Deti s poruchou sluchu budú mať opäť väčšiu šancu, aby sa naučili hovoriť a dokázali sa plnohodnotne zaradiť medzi počujúcu väčšinu. Zdravotné poisťovne začnú už od októbra preplácať načúvacie prístroje sluchovo postihnutým deťom a mladým v oveľa vyššej sume ako tomu bolo doteraz.
„Sluchové postihnutie je jedným z mála hendikepov, s ktorým sa dá plnohodnotne žiť, ak sa u dieťaťa odhalí ešte v ranom veku a dostane starostlivosť, akú potrebuje,“ hovorí František Majtán, predseda OZ Nepočujúce dieťa, ktorý je zároveň otcom sluchovo postihnutého chlapčeka. Podľa neho je dôležité, aby sa postihnutie odhalilo čo najskôr. „Ideálne je, ak dieťa s poruchou sluchu dostane od 6. mesiaca špeciálno-pedagogickú starostlivosť a kvalitné načúvacie prístroje. Ani tie nie sú vždy rovnaké. Za modely, ktoré sú vhodné pre deti, musia rodičia doplácať aj stovky eur za jeden prístroj,“ upozorňuje.
Ako rodičia chlapca s ťažkou poruchou sluchu si prešli mnohými ťažkosťami - od nedostatku informácií, po hľadanie správnych odborníkov a rodičov, ktorí sa pasujú s podobným problémom. „Načúvacie prístroje predpisujem od roku 1993. Za tú dobu som sa často stretla so situáciou, že rodičia nemohli deťom doplatiť na lepší načúvací prístroj,“ hovorí foniatrička Dagmar Volmutová. Preto sa OZ Nepočujúce dieťa s pomocou lekárov snažili dosiahnuť, aby kvalitné načúvacie prístroje, ktoré bez doplatku predpisujú deťom v Rakúsku, Nemecku alebo Veľkej Británii, boli samozrejmosťou aj pre slovenské deti.
Rozhodnutie ministerstva prišlo po takmer rok trvajúcej snahe rodičov z občianskeho združenia a lekárov. Iba dostupnosť kvalitných načúvacích prístrojov však nestačí. „Na Slovensku potrebujeme celoplošnú sieť odborníkov, ktorí sa budú o deti so sluchovým postihnutím a ich rodičov starať. Je potrebné, aby pediatri, ORL lekári, foniatri, klinickí logopédi, špeciálni pedagógovia a iní odborníci s rodičmi detí úzko spolupracovali, bez toho to nejde,“ vysvetľuje Irina Šebová, prednostka Detskej otorinolaryngologickej kliniky Lekárskej fakulty a Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave.
Centrum je jedno z viacerých, ktoré na Slovensku v najbližších rokoch vzniknú. „Zriadenie viacerých centier pre diagnostiku a riešenie poruchy sluchu u detí, ktoré pripravujeme, bude dôležitou zmenou v starostlivosti o sluchovo postihnuté deti na Slovensku,“ zdôrazňuje foniatrička Dagmar Volmutová. Vznik centier vítajú aj rodičia.
„Nestačí, že deti budú mať kvalitné načúvacie prístroje na ušiach. Je dôležité, aby boli aj správne nastavené a to dnes nie je vždy samozrejmosť,“ hovorí František Majtán. Podľa neho sú na Slovensku stále prípady detí, ktoré nikdy neabsolvovali vyšetrenie s nasadenými načúvacími prístrojmi, ktorým sa zisťuje, čo s nimi v skutočnosti počujú a vylepšuje sa ich nastavenie pre potreby dieťaťa. „To, že tieto deti s načúvacími prístrojmi nepočuli to, čo v skutočnosti mohli, sme odhalili až keď sme ich zobrali na takéto vyšetrenia do zahraničia.“
Kľúčové aspekty starostlivosti o deti s poruchou sluchu
Občianske združenie Nepočujúce dieťa na Slovensku vzdeláva a obhajuje práva rodín sluchovo postihnutých detí. Združenie založili v roku 2015 rodičia detí, ktorí veria, že na Slovensku je možné vytvoriť prostredie, vďaka ktorému bude mať každé sluchovo postihnuté dieťa šancu na plnohodnotný život vo väčšinovej počujúcej spoločnosti.
