Sväté písmo, Biblia, je základným pilierom kresťanskej viery. V tejto knižke nachádzame odpovede na mnohé otázky týkajúce sa nášho života, vzťahu s Bohom a nášho poslania. Jednou z kľúčových tém, ktoré sa v Biblii objavujú, je koncept Božích detí a jedla.
Boží dar života a zodpovednosť zaň
Život človeka nie je majetkom, s ktorým si môžeme robiť, čo chceme. Veriaci i neveriaci majú zodpovednosť budovať taký svet, v ktorom život - od počatia až po prirodzenú smrť - zostáva nedotknuteľným. Ľudský život nie je tovarom či komoditou, s ktorou sa narába podľa potreby, ktorá má svoj expiračný dátum, podlieha zákonom trhu a komerčnému hodnoteniu kvality - či je ešte užitočný alebo zbytočný. Ľudský život nie je záležitosťou politikov. Právo na život je primárnym právom, bez ktorého nejestvuje žiadne ďalšie právo. Nemôže byť upravované či menené hlasovaním v parlamente. Nemá svoj základ v ústave alebo v medzinárodnej deklarácii, ale v prirodzenom zákone, ktorého autorom je Boh. Ľudský život je Božím darom, je účasťou na Božom živote. Boh je Bohom života. Ježiš o sebe hovorí: Ja som Život (Jn 14, 6). Duch Svätý, ako vyznávame v Kréde, je Pánom a Oživovateľom. Ako ľud Otca, Syna a Ducha Svätého sme ľudom života.
Evanjelium naďalej požaduje spoločnosť bez potratov, spoločnosť, ktorá urobí všetko, čo je v jej silách, na ochranu matky a jej nenarodeného dieťaťa. Ježiš vysvetľuje, že Božie prikázanie - Nezabiješ! - má širokú aplikáciu a dôsledky (Mt 5, 21-22). Hnev a zneužívanie tiež zabíjajú svojím vlastným spôsobom. Podobne aj ľahostajnosť k chudobnému Lazárovi pri bráne, predsudky, odmietnutie odpustiť, násilie v akejkoľvek podobe. Každá voľba v rozpore s realizáciou Božieho projektu života je zradou a vzdáva sa života v hojnosti, ktorý ponúka Kristus (por. Byť kresťanom, Kristovým učeníkom a priateľom, znamená postaviť sa za život. V našej dobe nie je nič, čo ničí ľudský život viac, ako potrat. Voči tomu nemožno byť ľahostajným. Sväté Písmo nás povzbudzuje: Vyvoľ si život, aby si zostal nažive ty aj tvoje potomstvo (Dt 30, 19). Úcta k ľudskému životu a jeho obrana sa začína zmenou v srdci, odhodlaním nikomu neuškodiť za žiadnych okolností. Vážiť si svoj vlastný život a život druhých - svojimi návykmi stravovania a pitia, spôsobom jazdy na aute, starostlivosťou o zdravie a tiež tým, ako hovorím a svedčím o živote. Veriaci človek si vždy bude ceniť každý ľudský život ako dar od Pána Boha a bude jeho ochrancom.
Ľudský život je dar od Boha od počiatku bytia až po prirodzenú smrť. Umelý potrat je vražda, eutanázia je vražda - tak isto ako aj ktorákoľvek iná vražda, ibaže v týchto dvoch prípadoch je kvalifikovane a rafinovane prevedená v tom zmysle, že však ide o iné dobro. Každé dieťa je obrovský Boží dar. Počatie každého dieťatka je hotový zázrak, predsa sa niekedy žena či manželský pár akosi nedokáže na fakt, že čakajú bábätko, pozerať hneď tak s nadšením.
Deti ako dar a výzva
Dnes si pripomíname Deň detí - deň, kedy si chceme s vďačnosťou uvedomiť, akým veľkým darom sú deti. Biblia hovorí, že deti sú odmena, požehnanie a dedičstvo od Hospodina. Nie sú samozrejmosťou. Pán Ježiš mal deti veľmi rád. V Evanjelium podľa Marka (10,13-16) čítame, že k Nemu nosili deti, aby sa ich dotýkal a žehnal im. To je silné slovo: kráľovstvo Božie patrí tým, ktorí sú ako deti. Drahý Pane Ježišu, ďakujeme Ti za všetky deti - za ich radosť, smiech, zvedavosť a čistotu srdca. Prosíme Ťa, ochraňuj ich, požehnávaj ich kroky a pomôž nám, dospelým, byť pre ne láskavým príkladom Tvojej lásky.
