Choré dieťa možno, samozrejme, poznať jednoducho, má príznaky, ako sú celkové zmeny správania (strata nálady, hravosti, nezáujem o okolie, únava až apatia, nechuť do jedla prípadne jeho odmietanie), zvýšená teplota alebo horúčka, prechladnutie (nádcha výtok z nosa kašeľ, bolesti hrdla, červené slzavé oči, bolesti hlavy), bolesti brucha, vracanie, hnačka alebo vyrážky na koži.
Jednoducho povedané, dieťa sa rodičovi či tomu, kto sa oň stará, nejako nezdá, nejaví sa mu zdravé.
S návratom do kolektívu rovesníkov sa v žiadnom prípade neponáhľajte.
Podľa imunológov je ideálne, aby rekonvalescencia po chorobe trvala minimálne tak dlho ako samotné ochorenie.
„Dieťa v žiadnom prípade nedávajte do škôlky alebo školy, nepatrí na detské ihrisko, do detských kútikov ani na záujmové aktivity, na výlet k starým rodičom, do prírody alebo nákupného centra. Dieťa nesmie ani na vianočné besiedky, koncerty, vystúpenia - akokoľvek sa na ne pripravovalo a tešilo,” odporúčajú pediatri.
Jedna z hlavných zásad znie, že i dieťa s miernymi príznakmi nejakého ochorenia by malo zostať doma, a to jednak preto, aby sa jeho zdravotný stav ďalej nezhoršoval, a tiež preto, aby nenakazilo svoje okolie.
Rodičia by tiež mali pamätať na to, že dieťa s príznakmi môže infikovať aj členov domácnosti, chrániť treba predovšetkým malé deti do jedného roka (dojčatá), starších ľudí, onkologicky či inak vážnejšie chorých pacientov.
Kľudový režim a dostatok tekutín
Choré dieťa má mať čo najviac kľudový režim. To neznamená, že musí po celý čas ochorenia ležať v posteli, ale nemalo by behať po byte, skákať a podobne.
„Je potrebné udržať ho v pokoji čítaním rozprávok, hraním spoločenských hier, rozhovormi, počúvaním príbehov a pesničiek a v tomto čase pokojne aj pozeraním rozprávky v televízii. Limitujte však čas pri obrazovkách mobilov, tabletov a počítačov,” radí detskí lekári.
Choré dieťa má byť pod dozorom dospelej známej a zodpovednej osoby. Podľa veku dbajte, aby bola dostupná pomoc dospelej osoby, príznaky sa môžu vystupňovať a celkový stav sa zhoršiť.
Podávame akékoľvek tekutiny - vodu, riedené ovocné šťavy, čaj, rehydratačný roztok. Tekutiny nemajú byť horúce. Vhodný je aj mäsovo-zeleninový vývar.
„Deti v začiatočných fázach ochorenia často trpia nechutenstvom a tekutiny je často jediným zdrojom energie. Ak ochorenie sprevádza aj horúčka, hnačka alebo vracanie, straty tekutín sú ešte väčšie.
Doba liečby, počas ktorej má dieťa dodržiavať režim chorého, je minimálne 48 hodín po poklese teploty alebo do doby určenej lekárom.
Rekonvalescencia by mala byť dostatočne dlhá, nie je vhodné dieťa po odoznení príznakov hneď poslať do kolektívu. Hrozí, že sa mu choroba vráti alebo na pôvodné ochorenie ešte nasadne niečo iné, vážnejšie.
„Podľa imunológov je ideálne, aby rekonvalescencia trvala minimálne tak dlho ako samotná choroba. Počas tejto doby je potrebné vyhnúť sa náročným aktivitám, fyzickú aktivitu zvyšovať postupne, dbať na dostatočný pitný režim, dopriať dieťaťu dostatok oddychu a ak je to možné, vyhýbať sa miestam, kde sa zdržuje veľa ľudí,” radia lekári.
Antibiotiká len na lekársky predpis
Slovenskí pediatri upozorňujú, že väčšina chorých detí pri prechladnutí alebo ochoreniach dýchacích ciest nepotrebuje antibiotiká. Ak teda máte nejaké doma v zásobe, nepoužívajte ich, mohli by urobiť viac škody ako úžitku.
Väčšina bežných prechladnutí a infekcií dýchacích ciest je vírusových, a jediné, čo dieťa potrebuje je pokoj, dostatok tekutín a zmierňovanie príznakov ako horúčka, nádcha, hnačka, vracanie a podobne.