Drvivá väčšina detí s poruchou sluchu sa rodí počujúcim rodičom. Kľúčové je skoré podchytenie problému. Informácie, ťažká komunikácia so svojím okolím a nerozumenie sú častými sprievodnými javmi.
Investovať do včasnej intervencie sa oplatí aj štátu, pretože deti s poruchou sluchu, ktoré sú vzdelávané pomerne oddelene od ostatnej populácie, majú nižšiu šancu pokračovať na vysoké školy (iba desať percent z nich). Včasné investície sa mu začnú vracať veľmi skoro prostredníctvom vyššej zamestnanosti týchto detí, keď vyrastú. Štát tiež ušetrí na príspevkoch pre osoby so zdravotným postihnutím na osobných asistentoch.
V oblasti starostlivosti o deti s poruchou sluchu vznikol v roku 2012 program Mobilný pedagóg. Cieľom je poskytovať podporu v ambulantnom prostredí a počas každodenných činností, čo zlepšuje ich interakciu s dieťaťom a zapája aj širšiu rodinu. Ideálne je stihnúť intervenciu do šiestich mesiacov veku dieťaťa.
Motto: „Kedy a ako bude moje dieťa hovoriť?“
Keď sa rodičia pýtajú: „Kedy a ako bude moje dieťa hovoriť?“, mali by sa tiež opýtať: „Ako sa bude moje dieťa rozvíjať rozumovo a citovo? Bude v živote šťastné? Bude úspešné?“ Toto motto vyjadruje situáciu mnohých rodín tesne po zistení diagnózy sluchové postihnutie. Rodičia sa pýtajú, či ich dieťa bude používať reč, teda či bude hovoriť orálnou rečou. Avšak to, či dieťa bude hovoriť, nevie nikto zaručiť u žiadneho dieťaťa, ani u počujúcich detí. Dôležitejšia je otázka: „Čo môžeme spraviť, aby sme vytvorili čo najpevnejšie základy preto, aby dieťa jedného dňa mohlo začať hovoriť?“
Ako rozvíjať komunikáciu s dieťaťom s poruchou sluchu
- S logopédom: Vyhľadajte logopéda, ktorý má skúsenosti so starostlivosťou o deti so sluchovým postihnutím.
- S kvalitnými a správne nastavenými načúvacími aparátmi alebo s kochleárnym implantátom: Ak vaše dieťa začne nosiť kvalitné načúvacie aparáty, ktoré budú správne nastavené pre jeho druh a stupeň sluchovej poruchy, pomôžu vám rozvíjať reč dieťatka čo najprirodzenejšou formou. Dieťa s pomocou zosilnených zvukov sa bude môcť učiť využívať zvyšky sluchu a pomocou nich rozvíjať svoju reč.
- S využitím všetkých zmyslov: S malými deťmi to ani inak nejde: všetko si musia vyskúšať, ohmatať, prežiť, strčiť do pusinky. Využívajte silné zrakové vnímanie, predlžujte očný kontakt, využívajte odzeranie. Umožnite svojmu dieťaťu všetko zažiť na svojej koži: chytiť si studený sneh, pohladkať psíka, zabubnovať na bubon, alebo na hrniec, ovoňať prvý jarný kvietok.
- Hravou formou: Vaše dieťa je ešte malé na „učenie“ v zmysle sedenia na stoličke a vykonávania pokynov. Hra by mala byť hlavným prostriedkom, ktorým sa niečo naučí. Sledujte záujem dieťaťa. Deti sa skôr naučia rozumieť a aj vysloviť slová označujúce predmety a ľudí, ktoré ich zaujímajú.
