Jazvečík, známy aj ako Dachshund, je plemeno s dlhou a fascinujúcou históriou, ktoré siaha až do stredoveku. Jeho pôvod siaha do Nemecka, kde bol pôvodne vyšľachtený na lov jazvecov a iných podzemných zvierat. Krátke nohy a dlhé telo mu umožňovali ľahko sa pohybovať v norách, zatiaľ čo jeho odvaha a vytrvalosť z neho robili cenného pomocníka poľovníkov. V súčasnosti je jazvečík obľúbeným spoločníkom po celom svete, pričom si zachováva svoje jedinečné vlastnosti a šarm.
Existujú tri hlavné typy srsti jazvečíkov: hrubosrstý, hladkosrstý a dlhosrstý. Každý z nich má svoje špecifické vlastnosti a nároky na starostlivosť. Dlhosrstý jazvečík sa vyznačuje hodvábnou, jemnou a dlhou srsťou, ktorá mu dodáva elegantný vzhľad. Tento typ vznikol krížením pôvodných jazvečíkov so španielmi, od ktorých zdedil nielen jemnosť srsti, ale aj pokojnejšiu a mierumilovnejšiu povahu.
Okrem typu srsti sa jazvečíky delia aj podľa veľkosti na tri varianty: štandardný, trpasličí a králičí. Štandardný jazvečík je najväčší, zatiaľ čo trpasličí a králičí sú menšie, pričom králičí je najmenší z nich a bol špeciálne vyšľachtený na lov králikov v ich norách. Tieto rozdiely vo veľkosti a type srsti umožňujú potenciálnym majiteľom vybrať si jazvečíka, ktorý najlepšie zodpovedá ich životnému štýlu a preferenciám.
Pôvod a história jazvečíka
Jazvečíky majú pôvod v Nemecku, kde boli v stredoveku cielene chované. Ich predkovia boli nízkonohí duriči, ktorí sa používali na lov pod zemou. Prvé zmienky o psoch podobných jazvečíkom, ktoré sa používali na prácu pod zemou, pochádzajú z 5.-9. storočia n.l. V nemeckej literatúre sa názov „jazvečík“ objavuje v roku 1582. Tieto psy boli šľachtené tak, aby boli pomalšie, aby ich lovci mohli sledovať, a aby ľahšie prenikali do nôr líšok a jazvecov. Originálny názov plemena je Dachshund, čo v nemčine znamená „jazvečí pes“. Vzhľadom k lovu na malé zvieratá, ako sú tchor a králik, vznikol časom tlak na vyšľachtenie ešte menšej varianty jazvečíka.
Dlhosrstá varianta jazvečíka vznikla primiešaním krvi španielov do krvi hladkosrstého jazvečíka. Tieto psy boli zobrazované už na stenách chrámov v starom Egypte. K najznámejším prívržencom plemena jazvečíkov patril Napoleon Bonaparte, ktorý sa s nimi rád nechával vyobrazovať. Cisár Wilhelm II. nechal svojmu milovanému jazvečíkovi Erdmannovi vytesať na náhrobok pamätnú dosku. Aj britská kráľovná Alžbeta II. chovala plemeno Dorgis, čo je kríženec Corgi a jazvečíka. Jazvečík bol tiež maskotom Olympijských hier v Mníchove v roku 1972 - bodkovaný jazvečík Waldi mal reprezentovať hosťovskú zem a bol prezentovaný ako „typicky nemecký“.
Vzhľad a charakteristika
Jazvečík je charakteristický svojou nízkou, krátkonohou a predĺženou, no zároveň kompaktnou stavbou tela. Jeho telo je dobre osvalené, hlava je nosená smelo a výraz tváre je pozorný a odhodlaný. Uši sú dlhé, široké a vysoko nasadené. Chvost je mierne zahnutý a je nasadený v línii chrbta. Vzpriamene držaná hlava a uši visiace dole sú tiež typickým znakom jazvečíkov. Charakteristický je pre jazvečíka v pomere so zvyškom tela aj veľmi dlhý chrbát, čo mu vyslúžilo žartovné prirovnanie k párku. Hoci sa jedná o nízkeho psíka, zástupci tohto plemena sa pohybujú pomerne rýchlo a svižne.
Dlhosrstý jazvečík má medzi svojimi predkami španielov. Jeho srsť je hodvábne mäkká, dlhá, na chvoste a zadnej strane behov tvorí lemovania. Farba srsti u dlhosrstého jazvečíka môže mať mnoho odtieňov. Môžeme nájsť jedinca s napr. hrdzavým, zlatistým alebo hrdzavo-zlatistým sfarbením, často sú tiež dvojfarební jedinci v kombinácii hnedej a čiernej či s fliačikmi, pričom základná farba je tmavá a pokrývajú ju svetlejšie fľaky. Biela sa tu však nevyskytuje, pretože len tak môže jazvečík farebne zapadať do svojho okolia vďaka typickému maskovaciemu sfarbeniu.
