Neustále hmýrenie, plač, nepokoj. Zapareniny alebo plienková dermatitída spôsobujú bábätkám veľký diskomfort. Pokožka je začervenaná, svrbí a štípe. V horších prípadoch vzniká infekcia. Vyrážka z plienok známa pod názvom plienková dermatitída znepríjemňuje život mnohých bábätiek v ranom veku. Zapareniny u detí nie sú nič nezvyčajné. Vznikajú najmä v kožných záhyboch, kde sa pokožka najviac trie o oblečenie alebo plienku. Jemná detská pokožka je v týchto oblastiach najviac zaťažovaná.
Pri nepriedušných plienkach dochádza k zadržiavaniu potu. V takomto vlhkom a teplom prostredí sa veľmi darí baktériám, kvasinkám a hubám. Dobrou správou je, že zapareniny sa dajú pomerne ľahko liečiť. trenie - stáva sa, že mamičky niekedy zabalia plienku príliš natesno. Záhyby plienky sa potom trú o pokožku. To isté platí pri tesnom oblečení. nesprávna hygiena - dlhý kontakt pokožky s premočenou plienkou môže spôsobiť zapareniny. Pri veľmi citlivej detskej pokožke stačí aj chvíľka.
Užívanie liekov - pri užívaní antibiotík môže dochádzať k nežiaducim kožným reakciám. Plienková dermatitída si vyžaduje zvýšenú hygienu. Pokožku v oblasti plienky by ste mali udržiavať v suchu a maximálnej čistote. Pri malej aj veľkej potrebe treba dieťa hneď prebaliť. Pri zapareninách by mala pokožka voľne dýchať. Bábätko nechajte čo najviac bez plienky. Aviváž pri praní detského oblečenia úplne vynechajte. Používajte len špeciálne pracie prostriedky bez parfumácie.
Ak začervenanie pokožky do niekoľkých dní nezmizne a objavia sa červené pľuzgieriky, pravdepodobne sa rozvinula kvasinková infekcia. Bábätká majú mimoriadne citlivú pokožku na škodlivé látky. Pokožka dojčiat je až 5-krát tenšia ako pokožka dospelých. Stačí nesprávny výber detskej kozmetiky a podráždenie vznikne raz-dva. Vyskúšajte 100% prírodný, dermálny krém na detskú pokožku, ktorú regeneruje, hydratuje a vyživuje. Môže byť jemná a krásne ružová, ale aj suchá, šupinatá a podráždená. Stav pokožky novorodenca môže mať rôznu podobu, ktorá závisí od mnohých faktorov. K tým patrí genetika, termín pôrodu, ale aj možná infekcia alebo to, čo jedla mamička v obrobí tehotenstva.
Všetko o pokožke novorodenca sa dozviete v článku s MUDr. V čom je pokožka novorodenca špecifická? V čom je iná, ako pokožka dospelého prípadne aj detí - trebárs vo veku 1-2 roky? Je pokožka novorodenca citlivá? Pokožka novorodenca je ešte nezrelá, tým pádom je prirodzene citlivá, je veľmi hebká, krehká, jemná a tenšia ako pokožka dospelého, preto si vyžaduje zvýšenú opatrnosť, pozornosť a jemnú starostlivosť. U novorodenca sa pokožka snaží neustále prispôsobovať sa vonkajšiemu prostrediu a novým faktorom mimo maternice.
U dojčiat je rohová vrstva, tzv. stratum corneum tenšia, manipulácia s vodou je odlišná a prirodzený hydratačný faktor a produkcia kožných lipidov sú znížené v porovnaní s dospelými. Kvôli týmto vývojovým rozdielom môže byť koža u detí citlivejšia na podráždenie a zápal. Tieto rozdiely vysvetľujú určitú zvýšenú citlivosť dojčaťa na špecifické kožné poškodenia, ktoré nie sú také bežné u dospelých a ktoré môžu viesť k plienkovej dermatitíde a atopickej dermatitíde.