- Trpezlivo: Rozvíjajte komunikáciu s dieťaťom. Odpovedajte na každý pokus dieťaťa dorozumieť sa s vami. Ak sa bábätko na vás usmieva, málokto zvládne neusmiať sa naňho. Ak robí grimasy, odpovedajte na jeho pokus a pridajte sa k nemu. Ak výska, výskajte s ním.
V OZ Nepočujúce dieťa sme rodičia, ktorí si prešli cestou k sluchu s vlastným dieťaťom, spojili sme sa s odborníkmi a našimi skúsenosťami pomáhame iným rodičom. Rodičia, ktorým pomáhame, nemajú s poruchou sluchu predchádzajúcu skúsenosť a väčšinou im nedokáže poradiť ani nikto z ich okolia. Majú obrovskú motiváciu pomôcť svojmu dieťaťu, no zároveň prepadajú beznádeji, keď si uvedomia, že nevedia, čo majú robiť. Tento pocit sa im vracia aj neskôr na ich ceste. Ako dieťa rastie a prichádzajú nové výzvy.
Zistili ste, že vaše dieťatko je nepočujúce? Uvažujete, ako ho budete rozvíjať, kým sa naučí počuť a hovoriť? Čakáte na pridelenie načúvacích prístrojov? Nemusíte čakať, kým mu budú pridelené načúvacie prístroje, či kochleárny implantát a naučí sa vás dobre počuť. Očný kontakt - Byť pre nepočujúce dieťa zaujímavý objekt na pozorovanie je nesmierne dôležité! Hrajte sa spolu s dieťatkom. Veľa sa ho dotýkajte a smejte sa spolu. Nebojte sa zvýrazniť neverbálnu komunikáciu a vyžiť mimiku, pantomímu, gestá. Zvážte či nezačať používať posunkový jazyk. Ak sa preňho rozhodnete, používajte posunkový jazyk vždy spoločne s hovorením. Pokúste sa nájsť silu a čas na preštudovanie ďalších informácii, ktoré vám pomôžu v začiatkoch lepšie sa zorientovať. Nezabudnite, že aj po vás prídu rodičia, ktorí sa budú cítiť presne tak, ako vy v tomto momente. Myslite na nich a keď príde ten správny čas, pomôžte im zdieľaním vlastnej skúsenosti. Zdieľajte svoj príbeh, napíšte im vašu skúsenosť či radu.
Ľubka je mamou malého Martinka, chlapca s poruchou sluchu. Potom, ako sa jej a manželovi Ferovi podarilo pomôcť svojmu synovi, začali sa venovať komunite rodičov nepočujúcich detí. Cieľom ich snahy sa stala osveta kľúčových tém starostlivosti o nepočujúce deti. Je členkou Skupiny pre obhajobu práv detí s poruchou sluchu a spoluzakladateľkou portálu NepocujuceDieta.sk. Z vlastnej skúsenosti o špecifikách podmienok na Slovensku a našej reči v spojení s podporou jej vývinu u nepočujúceho dieťaťa s kompenzačnými pomôckami.
Proces diagnostiky a kompenzácie sluchu
Keď sa narodí nepočujúce dieťa do počujúceho prostredia, je to pre rodičov veľký šok a hlavne jedna veľká neznáma. Informovanosť u pediatra je takmer nulová, rodičia sa preto snažia získať informácie z odborného prostredia a hľadajú na internete, ako ďalej postupovať. Zistia, že v treťom mesiaci veku dieťaťa je už vhodné absolvovať objektívne vyšetrenie sluchu, respektíve komplexnú diagnostiku v centre pre deti s poruchou sluchu. Ideálne do šiesteho mesiaca veku dieťaťa by mala byť porucha sluchu kompenzovaná výkonnými načúvacími prístrojmi so správnym nastavením. Ak načúvacie prístroje dostatočne nekompenzujú sluch, okolo jedného roka veku by sa malo prejsť k inej kompenzácii sluchu (najčastejšie ku kochleárnej implantácii). Pri všetkých týchto fázach sa zisťuje, ako dieťa počuje, reaguje, aká je jeho pasívna a aktívna komunikácia. V audiocentre sa preto najčastejšie vykonáva audiometria so zrakovým posilnením (VRA - Visual Reinforcement Audiometry).
