Vývin psychických a motorických funkcií u dieťaťa podlieha istým zákonitostiam, má svoje štádiá a tieto súvisia s dozrievaním nervovej sústavy. Rodičia svoje dieťa pozorujú denno-denne a porovnávajú ho s vrstovníkmi, preto sú zväčša prví, ktorí vyslovia podozrenie na možné zaostávanie vývinu. Podozrenie je ako červík - hlodá, vŕta, rastie a často spôsobuje bezsenné noci. A to je moment, kedy si treba povedať STOP a radšej vyhľadať radu odborníka.
Vedeli ste, že prvýkrát môžete ísť na psychologické vyšetrenie už so 6-týždňovým bábom? Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc.
Kedy je potrebné a kedy vhodné navštíviť detského psychológa?
Prvé príznaky duševných porúch sú rôzne, a preto je často problém identifikovať ich. U detí je to ešte ťažšie, pretože majú obmedzené možnosti vyjadrovania a veľkú časť dňa trávia v školách či v škôlkach. Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť.
Príklady situácií, kedy je vhodné vyhľadať odborníka:
- Problémy s rečou: Dcéra má 2,5 roka a ešte stále nevie rozprávať. Niečo už povie, ale len veľmi málo. Niekedy mám pocit, že ani nerozumie, čo od nej chceme. Oproti mojej druhej dcére, ktorá rozprávala už od 1,5 roka, je to skutočne veľmi slabé.
- Chôdza po špičkách: Dcérka má 2,5 roka a niekedy chodí po špičkách. Najmä keď je bosá.
- Grimasy a nackávanie: Náš 5-ročný chlapec robí dakedy grimasy a pritom nackakuje.
- Sociálna izolácia a zmeny nálad: Je neustále smutné? Nebavia ho aktivity, ktoré predtým zbožňovalo? Izoluje sa? Nechce vstať z postele? Ignoruje kamarátov či blízkych? To sú signály, že môže ísť o depresívnu poruchu. Pri depresii majú deti problémy dokončiť bežné školské práce alebo sa spoločensky začleniť.
- Úzkosti: Úzkosti u detí zahŕňajú neustále obavy a strachy, ktoré narúšajú ich každodennú činnosť. Úzkosti ovplyvňujú účasť detí na spoločenských aktivitách, na športe, hrách a v iných typických sociálnych situáciách.
- Poruchy príjmu potravy: Existuje viacero typov porúch príjmu potravy. Typická býva posadnutosť ideálnym telom a mierami, neustále myšlienky na hmotnosť a možnosti jej úbytku a chorí sú pre to schopní urobiť čokoľvek. Často držia hladovky či nebezpečné diéty.
- Posttraumatická stresová porucha (PTSD): Prejavy PTSD zahŕňajú výraznú emocionálnu úzkosť, nočné mory, rušivé správanie a úzkostné spomienky.
- Bipolárna afektívna porucha (BAP): Tento stav charakterizujú výrazné výkyvy nálady, myslenia, telesnej a psychickej aktivity a správania. V typickom prípade sa striedajú obdobia poruchy nálady - depresia a mánia.
Ako prebiehá psychologické vyšetrenie?
Dvadsaťdeväťročná prax detského psychológa ma naučila, že ambulanciu, v ktorej sa vyšetrujú najmenšie deti, musím mať zariadenú civilne. Malé dieťa nechápe rozdiel medzi lekárom a psychológom, preto rodičom odporúčam, aby deťom do 5 rokov nehovorili, že idú k pani doktorke psychologičke, ale jednoducho len na návštevu k jednej tete, kde sa budú hrať. A je to pravda, lebo psychologické vyšetrenie je vlastne manipulácia s presne predpísanými hračkami na základe štandardných inštrukcií.
Úvod vyšetrenia tvorí rozhovor s matkou (rodičmi), v ktorom je potrebné zistiť všetky okolnosti týkajúce sa priebehu tehotenstva a pôrodu, ktoré by mohli mať vplyv na vývin dieťaťa. Psychológ vypočíta vek dieťaťa s presnosťou na 1 týždeň, pričom u predčasne narodených detí sa do 12 mesiacov od narodenia odráta od fyzického veku počet týždňov, o ktoré sa narodili skôr (tzv. korigovaný vek). Vyšetrenie Gesellovou vývinovou škálou sa začína na úrovni takto vypočítaného veku.
Čo sleduje Gesellova vývinová škála?
Gesellova vývinová škála sleduje predovšetkým:
- Motoriku: Hrubú a jemnú motoriku, koordináciu pohybov.
- Adaptívne správanie: Schopnosť prispôsobiť sa novým situáciám, riešiť problémy.
- Reč: Pasívnu (porozumenie) a aktívnu (rozprávanie) reč.
- Sociálne správanie: Interakcie s inými ľuďmi, emocionálne prejavy.
V prípade, že niektoré z ukazovateľov predpísaných pre daný vek dieťa ešte nezvláda, pokračuje sa na nižšej vekovej úrovni až dovtedy, kým dieťa nesplnilo všetky položky v teste. Takto je možné vo vývine zistiť stupeň zaostávania. Ak dieťa na úrovni svojho veku zvládlo všetko, pokračuje sa na vyššej vekovej úrovni až dovtedy, kým už dieťa nesplní žiadnu požiadavku. Takto je možné zistiť tzv. predstih vo vývine.
Praktický výstup z vyšetrenia:
- Potvrdiť alebo vyvrátiť podozrenie na zaostávanie vo vývine a umožniť dieťaťu optimálny vývin s rešpektovaním jeho osobitostí.
