Vertikalizácia dieťatka je jednou z najdôležitejších fáz psychomotorického vývoja dieťatka. Mnoho rodičov zvykne porovnávať nielen váhu svojho bábätka s inými deťmi, ale častokrát aj to, čo dokáže - a vaše už sedí?, a to vaše už chodí? Každé dieťa je individuálne a u predčasniatok do jeho vývoja vstupuje veľa ďalších prvkov, ktoré ovplyvňujú to, kedy jednotlivé fázy psychomotorického vývinu bábätko zvládne.
Inak to nie je ani u chôdze a prvých krokov, ktoré patria k jednej z najdôležitejších udalostí v každej rodine. Ak dieťa nechodí do prvého roka života, rodičov to často znepokojí a majú obavy, či je všetko v poriadku.
Kedy je ten správny čas na to, aby dieťa už samostatne chodilo?
Deti začínajú chodiť okolo jedného roka, no samostatná chôdza do priestoru prichádza až po prvom roku života, zväčša do 18. mesiaca veku dieťaťa. Všetky vývojové fázy počas prvého roka dieťaťa sú prípravou na samostatnú chôdzu.
Chôdzu máme naprogramovanú geneticky a tak, ako dozrieva nervová sústava, dozrievajú aj naše pohybové schopnosti. Každé dieťa je individuálne preto ho do ničoho nenúťme, neurýchľujme jeho vývoj a neporovnávajme na základe toho, kedy ktoré začalo chodiť.
Vývin chôdze približne v 8. mesiaci: Ako sa dieťa stáva silnejším a zvedavejším, začína sa vyťahovať do stoja popri nábytku alebo popri nohách dospelého. Dieťa, ktoré sa dostane do stoja, je potrebné naučiť - ukázať mu, ako sa dostať späť dolu. Ukážte mu, že musí povoliť kolienka a tak sa dostane späť na štyri. Ak ho v tejto fáze začnete chytať za ruky a začnete „ho učiť chodiť“, dieťa bude mať pocit, že ste súčasťou jeho pohybového stereotypu. Neučte deti chodiť.
Vývin chôdze približne v 9. mesiaci: Postupne dieťa začne používať nábytok, či steny a začne chodiť popri nich. Chodiť začína najprv do boku a až neskôr smerom dopredu. Skontrolujte bezpečnosť vášho nábytku a priestoru, v ktorom sa dieťa pohybuje. Dieťa, ktoré nie je chytané za ruky, sa pomerne rýchlo naučí spoliehať samé na seba. Ak dieťa chcete naučiť, ako zliezť zo stoja dole, odstúpte mierne od neho a stále sa na neho dívajte. Môžete ho volať menom a ukazovať hračku - tá by ho mala prilákať, aby zišlo dole. Ak dieťatko nereaguje, treba ho chytiť v oblasti kolienok a pokrčiť mu ich - teda názorne ukázať, že ich musí povoliť a tak sa dostane do kľaku. Z kľaku sa už samé dostane bez problémov na zem.
Vývin chôdze v 10. - 12. mesiaci: Dieťa začína stáť bez opory a začína trénovať svoju rovnováhu. Je to kľúčová súčasť chôdze. Ak dieťa dokáže stáť bez opory a balancovať čo i len na pár sekúnd, čoskoro sa začne cítiť dostatočne isto, aby skúsilo urobiť prvý krok.
Prvé kroky v 9. - 12. mesiaci: Sú nezabudnuteľným okamihom živote malého dieťatka. Určite bude nasledovať zopár zakopnutí, kým sa dieťa naučí chodiť samé. Pokračujte v podporovaní dieťatka, keď objavuje schopnosť chôdze.
Samostatná chôdza v 12. - 15. mesiaci: Majte na pamäti, že niektoré deti radšej štvornožkujú, robia tak po dlhšiu dobu a až potom naozaj začnú samostatne chodiť. Pomerne veľa detí prejde do samostatnej chôdze po 4 - 5 mesiacoch od prvého postavenia sa popri nábytku.
13. mesiac: Asi v 13. mesiaci začína dieťa chodiť samostatne, vie urobiť niekoľko krokov a bez opory sa zastaviť. Chôdza sa stáva istejšia a dieťa postupne zvláda aj prekážky, napríklad schody. Keď ho chytíte za ruku, vie už vyjsť po schodoch.
24. mesiac: V dvoch rokoch pri chôdzi po schodoch už vašu pomoc väčšinou ani nepotrebuje, vo veku dva a pol roka strieda hore schodmi obidve nohy rovnako ako dospelý. Dole schodmi to už je ťažšie, zvyčajne to zvládne až okolo troch až štyroch rokov.