Tu to však nekončí. Okrem foniatra a audiologického pracoviska by mal dieťa sledovať aj surdopéd - špeciálny pedagóg pre deti s poruchou sluchu (cca od šiesteho mesiaca veku dieťaťa) a logopéd (približne od jedného roka veku). Je totiž dôležité postupne zisťovať, ako dieťa počuje, následne, či rozumie jednotlivým hláskam v hovorenej reči a v ďalšej fáze je potrebné ho naučiť správne hovoriť a vyslovovať s primeranou hlasitosťou.
Je vždy predovšetkým na iniciatíve rodičov, ako rýchlo začnú riešiť aj podpornú stránku sluchu u svojho nepočujúceho dieťaťa. Veľkou pomocou na začiatku cesty je nasmerovanie od surdopéda, ktorý rodičov naučí, ako dieťa rozvíjať, aj napriek tomu, že dobre nepočuje. Ak ovláda posunkový jazyk, môže rodičom ukázať posunky, ktoré budú s dieťaťom používať. Okrem toho pomôže rodine zorientovať sa v celkovej problematike poruchy sluchu. Zo začiatku je vhodné využiť možnosť terénneho surdopéda, ktorý sa stretáva s nepočujúcim dieťatkom a rodinou priamo v domove. Od narodenia sleduje (diagnostikuje) vývin dieťatka - jeho myslenie, vnímanie, motoriku, sluch aj reč a navrhuje rôzne hry, ktoré môžu pomôcť dieťaťu napredovať vo vývine a komunikovať v hovorenom, prípadne posunkovom jazyku. Počas stretnutí sa surdopéd spolu s rodičmi hrá s dieťaťom tak, aby bolo motivované sa zvukovo prejaviť. Spolu tak rozvíjajú jeho pasívnu i aktívnu slovnú zásobu.
Je ideálne, ak sa surdopéd a logopéd pri rozvoji reči vzájomne dopĺňajú a navzájom spolupracujú. Surdopéd pomôže zorientovať sa v oblasti poruchy sluchu, komunikačných metód, informuje o načúvacích prístrojoch, kochleárnom implantáte či komunite nepočujúcich. Je to sprievodca rodičov v procese sluchovej a rečovej výchovy. Ak ide o staršie dieťa, surdopéd pomôže pri integrácii tým, že dá škole odporúčanie, ako pracovať a komunikovať s dieťaťom s poruchou sluchu a zároveň vypisuje nevyhnutné dokumenty súvisiace so zaradením do bežnej školy. Veľmi sa osvedčilo, ak je surdopéd v osobnom kontakte so škôlkou či školou, kde je dieťa s poruchou sluchu integrované.
Niektoré deti sa učia ľahšie a reč u nich nabieha už krátko po kompenzovaní sluchovými pomôckami (načúvacie prístroje, kochleárne implantáty či systémy pre kostné vedenie). Existuje však aj skupina detí, ktoré si reč osvojujú horšie, zle vyslovujú alebo ju nevyužívajú funkčne. V tomto prípade je vhodné zisťovať tiež možné vedľajšie príčiny nesúvisiace so sluchom, na ktoré môže upozorniť už surdopéd, a ktoré je vhodné komunikovať so psychológom, logopédom prípadne inými odborníkmi.
Na Slovensku je veľmi málo odborníkov venujúcich sa špecificky deťom s poruchou sluchu. Taktiež čo sa týka surdopédie, pokiaľ chcú rodičia s dieťaťom pracovať intenzívnejšie aj s odborníkom, je vhodné poobzerať sa i po ambulantnej forme surdopédie, ktorú často zabezpečujú občianske združenia, čím suplujú štát, a tieto intervencie sú spoplatnené. Z vlastnej skúsenosti bola výbornou pomocou na začiatku cesty okrem vnímavej foniatričky, ktorá synovi včas zabezpečila načúvacie prístroje aj skúsená surdopedička. Suplovala rodičom i psychológa, dodávala nádej a nadhľad svojimi skúsenosťami a príbehmi. Keďže zúrila korona, bola ochotná sa spojiť s rodinou cez video hovory, vysvetľovala základné posunky.
