V živote rodičov sa často vyskytnú situácie, kedy sa nevedia dohodnúť na dôležitých otázkach týkajúcich sa ich detí. Jednou z takýchto situácií je aj plánované vycestovanie dieťaťa do zahraničia, s ktorým jeden z rodičov nesúhlasí. V takom prípade je možné obrátiť sa na súd, ktorý môže nariadiť neodkladné opatrenie, aby sa zabránilo neoprávnenému vycestovaniu dieťaťa do zahraničia.
Kedy je možné žiadať neodkladné opatrenie?
Podľa zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Medzi podstatné záležitosti v živote dieťaťa sa považuje aj jeho presťahovanie do iného štátu. Ak chce rodič svoje dieťa presťahovať do iného štátu, na to, aby konal oprávnene, potrebuje súhlas druhého rodiča. Ak rodičia nie sú schopní sa dohodnúť, môže súd na návrh jedného z nich rozhodnúť o tom, či je premiestnenie zákonné alebo nie. Na účely zaistenia rozhodnutia o zmene pobytu môže súd nariadiť aj zákaz vycestovania s dieťaťom.
V bežných veciach môže rozhodovať každý rodič samostatne podľa vlastného uváženia, pričom má sledovať najlepší záujem dieťaťa. O podstatných veciach však musia rozhodovať spoločne obaja rodičia. Za predpokladu, že sa rodičia nevedia dohodnúť, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
Veľa rodičov sa tiež mylne domnieva, že ak mu bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, tak má automaticky právo o dieťati v plnej miere rozhodovať sám. NIE JE tomu tak! Ktorýkoľvek z Vás rodičov môže podať návrh na súd a súd rozhodne za Vás, čo je pre dieťa lepšie a vhodnejšie riešenie.
Pred podaním návrhu na súd však vždy odporúčame najprv viesť mimosúdne rokovania.
V prípade, ak sa manžel chce odsťahovať do zahraničia, pokiaľ by ste ešte neboli rozvedení a nemali upravené zverenie dieťaťa do opatery, jeho práva sú úplne rovnaké ako vaše. Na hraniciach a ani nikde inde by ho nemohli zastaviť, pretože po právnej stránke by teraz nešlo o únos dieťaťa do zahraničia.
Pokiaľ by ste už boli rozvedení, dieťa by bolo zverené vám, potom vycestovanie s dieťaťom mimo SR môže byť kvalifikované ako únos dieťaťa, ak to bude mimo určeného styku a bez vášho súhlasu. Manžel teda nebude môcť vycestovať do zahraničia bez vášho súhlasu, len tak, kedy sa mu zachce.
Vo všeobecnosti, pokiaľ ide o dlhodobé vycestovanie s dieťaťom mimo územia jeho obvyklého pobytu, je potrebný súhlas oboch rodičov (bez ohľadu na to, či sú zosobášení alebo nie). Únos dieťaťa (nie len do zahraničia) je trestným činom.
Ak rodičia majú dieťa v spoločnej osobnej starostlivosti, súd môže rozhodnúť o rozdelení zodpovednosti medzi nimi. Inými slovami, súd môže vydať rozhodnutie, ktorým právomoc rozhodovať v súvislosti s konkrétnymi povinnosťami vyplývajúcimi zo starostlivosti udelí len jednému rodičovi.
Postup pri podaní návrhu na súd
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd v obvode, ktorého má dieťa bydlisko a kde sa aj reálne zdržiava.
K návrhu ako prílohu musíte priložiť rodný list dieťaťa, resp. iné relevantné dokumenty.
Súd doručí váš návrh vo veci samej druhému rodičovi na vyjadrenie sa, následne súd spravidla doručí vyjadrenie účastníkom konania na ďalšie vyjadrenie sa a potom vytýči termín pojednávania.
Na tomto pojednávaní si súd vypočuje názor oboch rodičov a v zmysle ust. § 38 CMP je súd povinný zistiť aj názor dieťaťa a prihliadnuť naň, ak je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť samostatne ho vyjadriť.
Súd následne na podklade doložených dôkazov a výsluchov strán zhodnotí, čo je pre dieťa najlepšie.
Ak ste vo veci podali aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, tak o tomto rozhoduje súd UZNESENÍM do 30 dní odo dňa jeho doručenia súdu.
V prípade, že otec dieťaťa má priznané právo na styk a vaša dovolenka by zasiahla do jeho času so spoločným dieťaťom, odporúčam dohodnúť sa s ním alebo získať jeho súhlas, aby ste predišli prípadným sporom.
Ak otec dieťaťa súhlas odmieta bezdôvodne a bráni vám v bežnom výkone rodičovských práv, môžete sa obrátiť na súd so žiadosťou o nahradenie jeho súhlasu rozhodnutím súdu podľa § 35 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z.
Pri krátkodobých dovolenkových cestách s dieťaťom sa vycestovanie považuje za bežnú záležitosť, takže na vybavenie pasu, či samotné opustenie územia SR úradne potvrdený súhlas druhého rodiča netreba. Stačí, že ho vopred informujete a dieťa má platný cestovný doklad, pretože zákon vyžaduje spoločné rozhodovanie len pri podstatných otázkach, akými sú presťahovanie do zahraničia či zápis do školy.