Povaha a temperament
Jazvečíky sú známe svojou inteligentnou, hravou a oddanou povahou. Sú to spoločenské psy, ktoré si vytvárajú silné puto so svojou rodinou. Sú tiež ostražití a môžu byť dobrými strážnymi psami. Pre všetky typy jazvečíkov je na prvom mieste ich rodina. V prítomnosti cudzích ľudí sa chovajú rezervovane a väčšinou ich ignorujú. Dlhosrstý jazvečík je k cudzím ľuďom priateľskejší než ostatné typy. S ostatnými psami vychádzajú jazvečíky dobre, aj keď niekedy sa môžu prejaviť ako odvážlivci, ktorí si trúfajú na väčšie psy, než sú sami.
Sú veľmi temperamentné, inteligentné a sebavedomé, niekedy až priveľmi odvážne. Šľachtené boli tak, aby boli v teréne samostatné a vytrvalé, čo môže viesť k tvrdohlavosti a svojhlavosti. Tieto črty sú však dôležité najmä pri práci pod zemou, kedy sa pes musí spoliehať sám na seba. Svoju odvahu vie preukázať aj pri práci na diviačej stope, kde čelia rádovo väčšiemu zvieraťu. Dohľadaného diviaka vytrvalo hlásia, no držia si odstup. Štekotom privolajú psovoda, ktorý následne lov ukončí. Z tohto dôvodu sa v chove podporujú hlasité jedince.
Jazvečík je bystrý, svojhlavý, ostražitý pes, ktorý sa bez správnej výchovy stáva pánom domu, presadzujúcim si svoje nároky. Pri poľovnom využití býva náruživý, výborný stopár, húževnatý v teréne, neváhajúci sa vydať do nory i za o mnoho väčším protivníkom. V rodinnom kruhu prítulný, jemnocitný, bdelý strážny pes, dobre sa znášajúci s deťmi, ale ostrý voči iným psom a nevítaným návštevám. Jazvečík potrebuje jednoznačne prísnu, ale citlivú výchovu, ktorou je mu od malička potrebné vštepovať jasné pravidlá. Nemá vo zvyku poslúchať na slovo a pri každej príležitosti rád demonštruje svoju osobnosť.
Dlhosrstý jazvečík je oproti svojmu hladkosrstému príbuznému naozajstným šľachticom. Je veľmi elegantný s krásnym pohľadom a príjemnou povahou. Aj jeho lovecké pudy nie sú tak silné ako u ostatných dvoch variantov. Práve tieto vlastnosti z neho robia obľúbeného mestského psa. Medzi jeho negatívne vlastnosti môže u niektorých jedincov patriť istá nervová labilita, ktorá spôsobuje prehnanú bojazlivosť a hryzavosť zo strachu. Nie je tiež tak sebavedomý.
Starostlivosť o dlhosrstého jazvečíka
Starostlivosť o dlhosrstého jazvečíka zahŕňa pravidelné česanie, kúpanie a strihanie srsti. Dôležité je tiež dbať na ich zubnú hygienu a strihať im pazúriky. Dlhosrstá srsť vyžaduje pravidelné česanie, aby sa predišlo tvorbe chumáčov a udržala sa v dobrom stave. Odporúča sa česať psa najlepšie viackrát týždenne.
Pri kúpaní je nutné použiť kvalitné prípravky, určené špeciálne pre psov. Je nutné dbať na čistotu uší a pazúriky udržovať krátke. Dlhosrstý jazvečík potrebuje pravidelné vyčesávanie, najmä v oblastiach, kde sa srsť ľahko zamotáva (za ušami, na chvoste a nohách). Pri kefovaní nezabúdajte ani na kontrolu prípadnej hávedi, ktorá sa mohla v srsti Vášho miláčika ubytovať.
Pravidelné čistenie zubov je dôležité pre prevenciu zubného kameňa a ochorení ďasien. Pazúriky by sa mali pravidelne strihať, aby sa predišlo problémom s chôdzou a držaním tela. Pri dlhosrstom jazvečíkovi je potrebné dávať pozor na prerastené chlpy medzi vankúšikmi na labkách, ktoré je potrebné ostrihať.
