Touto problematikou sa zaoberal aj najvyšší súd ČR, ktorý skonštatoval, že dieťa má jednoznačne právo byť vypočuté, pretože ak sa predmetná vec týka dieťaťa je dôležité, aby na vec povedalo svoj názor, akým spôsobom to vníma a podobne. Dôležité však je psychická vyspelosť dieťaťa. To je však už na uvážení súdu a tiež predmetného sporu. K odpovedi pripájam rozhodnutie NS ČR sp. zn. Nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že dieťa má právo byť vypočuté v každom konaní, ktoré sa ho týka. To ešte neznamená, že dieťa musí byť bezpodmienečne v každom takomto konaní vypočuté, najmä v procesnej situácii, keď pre absenciu iných právne významných skutočností by takýto postup či dlhšie dokazovanie bolo zjavne nadbytočné a neúčelné.
Tak to môže byť napríklad v procesnej situácii, keď súd dospeje k záveru, že v ním posudzovanej veci podmienky na pozbavenie rodičovskej zodpovednosti (ide o pozbavenie výkonu rodičovských práv) rodiča k maloletému dieťaťu nie sú preukázané. Podľa našich skúseností súdy vypočúvajú deti priamo na súde od 12 rokov veku. Nie je však vylúčené, že by vypočuli aj dieťa v nižšom veku. Doteraz vo svojej praxi som sa stretla s vypočutím dieťaťa priamo na súde vo veku 8 rokov, čo sa mi však nezdalo vhodné. Často však výsluch vykoná detský psychológ, nie však na súde.
Predbežné opatrenie, ktorým súd zveril 5 mesačné dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Zaujímavé na tom je to, že keď je otec na rodičovskej dovolenke, tak je možná striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov v akomkoľvek veku dieťaťa aj formou predbežného opatrenia. Ak je to opačne, tak ženy v štátnych orgánoch urobia aj nemožné, len aby dieťa nebolo s obidvomi rodičmi pravidlene, rovnoprávne a rovnocenne.
Právo otca starať sa o maloletých je vo svojej kvalite i rozsahu rovnaké ako právo matky, a nie je preto dôvod ho najmä za situácie, kedy nie je rozhodnuté o pomeroch detí rozsudkom, obmedzovať spôsobom, ktorý považuje matka za „vyhovujúci“ a súd I. Partnerské nezhody nemožno riešiť na úkor detí a za situácie, kedy matka nechce s otcom naďalej zdieľať spoločnú domácnosť, mala by umožniť deťom i otcovi vzájomný kontakt v rozsahu, ktorý umožní naplniť právo detí na otca ako rodiča a právo a povinnosť otca svoje deti vychovávať a starať sa o ne.
Za tejto situácie je nutné uzatvoriť, že je osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov, ktorá má otcovi zabezpečiť právo na výchovu maloletých a starostlivosť o nich, a maloletým právo na toho z rodičov, z ktorého sféry boli odňaté. Zákon č. 36/2005 Z.z. Úprava výkonu rodičovských práv a povinností je v kompetencii súdu, ktorý na návrh jedného z rodičov, resp. osoby ktorá zabezpečuje starostlivosť o dieťa upraví rodičovské práva a povinnosti. Pred samotným rozhodnutím súdu sa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu kedykoľvek dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Rodičovská dohoda musí byť schválená súdom. Kolízneho opatrovníka ustanoví súd v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.
Postavenie účastníka konania ho oprávňuje k tomu, že v priebehu konania sa kolízny opatrovník zúčastňuje na pojednávaniach a má právo sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo. Navrhuje vykonať procesné dôkazy, prípadne navrhuje ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje. Všetky dôkazy a skutočnosti musia byť súdu predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd ukončí dokazovanie za skončené a v konaniach, v ktorých súd nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
Počas pojednávania mu môžu byť kladené rôzne otázky zo strany ostatných účastníkov konania, ako i súdu, na ktoré musí vedieť pohotovo reagovať. Súčasťou sociálneho poradenstva poskytovaného dieťaťu musí byť spôsobom primeraným veku a rozumovým schopnostiam dieťaťa najmä vysvetlenie významu a úlohy kolízneho opatrovníka v súdnom konaní, v prípade, že je sociálne poradenstvo poskytované pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka.