Deti si od jedného až do dvoch rokov života postupne vytvárajú štruktúru a hustotu pokožky dospelého človeka. Embryonálna koža sa vyvíja z ektodermu a mezodermu prostredníctvom komplexného procesu bunkovej proliferácie, diferenciácie, migrácie a apoptózy už od najskorších štádií embryonálneho vývoja, ktorá prebieha v treťom týždni po oplodnení. Ektoderm je progenitorom folikulárnej a interfolikulárnej epidermis a je tiež nervovým progenitorom. V 5. gestačnom týždni koža pozostáva z epidermis, ktoré sú z jednovrstvových ektodermálnych buniek s prerušovanými oblasťami obsahujúcimi druhú suprabazálnu vrstvu, periderm. Po 7 týždňoch sa vo vyvíjajúcej sa epiderme začnú objavovať Langerhansove bunky a odvodené z buniek kostnej drene. Do 10. týždňa sa medzi vrstvou bazálnych buniek a peridermom vytvorí intermediálna vrstva prostredníctvom pohybu buniek z vrstvy bazálnych buniek nahor. Okolo 12 týždňov melanoblasty migrujú do ektodermy. Z týchto buniek sa neskôr vyvinú melanocyty a bunky tvoriace pigment v epiderme. Po 21. týždni tehotenstva sa koža plodu zhrubne v dôsledku zvyšujúceho sa počtu buniek stratum intermedium a periderm sa stenší. V 23. týždni prebieha keratinizácia a vytvárajú sa malé keratohyalínové granuly. Interakcia lanuga s vernixom je dôležitá pri kontrole tempa vývoja plodu.
V 34. týždni je proces vývoja pokožky ukončený. Je stav pokožky u novorodencov individuálny? Teda niektorí sa narodia a fungujú „bez problémov“, zatiaľ čo iné deti majú trebárs citlivšiu pokožku? U novorodencov stav pokožky závisí od termínu pôrodu. Matka počas tehotenstva by sa mala vyhýbať alergénom v potravinách a nekonzumovať surové mäso ani ryby, ale aj štipľavé jedlá. Lanugo sú jemné chĺpky, ktoré pokrývajú telo plodu a sú dôležité pre viazanie vernix caseosa na kožu plodov. Vernix caseosa chráni kožu plodu, zabraňuje strate vody a prispieva k vrodenej imunite. Lanugo vzniká asi po troch mesiacoch vývoja a rast vlasov začína na pokožke hlavy. Lanugo sa vylučuje približne v 33. až 36. týždni tehotenstva a neskôr je nahradené vellus a terminálnymi vlasmi. Prenášané deti po termíne zvyčajne nemajú lanugo, prenášané deti predčasné však môžu mať ho viac. Po narodení je vernix a lanugo často zhruba alebo čiastočne prítomné.
Ekzém, atopická dermatitída, psoriáza a ďalšie stavy sú časté u detí. Ekzém je chronické zápalové ochorenie kože, s dermatologickým obrazom začervenania, svrbenia a oslabenia bariéry. Kontaktná dermatitída môže mať dráždivý aj alergický pôvod. Alergické reakcie u detí sa môžu prejaviť ako kožné vyrážky, žihľavka či opuch, často prostredníctvom IgE-typových mechanizmov. Bakteriálne alebo plesňové infekcie môžu narušiť kožnú bariéru a spôsobiť ďalšie podráždenie.
Ako sa správne starať o pokožku novorodenca? Čo takáto pokožka vyžaduje? Ako často je potrebný kúpeľ a ako pri ňom postupovať, aby sa pokožka nepodráždila? U novorodenca je odporúčaný kúpeľ 2-3x týždenne, pretože voda sama o sebe pokožku vysušuje. Pri citlivej pokožke platia pravidlá pre jemné čistiace emulzie s pH nižším ako 5.5 a bez parfumácie. Do kúpeľa možno pridávať oleje pre hydratáciu a ochranu. Po kúpeľi sa dieťa jemne osušíte prikladaním uteráka; netrhte pokožku. Následne aplikujte ľahko vstrebateľné hypoalergénne krémy s lipidmi a vitamínmi. Drsné čistiace prostriedky zničia detskú bariéru a zvýšia riziko infekcií. V oblasti plienky sa odporúča bariérový krém a dôsledná ventilácia pokožky.
