Pred poslancami Národnej rady Slovenskej republiky stojí vážne rozhodnutie, ktoré môže významne zasiahnuť do života detí a rodín na Slovensku. Novela školského zákona, ktorá navrhuje rozšírenie povinného predprimárneho vzdelávania najskôr od 4 a následne od 3 rokov veku dieťaťa, vyvoláva znepokojenie odborníkov aj rodičov. Ide o celoplošnú úpravu, ktorá by mohla byť v rozpore s medzinárodnými dohovormi, vrátane Dohovoru o právach dieťaťa.
S najväčším znepokojením vnímame najmä návrh rozšíriť povinné predprimárne vzdelávanie. Takýto zásah predstavuje obmedzenie práva dieťaťa na rodičovskú starostlivosť a tiež práva rodičov na výber vzdelávacej cesty pre svoje dieťa. A každé dieťa je iné, niektoré dozrievajú neskôr a preto im býva odporučený aj odklad povinnej školskej dochádzky, nerozumieme teda snahe znížiť tento vek ešte drastickejšie. Obzvlášť v období, keď školské a predškolské zariadenia nie sú kapacitne vybavené ani pre súčasný počet detí v povinnom predprimárnom a primárnom vzdelávaní.
Povinné vzdelávanie trojročných detí v inštitúcii, navyše pod hrozbou sankcií pre rodičov, ide absolútne proti princípom rešpektovania vývinu dieťaťa a rodinnej autonómie. Je potrebné, aby si poslanci uvedomili, že ak sa domáce vzdelávanie podmieni maturitou rodiča, vytvorí sa tým diskriminačná bariéra pre mnohé rodiny. Naozaj chceme povedať, že človek bez maturity nie je schopný učiť svoje dieťa základné znalosti ako tvary, farby…? Chceme vari povedať, že keď súčasných šesťdesiatnikov z veľkej miery vychovali skromní pracovití rodičia, ktorí mali často len základné či učňovské vzdelanie, nedokázali z nich vychovať slušných a vzdelaných ľudí? Je naozaj nevyhnutné vyhnúť sa diskriminácii a kriminalizovaniu rodičov.
Dieťa v ranom veku totiž patrí predovšetkým do rodiny. Zhodujú sa na tom veľké štúdie významných vedcov, ako aj výbor OSN pre práva dieťaťa, ktorý už v roku 2005 pripomenul štátom, že rané detstvo trvá do 8 rokov veku a toto obdobie nemožno chápať ako vek povinnej socializácie vo formálnych inštitúciách. Výbor opakovane zdôrazňuje dôležitosť silných vzťahových väzieb v rodine a v blízkej komunite ako základu zdravého vývinu dieťaťa.
Považujeme za potrebné pripomenúť, že povinná školská dochádzka na Slovensku začína od 6 rokov, pričom zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania od 5 rokov bolo primárne reakciou na problém školskej nepripravenosti niektorých detí, nie na potrebu plošnej zmeny pre všetky rodiny. Uniformné a nátlakové opatrenia založené na povinnosti pod hrozbou sankcií pre rodičov sa v praxi dlhodobo ukazujú ako neefektívne a nevedú k zlepšeniu výsledkov detí.
Štát má zodpovednosť vytvárať dostupné, kvalitné, motivujúce a dobrovoľné možnosti pre rodičov a deti - či už formou štátnych, cirkevných alebo súkromných škôlok, terénnych programov či komunitných služieb. Ak chceme predprimárnym vzdelávaním riešiť situáciu detí z vylúčených alebo marginalizovaných komunít, nič lepšie ako kvalitná terénna komunitná práca momentálne nie je.
Ako komisár pre deti varujeme pred zavádzaním plošných a uniformných riešení, ktoré obmedzujú práva rodičov a detí, namiesto toho, aby podporovali ich rozvoj. Kvalitná raná starostlivosť nevzniká povinnosťou, ale dôverou, možnosťami a podporou rodiny. Dieťa potrebuje v rannom veku predovšetkým bezpečné vzťahy, blízkosť a čas so svojimi rodičmi - nie sankcie a byrokratické prekážky.
Rodičom medzinárodné dohovory zaručujú slobodu pri voľbe vzdelávania svojich detí, najmä Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor proti diskriminácii vo vzdelávaní, Dohovor o právach dieťaťa, ako aj Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Pripomíname aj nedávno zverejnený dokument UNESCO o domácom vzdelávaní, ktorý apeluje na štáty na zachovanie práva rodičov na výber, a to bez de facto administratívneho obmedzovania tohto práva.
Ak by sa teda aj prijalo ustanovenie podmieňujúce domáce vzdelávanie formálnym vzdelaním rodiča alebo povinné škôlky od 3 rokov pod hrozbou sankcií, išlo by o porušenie medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky a o diskrimináciu rodičov na základe vzdelania.
Kedy môže dieťa zostať samo doma?
Veľká dilema mnohých rodičov najmä cez prázdniny. Od akého veku môžu zostať deti samé doma? V zákone nie je stanovená hranica, od akého veku možno nechať dieťa doma osamote. Avšak, je v ňom jasne definované, že až do dovŕšenia jeho plnoletosti zaň nesiete plnú zodpovednosť. Odpoveď na otázku, v akom veku dieťaťa tak môžete urobiť bez obáv, nie je jednoznačná. Každý rodič sa popasuje s touto výzvou inak, keďže každé dieťa je predsa iné. Ale jedno je isté. Svoje dieťa poznáte najlepšie vy, hoci odborníci pár odporúčaní predsa len majú.