Každý otec i matka dlhujú svojim deťom svedectvo o Božej láske, ktorá nám darovala všetko, čo potrebujeme k existencii. Nielen svet okolo nás, ale nás samých stvoril. Jedine On vie, kto sa počne v živote matky. V knihe proroka Jeremiáša počujeme takúto myšlienku: „Poznal som ťa skôr, ako si sa počal v živote matky”. Jedine Boh od úplného začiatku tvorí dieťa v živote matky. Je potrebné, aby obidvaja rodičia, otec i matka, vydali toto svedectvo svojim deťom o ich zázračnom pôvode.
Deti sú Boží dar a výzva. V dnešnom svete, kde sa hodnoty často relativizujú, je dôležité nanovo objavovať pohľad Biblie na deti - nie ako záťaž, ale ako dar od Boha. Biblia hovorí o deťoch ako o Božom dare a požehnaní: Žalm 127,3-5: „Ajhľa, dedičstvom od Hospodina sú synovia, odmenou je plod života. Ako sú šípy v ruke hrdinovej, takí sú synovia mladosti. Blahoslavený muž, čo si nimi naplnil tulec,“ Genesis 1,28: „Potom ich Boh požehnal a riekol im: Ploďte a množte sa a naplňte zem ,podmaňte si ju.“ Marek 10,14: „Dovoľte deťom prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo Božie.“ Tieto verše ukazujú, že deti sú súčasťou Božieho zámeru pre manželstvo. Nie sú vlastníctvom rodičov, ale zvereným darom, ktorý nás pozýva k zodpovednosti, láske a viere.
Rodičovstvo je viac než len výchova - je to duchovná cesta. Cez deti sa učíme obetavej bezpodmienečnej láske, odpúšťaniu a trpezlivosti. Ako Boh trpezlivo vedie nás, tak aj my sme pozvaní k láskyplnému sprevádzaniu svojich detí. Návod opätovne nájdeme v Písme Svätom. Ef 6,4: „A vy, otcovia, nedráždite svoje deti, ale vychovávajte ich prísnosťou a napomínaním podľa Pána.“ Príslovia 22,6: „Vychovávaj chlapca na počiatku jeho cesty, tak sa ani v starobe neodchýli z nej.“
Moderná veda potvrdzuje, že rodičovstvo mení mozog a srdce človeka. Neurobiológovia zistili, že počas starostlivosti o dieťa sa v tele rodiča zvyšuje hladina oxytocínu - hormónu lásky, ktorý prehlbuje puto a podporuje empatiu. Psychológovia hovoria, že rodičovstvo posilňuje emocionálnu inteligenciu, schopnosť riešiť konflikty a vedie ľudí k zmysluplnejšiemu životu. Napriek únave a náročnosti výchovy rodičia často opisujú svoje deti ako zdroj radosti, zmyslu a vnútornej premeny.
V spoločnosti, ktorá často zvýhodňuje pohodlie, kariéru a individualizmus, sa deti môžu javiť ako prekážka. No kresťanský pohľad hovorí: Deti nie sú problémom, ale prísľubom. Sú obrazom Božej dôvery, že svet má zmysel pokračovať. Rodičovstvo nie je len „mať deti“, ale žiť s nimi v láske a viere. Aj manželské páry, ktoré deti mať nemôžu, môžu prijímať duchovné deti - byť blízkymi sprievodcami mladým, adoptovať, podporovať rodiny, byť súčasťou spoločenstva. Deti sú vzácny dar a veľká výzva. Ich prítomnosť mení náš pohľad na svet, na Boha i na seba. Sú požehnaním, ktoré si nezaslúžime, ale môžeme ho s pokorou prijať.
Jedlo ako Boží dar
Jedlo, základná potreba pre život, má v Biblii oveľa hlbší význam než len uspokojovanie hladu. Vníma sa ako dar od Boha, ktorý nielenže udržiava naše telo, ale aj posilňuje náš duchovný život. Od rajskej záhrady až po Poslednú večeru, Biblia nám ponúka bohaté príklady toho, ako jedlo súvisí s naším vzťahom s Bohom a s našimi blížnymi.