Zdravie
Ako každé plemeno, aj jazvečíky sú náchylné na niektoré zdravotné problémy. Medzi najčastejšie patria problémy s chrbticou, ako je degenerácia medzistavcových platničiek (IVDD). Toto ochorenie je spôsobené ich atypickou stavbou tela - dlhým chrbtom a krátkymi nohami. Riziko úrazu vplyvom degenerácie sa dá znížiť udržiavaním zdravej váhy jedinca, dobrým osvalením a zabránením častým skokom, najmä smerom dolu. Tiež chodenie po schodoch je pre tohto psíka nebezpečné, keďže aj toto prispieva k skorému nástupu ochorenia chrbta, preto jazvečíka cez schody pokiaľ možno preneste.
Obezita je ďalším častým problémom u jazvečíkov, ktorý môže viesť k ďalším zdravotným komplikáciám. Dôležité je správne nastaviť kŕmnu dávku, pretože jazvečíky majú sklony k obezite. Množstvo podávaného krmiva vždy závisí od veľkosti, veku a aktivity psa. Dôležité je vybrať krmivo s vysokým obsahom mäsa a bez častých alergénov, ako sú kukurica a obilie.
Niektoré dlhosrsté jazvečíky môžu byť náchylné na očné ochorenia, ako je progresívna retinálna atrofia (PRA) a glaukóm. Pravidelné očné prehliadky sú dôležité pre včasné odhalenie a liečbu týchto ochorení. Jazvečíky sa dožívajú v priemere 14 rokov, avšak vôbec nie sú výnimkou jedinci, ktorí sa dožili až 18 - 19 rokov.
Výchova a výcvik
Výchova dlhosrstého jazvečíka vyžaduje dôslednosť a trpezlivosť. Sú to inteligentné, ale zároveň tvrdohlavé psy, ktoré potrebujú jasné pravidlá. Pozitívne metódy výcviku, ako sú odmeny a pochvaly, sú najúčinnejšie. Je vhodné venovať sa mu viac krát denne v kratších intervaloch, pretože rýchlo strácajú pozornosť.
Vzhľadom k ich loveckému pôvodu sa nedoporučuje chovať súčasne s jazvečíkom ďalšie drobné domáce zvieratá. Spolužitie s mačkou je možné, pokiaľ si na ňu pes zvykne už v mladosti, nikdy z nich však nebudú obzvlášť dobrí kamaráti. Jazvečíky potrebujú pomerne veľa pohybu. Pokiaľ ich necháte voľne behať, pamätajte na ich lovecké pudy, môžu prevládnuť a jazvečík vám môže utiecť. Celkovo voľný pohyb v prírode bez vodítka odporúčame len pri maximálne poslušných a špičkovo vycvičených psoch.
K posúdeniu duričských a čuchových schopností jazvečíkov býva poriadaný pracovný výcvik, niekedy tiež nazývaný poľná práca. V niektorých krajinách poriadajú kynologické kluby výcvik v stopovaní, kde úlohou psa je sledovať stopu, ktorá je naznačená nakvapkaním hovädzej krvi, a nájsť predmet na jej konci. Ďalším typom výcviku jazvečíka je výcvik v brlohovaní, ktorý je pre nich väčšinou veľmi atraktívny a zábavný. Pred svojou prvou loveckou skúškou musí každý jazvečík zložiť skúšku odolnosti voči výstrelu.
Vhodnosť pre rodiny
Dlhosrsté jazvečíky sú vhodné pre rôzne typy rodín, vrátane rodín s deťmi a starších ľudí. Sú to dobrí spoločníci pre deti, ak sú deti naučené, ako sa k nim správať s rešpektom. Vzhľadom k ich loveckému pôvodu a silným pudom je však dôležitá dôsledná socializácia a dohľad pri interakcii s deťmi a inými zvieratami.
Sú vhodné aj pre starších ľudí, ktorí im môžu poskytnúť dostatok pozornosti a starostlivosti. Jazvečík je vynikajúci spoločník, ktorý sa hodí ako pre osamelého človeka, tak aj pre rodinu s deťmi. Je vynaliezavý, inteligentný a sebavedomý pes, predovšetkým ak ide o jeho blaho. Zo všetkého najviac miluje pohodlie, teplo a ľudskú spoločnosť.
Pri výbere šteniatka dlhosrstého jazvečíka je dôležité vybrať si renomovaného chovateľa, ktorý sa stará o zdravie a povahu svojich psov. Je tiež dôležité vidieť rodičov šteniatka a uistiť sa, že sú zdraví a majú dobrú povahu. Jazvečíky sa dožívajú 15 rokov aj viac - ste pripravení prijať za psíka zodpovednosť na tak dlhú dobu?
Ako vycvičiť jazvečíka | Najlepšie tipy na výcvik šteniat jazvečíka
tags: #porod #jazvecika #dlhosrsteho