Posunková reč by mala byť neoddeliteľnou súčasťou komunikačného procesu pre nepočujúce deti. Umožňuje im komunikovať a vyjadrovať sa ešte predtým, než si úplne osvoja verbálnu reč. Tým, že deťom poskytuje nástroj na interakciu s okolím, môže výrazne zlepšiť aj ich sociálne a emocionálne zručnosti. Keďže syn až do zapojenia kochleárnych implantátov takmer do 15 mesiacov veku nič nepočul, bola prvým mostom vo vzájomnom porozumení a zabránila množstvu frustrujúcich stavov z neporozumenia. Na Slovensku existujú kurzy posunkovej reči, ale aj rôzne aplikácie či posunkový slovník.
Surdopedička chodila do domáceho prostredia a okrem množstva podporných zapožičaných hier vysvetľovala i to, ako pracovať s dieťaťom po sluchovej stránke. Postupne nasmerovala na kochleárnu implantáciu, pomohla vybaviť všetky náležitosti a spísala i niekoľko posudkov (pre kochleárnu implantáciu, preukaz ŤZP či predĺžený rodičovský príspevok). Následne sme so synom absolvovali ambulantnú formu terapií, pretože sme zistili, že ich potrebuje vo väčšom množstve a frekvencii. Niekoľkokrát do mesiaca sme absolvovali surdopédiu v Centre včasnej intervencie v Bratislave. Je veľmi náročné udržať ročné dieťa za stolíkom, aby pracovalo aspoň 40 minút. Zo začiatku sme veľa pracovali na rozlíšení zvukov a ich lokalizácii. Nápomocnou nám bola „technika odpočúvania“, resp. „sluchová diskriminácia“, kedy dieťa na základe vypočutého zvuku musí ukázať na daný obrázok (napr. počuje „hav hav“ a ukáže na obrázku na psíka) alebo musí rozpoznávať medzi podobnými slovami (napr. pes/päsť, skrývať/krívať). Sluchové vnímanie je totiž schopnosť mozgu interpretovať zvuk, ktorý počuje, resp. ide o pripájanie významu zvuku. Je dôležité a nevyhnutné pre vývoj jazyka dieťaťa.
Taktiež sú výbornou pomôckou lingvistické zvuky. Test „šesť lingvistických zvukov“ bol vyvinutý ako rýchly, jednoduchý a spoľahlivý test, ktorý môžu používať rodičia a odborníci na zhodnotenie sluchových schopností dieťaťa. Testom sa overuje, či dieťa vníma (detekcia) a neskôr identifikuje zvuky v celom rozsahu rečového spektra. Sú to totiž zvuky, ktoré sa nachádzajú na určitých rečových frekvenciách. „M“ je zvuk reči s najnižšou frekvenciou a keď dieťa tento zvuk nepočuje, je pravdepodobné, že nemá dostatočnú sluchovú informáciu v nízkych rečových frekvenciách. Reč dieťaťa bude mať narušenú intonáciu a dieťa bude nesprávne vyslovovať samohlásky. Keď dieťa vníma hlásku „u“, detekuje zvuky reči nízkej frekvencie a pri hláske „i“ tiež niektoré zvuky reči s nízkou a vysokou frekvenciou. Pri hláske „a“ vníma zvuky reči stredných frekvencií.