Stvorenie a pôvodný jedálniček
Už v knihe Genezis, v prvej kapitole, Boh ustanovuje pôvodný jedálniček pre človeka. V Genezis 1:29 čítame: "Dal som vám na celej Zemi každú bylinu nesúcu semená aj každý strom, na ktorom rastú plody so semenami. Tie budete mať za pokrm." Tento verš jasne ukazuje, že Boh pôvodne určil vegetariánsku stravu pre človeka a zvieratá. V rajskej záhrade nebolo žiadne utrpenie, vykorisťovanie ani násilie.
Zmena po potope
Po potope, ktorá zničila všetku vegetáciu, Boh dovolil ľuďom jesť mäso. V Genezis 9:3 Boh hovorí: "Všetko, čo sa hýbe a žije, bude vám za pokrm; tak ako zelenú bylinu, dal som vám všetko." Avšak, v Genezis 9:4 Boh opäť pripomína, že sa nesmie jesť mäso obsahujúce krv.
Starý zákon a stravovacie zákony
V Starom zákone nájdeme podrobné stravovacie zákony, ktoré určujú, ktoré zvieratá sú čisté a ktoré nečisté (Levitikus 11). Tieto zákony mali nielen hygienický, ale aj duchovný význam. Slúžili ako pripomienka toho, že Izraeliti sú vyvolený národ, ktorý má byť oddelený od ostatných národov.
Jedlo a obety
V Starom zákone zohrávali dôležitú úlohu aj zvieracie obety. Židia obetami vyjadrovali naliehavú prosbu k Bohu.
Nový zákon a Ježišov prístup k jedlu
V Novom zákone sa Ježiš často stravuje s hriešnikmi a vydedencami spoločnosti. Týmto ukazuje, že Božie kráľovstvo je otvorené pre všetkých, bez ohľadu na ich pôvod alebo minulosť. Ježiš tiež používa jedlo ako symbol duchovnej potravy. V Jánovi 6:35 hovorí: "Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť."
Nasýtenie zástupov
Príbeh o nasýtení piatich tisícov (Matúš 14:13-21) je jedným z najznámejších príkladov Ježišovho zázraku s jedlom. Keď videl veľký zástup ľudí, prišlo mu ich ľúto a uzdravoval ich chorých. Keď sa zvečerilo, učeníci mu povedali, aby prepustil zástupy, nech si idú do dedín nakúpiť jedlo. Ježiš im však povedal: "Nemusia nikam chodiť, vy im dajte jesť!" S piatimi chlebmi a dvoma rybami Ježiš zázračne nasýtil päťtisíc mužov, okrem žien a detí. Tento príbeh ukazuje Ježišovu moc a súcit.
Posledná večera
Posledná večera je jednou z najdôležitejších udalostí v Novom zákone. Počas tejto večere Ježiš ustanovuje Večeru Pánovu, pri ktorej chlieb a víno symbolizujú jeho telo a krv. Večera Pánova je pripomienkou Ježišovej obete a našej jednoty s ním.
Pôst v Biblii
Pôst je v Biblii dôležitou súčasťou duchovného života. Je to čas, keď sa človek zrieka jedla (alebo iných vecí) a sústredí sa na modlitbu a rozjímanie. Každé náboženstvo pozná pôst a žiada svojich stúpencov postiť sa. V Starom i Novom zákone má pôst pevné miesto. Aj Ježiš svoje verejné účinkovanie a ohlasovanie začal štyridsaťdňovým pôstom. Podľa Ježišovho príkladu Cirkev vždy považovala pôst za prostriedok na vyháňanie satana. Aj v službe exorcistov sú modlitba a pôst tými najsilnejšími prostriedkami. Prví kresťania poznali dvojdenný pôst v stredu a piatok. Stredajší pôst bol pokáním za Judášovu zradu a piatkový súvisel s dňom Ježišovho ukrižovania.
Účel pôstu
Pôst by nemal byť o prekonávaní limitov a dokazovaní si niečoho. Mal by byť pozvaním a darom od Boha. Ako sa správne postiť Dôležité je, aby sme sa počas pôstu nezameriavali len na obmedzenie jedla, ale aj na modlitbu, čítanie Božieho slova a konanie dobrých skutkov. Ak sa postíme, ale zároveň "zožierame" ľudí okolo, hneváme sa a sme v neodpustení, tak sa nevieme svojím duchom nasmerovať k Bohu.