36. mesiac: Trojročné deti zväčša s istotou chodia a behajú aj po nerovnom teréne a lepšie koordinujú svoje pohyby. Vedia skákať na jednej nohe aj na oboch. Koncom tretieho roka sa už batoľa môže naučiť bicyklovať.
Kedy zbystriť pozornosť, že niečo nie je v poriadku?
Ak dieťa nechodí do prvého roka života, rodičov to často znepokojí a majú obavy, či je všetko v poriadku. V ojedinelých prípadoch môže chôdza po špičkách naznačovať závažnejšie zdravotné problémy, ako sú:
- Svalová dystrofia - možno ju odhaliť kontrolou svalov a nôh dieťaťa. Tie bývajú slabé a atrofované. Ide o genetické ochorenie, pri ktorom k oslabeniu svalového tonusu dochádza postupne.
- Anomália miechy - stlačená miecha spôsobuje aj obmedzenie pohybu. Počas rastu sa miecha natiahne a pri nesprávnom spojení s tkanivom okolo chrbtice môže mať za následok poškodenie nervov. Chodenie je pre dieťa bolestivé alebo nemožné, preto sa začne stavať na špičky.
- Detská mozgová obrna - vedie k viacerým koordinačným problémom, okrem iného aj k nesprávnej a nestabilnej chôdzi po prstoch na nohách, nakoľko svaly bývajú veľmi stuhnuté. Dieťa má okrem iného problém s udržaním správnej polohy tela.
Chôdza po špičkách je pre deti vo veku 12 - 15 mesiacov úplne normálna. Čerství chodci skúšajú rôzne polohy chodidiel a načahujú sa za vecami, ktoré sú zvyčajne vyššie, než sami bežne dočiahnu. Vo všeobecnosti sa netreba vôbec znepokojovať, kým nedosiahnu vek dva až tri roky.
Akým chybám sa pri prvých krokoch vyhnúť?
Mnoho mamičiek sa v tomto snaží “uponáhľať” a dávajú napr. dieťa sadnúť podložené vankúšmi alebo stavajú nasilu na nožky neuvedomujúc si, že preskakujú isté fázy vo vývoji, ktoré sú potrebné na spevnenie svalstva, aby dieťa neskôr samo dokázalo sedieť či chodiť.
Keď dieťa predčasne nútime do vzpriamenej polohy, môže mať neskôr problémy s chrbticou. Pri vodení za ruku mu totiž meníme ťažisko, čím síce robí kroky, ale nesprávne.
Vodenie za ruky
Nepredbiehajte. Vodenie batoľaťa za ruky je zásah do jeho prirodzeného pohybového vývoja, ktorý môže navyše negatívne ovplyvniť aj jeho zdravie. Ak do tohto procesu vstúpite a chytíte dieťa za ruky, jeho prirodzený pohybový vývoj sa zastaví a nepokračuje tak, ako by správne mal. Dieťa možno bude mať úsmev na tvári, ale nemali by ste to robiť, môžete mu skôr ublížiť. Ak budete dieťa pri chôdzi ťahať za ruky, a teda ruky bude mať vystreté smerom hore nad ramenami, dôjde:
- K zmene ťažiska - posun vpred, dieťa je zavesené na vašich rukách
- K nesprávnej funkcii stabilizátorov bruška, chrbtice a trupu
- K nesprávnemu postaveniu krčnej chrbtice
- Hrozí riziko vytiahnutia lakťa
- K nesprávnemu nášľapu nohy na špičku
- Dieťa stratí odvahu, spolieha sa na rodiča a predlžuje sa moment samostatnej chôdze
- Predlžujeme dobu samostatného chodenia
Keď už chcete s dieťaťom veľmi chodiť, držte jeho ruky radšej pod úrovňou ramien a vy sa viac ohnite v chrbte. Pre dieťa je to prirodzenejšia poloha a lakte sú chránené, stále to však nie je ideálne. Alebo ho iba pridŕžajte jemne za boky, ale aj to len minimálne.
Prvé kroky musí urobiť samé. Dieťatku musí na samostatnú chôdzu dozrieť nervová sústava a taktiež si musí nacvičiť iné veci, ako nájsť ťažisko, spevniť trup, zaťažiť chodidlo, naučiť sa správny nášľap a používať jednotlivé svalové skupiny. Až keď na chôdzu bude naozaj zrelé, ani sa nenazdáte a po dome vám už bude smelo cupitať.