Rodičia malých detí to dobre poznajú - kolotoč soplíkov, kašlíkov a teplôt sa nie a nie zastaviť. Po pár dňoch v kolektíve zo škôlky opäť volajú, aby si prišli po dieťa a vzali ho domov. Kedy sa to skončí? A ako aspoň trochu pomôcť imunite svojho potomka?
V minulom roku bralo antibiotiká 46 % detí vo veku od narodenia do troch rokov. Po prekonaní tejto vekovej hranice, keď zväčša deti nastupujú do predškolských zariadení, toto číslo stúplo na 64 % vo vekovej skupine 3 - 6 rokov. Tieto čísla odhalili štatistiky zdravotnej poisťovne Union.
„Niektoré zdroje uvádzajú, že výskyt 6 až 8 vírusových ochorení horných dýchacích ciest s nekomplikovaným priebehom ročne u detí do 5 rokov je v poriadku a netreba sa pre ne znervózňovať,“ hovorí Eva Sabolová, revízna lekárka z Unionu.
Opakované choroby sú u detí, ktoré nastúpia do nového kolektívu, aj podľa ďalšieho lekára celkom normálne. „Aj keď je dieťa dobre živené, má správny režim spánku, všetko je v poriadku, no keď príde do kolektívu detí, ochorie. S tým treba rátať. Týmto procesom si postupne budujú svoju získanú imunitu. Máme dve časti imunity - vrodenú, teda tú, s ktorou sa narodíme, a získanú, tú si budujeme počas života a najintenzívnejšie v prvých rokoch života. Pokiaľ sú to, samozrejme, choroby, ktoré neohrozujú život dieťaťa, týmto spôsobom sa vyvíja získaná imunita a vďaka nemu sa zastabilizuje,“ zdôrazňuje doktor Alojz Bomba.
Dodáva, že netreba vždy utekať k pediatrovi. „Pri bežnom nachladnutí s mierne zvýšenou teplotou, nádchou alebo kašľom postačia domáce ošetrenie a podpora imunity - dostatok tekutín, vitamíny C, D a B a probiotiká,“ radí odborník na mikrobióm a imunitu takmer s 50-ročnými skúsenosťami.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc
Rodičia by mali spozornieť a vyhľadať lekára, ak má dieťa vysokú horúčku nad 38 °C, ktorá trvá niekoľko dní, ak dieťa nereaguje na liečbu, má kolapsový stav alebo febrilné kŕče.
„Vyhľadať lekára je potrebné aj v prípadoch, keď dieťa pociťuje výraznú bolesť hlavy s pocitom na vracanie, má stuhnutú šiju a k tomu sa začnú objavovať na koži aj nezvyčajné vyrážky, má výraznú bolesť hrdla a nemôže prehĺtať, výraznú bolesť uší, sťažené dýchanie, je dehydratované, má výraznú bolesť bruška, krv v stolici, pálenie pri močení, ak je malátne, spavé, alebo naopak, výrazne predráždené a pozorujeme u neho zmenu správania aj pri poklese teploty.
U detí do troch rokov treba vyhľadať lekára aj v prípade, že sa u nich objaví vodnatá hnačka viac ako trikrát denne alebo ak vzniknú ďalšie komplikácie, ako sú bolesti uší či výrazná únava,“ vymenúva lekár.
Ako posilniť imunitu na jeseň? Farmaceut Erik radí
Článok sa zameriava na prepojenie troch zdanlivo nesúvisiacich tém: umenia, konkrétne obrazu "Choré dieťa" od Edvarda Muncha a litografie od Salvadora Dalího, diéty a choroby nóma, ktorá deťom doslova požiera tvár. Skúmame, ako umenie reflektuje ľudské utrpenie, ako strava a životné podmienky ovplyvňujú zdravie a ako sa lekári snažia vrátiť deťom ich tváre a dôstojnosť.
Nóma je ochorenie, ktoré deťom doslova požiera tvár. Začína sa nenápadne: krvácajú ďasná, pobolieva v ústach. Prvotné ťažkosti nie sú veľmi špecifické a ľahko sa zamenia za niečo menej vážne. Lenže nóma je smrtiaca a postupuje veľmi rýchlo.