Biblický pôst je o chlebe a vode. Voda je očisťujúci prostriedok a pripomína krst. Každodenný chlieb ako základná potravina pripomína Eucharistiu. Mali by sme sa zamyslieť nad skutočnosťou, že pôst v živote Cirkvi takmer úplne stratil význam. Pretrval len v niekoľkých skutočnostiach. Piatok je deň, keď kresťania nejedia mäso (porov. Cirkev pozná dva dni prísneho pôstu - Popolcovú stredu a Veľký piatok. A ešte pôst spojený s Eucharistiou (porov. KKC 1387). V aktuálnom uspokojení človek iba ťažko rozpoznáva v sebazaprení pozitívnu hodnotu, tak ako o nej hovorí 4. pôstna prefácia: „Lebo ty v nás telesným pôstom krotíš zlé sklony. Objavujme v týchto liturgických textoch skúsenosť stáročí, ktorú treba neustále nanovo objavovať. Pôst uvoľňuje sily a povznáša ducha, otvára naše srdce Božej láske. Nájdime si vlastnú mieru postenia pri zohľadnení svojho zdravotného stavu. Nie je náhoda, že zabúdaním na pôst v Cirkvi sa nejakým spôsobom začalo zabúdať aj na zápas proti silám zlých duchov. Satanovo účinkovanie vo svete je čoraz viditeľnejšie a ničivejšie. Je dobré, že sa v mnohých diecézach znova uvádza do Cirkvi služba exorcizmu či oslobodzovania. Pôstny impulz je nielen veľmi zdravý, ale aj nanajvýš aktuálny. „Postiť sa znamená prijať podstatnú formu kresťanského života. Musíme sa vrátiť k spoločným formám cirkevnej kajúcnosti“ (Benedikt XVI.). Cieľ pôstu musí byť predovšetkým duchovný, musí nás dokonalejšie zjednocovať s Ježišom. Pôst posilňuje našu vôľu, aby sme tak ľahko nepodľahli zvodom temnoty a nedali sa oklamať. Vďaka pôstu si uvedomujeme, že v našom živote niečo nie je v poriadku a treba nastúpiť cestu pokánia a obrátenia.
Súčasný pohľad na jedlo a duchovnosť
Dnes, v dobe hojnosti a prebytku, je dôležité, aby sme si uvedomili, že jedlo je dar od Boha a mali by sme k nemu pristupovať s úctou a vďačnosťou. Mali by sme sa vyhýbať prejedaniu, plytvaniu jedlom a nezdravým stravovacím návykom.
Niektorí kresťania sa rozhodujú pre vegetariánsky alebo vegánsky spôsob stravovania z etických, environmentálnych alebo zdravotných dôvodov. Poukazujú na to, že pôvodný jedálniček v rajskej záhrade bol vegetariánsky a že Biblia nás vyzýva k súcitu so zvieratami.
Marcel Matava Význam pôstu
Kto sú Božie deti?
V Biblii sa nachádza viacero pasáží, kde sa hovorí o Božích synoch alebo Božích deťoch. Apoštol Ján vo svojom prvom liste jasne hovorí: "Pozrite, akú veľkú lásku nám prejavil Otec: voláme sa Božími deťmi, a nimi aj sme." (1. Jána 3:1). Byť Božím synom alebo dcérou je teda skutočnosť, ktorá sa nemení a je vždy pravdivá. Prví kresťania a pôvodní autori Biblie jednoznačne verili, že bežní veriaci a Kristus sú si vzájomne rovní, že Božím synom sa môže stať každý, nie len Kristus. Boží syn a Božie deti je hierarchicky rovnako vysoký titul.
