Placenta spoločně s pupečníkem propojuje tělo matky a plodu. Některé látky přes placentu procházejí, jiným naopak v prostupu k plodu brání. Jaké jsou konkrétní funkce placenty a co se stane, když tyto funkce selhávají? Je pojídání placenty prospěšné nebo naopak nebezpečné? Toto všetko nám dnes pomôže rozlousknout pan profesor Roztočil, gynekolog, porodník a tiež autor porodnických učebnic pre medikov i lekáře.
Funkcie placenty: čo potrebuje plod a ako ju placentina zaisťuje
Plod pre svoj zdravý vývoj potrebuje živiny a kyslík, ktoré získava od matky prostredníctvom placenty. Na ňu je napojený pupečníkom. Rovnako s odpadnými látkami, zplodinami metabolizmu plodu, zvlášť „vydechovaným CO2“, sa dostávajú z tela plodu do placenty. „Placenta je dýchací a vyživovací spojnicí medzi vyvíjejícím sa plodom a medzi organismom matky,“ shrnuje jej funkciu profesor.
Hormóny placenty udržujú tehotenstvo a pripravujú organizmus matky na pôrod. Už pár dní po oplodnení produkujú bunky, z ktorých vznikne placenta, hCG (humánny choriogonadotropín) a chorionsomatomammotropin (placentárny laktogén). hCG udržiava funkciu žltého telieska a umožňuje tehotenstvo v prvých týždňoch. Chorionsomatomammotropin má diabetogénny účinok na matku a zaisťuje dostupnosť glukózy pre plod, zároveň podporuje rast mléčnej žľazy.
Bariéra medzi maternou a fetálnou krvou
V placente nedochádza k priamej zmesi materskej a fetálnej krvi. Materská krv vstupuje spirálovitými tepnami do placenty a krv plodu a matky sú od seba oddelené dvoma vrstvami buniek - vzniká placentárna bariéra. Prostredníctvom nej prebieha výmena látok, a to bez priameho kontaktu krvi.
Čo prechádza cez placentárnu bariéru a čo nemusí
Placentárna bariéra umožňuje prechod dôležitých látok ako kyslík, živiny, minerály, imunoglobulíny typu IgG a ďalšie malé molekuly. Niektoré látky však prechádzajú ľahšie alebo cez ňu prechádzajú aj látky škodlivé, ako viry (rubeola, cytomegalovírus, varicella, morbilli, vírus poliomyelitidy) alebo niektoré lieky a drogy. Tieto môžu poškodiť vývoj plodu.
Ako rastie placenta a aká je jej veľkosť
Placenta rastie spolu s plodom a jej priemer býva približne 15-20 cm, hrúbka okolo 2-3 cm a hmotnosť okolo pol kilogramu. Po pôrode sa materská strana placenta oddeľuje a skúma sa celistvosť, prípadne sa odoberú zvyšky, ktoré by mohli spôsobiť infekciu alebo krvácanie. Na kontrolu sa používa ultrazvuk, aby sa zistilo, či nejde o prídatnú placentu alebo iné poruchy.
Prídatná placenta a ďalšie anatomické variácie
Placenta succenturiata označuje prídatnú placentu spojenú s hlavnou placentou cez krvné cievy. Môže viesť k poporodnému krvácaniu, ak zbytky placenty zostanú v dutine maternice. V cesta placenta praevia (vcestná placenta) je placentárny koláč umiestnený nízko v dolnom segmente maternice a zakrýva bránu. Hrozí krvácanie počas tehotenstva aj pôrodu; v extrémnych prípadoch je nutný cisársky rez. Sú známe aj stavy placenta accreta, increta a percreta, ktoré znamenajú rast placenty do steny maternice alebo hlbšie, čo komplikuje pôrod a môže vyžadovať preťahovanie alebo hysterektómiu.