Predškolákov majte na očiach
Malé deti sú zvedavé a nevyspytateľné. Nikto nedokáže zaručiť, že za tú chvíľku, keď budú doma bez dozoru, neotvoria okno, balkón, odkiaľ by mohli eventuálne spadnúť, nevezmú zo stola nebezpečný predmet, nožnice, možno zápalky. Väčšina detských psychológov radí rodičom, aby malé deti - nie iba batoľatá, ale aj predškolákov, nenechávali bez dozoru. Nejde len o vystavovanie ich potenciálnym hrozbám, ale zostať osamote by v nich mohol zanechať nepríjemnú spomienku, ktorá by ich sprevádzala po dlhšiu dobu.
Úprimný rozhovor je základ
Malý školáčik už môže, ale ideálne cez deň, zostať chvíľku sám. No treba sa s ním najskôr porozprávať, aby ste mali istotu, že to ozaj zvládne. Je dôležité prebrať s ním všetky scenáre, ktoré by mohli nastať, ale vy nebudete nablízku. To znamená, čo urobí, keď zazvoní telefón? Otvorí dvere cudzej osobe, keď na ne bude klopať? Je schopné dodržať dohodu, že nebude robiť žiadne detské experimenty? A keď by v byte začalo horieť, vie, že má utekať preč, zavolať susedov a linku 150? No ak sa poraní, je to zas číslo 155? Aj to sú indície, ktorá vám jasne napovedia, či je alebo nie je vaše dieťa pripravené.
Žiadne presné tabuľky
Dieťa neraz povie i samo, že chce skúsiť ostať bez dozoru. Vtakej chvíli by rodičia mali popremýšľať, či náhodou nenastal čas kúpiť mu mobilný telefón, pretože ten vie celú situáciu (aj obavy rodičov) uľahčiť. Ak je váš syn či dcérka malý nezbedník, ktorý si absolútne nič nerobí z dobre mienených rád a ešte je aj nesústredené, zatiaľ nenastala tá pravá chvíľa nechať ho dlhšie osamote. No rozumné dieťa, ktoré rešpektuje vaše pravidlá a inštrukcie, by to malo zvládnuť aj osamote. Odborníci sa prikláňajú k názoru, že dieťa do desiatich rokov by nemalo ostávať dlhšiu dobu osamelé. V skutočnosti ale 9-10 ročné deti zvládnu prečkať dobu, kým sa rodič vráti z práce domov. V školskom zariadení aj na krúžkoch získajú potrebnú dávku samostatnosti, ktorú vedia v tomto smere náležite využiť.
Predlžujte interval
Ak si myslíte, že vaše dieťa je pripravené a zrelé na to, aby zostalo bez vás, odíďte najskôr iba na chvíľu, na pár minút. Daný interval predlžujte až na niekoľko hodín. Umožníte mu tak zvykať si na čas bez vás a postupne sa osamostatňovať. Pokojnejší budete aj vy. Než odídete, povedzte dieťaťu jasné inštrukcie, čo má robiť, ak sa ocitne v tej či onej situácii. Rovnako mu vysvetlite prípadné dôsledky porušenia vzájomne dohodnutých pravidiel. Dieťa potrebuje cítiť, že mu dôverujete a nebude chcieť sklamať vás. A ak sa všetko zaobíde bez problémov, mala by nasledovať pekná odmena.
Prvý raz počas noci
Nechať dieťa bez dozoru celú noc je bezpochyby celkom iný level dôvery a samostatnosti. Oprávnene by sa dalo označiť ako krst ohňom. Dieťa by ho podľa znalcov nemalo podstúpiť skôr ako v dvanástich rokoch. Zdôrazňujú však, že prioritu znovu zohráva vyspelosť dieťaťa.
Pokiaľ s tým dieťa súhlasí a nie je ustráchané, treba si stanoviť čas, keď pôjde spať, zopakovať mu všetky bezpečnostné opatrenia, pri telefóne mu nechať dôležité kontakty - od čísiel na príbuzných po tiesňové linky. Je vhodné dieťaťu pravidelne telefonovať, aby ste sa uistili, že je v poriadku a zároveň mu dodali kľud i vedomie, že ste v permanentnom spojení, pripravená kedykoľvek sa vrátiť.
Rodičovská zodpovednosť a medzinárodné záväzky
Byť rodičom je jedným z najnáročnejších, ale najkrajších a naplňujúcich zamestnaní. Tým, že rodičia privedú na svet dieťa, berú na seba aj veľkú zodpovednosť pri starostlivosti o neho a pri jeho výchove. Výchova a starostlivosť o deti sú v absolútnej kompetencii rodičov. Niekedy však nastanú prirodzene situácie (rôzne fázy vývinu dieťaťa, nástup do školy, puberta) alebo sa objaví nejaká životná kríza (úmrtie v rodine, rozvod rodičov), kedy sa rodičia potrebujú poradiť, obrátiť na odborníkov a vhodná je pre nich aj pomoc či podpora štátnych inštitúcií.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Oznamovacia povinnosť voči úradu práce
Ak má Vaše dieťa tri roky, máte osobitnú oznamovaciu povinnosť voči úradu práce, na osobitnom tlačive, ak poberáte prídavok na dieťa. Znamená to, že ste povinný oznámiť, kto je poskytovateľom starostlivosti o trojročné dieťa, či ste s ním doma ako rodič alebo dieťa chodí do škôlky, alebo sa o neho stará starý rodič, súkromná opatrovateľka atď. Zmenu údajov, ktoré ste uviedli v tlačive (keď malo Vaše dieťa tri roky), je potrebné oznámiť úradu do 8 dní! Napríklad ak zmeníte škôlku, svoj trvalý pobyt atď.
Ak poberáte materské alebo rodičovský príspevok (napríklad na mladšie dieťa), ohlasovacia povinnosť sa na Vás nevzťahuje.
tags: #dieta #je #v #utlom #veku #potrebuje