Význam Božieho synovstva
Byť Božím dieťaťom znamená mať výsadné postavenie vo vzťahu k Bohu. Boh pre nás už nie je "iba" Stvoriteľ sveta a tá najväčšia autorita vo vesmíre, ale Otec, ktorý nás prijal do vlastnej rodiny. Má o svoje dieťa záujem, je dobrý, vychováva ho a pripravil pre neho svoj dobrý plán, svoju „dobrú, ľúbu a dokonalú vôľu“. Apoštol Ján šťastne a cielene objasňuje, že nie sme iba „nazývaní Božími deťmi,“ ale že „sme“ Božími deťmi (1. J 3:1). Byť Božím synom je statické aj dynamické. Na jednej strane sa to nikdy nezmení; vždy to bude pravda.
Odpustenie hriechov
Prvým krokom k tomu, aby sme sa stali Božími deťmi, je odpustenie hriechov. Apoštol Ján v súvislosti s dieťatkami a duchovnými novorodeniatkami na záver svojho listu spomína ešte jednu veľmi dôležitú vec: „Dieťatká, chráňte sa modiel!“ (1J 5,12) Ján ako keby sa po napísaní epištoly ešte rozpamätal, že chce dieťatkám pripomenúť ešte niečo. Víťazstvo nad pocitmi viny a zahanbenia pred Bohom, je asi najväčším pocitom úľavy, ktorý môže hriešna ľudská bytosť zažiť. Z človeka odsúdeného do pekla sa stáva Božie dieťa.
Poznanie Otca
Keď sa z duchovného novorodeniatka stane dieťa, ktoré nadobudne istú mieru samostatnosti, je pre neho dôležité, aby začalo žiť duchovným životom a nestalo sa iba náboženským človekom, ktorý síce nasleduje tradície, ale nemá vzťah s Bohom. Poznanie Otca je kľúčom k ozajstnému kresťanskému životu. Toto poznanie posúva Božie dieťa za hranicu vedomia, že mu boli odpustené hriechy, k osobnému vzťahu s Nebeským Otcom.
Podľa Písma je osobné poznanie Boha podstatou večného života: „A to je ten večný život, aby znali teba, toho jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.“ (J 17,3) Pre kresťana, ktorý sa nachádza vo fáze duchovného detstva je dôležité, aby si uvedomoval Božiu otcovskú lásku spolu s nárokmi, ktoré má Otec na jeho život, a aby sa podobne ako prirodzené ľudské deti učil poslušnosti, vernosti a zodpovednosti. Dieťaťu je stále k dispozícii Otcova pomocná ruka, Jeho vedenie, usmernenie a zaopatrenie. Aj keď kresťan „vyrastie“ z obdobia duchovného detstva, stále mu zostáva toto fantastické postavenie: môže sa nazývať Božím synom alebo dcérou.
Víťazstvo nad Zlým
Dospievajúci kresťan sa pomaly dostáva do oblasti konfrontácie s tým Zlým a potrebuje sa naučiť obstáť v duchovnom boji. Potrebuje si obliecť „plnú Božiu zbroj“ (Ef 6,10-18), aby mo...
Deti sú Boží poklad. Že deti sú zvláštny, drahý a slávny poklad, vyučuje Svätý Duch skrze Dávida v Žalme 127, 3-5: "Hľa, dedičstvo od Hospodina sú synovia, jeho plácou plod života. Jako strely v ruke hrdinu, tak synovia mladosti. Blahoslavený muž, ktorý nimi naplnil svoj túľ."
Boh to potvrdzuje poukázaním na porušenie starých i mladých u Izaiáša 28, 9: "Kohože bude vyučovať známosti a koho má osvietiť, aby rozumel zvesti?" Kniha je určená pobožným a kresťanským rodičom, vychovávateľom a všetkým pracovníkom s deťmi. Kniha má pomôcť rozumieť Vašim povinnostiam k deťom a ich šťastnému naplneniu.
Pre tú príčinu večný a slávny Boží Syn sa zjavil v ľudskom tele, sám chcel byť s deťmi ako s malými bračekmi a sestričkami, bral ich na ruky a objímal. Ježiš dôrazne napomínal, aby sme malé deti neurážali a nepohoršovali, ale správali sa k nim ako k Pánovi.
Ak sa chce niekto zamyslieť a posúdiť, prečo Boh tak deti chváli a prečo máme mať postoj dôstojnosti voči deťom, tak každý nájde veľa dôvodov. Predovšetkým ak sa deti zdajú zbytočné - menejcenné, nepozeraj na to čo sú teraz, ale čo z nich bude a nájdeš ich dôstojnosť. Sú menovite zrodené k tomu, aby boli Božie stvorenia, obyvatelia sveta po nás, páni, vladári, úradníci a správci, ale tiež spolu s nami účastníci Kristovi, kráľovské kňazstvo, ľud svätý a vykúpený, sudcovia anjelov, potešenie neba, hrôza pekla, dediči večného života a všetkých nepominuteľných vekov.