Chodítka a iné pomôcky
Najhoršou variantou sú chodítka, hopsadlá, ktoré kedysi boli bežnou súčasťou domácnosti. Názory na tieto pomôcky sú dnes skôr negatívne a odborníci ich neodporúčajú. V chodítku dochádza k veľkému tlaku na bedrové kĺby, ktoré ešte nie sú úplne vyvinuté. Pokiaľ je dieťa v chodítku ešte skôr, ako začalo štvornožkovať, vertikalizovať sa do stoja a obchádzať nábytok, tak sa nesprávne formuje kostná hmota bedrového kĺbu a hrozí dysplázia bedrového kĺbu. Navyše v chodítku sa podporuje chôdza po špičkách, dieťa tak nemá možnosť položiť celé chodidlo na zem. Chodítko umožňuje pohyb dopredu (rovno), teda neobchádza nábytok chýba pohyb do strany. Začnú sa vyvíjať úplne iné svaly a neposilnia sa tak, aby v neskoršom veku udržali chrbticu rovno.
Podľa pediatričky nie je vhodnou metódou učenia detí ani používanie chodítok, tzv. pavúkov. Dieťa je v ňom zavesené v neprirodzenej polohe a špičkami nôh sa odráža od zeme. To môže viesť k tomu, že sa naučí chodiť po špičkách a bude potrebovať pomoc fyzioterapeuta a rehabilitáciu. Navyše trpí chrbtica a bedrové kĺby, ktoré sú v nesprávnej polohe. Ak chcete používať chodítko, tak vyberte iba také, ktoré dieťa tlačí pred sebou.
Praktické rady, ako dieťa učiť chodiť
Dieťa by malo chodiť bosé, pretože to podporuje chodidlá, členky a svaly na nohách. Keď behá len v ponožkách (samozrejme, protišmykových), naučí sa správne našľapovať a došľapovať až na päty. Ak už dieťaťu musíte obuť topánky, kupujte kvalitnú obuv.
Je dobré mať v byte pohovky a nízke stoly, aby malo dieťa určitú poistku, o ktorú sa môže oprieť. Keď už bude mať väčšiu istotu, rozmiestnite po pohovke hračky, aby malo motiváciu chodiť okolo. Nechajte dieťa, aby postupne preskúmalo celý byt, je to pre jeho dobro. Dieťaťu doprajte čo najviac spontánneho pohybu vo voľnom priestore.
Motivujte svoje dieťa, aby denne skúšalo chôdzu naboso po prirodzene dráždivých a nepravidelných povrchoch. Hoci je táto metóda odlišná od „uzavretia“ chodidla do pevnej topánky či inej pomôcky, podľa štúdií dosahuje prekvapivo priaznivé výsledky. Nechajte preto svojho drobca behať bosky doma alebo vonku a vytvorte mu vhodné podmienky pre dráždenie receptorov na spodku chodidiel. Podľa odborníkov, rôznorodý a nepravidelný povrch funguje ako výzva pre jemné koordinačné a rovnovážne mechanizmy v tele, ktorých integrácia je pre zdravý pohyb kľúčová.
Pripravte svoju domácnosť na malého objaviteľa. Z cesty odstráňte predmety, o ktoré by mohol zakopnúť, zabezpečte všetky hrany a rohy. Vytvárajte detičkám správne podmienky na vývoj, buďte obozretní voči úrazom, doprajte im dostatok času a hlavne nič neurýchľujte, všetko príde vtedy, keď má.
Najrýchlejší spôsob, ako naučiť svoje dieťa chodiť (metóda Cruise)
Starostlivosť o chrbát rodičov pri manipulácii s dieťaťom
Pri zdvíhaní drobca by ste sa mali vyhnúť jednej z najčastejších chýb. Byť ohnutá a zároveň ho brať na ruky a zdvíhať do výšky. Pre chrbát je to nesmierna záťaž.
„Ak ide o maličké bábätko, mamička by si pri jeho zdvíhaní mala udržať vystretý chrbát. K staršiemu dieťaťu, ktoré je napríklad na zemi, by si mala najprv čupnúť a až potom ho zdvihnúť. Vtedy sa jeho hmotnosť prenáša na dolné končatiny, čo chrbtu až tak neubližuje. Mamička by si ho mala priložiť k sebe čo najbližšie, oprieť ho o seba a v podstate si ho po svojom tele ako keby posúvaním vysunúť nahor. Keď žena sedí, mala by si ho zdvihnúť najprv na nohy a až potom pokračovať opísaným spôsobom. Chrbticu a chrbtové svaly to zaťažuje omnoho menej.
Vhodné je si dieťa uložiť aj na bok, ale to až vtedy, keď môže sedieť. Znamená to, že mamička si dieťa doslova posadí na panvu, čo prospieva aj jeho bedrovým kĺbom, pretože má naširoko roznožené nožičky. Ďalšími možnosťami, ktoré môžu odľahčiť chrbát, je nosiť dieťa vpredu alebo vzadu v šatke alebo v ergonomickom nosiči. „Uprednostňujem polohu vzadu na chrbte, lebo váha dieťaťa sa neprenáša dopredu. Žena sa vďaka tomu vystrie tak, akoby mala na chrbte školskú aktovku. Je však pravda, že na chrbte je možné nosiť iba staršie deti, ktoré už vedia udržať hlavičku a vystretý chrbát.