Snažili sme sa stimulovať syna rôznymi zvukmi - hovorením, spievaním, hračkami, čítaním, či počúvaním zvukov v prostredí, aby rozlišoval medzi počutými zvukmi a pripisoval zvukom význam. Skúšali sme tiež rolové hry, pričom ide o účinný spôsob, ako deti môžu rozvíjať svoje jazykové zručnosti v kontexte reálnych situácií. Môžu tak skúšať rôzne komunikačné scenáre, rozširovať svoju slovnú zásobu a zlepšovať svoje schopnosti porozumenia a výslovnosti. Taktiež zahraničné skúsenosti poukazujú na fakt, že logopédi radi využívajú pre deti špeciálne počítačové programy na precvičovanie počúvania s porozumením. Pre deti je to zábava, motivuje ich to a podporuje i proces učenia. Podľa logopéda Schörga, pokiaľ chce rodina používať hovoriace pero (audio pen) alebo audio box na auditívny tréning, musí si potrpieť na dobrú kvalitu zvuku danej techniky a knižného materiálu.
Keď syn konečne začal napodobňovať slová, snažili sme sa postupne menej posunkovať, aby bol nútený vysvetliť, čo chce, predovšetkým slovne. Nepočujúcemu dieťaťu musíte stonásobne viac vysvetľovať, komentovať činnosti a všetko, čo vidíte, keďže pri ťažkej strate sluchu začalo reálne počuť neskôr ako jeho počujúci rovesníci.
Kľúčová úloha klinického logopéda
Hlavnou úlohou klinického logopéda pri práci s dieťaťom s poruchou sluchu je rozvíjať sluch a následne hovorený jazyk dieťaťa. Logopéd rodiča učí rôzne hry a stratégie, ako rozvíjať slovnú zásobu dieťatka. Pomocou úloh zameraných na rozvoj myslenia cvičí porozumenie reči a pomocou rôznych hier aj gramatiku jazyka (napr. správne poradie slov vo vete, jednotné a množné číslo, používanie predložiek alebo ohýbanie slov). Zároveň môže rodičov naučiť, ako má dieťa počas hry správne dýchať a ako s ním možno hravo precvičovať oromotoriku (cvičenia na pohyblivosť pier, svalov tváre a jazyka).
Pri nácviku správnej výslovnosti hlások môžu využívať logopédi okrem sluchu aj zrak (imitácia, zrkadlo) a hmat (pomocné artikulačné zvuky). Logopéd číta s dieťaťom obrázkové alebo rozprávkové knihy a sleduje, či rozumie príbehu, prípadne, či ho vie vo vyššom veku prerozprávať. Logopéd a jeho časté navštevovanie niekoľkokrát do mesiaca zohrali i v našom prípade veľkú rolu pri rozvoji reči u syna.
Niektorí logopédi používajú pri rozvoji slovnej zásoby a porozumenia globálne čítanie (prikladanie slov k obrázkom), čím deťom okrem iného pomáhajú porozumieť, že hovorené slová majú aj písomnú formu. Ak má dieťa pridružené okrem poruchy sluchu aj ďalšie zdravotné problémy, ktoré mu neumožňujú zrozumiteľne komunikovať hovorenou rečou, logopéd hľadá podporný alebo náhradný spôsob dorozumenia sa (tzv. alternatívno-augmentatívnu komunikáciu - AAK - môže ísť napríklad o systém obrázkov, komunikačnú tabuľku, symboly a znaky alebo pomôcky s elektronickým hlasovým výstupom).
Učenie sa abecedy je základným krokom v rozvoji reči a gramotnosti. Pre nepočujúce deti je dôležité, aby sa abecedu učili nielen vizuálne, ale aj pomocou hmatových a vizuálnych pomôcok. Hry a aktivity zamerané na učenie sa písmen a ich zvukov môžu byť veľmi efektívne v zlepšovaní ich rečových schopností. Keďže syn je súčasne so sluchom tiež v diagnostike na možný autizmus spojený často i s poruchou pozornosti, hľadali sme riešenie, ako by sa mohol viac zaujímať o reč, jej funkčnosť, správne vyslovovanie či neskracovanie slov a podobne. Pomohla nám až abeceda, ktorú mal zvládnutú v priebehu týždňa. Začal si uvedomovať, že jednotlivé slová sa skladajú z hlások, ktoré treba správne vyslovovať, aby slovo malo správny význam (napr. mrak-mrkva, tato-traktor, my-myš a pod.).