Filip Melanchton niekedy chodil do školy medzi deti, sňal klobúk a hovoril: "Boh vám pomáhaj, dvojitej cti hodní páni kazatelia, doktori, dekani, slávni, múdri a opatrní vládci, primátori, sudcovia, úradníci, ministri, majstri, profesori..." Prítomní to mali za žart, ale on im hovoril, že nežartuje, ale myslí to vážne. Lebo pozeral na nich nie ako čo sú teraz, ale k čomu sú povolaní. Videl s istotou, že z toho množstva detí vyjdú výnimoční ľudia, aj keď ešte veľa pliev od nich bude odstránených. Hovoril to smelo a múdro, čím viac my máme o deťoch tak slávne a dôstojne myslieť a hovoriť.
Avšak nielen hladiac čo budú, ale už teraz sú pre Boha a rodičov vzácny poklad. Bohu sú vzácne pre tri príčiny. V Jonášovi 4, 11 sa píše: "A ja by som nemal ľutovať Ninive, to veľké mesto, v ktorom je viac ako sto dvadsať tisíc ľudí, ktorí nevedia rozdielu medzi svojou pravicou a svojou ľavicou, a hoviad mnoho?"
Druhé, deti sú najistejšia a najčistejšia Kristova kúpa a sú Mu najmilšie. Kristus prišiel pre všetkých čo zahynuli a je Spasiteľom pre všetkých ľudí, okrem tých čo odvracajú Jeho prítomnosť od seba neverou a neposlušnosťou. Deti sa nezaoberajú neverou a neposlušnosťou, sú Kristove ako sám hovorí, že takým patrí kráľovstvo Božie.
Tretie, Boh si váži deti, lebo sú zvláštny nástroj Jeho chvály. Ako sa to deje, aby deti boli tak účinným Božím nástrojom proti protivníkom, nerozumieme.
Ako sú rodičom vzácnejšie deti nad zlato, striebro a iné veci, zistia keď si ich prirovnajú. Predovšetkým zlato, striebro a iné veci sú mŕtve veci, ale deti sú živé obrazy živého Boha. Okrem toho zlato, striebro a iné veci sú bežné od svojho stvorenia slovom Božím, ale deti sú stvorenia, o ktoré slávna Svätá Trojica mala zvláštny záujem a boli majstrovsky sformované prstami samotného Boha. Striebro, zlato a iné veci sa rozpadajú a miznú, ale deti sú nesmrteľné dedičstvo. Aj keď zomierajú, ale nehynú, ale dostávajú sa zo smrteľného tela do nesmrteľného. Preto Boh, keď Jóbovi všetko zobral a vrátil mu dvojnásobne, ale detí mal toľko ako predtým nie viac. Aj deti mal potom dvojnásobne, lebo tie prvé nezahynuli ako tie veci a majetky, ale išli k Bohu a ďalšie deti k tomu počtu pribudli a má v nebi dvojnásobok detí.
Materiálne veci sa berú zo zeme, ale deti sú z našej podstaty a sú ako my. Preto ako milujeme seba máme milovať i deti. Boh dal do prirodzenosti človeka aj všetkých zvierat milovať svoje potomstvo. Milovanie zlata, striebra a iných bezduchých vecí je modloslužba. Zlato a iné poklady sa prenášajú od človeka k človeku, nikto ich z ľudí natrvalo nevlastní, sú k dispozícii všetkým.
K zlatu, striebru a iným majetkom (aj keď to sú to dary Božie) Boh nesľúbil dať z neba strážnych anjelov. Skôr diabol sa okolo nich hýbe, aby tými vecami urobil ľuďom pascu zlákať ich k pýche, lakomstvu, márnotratnosti. V Matúšovi 18, 10 čítame: "Hľaďte, aby ste neopovrhli niktorým z týchto maličkých!" Kto má v dome deti, môže si byť istý, že má s nimi anjelov, kto o deti pečuje môže si byť istý, že aj o anjelov pečuje, ktorí sú prítomní aby strážili a chránili deti pred úrazmi. V noci anjeli strážia deti a celý dom pred temnými duchmi. Sú to radostné veci, predrahý poklad sú deti, dobré veci s nimi prichádzajú.