Dieťa môžete dojčiť poležiačky alebo v sede, no pri oboch polohách platí, že dieťa by pri tejto činnosti malo byť uložené naboku. V ľahu mamičky svoje deti dojčia najčastejšie v noci a obaja by pri tom mali ležať naboku. Iné je to cez deň, keď pritom obvykle sedia. V prvom rade si nájdite pohodlnú polohu v kresle či na sedačke. Kreslo je ale lepšie, pretože má opierky na ruky. Všeobecne platí pravidlo, že bábätko bez perinky si máte dvihnúť k sebe, nie sa zohnúť k bábätku. Ak sa chystáte dojčiť z pravého prsníka, bábätko by malo ležať na predlaktí vašej ľavej ruky, pričom lakťom by ste si mali jemne pritískať zadoček dieťatka k svojmu telu. Hlávka bábätka by mala byť opretá o vašu dlaň tak, že štyri prsty sú pod líčkom a palec smeruje k ušku dieťaťa. To znamená, že ho musíte držať v ohybe lakťa a fixujete si ho rukou. Ak ju nemáte, pomôže vám dlhý vankúš určený na tento účel. Dnes si ich už obstaráte naozaj ľahko. Je dlhší ako bežné vankúše, meria aj 1,40 metra. „Je to výborná pomôcka, ktorá výrazne uľahčí dojčenie a postará sa o to, aby chrbát dojčiacej mamičky príliš netrpel. Podkladá sa pod kríže a tú ďalšiu časť si dá mamička pod ruku, ktorou pridržiava dieťa a ono je na ňom položené.“ Ak nemáte špeciálny vankúš, môžete použiť aj klasický. Jeden si vsuňte pod kríže a druhý pod lakeť. „Pri dojčení je potrebné striedať strany. Ak dojčíte dvojičky a dojčíte naraz obe deti, bábätká ležia po oboch stranách alebo im pridržiavate hlávky a nohy im smerujú za chrbát. Pri tejto aktivite skúste tiež striedať strany. Keby ste si dieťa opierali vždy o rovnaké plece, jedna strana chrbta by bola vystavená väčšej záťaži.
Výšku stola alebo podložky, na ktorej bábätko prebaľujete, je potrebné upraviť tak, aby ste sa k dieťaťu neskláňali s ohnutým chrbtom. Dieťa by ste mohli prebaľovať aj na posteli alebo na podlahe, ale vtedy musíte pri ňom kľačať s vystretým chrbtom. Platí to isté, čo v prípade prebaľovania. Aj vanička by mala byť v takej výške, aby ste sa k dieťaťu nevhodne neskláňali a mali vystretý chrbát. Nedržte drobca ustavične na rukách. Okrem pomôcok na nosenie detí môžete občas využiť aj špeciálne kresielko, v ktorom sú bábätká v poloľahu (pozor ale, nemali by v ňom tráviť príliš veľa času!). Môžete ho využiť napríklad vtedy, ak potrebujete ísť do sprchy a dieťatko tak bezpečne vezmete so sebou do kúpeľne. Drobec bude mať lepší výhľad nielen na okolie, ale uvidí hlavne vás. Rúčku na kočíku si nastavte do takej výšky, aby ste pri ňom nekráčali zhrbená. Dnes to už nebýva taký problém. „Chrbtu mamičky prospieva aj to, že súčasné kočíky už nie sú ťažké. Nestojí ich to teda až takú enormnú námahu, ak kočík vkladajú alebo vykladajú z auta alebo sa s ním chcú dostať do MHD. A aj vďaka otáčavým kolesám už mamička nemusí vyvíjať väčšiu silu pri ich otáčaní. Aby váš chrbát nebol pri tejto činnosti enormne zaťažovaný, zaobstarajte si postieľku s bočnicou (ak spí dieťatko v postieľke), ktorá sa dá znížiť. Uľahčuje to manipuláciu s dieťaťom. Ak ju nemáte, postavte sa do polohy, pri ktorej jednou nohou urobíte mierny krok dopredu, preneste váhu na danú nohu a dieťa z postieľky vyberte. Rovnako postupujte aj pri vyberaní dieťaťa z kočíka. Daný postup sa ale nedá dodržiavať v prípade prenosných postieľok. Sú veľmi nízke a majú nepohyblivé bočnice. V tom prípade musíte dieťa z nej iba zdvihnúť, no pomôže, keď si dieťa doslova posúvate po tele cez brucho až po hrudník. Hoci je to nesmierne ťažké, nezohýbajte sa k nemu, nedržte ho oboma rukami a nekľačte celý čas pri ňom, aby ste ho pri možnom páde čo najskôr zachytili.
tags: #novorodenec #ktory #chodi