Samostatnou kapitolou a v našom prípade omnoho efektívnejšou, ako je učenie sa prstovej abecedy, bolo začatie využívania pomocných artikulačných znakov (PAZ). Ide o vizuálne symboly alebo gestá, ktoré dopĺňajú verbálnu komunikáciu. Tieto znaky môžu pomôcť deťom lepšie pochopiť a naučiť sa správne vyslovovať jednotlivé slová a hlásky. Použitie týchto znakov v kombinácii s hovorením môže výrazne zlepšiť rečové schopnosti detí a pomôcť im preklenúť medzery v porozumení. PAZ sa využívajú tiež u detí s problémami v sluchovej pamäti a výslovnosti, pričom sa môžu používať aj pri tvorbe celých viet. Pomáhajú dieťaťu nielen s výslovnosťou jednotlivých hlások a slabík, ale i so zapamätávaním si štruktúry slova, slabík v slove a ich poradí. Podporujú úspešnosť dieťaťa pri vyslovovaní ťažkého slova, z čoho sa tešia nielen terapeuti a rodičia, ale aj samotné dieťa.
Multiodborová spolupráca a podpora
Sluchový tréning a podpora vývinu reči u nepočujúcich detí vyžadujú koordinovaný prístup, ktorý zahŕňa kooperáciu viacerých odborníkov. Pokiaľ sa reč napriek včasnej kompenzácii sluchu nevyvíja správne alebo dostatočne, je nutné pátrať ďalej, hoci je situácia frustrujúca - každý rodič sa musí zmieriť nielen so sluchovým problémom u svojho dieťaťa, ale aj s možnosťou pridruženej diagnózy.
V ranom veku psychológ sleduje (diagnostikuje) psychomotorický vývin dieťaťa - jeho myslenie, sociálno-emocionálny vývin a osobnosť. Spolu so špeciálnym pedagógom pomáha napríklad rodičovi určiť, či je vhodné, aby bolo dieťa v danom momente integrované, alebo je lepšie, aby navštevovalo školu špeciálne určenú pre deti so sluchovým postihnutím, prípadne ešte ostalo v domácom prostredí. Školám pomáha aj pri integrácii detí s poruchou sluchu, konzultuje s učiteľmi, pokiaľ sa vyskytnú ťažkosti s adaptáciou v škole, vypisuje niektoré dokumenty a správy, ktoré sú pri integrácii potrebné. Rodinám so stredoškolákmi ponúka profesionálne a kariérové poradenstvo.
Mnohým deťom pomáha v auditívnom a rečovom tréningu tiež vnímanie vibrácií a melódie, resp. hudby v rámci muzikoterapie. Vnímanie rytmu pomáha aj pri vokalizovaní. Taktiež logopedička Teresa Schneider poukazuje na osobné skúsenosti s hudbou v auditívnom tréningu a na fakt, že hudobné cvičenia pomáhajú jedincom vnímať i suprasegmentálnu (prozodickú) rovinu reči - takzvanú melódiu reči. Hudba a hudobné aktivity sú už dlhé roky neodmysliteľnou súčasťou sluchovej výchovy detí s poruchou sluchu, ale i dospelých. Poukazuje pritom na rôzne vedecké štúdie, ktoré dokazujú pozitívny vplyv hudobného tréningu na rôzne aspekty sluchu, vývin reči a rehabilitáciu. Hudbu možno využiť aj na tréning sluchu bez ohľadu na jazykové znalosti nepočujúceho. Napríklad vnímanie rytmických taktov v hudbe umožňuje lepšie vnímať i jednotlivé slabiky v slovách. Zmeny v tónoch charakterizujú nielen melódiu hudby, ale aj rozdiel medzi opytovacou a oznamovacou vetou. Schopnosť rozlišovať výšky tónov pomáha rozlišovať medzi takzvanými minimálnymi pármi - slovami s rôznym významom, ktoré sa od seba foneticky líšia len jedným zvukom (resp. hláskou - napr.: hrad, hlad). Hudobný tréning ponúka tiež možnosť precvičiť si rozlišovanie simultánnych zvukov (napríklad rozlíšiť medzi rôznymi nástrojmi v hudobnom diele, rozpoznať určitý zvuk z niekoľkých simultánnych zvukov alebo napr. akusticky sledovať jeden nástroj).