Zlato, striebro a iné vonkajšie veci nedávajú milosť Božiu a nie sú žiadnou ochranou pred Božím hnevom, ako sú deti. Boh pre nevinnosť detí je na nich láskavý a kvôli nim aj často odpúšťa rodičom, ako je príklad detí Ninive, ktorých bolo veľa, čo napomohlo tomu, aby Boh mesto nezničil.
Pri deťoch a pre deti je vždy isté požehnanie, aby ich bolo z čoho živiť. Ak sa Boh stará o mladých krkavcov keď k Nemu volajú, ako by nezaopatril deti, svoj vlastný obraz. Luther smelo povedal: "Nie my živíme svoje deti, ale oni živí nás. Lebo pre nich nevinné Boh dáva svoje zaopatrenie a my starí hriešnici sa pri nich živíme."
Zlato, striebro, perly nás samy nemajú čomu naučiť, ako iný tvorovia, známosti moci, múdrosti a dobroty Božej. Deti sú nám vystavené ako vzor cnosti, aby sme sa na nich učili pokore, tichosti, dobrote a zmierlivosti.
Boh nestvoril deti - perličky všetky naraz ako anjelov. Boh chce mať veľa detí, a rôznym spôsobom ich rozdeľuje medzi ľudí. S deťmi ide nielen potešenie a rozkoš, ale aj práca pre ich vedenie a budovanie, aby naplnili svoje poslanie. Treba ich učiť všedné práce okolo domácnosti a náhľad do práce - zamestnania a podnikania rodičov, porozumieť prírode a spoločnosti.
Človek je stvorený k vyšším veciam a má sa k nim povznášať, aby svojim charakterom napodobňoval Boha, lebo je Jeho obrazom. Telo človeka je zo zeme, drží sa zeme a vráti sa do zeme, ale duch je vdýchnutý od Boha, u Boha má svoje prebývanie a k Bohu sa má niesť.
Rodičia si svoju plnú povinnosť k deťom nenaplnia nasýtením, ošatením, učením chodenia a vyprávania, lebo to sú veci len pre telo, čo nie je samotná podstata človeka ale len jeho príbytok. V tele prebýva rozumný duch človeka, ktorý vyžaduje väčšiu starostlivosť ako telo. Plutarchus hovorí, že rodičia to chcú pre deti a vedú ich ku kráse tela, zdraviu, bohatstvu, sláve, zdvorilosti, ale o ozdoby mysle a ducha sa nestarajú. Títo sa viac starajú o topánky ako o nohy. Crates potom Thebanus, mudrc, o takých rodičoch hovoril: "Kiež by som mohol vystúpiť na také miesto odkiaľ by ma všetci na svete počuli, volal by som: Prečo robíte rodičia opak, zhubcovia svojich detí, časné majetky im zhromažďujete, nezaujímate sa o bohatstvo ducha!"
Najdôležitejšia je oblasť ducha a mysle a preto ich rozvoju treba venovať hlavnú pozornosť, aby bola vedená úspešne a ušľachtilo. Myseľ má túto múdrosť a poznanie Boha strážiť a obhajovať. Jasné a zreteľné poznanie Boha a všetkých Jeho predivných skutkov. Múdre s rozumné riadenie svojich vnútorných i vonkajších skutkov k prítomnému - pozemskému i budúcemu - večnému životu.
Priorita je budúci - večný život, lebo on je skutočným životom, nad ktorým nemá moc smrť a smrteľnosť. Časný život je skôr prechodom, preskočením k skutočnému večnému životu, preto je užitočné budovať v tejto časnosti vieru a pobožnosť.
Boh v časnosti dáva relatívne dlhý život, zveruje povolania, povinnosti a uvádza do rôznych situácií. Rodičia majú deti viesť nielen k viere a pobožnosti, ale k slušnému a mravnému chovaniu, k vzdelaniu a nechať deti vzdelávať. Takto vychovaný dospelý ľudia vo svete konajú rozumne, naplnia Boží plán služby v cirkvi alebo politike a prežijú časnosť plnohodnotne a úspešne a prejdú radostne do večnosti.