V drvivej väčšine skutočne ochorejú deti, najčastejšie malé, povedzme do piatich-šiestich rokov. Nóma prepuká u ľudí, ktorí žijú v naozaj veľmi biednych a nezdravých podmienkach. Na jej vzniku sa podieľajú baktérie, ktoré máme v ústach všetci vrátane nás dvoch. Ťažko podvyživené dieťa, s kriticky zníženou imunitou a mnohokrát s nejakou inou nebezpečnou chorobou, ako sú malária či osýpky - to je typická obeť nómy.
Lekári bez hraníc pracujú v špecializovanej nemocnici v Sokote už piaty rok. Vysielajú do nej nielen zahraničných, ale aj nigérijských chirurgov, anestéziológov a sestry, ktorí na sále vracajú pacientom s nómou tváre. Zaoberajú sa aj výskumom nómy, ktorá v mnohých ohľadoch ostáva naďalej záhadou.
Rizikové faktory sú jasné: podvýživa, zlá hygiena, oslabenie inou chorobou. Ale čo presne nómu spôsobuje? Prečo niektoré deti v rovnakej komunite ochorejú a iné nie? Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že nóma prepukne u 140-tisíc detí ročne.
V subsaharskej Afrike je znetvorenie veľmi bolestnou stigmou. Ťažko sa s tým vyrovnáva okolie aj samotný pacient a pre jeho rodinu je to spoločenské prekliatie. Dieťa často skrývajú pred svetom, zatvárajú ho doma, nenechajú ho chodiť do školy, nepúšťajú ho k iným ľuďom.
Rozsiahle poškodenie tváre sa rieši po etapách, čo znamená, že pacienti podstúpia viac operácií. Postupuje sa podľa toho, čo je pre daného pacienta najakútnejšie, a potom ďalej, k tým menej naliehavým veciam. Nakoniec môže prísť aj rekonštrukcia nosa alebo pier. Pri najmenej dôležitých častiach tváre sme už v tej estetickej rovine.
V prvom rade zabezpečiť základné životné funkcie, ak je chorý v takom vážnom stave. A na liečbu samotnej nómy potrebujete antibiotiká, vnútrožilovo. Druhá kľúčová vec je každodenné čistenie a preväzovanie otvorených rán, ktoré nóma spôsobila. Chorý tiež potrebuje dostatočnú výživu, takže si k tomu pripočítajte sondu čiže hadičku zavedenú priamo do žalúdka, cez ktorú sa dieťa kŕmi.
Lekári však vedia pomôcť aj tým, ktorí akútnu fázu prežili a teraz sa stretávajú s následkami. Mám na mysli rekonštrukčnú chirurgiu. Ako Lekári bez hraníc spolupracujeme už piaty rok s Noma Children’s Hospital v meste Sokoto, čo je jediná nemocnica špecializovaná na nómu v celej Nigérii.
Edvard Munch (* 12. december 1863 - † 23. január 1944) bol nórsky expresionistický maliar. Jeho intenzívne, evokatívne spracovanie úzkosti silne ovplyvnilo nemecký expresionizmus dvadsiateho storočia.
Výkrik (1893; pôvodne nazvaný Zúfalstvo), Munchov najznámejší obraz, je považovaný za symbol - ikonu existenčnej úzkosti. Podobne ako u mnoho iných jeho prác, namaľoval viacero verzií. Výkrik je dielom zo série Vlys života, v ktorej Munch skúmal témy ako život, láska, strach, smrť a melanchólia.
Témy Vlysu života sa počas jeho tvorby stále vracajú, v dielach ako Choré dieťa (1886, portrét jeho chorej sestry Sophie), Vampír (1893-94), Popol (1894), alebo Most. Neskoršie diela ukazujú nejasné figúry s bezvýrazovou tvárou, niekedy dokonca bez tváre s hroziacimi tvarmi stromov alebo domov.
Munch zobrazoval ženy ako krehké, útle nevinné trpiteľky, alebo ako zlovestné život požierajúce stvorenia.
Na jednej strane geniálny umelec, na druhej psychicky chorý muž. Obrazy Edvarda Muncha dodnes v ľuďoch evokujú jeho citové rozpoloženie. Depresie, úzkosť, melanchóliu. Vo svojich obrazoch dával dôraz na emócie, nie na detaily.
Bol prvým západným umelcom, ktorý vystavoval v Národnej galérii v Pekingu po Kultúrnej revolúcii.
Jeho otec Christian Munch bol lekár. Bol nervózny a prehnane nábožensky založený so sklonmi k psychoneuróze. Po ňom vraj slávny umelec zdedil „semená šialenstva“, ako sám hovoril. Detstvo Edvarda Muncha bolo poznačené chorobami a úmrtiami. Matka Laura i jeho najobľúbenejšia sestra tuberkulóze podľahli.