Výzvy slovenského jazyka pre deti s poruchou sluchu
Učenie sa slovenského jazyka je pre počujúce i nepočujúce deti obzvlášť náročné. Tento proces je komplikovaný najmä kvôli podobne znejúcim hláskam, ktoré môžu byť pre deti so sluchovým postihnutím ťažko rozlíšiteľné, ale tiež vzhľadom na slová s viacerými spoluhláskami (napr. prst, krk), podobnosť niektorých slov, ich dĺžku, skloňovanie či časovanie. Slovenský jazyk má teda tiež zložitú gramatiku a syntax, čo môže byť pre nepočujúce deti ďalšou výzvou.
Slovenský jazyk obsahuje množstvo hlások, ktoré sú veľmi podobné vo svojom zvukovom prejave, napríklad „b“ a „p“, „d“ a „t“, či „s“ a „š“. Podobne znejúce hlásky môžu ovplyvniť nielen schopnosť dieťaťa správne vyslovovať slová, ale aj ich schopnosť porozumieť hovorenému jazyku. Nepočujúce deti sa často musia spoliehať na vizuálne stopy, ako sú pohyby pier a mimika, čo môže byť v určitých situáciách obmedzené alebo nedostatočné. Aj preto sú vhodné dodatočné logopedické cvičenia, ktoré často zahŕňajú i opakovanie slov, rýmov a viet obsahujúce problematické hlásky. Rodičia by mali byť aktívne zapojení do procesu učenia sa, poskytovať dieťaťu podporu.
Nepočujúci rodičia zdieľajú skúsenosti s výchovou počujúceho dieťaťa | Rodičovstvo napriek všetkým prekážkam | Rodičia
Podpora organizácií a projektov
Nadačný fond Telekom pri Nadácii Pontis, ktorý sa venuje komunite Nepočujúcich už viac ako 10 rokov, sa rozhodol rozšíriť svoju pôsobnosť aj na organizácie, ktorých činnosť sa zameriava práve na túto komunitu. Grant bolo možné požiadať na verejnoprospešné projekty, ktoré povedú k zvýšeniu kvality života v komunite Nepočujúcich. O podporu sa mohli uchádzať mimovládne neziskové organizácie, príspevkové a rozpočtové organizácie, mestá, obce a združenia miest a obcí.
Cieľom projektu je príprava svojpomocnej poradne pre rodičov Nepočujúcich detí, ktorá bude zabezpečovaná telefonicky a online poradenstvom. Poradňu budú viesť 6 vytrénovaní rodičia so skúsenosťami v oblasti priamej výchovy dieťaťa so sluchovým postihnutím do 6 rokov, informáciami základných krokov v oblasti sociálnej pomoci a kompenzačných pomôcok. Poradňa bude fungovať 2 - 3x týždenne.
Projekt Drotárik vďaka finančnému grantu vytvorí priestor pre rodiny s deťmi s poruchou sluchu, kde si budú môcť vymieňať rady, názory a skúsenosti a zmysluplne tráviť čas s inými rodinami, ktoré sú alebo boli v podobnej situácii. Projekt Raj plných zážitkov je určený Nepočujúcim a počujúcim deťom z klubu nepočujúcich rodičov a ich detí vo veku 1-12 rokov v rámci RC Prešporkovo. Cieľom aktivít je odbúranie komunikačnej bariéry prostredníctvom zážitkového učenia. Hlavným zámerom projektu je počas letných prázdnin sprístupniť každodenné aktivity pre deti, ktoré budú čas tráviť priamo v zariadeni Krajského centra.
tags: #oz #nepocujuce #dieta #dieta #projektove #vyzvy