(1) Dohovor o právach dieťaťa čl. 7 ods. 1 „každé dieťa pokiaľ je to možné, má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť“ a čl. 18 ods. (2) Dohovor o právach dieťaťa čl. 9 ods.
Rozchod alebo rozvod rodičov automaticky neznamená, že dieťa bude zverené len jednému z nich. Práve preto medzi rodičmi často vznikajú otázky, kedy súd schváli striedavú starostlivosť, kedy ju zamietne a ako sa pri rozhodovaní posudzuje výživné či názor dieťaťa. Po rozvode alebo rozchode rodičov musí súd vždy rozhodnúť, ako bude nastavená starostlivosť o dieťa. Slovenské rodinné právo pozná viacero modelov starostlivosti, pričom cieľom nie je uprednostniť jedného rodiča, ale vytvoriť stabilné a funkčné prostredie pre dieťa. Tieto formy starostlivosti upravuje najmä Zákon o rodine (zákon č. 36/2005 Z. Ak súd zverí dieťa jednému rodičovi, ide o model, pri ktorom tento rodič zabezpečuje každodenný život dieťaťa. Druhý rodič tým automaticky nestráca rodičovské práva.
Striedavá osobná starostlivosť znamená, že obaja rodičia sa rovnomerne podieľajú na výchove a každodennej starostlivosti o dieťa. Súd môže schváliť aj iný model, ak to zodpovedá najlepšiemu záujmu dieťaťa. Základné princípy striedavej starostlivosti: podstatou je výmena medzi rodičmi, pričom doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov nie je pevne zakotvená zákonom, ale určená rozhodnutím súdu alebo dohodou rodičov. Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov a vyžaduje schopnosť spolupracovať a komunikovať.
Vek dieťaťa ako faktor pri striedavej starostlivosti: pri veľmi malých deťoch (do 3 rokov) súdy pristupujú k striedavej starostlivosti opatrnejšie, pretože dojčatá a batoľatá majú silnejšiu väzbu na primárneho opatrovateľa. Pri deťoch predškolského veku (3-6 rokov) súdy posudzujú adaptabilitu dieťaťa. Školopovinné deti (6-15 rokov) sú na striedavú starostlivosť zvyčajne najlepšie pripravené. Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostivosť pri deťoch s poruchami správania, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia.
Názory psychológov, že dieťa potrebuje jednu posteľ, jednu domácnosť a zažívať tie isté rituály sú podľa niektorých už dávno prekonané. Okrem iného sa dá striedavá starostivosť zabezpečiť aj sťahovaním rodičov, nie detí. Pri deťoch mladších ako 3 roky je striedavá starostivosť menej častá, najmä ak je dieťa dojčené. Súd pritom vždy prihliada na najlepší záujem dieťaťa. Súd posudzuje predovšetkým schopnosti rodičov zabezpečiť riadnu starostlivosť, výchovu, stabilitu a bezpečné prostredie pre dieťa.
Názory a praktické postupy pri určovaní súdneho rozhodnutia
Existuje viacero časových intervalov striedavej starostlivosti podľa veku dieťaťa. Tieto plány možno použiť ako návod na zostavenie vlastného plánu a prispôsobia sa veku a potrebám dieťaťa. Dôležité faktory pre striedavú starostlivosť zahŕňajú komunikáciu rodičov, vzdialenosť bývania a ochotu spolupracovať pre prospech dieťaťa. Názor dieťaťa má pri posudzovaní významnú, no nie absolutnú váhu. Súd zisťuje názor dieťaťa primerane jeho veku a rozumovej vyspelosti, pričom od približne 12 rokov sa na ňom názor zohľadňuje viac, hoci dieťa nie je viazané.
