Matka nie je dobrá alebo zlá podľa toho, či dojčí alebo nie, hovorí Veronika Križalkovičová, ktorá je už takmer rok a pol matkou štvorčiat. Sama dostávala veľa negatívnych správ na sociálnych sieťach práve pre dojčenie. Veronika Križalkovičová s manželom Daliborom sú rodičmi štvorčiat. Eliška, Noemi, Hugo a Damián už majú takmer rok a pol. Úžasné, ale aj náročné. Keď máte viac ako jedno dieťa, je absolútne nevyhnutné, aby ste mali režim. Snažili sme sa ho nastaviť, odkedy sa narodili. Teraz sú už zohratí a je to fajn.
Na začiatku chcelo každé dieťa inokedy spať, jesť aj vstávať. Ale keď sa zobudilo jedno, zobudili sme aj ostatných, keď chcelo jedno jesť, dávali sme aj ostatným a zvykli si na režim. Približne áno. Spať chodia naraz, ale, samozrejme, nie každý spí rovnako dlho. Budia sa rôzne, ale je to v rozmedzí zhruba pol hodiny. Sú v období, keď pobehujú samy. Keď začali samy chodiť po izbe, myslela som si, že to je masaker. Ale masaker je to až teraz, keď začali chodiť samy aj von. Predtým sme to celkom vedeli ustrážiť, dávali sme si pozor, aby nevychádzali na gauč, teraz už vyjdú samy hore a aj zídu dole. Už sú samostatné a doma na nich taký pozor dávať nemusíme. Ale keď sme s nimi vonku, tak na štyri deti musia byť štyri dospelí. Každé ide iným smerom a je to dosť nebezpečné. Takto chodíme von už tri týždne a je to podstatne lepšie, ako to bolo prvýkrát.
Predpoklady a realita pôrodu štvorčiat
Určite áno. Je to omnoho náročnejšie. Nikdy som nevedela obsedieť na jednom mieste. Fyzicky to zvládam. Aj v noci je to celkom dobré, lebo dobre spia a hore sme len dvakrát či trikrát, čo nie je také zlé. Bola som pripravená na horšie. Keď som otehotnela a dozvedela som sa, že čakám štvorčatá, hovorila som si, že sa už nikdy nevyspím. V desiatom alebo jedenástom týždni. Vtedy som si dosť poplakala. Trojčatá sme mali celkom spracované, ale pri štvrtom sme už riešili, či to zvládneme. Nevedela som, či ich zvládnem vynosiť, ako skoro sa narodia, mali sme strašné obavy. Snažili sme sa myslieť pozitívne, ale človek sa na to nedokáže úplne pripraviť. Lekári nás upozorňovali, že sa narodia skôr. Obávali sme sa, že to bude pred 30. týždňom. Porodila som v 32. týždni a pri štvorčatách to bol naozaj úspech. Vedeli sme, že aj po pôrode môžu nastať krvácania do mozgu či iné diagnózy. Našťastie nás to všetko obišlo.
Asi každý bol prekvapený. Keď som bola na druhom ultrazvuku, prišli sa pozrieť aj ďalší lekár a sestričky. Každý to chcel vidieť, lebo sa to často nestáva. Dve, možno tri. Viac som neplánovala. Mám dve sestry, sme tri dievčatá. Manžel má päť súrodencov. Deti už majú aj veľa bratrancov a sesterníc. Teraz majú desať z manželovej strany a z mojej päť. Začal sa v 32. týždni. Pôrod bol klasický cisársky rez. Asi hrozili väčšie komplikácie pre krvácanie, ale našťastie bolo všetko v poriadku. Deti hneď po pôrode brali na neonatologickú jednotku intenzívnej starostlivosti. Všetci boli v inkubátore. S manželom sme ich prvýkrát videli až na druhý deň. Bolo super. Mám z toho aj dobrý zážitok, keďže so mnou komunikovali, počula som deti plakať a bola som vďačná, že som mohla byť pri vedomí. Na druhý deň sme išli za deťmi na JIS-ku a chodili sme za nimi každý deň. Potom sa sprísnili covidové opatrenia a manžel už za nimi chodiť nemohol, tak som s nimi bola len ja. Po mesiaci pustili troch domov a s nimi aj mňa. Mali dostatočnú váhu a nemali pre ne miesto, vtedy mali na oddelení veľmi veľa detí. Noemi mala vtedy len kilo a pol. Bolo to veľmi náročné, lebo sme sa s manželom na návštevách striedali. Predtým som tam s nimi bola celý deň - od rána od siedmej do večera do sedemnástej. Mohla som ich kŕmiť aj prebaľovať. Keď Noemi ostala sama, išla som tamsa jen na 15-minútovú návštevu. Bolo to veľmi ťažké. Bola tam sama ešte 19 dní. Len sme jej nosili materské mlieko a chodili ju pozerať. Bolo to náročné, ale aj doma bol veľký zhon.