Umelcovi sa časom impresionizmus prestal pozdávať. Tento umelecký smer nemohol dostatočne vyjadriť jeho pocity. Začal viac skúmať sám seba a všetko si zaznamenával do „denníka duše“. Jeho prvý obraz namaľovaný dušou bol Choré dieťa vystihujúci smrť sestry.
Obrazy Edvarda Muncha sa od diel iných umelcov zásadne líšili, snažil sa definovať vlastný štýl - vyjadrujúci napätie a emócie, odrážajúci skôr stav mysle ako vonkajšiu realitu.
Na jeseň 1908 sa Munchov psychický stav vážne zhoršil a musel vyhľadať lekársku pomoc. Osem mesiacov podstupoval psychoterapiu. Jeho psychiater Daniel Jacobson mu poradil, aby sa vyhýbal pitiu na verejnosti a stretával sa len s dobrými priateľmi. To ovplyvnilo aj jeho tvorbu a namaľoval mnoho portrétov priateľov a mecenášov. Terapia zmenila jeho osobnosť, začal prejavovať väčší záujem o prírodné objekty, jeho diela boli pestrejšie a optimistickejšie. Múzeá sa o ne začali väčšmi zaujímať a dostával čoraz viac zákazok. V tomto období vznikli aj viaceré krajinky a obrazy zachytávajúce ľudí pri práci.
Jeho najznámejším obrazom je Výkrik. Kultové dielo v roku 2012 vydražili za 119 miliónov dolárov. Išlo o aukčný rekord, zosadil z trónu Pabla Piccasa. Výkrik, pôvodne nazvaný Zúfalstvo, namaľoval Munch vo viacerých verziách v roku 1893 a považuje sa za symbol existenčnej úzkosti. Patrí do série Vlys života, na ktorej pracoval asi tridsať rokov. Na obraze je najvýznamnejší motív krvavej oblohy. Maľba pôsobí desivo a depresívne. Jej dosah na populárnu kultúru je obrovský a symbolika obrazu sa využíva dodnes.
Salvador Domingo Felipe Jacinto Dalí Domenech (* 11. máj 1904, Figueras - † 23. január 1989, Figueras) bol španielsky maliar, fotograf, sochár a zároveň najznámejší predstaviteľ surrealizmu. Dalího ranná tvorba patrí k najvýznamnejším artefaktom surrealizmu. Nadväzoval na surrealistickú metódu écriture automatique, ktorá dáva dôraz na voľnú asociáciu podvedomia. Vo svojich špecifických kompozíciách spájal rôznorodé, navzájom nijak nesúvisiace predmety, ktorých absurdná súvislosť mala šokovať. Jeho hlavným cieľom bolo zobrazovať konkrétnu iracionalitu. Svojimi experimentami a excentrickosťou sa stal jedným z najpopulárnejších umelcov 20. storočia. Okrem maľovania obrazov sa zaoberal aj knižnými ilustráciami, grafikami, plastikami, scénickými návrhmi, písaním a publikovaním básní. Tiež úspešne navrhoval sklenené predmety a hlavne šperky. Surrealizmus obohatil svojou paranoidno-kritickou metódou.
Hlavnými prvkami jeho umenia sú provokácia a šok. Provokuje sexuálnou a protináboženskou tematikou v obrazoch Fantóm sexappealu a Svätý grál. Svoje obrazy a metódy obhajoval výstredným spôsobom, hovorí o paranoidno-kritickej metóde, ktorá mu neumožňuje maľovať viditeľné predmety, ale tie, ktoré s nimi nejakým spôsobom súvisia. Tvrdil, že každý človek má právo na psychickú abnormalitu, pričom sám seba považoval za zdravého blázna.
Jeho otec bol notár Salvador Dalí i Cusí, matka Felipa Doménech. Ako 6-ročný namaľoval svoj prvý obraz; krajinku, ktorú sám neskôr charakterizoval ako Dieťa na prechádzke v daždi lastovičiek. V roku 1912 začal navštevovať školu vo Figueras, kde ho učil Esteban Traiter. O dva roky neskôr sa stal žiakom školy Bratstva kresťanského učenia. V tomto období sa spoznal s rodinou Pichotovou. Ramón Pichot Dalího usmerňoval a rozvíjal v ňom cit pre umenie. Z tejto doby pochádza obraz Choré dieťa.