- U detí s citlivou pokožkou sa odporúča dermatokozmetika pre senzitívnu pokožku a syndety s pH pod 5.5; vyhýbajte sa parfumovaným výrobkom.
- Obliekanie zo 60 °C pre odstránenie baktérií a pravidelná žehlená ochrana znižuje podráždenie; vyhýbajte sa alergénnym látkam a tvrdým látkam.
- Pri citlivej pokožke volíme ľahké a vzdušné materiály, najmä bavlnené alebo bambusové.
V prípade vyrážok na tvári detí je potrebná komplexná diagnostika a zohľadnenie mnohých etiológií. Vyrážky môžu vzniknúť aj vplyvom tepla, vlhkosti, trenia, vôní alebo používanej kozmetiky. Dôkladná anamnéza, fyzické vyšetrenie a prípadné kožné testy pomáhajú odlíšiť jednotlivé typy vyrážok a stanoviť správnu liečbu. Mnohé vyrážky sú neškodné a samé odznejú, no pri infekciách, prevzatí alebo šírení vyrážky treba navštíviť lekára.
Niektoré bežné stavy a ich liečba
Novorodenecké akné býva neškodné a po niekoľkých týždňoch až mesiacoch ustúpi. Liečba zahŕňa jemné čistenie, neotláčanie a vyhnutie sa olejom a mastiam určeným pre staršie vekové skupiny. Ak výrazné zhoršenie nastane alebo sa objavia pľuzgieriky, kontaktujte pediatra. Výskyt zápalov v okolí úst môže byť spôsobený periorálnou dermatitídou; liečba zahŕňa jemné čistiace prostriedky a postupné vysadenie steroidov pod dohľadom odborníka.
Dermatitis | 2-Minute Dermatology | Video Lectures | Medical Student | V-Learning™
Vyrážky z oslabenia bariéry a alergické reakcie si vyžadujú identifikáciu a elimináciu spúšťačov, aby sa znova nevytvárali. U starších detí sa akné na brade lieči prioritou znižovania zápalu a regulácie hormónov, pričom dermatológ môže predpísať lokálne alebo perorálne lieky na báze antibiotík alebo benzoylperoxidu.
Infekčné ochorenia s vyrážkami na tvári môžu zapríčiniť vírusové aj bakteriálne exantémy (osýpky, humane choroby, šarlach, ruka-noha-ústa). Diagnostika a liečba týchto stavov sú individuálne a často závisí od celkového stavu dieťaťa. Pri podozrení na infekciu konzultujte pediatra alebo dermatológa.
Prevencia a dlhodobá starostlivosť
- Udržiavajte pokožku suchú a čistú, bez preplachovania a dlhého kontaktu s vlhkosťou.
- Aktuálne používané kozmetické prípravky by mali byť hypoalergénne, bez parfumácie a s pH vhodným pre detskú pokožku.
- Deti s citlivou pokožkou vyžadujú viac hydratácie, ochranné krémy a menej dráždivých látok v kozmetike i perinke.
- Pri zapareninách používajte bariérové krémy a nechajte pokožku dýchať, vyvarujte sa zbytočnému trenie a tlaku.
- Oblečenie z bavlny alebo bambusu, pranie na 60 °C a žehlenie pomáhajú redukovať podráždenie a infekcie.
Diagnostika, liečba a výber produktov
Diagnóza vyrážok u detí vychádza z klinického vyšetrenia a anamnézy. Pri stored relevantných príznakoch a podozrení na infekciu navštívte lekára. Liečba zahŕňa individuálne prístupy: jemné čistiace prostriedky, špeciálne masti a prípravky na ekzém, antivirotiká alebo antimykotiká podľa potreby. Krémy obsahujúce zinok a vitamíny môžu pomôcť vytvoriť bariéru proti vlhkosti a dráždivým látkam. V období zimy je klimatická starostlivosť ešte dôležitejšia a pravidelná hydratácia je kľúčová.
tags: #podrazdena #pokozka #na #tvari #dojca