Režim a praktická starostlivosť
Snažili sme sa prísť na to, čo a ako s tými tromi robiť. Život sa úplne zmenil a zrazu máte doma tri malé bábätká, o ktoré sa treba starať. Už si na toto obdobie ani veľmi nepamätám. Hlavné je, že sme to zvládli. Boli sme v takom kolobehu, že sme na to ani nestíhali myslieť. Bolo to iné, ako keby sme boli sami doma a ona bola sama v nemocnici. Kŕmenie. V nemocnici to bolo nastavené ako hodinky - každé tri hodiny im dali jesť, prebalili a ony spali. Ale to bol prvý mesiac, keď mali byť ešte v brušku, vtedy stále spali. Doma to už také nebolo. Chceli jesť častejšie a každý mal iný režim. Museli sme to zladiť. Povedali mi, aby sme všetko robili spoločne - naraz ich budiť, spoločne im dávať jesť. Aj vďaka nim máme takýto režim. Poradili nám, aby som to nerobila na vyžiadanie ako pri jednom dieťati - dať jesť, keď chce jesť a podobne. Lebo to by som pri štyroch nezvládla.
Ako to prakticky vyzerá? Keď pijú ráno mlieko, držia si už fľašu samy a je to v poriadku. Dáme im fľašu do postele a najedia sa. Na obed ich kŕmime, nemám odvahu nechať ich samé jesť. Ešte sú malé a prezliekať ich toľkokrát denne sa nedá. S mojou mamkou sme stále doma, býva s nami. Buď dáva ona dvom a ja dvom, alebo mám blízko sestry, keď sú doma, prídu nám pomôcť aj ony. Manžel je teraz doma na materskej. Vždy sa nájde niekto, kto pomôže.
Stres a zvládanie emócií
Aké to je, keď jeden začne plakať? Momentálne máme obdobie, že keď jeden plače, ostatní ho bijú. Nechápem, čo to je. Asi áno, aby už bol ticho. Už sa aj naťahujú, uhryznú sa, berú si hračky, potom za nimi plačú. Niekedy ani neviem, ako to riešiť. Kričať nebudem, lebo nechápu, prečo by som kričala. Neviem, či im mám hračku vrátiť či nie. Máte dva kočíky pre dvojčatá. Nie. To by som nedala. Ťažko povedať. Možno do pol roka, keď boli ešte malé a nelozili, nechodili. Vtedy by sa to možno dalo. Našli by sme si systém tak, ako sme si ho našli traja. V tomto období si už nie som istá, že by sme to zvládli. Nie. Zo začiatku sme to nechceli riešiť. Mám doma mamku a zvládali sme to. Teraz, keď už začali chodiť, som sa o to začala zaujímať, či aspoň na pár hodín nemáme na to nárok. Každý mi vraví, že by som to mala získať, ale nedopátrala som sa k tomu - ani na internete, pýtala som sa na úrade práce aj na obci, kde ma odkázali na župu. Nič. Len príspevok, ktorý si môžu rodičia s trojčatami a viac detmi žiadať raz ročne. Je to 150 eur na dieťa, tých 600 eur sme dostali.
Priestor pre seba a súkromie na sociálnych sieťach
V rozhovoroch ste hovorili, že keď ste prišli z pôrodnice, nevedeli ste ich ešte rozoznať. Keď sme prišli domov, už to bolo celkom fajn. Najhoršie to pre mňa bolo prvý týždeň - boli v inkubátoroch, holé, nemali oblečenie, len plienku a boli to štyri úplne rovnaké bábätká ako cez kopirák. Bola som rada, že tam boli menovky. Keď už boli v postieľkach, tak som videla ich črty. Podľa mňa sa vôbec nepodobajú. Keď ich niekto vidí prvýkrát, povie mi, že sú úplne rovnaké, ale my, čo sme s nimi stále, vidíme, aké sú rozdielne.
Ako zvládate súkromie na Instagrame? Na 90-tisíc sledovateľov som zvyknutá. Väčšinou to neriešim, ale keď boli komentáre za čiarou, tak som si pár ľudí už zablokovala. Naposledy ma dosť nahneval komentár od mamy dvojičiek, ktorá ma obvinila z toho, že som na sociálnych sieťach „sluhov“ a že nepotrebujem robiť nič. Takýchto ľudí blokujem, ale naučila som sa to neriešiť. Robím pre deti podľa seba to najlepšie, čo viem. Robím pre deti všetko, aby boli v čo najlepšej pohode, aby mali všetko, čo potrebujú, a neriešim ostatných. Ale treba povedať, že mi chodí aj veľa podporných správ, ako nám fandia.