Od roku 1915 navštevoval radovú strednú školu maristov vo Figueras, kde sa ho ujal profesor Núňez, nositeľ Rímskej ceny v odbore grafiky. Pod jeho vedením sa na dielach Rembrandta poučil o účinkoch šerosvitu. Naučil sa využívať návrhárske a rytecké umenie. Začal sa venovať maľbám žánrových obrazov, portrétov. V roku 1918 ho zaujalo dielo Mariana Fortunyho, kubizmus, filozofia Immanuela Kanta a mysticizmus Juana Grisa. Spolu s ďalšími miestnymi umelcami vystavil vo svojom rodnom meste niekoľko malieb, ktoré sa stretli s kladným ohlasom kritiky. Krátko na to dostal ponuku na plagát Trhy a slávnosti sv.
Svoj celkovo prvý surrealistický obraz Krv je sladšia ako med vytvoril v roku 1928 inšpirovaný trýznivým snom. Salvador Dalí, Lluís Montanya a Sebastian Gash publikujú manifest groc - žltý manifest, kde odhaľujú katalánsky neucentizmus ako falošnú hru s helenizmom. Snažia sa podporiť nové umelecké prúdy. V roku 1929 sa Dalí usadil v Paríži, kde v tom istom roku usporiadal výstavu. Úvod do katalógu mu napísal André Breton, ktorý ho zároveň prijal do surrealistickej skupiny. Približne v tomto období natočil spolu s Luisom Bunuelom dva surrealistické filmy Andalúzsky pes - 1929 a L’âge d’or (Zlatý vek) - 1931, ktoré po premiére v Paríži vyvolali škandál.
Tridsiate roky predstavujú jeho najtvorivejšie obdobie. V roku 1931 vznikli jeho slávne diela Stálosť pamäti a Horiaca žirafa - 1935. Napriek všetkým teoretickým predpokladom však zostáva Dalí pod vplyvom iných surrealistických maliarov ako Max Ernst, Yves Tanguy. Kvôli svojmu častému „požičiavaniu nápadov“ bol obviňovaný z plagiátorstva. V polovici tridsiatych rokov sa nechal inšpirovať Arcimboldovou a Bracelliho metódou podvojných zobrazení. V obraze Španielsko vytvára leonardovský jazdec postavu ženy. Jeho tvorbu do značnej miery ovplyvnila občianska vojna v Španielsku; z tohto obdobia pochádzajú obrazy ako Predtucha občianskej vojny, Kanibalizmus jesene a Paranonia.
Som mama 11-ročného chlapca Petríka. Petrík od svojho útleho detstva rád kreslí a maľuje. Táto jeho záľuba sa vyšplhala až tam, že už niekoľko rokov maľuje obrazy na plátna. Vytvoril si svoj vlastný štýl, taký hravý, farebný, no hlavne taký „petríkovský“. Týmito svojimi dielami pravidelne niekomu pomáha, a to buď dražbou svojich obrazov, alebo priamym predajom. Peniažky potom venuje niekomu, kto ich potrebuje. Jeho pomoc tým, ktorí to potrebujú, pretrváva už roky, a som rada, že z neho vyrastá dobrý človek.
Človek, ktorý má svoje srdiečko na dobrom mieste. Viete, keď mal asi tak 5-6 rokov, maľoval svoj prvý obraz na plátno pre jedno dievčatko - Marínku, ktoré po zápale mozgových blán stratilo svoj zrak, a on sa ma opýtal, že keď ten obraz predáme a peniažky pošleme Marínke, či jej potom maminka kúpi taký sirup, aby znova videla. Odvtedy namaľoval ešte množstvo obrazov, svojimi dielami prispel do rôznych dražieb pre choré deti. V platforme - Spolu to dokážeme od roku 2020 sa pripojil do dražieb pre 4 deti s diagnózou SMA. Vydražili sa 4 jeho obrazy a prispel tak k liečbe malých bojovníkov. Okrem týchto štyroch detí pomohol aj ostatným, ktorí sa objavili vo výzvach tejto platformy, a chorým detičkám pridával svoje obrazy do dražieb. Taktiež každoročne už štvrtý rok maľuje pre seniorov vianočné mini obrazy, 5-6 kusov každé Vianoce.
Petrík máva aj výstavy, na tej poslednej spolu s jedným pánom, ktorý prejavil záujem o jedno jeho dielo, pomohli spolu jednej mamičke, pre ktorú organizovala škola zbierku peniažkov na lieky.