- Stimulačný alebo rozvíjajúci program: Ak poznáme vývinový či mentálny vek dieťaťa, dokážeme rodičom cielene poradiť, ako zvládnuť problémy, ktoré sa zrazu vynoria a často paralyzujú celú rodinu. Vieme napríklad vypracovať stimulačný program pre deti, ktoré v niečom zaostávajú, alebo naopak „rozvíjajúci“ program pre deti s normálnym alebo akcelerovaným vývinom, aby sa doma nenudili pri činnostiach, ktoré už dávno zvládli.
- Posúdenie problémov: Dokážeme posúdiť, či sú v norme a jednoducho patria k veku alebo je to niečo, s čím sa treba cielene zaoberať.
Dúfam, že tento článok prispeje k zbúraniu mýtu, že psychológa treba vyhľadať až v prípade, keď už „horí“ a že čoraz viac rodičov využije možnosť cieleného výchovného poradenstva.
Ako správne podporiť psychomotorický vývoj dieťaťa | Fyzioterapeut radí
Dôležité zásady pri výchove a stanovovaní pravidiel:
Pri riešení výchovných problémov je kľúčové stanoviť jasné pravidlá a dôsledky. Držať dieťa nasilu zavreté samé v izbe hodinu je príliš dlho. Ak už, malo by to byť toľko minút, aké staré je dieťa. Je dôležité pochopiť, že dieťa kopíruje správanie rodiča, preto je potrebné začať zmenu od seba.
Dva spôsoby riešenia agresívneho správania dieťaťa pri hre:
- Nefunkčné rady a agresívna reakcia: Rodičovi sa nepáči, že sa hra stáva agresívnou, a pokojne povie: "Už dosť, prestaň". Dieťa, ktorému sa hra páči, pokračuje. Rodič trpezlivo žiada znovu a znovu "Už dosť, prestaň", ale dieťa to ignoruje. Rodičovi dôjdu nervy a na dieťa skríkne: "Prestaň!". Dieťa zavreští na rodiča späť a pokračuje v hre. Rodič ho odstrčí. Dieťa ho capne. Rodič sa nahnevá a vystískuje ho. Nastane obrovský plač a rodič nahnevaný odchádza preč. V tomto prípade sa rodič správal trpezlivo, ale dával nefunkčné rady a inštrukcie a keď to nefungovalo, tak agresívne reagoval na synove chovanie, ktoré dieťa kopírovalo do bodky. Bola to pre neho len ďalšia hra.
- Jasné pravidlá a dôsledky: Rodič hneď v prvom momente povie: "Nepáči sa mi, ako sa na mňa hádžeš, bolí ma to. Ak to urobíš ešte raz, budem musieť odísť." Ak sa dieťa hodí znova, rodič odchádza. Dieťa sa buď rozplače a uteká za rodičom s tým, že už to robiť nebude, alebo zostane sa tam hádzať o gauč, podľa nálady. Na 90-95% dieťa sa druhýkrát nehodí po prvom varovaní, lebo vie, že rodič vždy splní, čo povie.
Rozdiel v druhom prístupe spočíva v:
- Určení presných pravidiel, kde je príčina a následok: Ak sa ešte raz na mňa hodíš (príčina), budem musieť ísť preč, lebo ma to bolí (následok).
- Logickom následku vychádzajúcom z príčiny: Ak si nechce upratať hračky, logický následok je, že sa nemôžeš hrať s novou hračkou, lebo je ich na zemi príliš veľa a mohla by si na nejakú stúpiť. Teda dieťa má možnosť sa hrať samo, alebo si odložiť tie, čo má vytiahnuté a potom sa hrať s novou hračkou spolu s tebou. Ty mu len určuješ pravidlá, ktoré platia pre teba a aj pre neho, a je na ňom, či ich bude nasledovať. Keď je následok nelogický ako zatvorenie do izby, je z toho len Tvoj trest a preto dieťa s tebou bojuje.
- Oznámení následku dopredu, aby malo dieťa možnosť voľby: V momente, ako sa ti zdá, že to začína prekračovať hranice, urči pravidlá s následkami. Povedať dieťaťu, že dávaj pozor a neskáč mi na bruško, je fajn, ale nebol tam žiaden následok. Mala si povedať: "Ak na mňa skočíš, budem chorá a asi budem musieť ísť do nemocnice a nebudeme môcť ísť na ihrisko."
Vždy musíte dodržať, čo poviete. Ak nebudete doslední, budú z toho len prázdne hrozby a dieťa vás bude ignorovať. Preto je dôležité si dobre rozmyslieť, aký následok si zvolíte, aby ste si boli istí, že ho dokážete dodržať.
To, že dieťa začne kričať, keď jej okamžite nepodáte spadnutú vec, len ignorujte, alebo jej zase určite príčinu a následok.
Genetika a prostredie v rodine
Ak sa vo vašej rodine vyskytuje duševná porucha, je možné, že ňou bude trpieť aj dieťa. Úlohu zohráva nielen genetická predispozícia, ale tiež prostredie, v akom dieťa vyrastá, a správanie rodičov, ktoré môže byť poznačené psychickou poruchou. Niektoré duševné poruchy sa priamo spájajú so špecifickými chemickými látkami uvoľňovanými mozgom. Hovorí sa im neurotransmitery a ich primárnym účelom je komunikácia. Ak sa tieto chemické látky vychýlia z rovnováhy, môže sa to prejaviť príznakmi psychickej poruchy. Aj vážne poranenie mozgu môže mať za následok vznik duševnej poruchy.
Ak si všimnete na dcére alebo synovi zmeny správania a máte podozrenie, že trpí duševnou poruchou, nepanikárte. Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Dagmar Breznoščáková, PhD.
tags: #patri #2 #a #pol #rocne #dieta