Prínos sociálnych sietí a rodičovská komunita
Ako riešite na Instagrame súkromie? Niektorí ľudia nezverejňujú tváre detí, vy áno. Bolo to ešte počas tehotenstva, vtedy som začala skôr zo srandy hovoriť, že si založím účet na Instagrame. Keď sa deti narodili, manžel ma podporoval, aby som si účet urobila. Asi štyri mesiace sme o tom hovorili a účet som si urobila, až keď mali deti päť mesiacov. Hovorili sme aj o súkromí, ale beriem to tak, že ja ukážem len to, čo chcem. Nie je tam toho tak veľa. Ľudia si niekedy myslia, že o nás vedia všetko, lebo si pozrú desať príbehov za deň, ktoré majú 30 sekúnd. Kontakty a priateľstvá. Je to aj môj denníček a viem sa k tomu vrátiť. Už mám Instagram rok, vyhadzuje mi to spomienky a mužovi každé ráno ukazujem, čo bolo pred rokom. Manžel je teraz na materskej, vy na rodičovskom. Určítý čas áno. Manžel nemôže byť dlho doma.
Chcem sa vrátiť do práce. Áno, keď budú mať tri roky, chcela by som ich dať do škôlky a dúfam, že budem môcť ísť do práce. Áno, chcela by som sa vrátiť na moje staré miesto, teda do Univerzitnej nemocnice sv. Michala v Košiciach. Bola som na oddelení, mala som dennú a nočnú smenu. Dnes si myslím, že by mi to s deťmi vyhovovalo. Vravia mi, že na ambulancii je to ľahšie, ale musela by som byť každý deň v práci. Na oddelení mám dennú, pred nočnou som doma a po nočnej mám dva alebo tri dni voľno. Sú tam aj víkendy a sviatky, ale chcela by som to skúsiť a uvidím, ako mi to pôjde. Chcem sa vrátiť do kolektívu a je dobré zmeniť prostredie a nebyť len doma. Verím, že tu bude moja mama a bude ochotná nám pomôcť.
tlaky sociálnych sietí a rodičovská podpora
Niekedy je ťažké požiadať o pomoc. Vnímajú to tak, že o dieťa sa musia postarať s partnerom. Neberiem automaticky, že mi pomáhajú, ale pri štyroch deťoch sa to inak nedá. Rodina mi už automaticky pomáha. Niekedy mi je ťažké sa spýtať, či mi postrážia deti. Napríklad keď chcem ísť ku kaderníčke a manžel práve vtedy nemôže, nechcem otravovať niekoho ďalšieho, tak sa stane, že si termín zruším. Aj na mame vidím, že nám, samozrejme, vo všetkom pomáha, ale aj ona chce mať čas pre seba a ísť niekam.
Význam snov o deťoch a dvojičkách
Sny o deťoch patria medzi tie, ktoré dokážu v človeku vyvolať silné emócie - od radosti a nehy, až po obavy či smútok. Niekedy v nich vidíme vlastné deti, inokedy úplne cudzie, alebo dokonca také, ktoré v reálnom živote neexistujú. Ezoterici veria, že takéto sny nie sú náhodné. Často v sebe nesú symboliku nových začiatkov, nevinnosti, ale aj varovania. Symbol nového života a čistej energie v snovej symbolike predstavuje začiatok niečoho úplne nového - môže to byť vzťah, projekt, životná etapa alebo vnútorná premena. Plačúce dieťa v sne môže byť varovaním, že niečo vo vašom živote potrebuje vašu okamžitú pozornosť. Cudzie dieťa môže predstavovať časť vašej osobnosti, ktorú ste zanedbali alebo potlačili.
Keď človek sníva o narodení dvojčiat, často to znamená otvorenie nových možností, rozšírenie rodinného alebo pracovného okruhu, alebo rozdelenie síl medzi viaceré projekty. Viacnásobné tehotenstvo vo sne symbolizuje obdobie rastu a rozhodovania - ktoré aktivity vziať ďalej a ako organizovať energiu. Narodenie trojčiat či siedmich dcér v snoch často predstavuje významný krok vpred, zodpovednosť a zmenu životného smerovania. Pôrod v sne je zase symbolom transformácie a prekonávania prekážok - môže naznačovať nový začiatok alebo zásadnú životnú zmenu.
Praktický úmysel a pracovné plány
Ak vo sne pomáhate rodiacej žene, môže to znamenať nové zoznámenie s ideálnym partnerom. Vidieť matku rodiť môže znamenať priaznivé obdobie a pozitívne zmeny v živote rodiča. Ak muž vidí svoju manželku rodiť, je pripravený mať dieťa v reálnom živote. Sny o pôrode môžu tiež odkazovať na túžbu po novom vzťahu alebo kariérnom postupe. Pôrod mŕtveho dieťaťa je negatívny symbol, ktorý naznačuje nebezpečenie duchovného pádu alebo potrebu prehodnotenia projektov. Sny o dojčení často symbolizujú starostlivosť a spojenie - dojčenie dieťaťa vo sne môže predstavovať udržiavanie dôležitého vzťahu alebo projektu.
| Typ sna | Bežný význam |
|---|---|
| Narodenie dvojčiat | nové začiatky, rozšírenie projektov, financie |
| Pôrod | transformácia, nový začiatok, zodpovednosť |
| Dojčenie | starostlivosť, vzťahová väzba, potreba rozvoja |
tags: #narodenie #stvorciat #snar