne veľmi dôležité. Je potrebné si tiež uvedomiť, že to, ako sa hádajú rodičia, si dieťa odnesie aj do svojho dospelého života a niekedy aj do vzťahov s kamarátmi alebo spolužiakmi v škole.
Partneri, ktorí spolu riešia konflikt, robia veľkú chybu, ak do neho zatiahnu aj deti. Často sa stáva, že v nich hľadajú oporu. Toho druhého pred nimi vykresľujú v zlom svetle, nahovárajú deti, aby prejavovali rovnakú náladu ako rodičia. Snažia sa pritiahnuť dieťa v spore s partnerom na svoju stranu, aby získali prevahu nad tým druhým. Počas konfliktu sa vyhýbajte tejto vete: „Povedz, prosím ťa, otcovi, že....“ Takto je dieťa donútené prikloniť sa na stranu jedného z vás a tým vlastne subjektívne rozhodnúť, kto je dobrý a kto zlý. Nezabúdajte na to, že vy ste dospelí a svoje záujmy si musíte vedieť obhájiť sami. Takéto zaťahovanie detí do manželských sporov situáciu ešte zhorší. Deti to vnímajú ako zradu, lebo chcú mať radi oboch rodičov rovnako. Sú však vydierané a musia zaujať postoj.
Mnoho starých rodičov sa chce aktívne podieľať na výchove svojich vnúčat, a častokrát sú prvou voľbou pre rodičov, ak potrebujú pri starostlivosti o svoje deti pomoc. Podľa psychológa je preto dôležité, aby starí rodičia nenahrádzali rolu rodičov, aby pomáhali pri pomáhali, ale do nej nezasahovali a rešpektovali rozhodnutia rodičov. Dôležitá je tiež medzi starými rodičmi a rodičmi otvorená komunikácia o ich vlastných možnostiach a očakávaniach.
You Can't MAKE People Respect Your Boundaries. Try This Instead.
Pre zdravý psychický vývin, na formovanie osobnosti a pre zdravé budovanie pocitu vlastnej hodnoty je najdôležitejších prvých 5 rokov života dieťaťa. Jednoducho povedané, to, čo sa do dieťaťa v prvých piatich rokov vloží, z toho môže potom čerpať celý svoj život. Pokiaľ dieťa vyrastá v harmonickej rodine, má možnosť vytvárať si blízke a bezpečné vzťahy s matkou aj s otcom.
Aby štart dieťaťa do života prebehol čo najlepšie, je dôležité, aby o dieťa v rannom veku bolo postarané kontinuálnym spôsobom, jednou osobou. Najčastejšie je to osoba matky, ktorá je na dieťa emočne napojená, prístupná. Keďže rodičovská rola prináša na osobu matky a otca isté nové a nepoznané nároky, na ktoré rodičia nie sú niekedy dostatočne pripravení, často sa stáva, že práve v tomto období vznikajú prvé vážnejšie nezhody a konflikty medzi rodičmi. Sú často spôsobené tým, že matka sa cíti byť vyčerpaná starostlivosťou o dieťa, a otec sa cíti byť vyčlenený z novovzniknutej diády matka - dieťa. Otcovia by si mali byť vedomí svojej dôležitej a nenahraditeľnej role a toho, aby pri mame svojho dieťaťa stáli, aby jej boli oporou, aby sa mala o koho oprieť a mala tak dosť síl starať sa o to dieťa. Vo vzťahu k dieťaťu je však rovnako dôležitá. Približne vo veku 3 rokov života dieťaťa, rola otca naberá na svojej dôležitosti.
Cez to, ako vníma dieťa vzťah medzi rodičmi, učí sa nielen vzťahu k svojmu pohlaviu, ale aj vzťahu k opačnému pohlaviu. Z toho dôvodu je preto veľmi dôležité, aby bol prítomný pri výchove aj otec. Ak otec chýba, nie je prítomný, alebo sa o tom buduje negatívny obraz (platí to aj naopak, keď chýba matka), dieťa si nesie rozpoltený obraz rodičov. Syn sa potrebuje s otcom identifikovať. Keď otec z nejakého dôvodu chýba, alebo keď o tom otcovi nemá chlapec vytvorený dobrý obraz, nemá sa s kým identifikovať a to spôsobuje jeho vnútornú neistotu. Pre dcéru je veľmi dôležité mať taktiež vzor otca.
Ak sa rodina z nejakého dôvodu rozpadne, rodičia by mali svoj rozchod zrelo spracovať a fungovať na rodičovskej rovine tak, aby všetky rozhodnutia robili v prospech a záujme dieťaťa. Hovorí sa, že deťom treba dať korene a krídla. Korene sa dávajú v útlom detstve, krídla v puberte. Ak má dieťa dobrý základ a je dobre „zakorenené“, má aj vybudovaný dobrý sebaobraz, dobrú sebahodnotu.
Dieťa sa na rodičov a situácie, ktoré prežíva, pozerá svojim, špecifickým pohľadom, a to vzťahovaním si všetkého, čo sa okolo neho deje, na seba. Keďže k prirodzenému správaniu rodičov patrí aj zlyhanie v dôsledku únavy, vyčerpania, či hádky medzi rodičmi, je potrebné uvedomovať si to, a ponúkať dieťaťu skutočný význam toho, čo sa deje. Vysvetliť mu, že teraz sa s ním nemôže mama hrať, pretože je veľmi unavená z práce, alebo že mala náročný deň. Dieťa si uvedomí, že mama je unavená, ale nesúvisí to s ním. Keď mama na dieťa pravidelne nakričí, pretože je nahnevaná napr. kvôli udalostiam zo zamestnania, a dieťaťu to primerane nevysvetlí, pre dieťa sa tieto zážitky stanú emočne zaťažujúcimi a ľahko sa môže stať, že dôvod zlej maminej nálady si dieťa stiahne na seba. Dieťa musí vedieť, že dôvodom hnevu mamy nie je ono samotné. Rovnako aj po hádke rodičov musí dieťa vidieť, že sa tým nič nekončí. Potrebuje zažívať, že rodičia dokážu urobiť ústretový krok, že konflikty sa dajú riešiť, že život sa môže vrátiť do starých koľají. Dieťa sa učí, že hádky neznamenajú koniec vzťahu, ale že aj keď rodičia majú rôzne názory, dokážu sa zmieriť. Dieťa sa učí, že keď je nejaký problém, že sa nerezignuje, neodchádza.
Pre celkový rozvoj osobnosti dieťaťa vytvára najvhodnejšie podmienky práve úplná harmonická rodina. Vzájomný vzťah rodičov a im dané špecifické roly zohrávajú nezastupiteľnú funkciu rodiča.
tags: #moze #byt #4 #rocne #dieta #ovplyvnovane