Poruchy placenty a ich následky
Medzi najčastejšie problémy patria nízka poloha placenty (placenta praevia) a predčasné odlúčenie placenty (abruptio placentae). Abrupcia môže viesť k nedostatočnému zásobeniu plodu kyslíkom a živinami, čo zvyšuje riziko komplikácií v druhom trimestri a počas pôrodu. Zadržanie placenty (placenta adherens) môže spôsobiť infekcie a krvácanie; často je potrebné vyžať prostaglandíny k vyvolaniu kontrakcií alebo kyretáž. Nedostatočnosť placenty (placenta insufficiens) znamená, že placenta nedokáže dostatočne zásobovať plod, čo môže viesť k hypoxii a komplikáciám vývoja.
Kontrola placenty po pôrode a tretia doba pôrodná
Po pôrode je dôležité, aby bola placenta vypudená a skúma sa, či neostali kúsky v maternici. Ak zostanú zvyšky, môže dôjsť k infekcii alebo krvácaniu. V modernej praxi sa často vykoná ultrazvuková kontrola aj bez povinného zákroku, no pre istotu sa používajú prostaglandíny alebo kyretáž. Tretia doba pôrodná zahŕňa vypudenie placenty a následné zotavenie maternice, ktoré trvá približne 2 hodiny.
Pôrod placenty môže byť doplnený rôznymi udalosťami, ako sú kontrakcie a normálny odchod placenty, alebo zložitosti spôsobené abnormalitami placenty. V extrémnych situáciách môže dôjsť k potrebe manuálnej lýzy alebo chirurgického zákroku, ak placentu nie je možné vypudiť prirodzene.
Pojídanie placenty (placentofágia)
Niektoré mamy zvažujú alebo praktizujú pojídanie placenty s tvrdením, že obsahuje minerály, železo a hormóny. Profesor Roztočil rozlišuje medzi netradičnosťami a významom: “Placentofagičky svoje konanie obhajujú prirodzenosťou a často ju využívajú aj ako súčasť tradičných rituálov.” Z legislatívneho hľadiska existujú obmedzenia - odobratie placenty z nemocnice je upravené zákonom a vyžaduje informovaný súhlas. V praxi sa placentu môže odovzdať rodičke pod hranicou normy - avšak vždy s dohľadom a súhlasom lekára.
Motivácie k pojídání placenty sú rôzne - od zlepšenia regenerácie po prípravu jedál. Názory na jej užitočnosť sa líšia a vedecká komunita varuje pred zbytočnými rizikami a infekciami, ktoré by mohli vzniknúť pri nesprávnom spracovaní alebo skladovaní.
Záver bez názvu, ale s dôležitými poznámkami
Placenta je dočasný, no nesmierne dôležitý orgán počas tehotenstva, ktorý plní endokrinné, imunitné a výživné funkcie, a zároveň zabezpečuje správny vývoj plodu a ochranu matky. Jej zdravé fungovanie závisí na množstve faktorov, vrátane veku matky, hypertenzie, viacpočetného tehotenstva alebo porúch zrážanlivosti krvi. Komplikácie ako placenta praevia, abrupcia či placenta accreta vyžadujú dôkladné monitorovanie a včasné lekárske zásahy. Po pôrode nastáva tretia doba pôrodná, počas ktorej sa placenta vypudí a je skontrolovaná na úplnosť. Placenta má aj potenciál liečiť a podporovať zdravie matky prostredníctvom kmeňových buniek a biosyntetických zložiek, čo viedlo k súčasným experimentom a kultúrnym praktíkám po pôrode.

The Placenta: From Fertilization to Function ( 3D Animation )
Tabuľka: hlavné funkcie placenty a ich význam
| Funkcia | Popis |
|---|---|
| Výživa a dýchanie plodu | Prenáša kyslík a živiny z materskej krvi do plodu, odvádza oxid uhličitý |
| Endokrinná funkcia | Produkcia hCG, placentárneho laktogénu, estrogénov, progesterónu |
| Imunitná ochrana | Prenos IgG na pasívnu imunitu plodu |
| Imunitná regulácia matky | Udržiavanie tolerancie medzi matkou a plodom |
| Ochranná funkcia | Chráni plod pred škodlivinami a liekmi v limitovaných parametroch |
tags: #placenta #pocas #gravidity #produkuje