Častý omyl je, že pri striedavke výživné automaticky zaniká. V praxi však môže byť výživné určené aj pri striedavej starostlivosti. Ak sú príjmy porovnateľné, súd výživné neurčí a každý rodič znáša náklady počas svojho obdobia starostlivosti. Ak rodičia si neplatia výživné, ale obaja pomerne zabezpečujú jeho osobnú starostlivosť, súd prihliada na dĺžku osobnej starostlivosti oboch rodičov o dieťa, ako aj na majetkové pomery oboch rodičov.
Je striedavá starostlivosť o dieťa naozaj dobrým riešením po rozvode rodičov?
Školská a zdravotná starostlivosť: Dieťa by malo navštevovať jednu školu bez ohľadu na to, u ktorého rodiča sa práve nachádza. Obaja rodičia by mali mať prístup k zdravotnej dokumentácii a informáciám o zdravotnom stave dieťaťa. Dieťa môže mať trvalý pobyt len na jednej adrese. Toto administratívne rozhodnutie však nemá vplyv na rozsah rodičovských práv a povinností. Rodičia by sa mali vopred dohodnúť na rozdelení sviatkov, prázdnin a dovoleniek. Osvedčený prístup je striedanie - napríklad Vianoce roky striedavo u matky a otca.
Zmena rozhodnutia o striedavej starostlivosti: Rozhodnutie súdu nie je nemenné. Môže ho súd zmeniť, ak sa zmenia pomery. Návrh na zmenu podáva rodič na okresnom súde. Dôvodom môže byť presťahovanie, zhoršenie komunikácie medzi rodičmi, prianie staršieho dieťaťa alebo iné závažné okolnosti. Ak sa zmenili pomery, za ktorých bolo vyživné určené pôvodne, môže sa žiadať aj zvýšenie výživného. So stúpajúcim vekom stúpajú aj náklady na dieťa. Zásadne nie je povinnosťou súdu pri rozhodnutí o striedavej osobnej starostlivosti zároveň určiť vyživovaciu povinnosť.
Vo veciach bežných vecí môže rozhodovať každý z rodičov samostatne a v bežných veciach koná ten, ktorý v tom čase vykonáva osobnú starostlivosť. V podstatných veciach rozhodujú obaja rodičia spoločne, resp. jeden z nich, ak je na konkrétnom rozhodnutí dohodnutý s druhým rodičom. Zákon tiež upravuje pravidlá obmedzenia rodičovských práv a rozhodovania zo strany súdu, ktorý vždy koná zo zákonných dôvodov a vychádza z najlepšieho záujmu dieťaťa.
V súlade s Dohovorom o právach dieťaťa a slovenskou legislatívou má dieťa právo vyjadriť svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú. Súd zisťuje názor dieťaťa primerane jeho veku a rozumovej vyspelosti. Názor dieťaťa môže byť významný, no nie je to „hlasovanie“, kde vyhrá ten rodič, ktorého si dieťa vyberie. Rozhodovanie o starostlivosti a výživnom často nestojí len na právnych pravidlách, ale aj na tom ako rodičia situáciu uchopia v praxi.
Príklady z praxe ukazujú, že striedavá starostlivosť môže fungovať, keď rodičia dokážu spolupracovať a učenia sa nastaviť detský režim podľa potrieb dieťaťa. Nie každý prípad vyžaduje okamžité právne zastupovanie; často stačí spoločný návrh schválený súdom. Ak rodičia dokážu nastaviť funkčnú dohodu a dodržiavať ju, dieťa tým zvyčajne získa najviac. Ak dohoda nie je možná, je potrebné riešiť veci vecne, s dôrazom na režim dieťaťa a s dôslednou právnou prípravou. Každá rodinná situácia má svoje špecifiká a správne nastavenie riešenia môže výrazne ovplyvniť ďalší vývoj dieťaťa.
Praktické doplnenie a ilustrácie
Referencie a poznámky z praxe zahŕňajú skúsenosti ohľadom posudzovania názorov dieťaťa, výšky vyživovacej povinnosti a rámcov striedavej starostlivosti podľa zákona o rodine. Dôraz je na to, že rozhodnutie súdu musí zohľadniť najlepší záujem dieťaťa a zručnosti rodičov pri zabezpečení vhodného výchovného prostredia.
tags: #od #kedy #rozhoduje #dieta #samo #o