Mládež prospievajúca vo všetkých troch oblastiach robí z domácností pozemský raj, v ktorom sa nebeské stromčeky štepia, zalievajú, rastú a kvitnú. Domácnosť je dielňa Svätého Ducha, kde On vyrába nástroje slávy a milosti, aby sa v nich ako v Božích obrazoch vyskytovali jasnejšie lúče večnej a nekončiacej moci, múdrosti a dobroty od Boha.
Sväté Písmo nás povzbudzuje: Vyvoľ si život, aby si zostal nažive ty aj tvoje potomstvo (Dt 30, 19). Úcta k ľudskému životu a jeho obrana sa začína zmenou v srdci, odhodlaním nikomu neuškodiť za žiadnych okolností. Vážiť si svoj vlastný život a život druhých - svojimi návykmi stravovania a pitia, spôsobom jazdy na aute, starostlivosťou o zdravie a tiež tým, ako hovorím a svedčím o živote. Veriaci človek si vždy bude ceniť každý ľudský život ako dar od Pána Boha a bude jeho ochrancom.
Jana Drottnerová, ev. „Z narkózy sa prebrala asi 30-ročná mamička. Ešte sa len prebudila a už veľmi plakala. Nevedela som, čo jej je, tak som ju utešovala, že bolesti prejdú. Pozrela sa na mňa a opýtala sa, či idem na potrat. Odpovedala som jej, že nie. Dovtedy som si myslela, že všetky ženy, ktoré boli na potrate, budem nenávidieť za to, že mohli mať dieťa, a dali si ho zabiť. No v tom momente mi jej bolo ľúto. Povedala som jej, aby sa nebála, že všetko bude dobré. Táto matka, ktorá sa v nemocnici rozplakala po zabití svojho dieťaťa v lone, tak trochu pozabudla na slová Pána Ježiša, ktoré čítame túto nedeľu: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ Možno si poviete: „Ako to súvisí?“ Veľmi jednoducho. Aj k povinnostiam občianskeho života a jeho zákonom, ale aj k povinnostiam života veriaceho kresťana katolíka voči nebeskému Otcovi, čiže voči Bohu, čo vyjadrujú jeho slová: „Dávajte... Právom to platí aj na ľudský život, lebo ten je od začiatku bytia človeka až do prirodzenej smrti Boží dar. Preto vždy, či sa to niekomu páči alebo nie, umelý potrat je vražda, eutanázia je vražda - tak isto ako aj ktorákoľvek iná vražda, ibaže v týchto dvoch prípadoch je kvalifikovane a rafinovane prevedená v tom zmysle, že však ide o iné dobro.
Soňin príbeh nie je každodenný a ani jednoduchý. Jej vytúžené druhé dieťatko totiž ju aj jej okolie postavilo pred vážne rozhodnutie. Má choré dieťatko s hrozivou diagnózou (a pravdepodobnosťou smrti už počas tehotenstva) právo na život? Stojí to za to? Soňa mala 40 rokov a veľmi túžila po druhom dieťatku. S partnerom už mali 2,5-ročného syna Samuela. Keď oznámila partnerovi, že čakajú dieťatko, nedokázal prejaviť naplno radosť. Na veľkom ultrazvuku v jedenástom týždni tehotenstva lekár zistil, že dieťatko má vážnu vývojovú poruchu, sakrokokcygeálny teratóm, a odporučil im tehotenstvo ukončiť. Pre Soňu a jej rodinu sa začal ťažký čas. Rozhodovali sa, či si dieťatko nechajú, alebo tehotenstvo ukončia. Partner chcel tehotenstvo ukončiť. Soňa s jeho rozhodnutím nebola stotožnená. Srdce jej hovorilo: „Je to tvoje dieťa, ty si jeho mama, miluj ho také, aké je, daj mu lásku! Je to dar od Boha, nemôžeš mu vziať život. O tom, čo a ako bude, rozhodne jedine náš Pán. Dôveruj mu, úplne mu to odovzdaj a nestrachuj sa!“ Soňa začala prosiť ľudí, aby sa za nich modlili. Vďaka tejto ťažkej situácii začala s Bohom prežívať veľmi intenzívny vzť...