Napriek tomu niektoré štáty - najmä mimo EÚ alebo pri tranzite cez ich územie - môžu podľa vlastných predpisov vyžadovať písomné vyhlásenie druhého rodiča, prípadne notársky overenú plnú moc, aby sa predišlo podozreniu z únosu dieťaťa.
V prípade cestovania do zahraničia musí maloleté dieťa mať platný cestovný doklad (pas/občiansky preukaz), a ak cestuje len s jedným z rodičov do zahraničia, môžu si vypýtať niektoré krajiny aj notársky overený písomný súhlas druhého rodiča s vycestovaním dieťaťa do zahraničia, ktorý sa predkladá pri hraničných kontrolách.
Otec sa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti. Tvrdenia súdu prvej inštancie sú ničím nepodložené. Rodinný dom v B. má trvalé bydlisko.
Právo dieťaťa byť vypočuté
Participačné práva dieťaťa, garantované predovšetkým medzinárodno-právnymi dokumentmi, výrazným spôsobom posilňujú jeho právne postavenie ako slabšieho subjektu. Právo dieťaťa vyjadriť svoj názor k otázkam, ktoré sa ho priamo dotýkajú, mu umožňuje čiastočne vyrovnať jeho nerovné postavenie vo vzťahu k jeho zákonným zástupcom. Zároveň tým dieťa participuje na formovaní vlastného života a budúcnosti.
V súvislosti so zisťovaním názoru dieťaťa možno pripomenúť, že pokiaľ už k výsluchu dôjde, súdy by nemali zabúdať na to, že názory, ktoré dieťa prezentuje, nemusia byť nevyhnutne vždy jeho vlastné; totiž ak sa dieťa nachádza v osobnej starostlivosti jedného z rodičov, a druhý rodič navrhuje, hoci len dočasne, zmenu na osobnú príp.
Je zrejmé, že povinnosť súdu zisťovať názor maloletého v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nemôže platiť absolútne. Pochopiteľne tomu tak bude v prípadoch, kedy z objektívnych dôvodov nebude možné dieťa vypočuť, napr. z dôvodu okamžitej ochrany maloletého, kedy je potrebné rozhodnúť o nariadení neodkladného opatrenia do 24 hodín od doručenia návrhu (§ 365 CMP) alebo z dôvodu príliš nízkeho veku.
Dohovor o právach dieťaťa však nezakotvuje žiaden minimálny vekový limit, odkedy je dieťa schopné vyjadriť svoj názor. Podľa Výboru pre práva dieťaťa, štáty nesmú vychádzať z predpokladu, že dieťa nie je schopné vyjadriť svoje vlastné názory; naopak, štáty by mali vždy najprv predpokladať, že dieťa tú schopnosť má a až následne potom tento predpoklad vyvrátiť.
Výbor zároveň poukazuje na výskumy, v zmysle ktorých je dieťa schopné utvárať názory už od najmladšieho veku, dokonca aj vtedy, keď ich nedokáže ústne vyjadriť. Úplná implementácia článku 12 Dohovoru si preto vyžaduje uznanie a rešpektovanie neverbálnych foriem komunikácie vrátane hier, reči tela, výrazov tváre, kresieb či malieb, prostredníctvom ktorých aj veľmi malé deti preukazujú porozumenie, výber či preferencie.
Vypočutie a následné prihliadnutie na názor dieťaťa je potom jedným z najvýznamnejších prostriedkov realizácie jeho najlepšieho záujmu.
Neodkladné opatrenie a najlepší záujem dieťaťa
Najlepší záujem dieťaťa musí byť braný do úvahy v každom konaní, nie len v konaní vo veci samej. Ak dieťa má schopnosť vyjadriť svoj názor, z procesu hľadania jeho najlepšieho záujmu ho nemožno vynechať.
Povinnosti súdu zisťovať názor maloletého nezbavuje ani ustanovenie opatrovníka; nezisťovať názor maloletého priamo (jeho výsluchom) je možné len v jeho záujme; takýto postup je potrebné vždy odôvodniť.
Druhá veta článku 4 základných princípov CMP nakoniec prikazuje súdu konať v najlepšom záujme dieťaťa, ak je účastníkom konania.
V prípade, ak by sa vám podarilo dohodnúť sa s manželom, potom túto dohodu dajte do písomnej podoby a upravte si práva a povinnosti k dieťaťu.
Ak rodičia majú dieťa v spoločnej osobnej starostlivosti, súd môže rozhodnúť o rozdelení zodpovednosti medzi nimi. Inými slovami, súd môže vydať rozhodnutie, ktorým právomoc rozhodovať v súvislosti s konkrétnymi povinnosťami vyplývajúcimi zo starostlivosti udelí len jednému rodičovi.
Tento článok nie je právnou službou, pričom každý právny vzťah je nevyhnutné posúdiť právne a skutkovo individuálne. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky a potrebujete poradiť, sme tu pre Vás.
tags: #neodkladne #opatrenie #aby #dieta #nebolo #vzate