Diskusia o potrate je jednou z najcitlivejších a najkomplexnejších tém súčasnosti, ktorá zasahuje do oblastí etiky, morálky, náboženstva a práva. V kontexte kresťanského pohľadu na život, genetické poruchy a samotný potrat sa otvára priestor pre hlboké zamyslenie sa nad hodnotou ľudského života od jeho počatia až po prirodzenú smrť.
Úvod do problematiky potratu
To, že potrat je podľa istej skupiny verejne aktívnych občanov vražda, je známy fakt. Je úplne v poriadku, ak si niekto myslí, že abortívne ukončenie tehotenstva je vraždou. Existujú však legitímne a uznávané argumenty právnej, morálnej, etickej aj teologickej povahy, ktoré kvalifikovane vysvetľujú rozdiel medzi vraždou a potratom. Aj preto to ošetruje aj súčasná slovenská legislatíva.
Potrat (abortus) je definovaný ako predčasné vypudenie mŕtveho plodu z maternice do konca 28. týždňa tehotnosti, alebo ak má plod hmotnosť pod 1000 g. Potraty sa delia na včasné (do 12. týždňa) a neskoré (do 28. týždňa). Spontánne potraty, kde príčina môže byť v organizme matky a v plodovom vajci, a umelé (indukované) z terapeutických alebo iných príčin. Veľkú časť potratov spôsobujú genetické chyby, teda chybný genetický materiál v plodovom vajci. Ďalšími príčinami môžu byť poruchy uhniezdenia oplodneného vajíčka, poruchy transportu vajíčka alebo anomálie maternice. Rizikové faktory predstavujú aj infekcie matky (chlamýdie, ureaplazma, mykoplazmy, vírus rubeoly, cytomegalovírus a HPV vírus). Príčinou potratov môžu byť aj niektoré endokrinologické, imunologické, metabolické a hematologické ochorenia.
V prípade missed abort (zamlčaný potrat) v 9. týždni po IVF (In Vitro Fertilization), je dôležité zistiť príčinu. Hoci ťažká hypereméza (nadmerné zvracanie) môže ovplyvniť vývoj plodu, zvyčajne je príčinou hematologická alebo genetická predispozícia. Doporučuje sa hematologické vyšetrenie na vylúčenie vrodenej získanej zvýšenej náchylnosti na zrážanie krvi a genetické vyšetrenie oboch partnerov. U partnera je možné vyšetriť aj spermie dôkladnejšie.
Včasný potrat sa prejavuje bolesťami v podbrušku, v krížoch a krvácaním. Neskorý potrat začína často kontrakciami, krvácaním z rodidiel, odtokom plodovej vody a vypudením plodu a plodových obalov. Diagnostika zahŕňa gynekologické vyšetrenie, sonografiu, stanovenie hormonálnych hladín (HCG v moči, sére a stanovenie sérového progesterónu). V prevencii a liečbe hroziaceho potratu je dôležitý pokoj na lôžku.
Genetické vady a ich diagnostika
Genetické vady sú ochorenia alebo stavy spôsobené zmenami v génoch alebo chromozómoch. Tieto zmeny môžu byť dedičné alebo vzniknúť spontánne. Diagnostika genetických vád prešla v posledných rokoch výrazným vývojom. Dnes už existujú prenatálne testy, ktoré dokážu odhaliť genetické poruchy plodu ešte pred narodením. Príkladom je NIPT test (Non-Invasive Prenatal Testing), kontroverzný krvný test, ktorý odhaľuje genetické poruchy už od deviateho týždňa tehotenstva.
Kresťanský pohľad na ľudský život a genetické vady
Základným kameňom kresťanského postoja je presvedčenie, že ľudský život je dar od Boha a má inherentnú hodnotu od počatia až po prirodzenú smrť. Každý človek, bez ohľadu na svoje fyzické alebo mentálne schopnosti, má právo na život a dôstojnosť. Pápežská rada pre rodinu zdôrazňuje, že ľudský život je dar, ktorý prijímame, aby sme ho znova darovali. Mons. Paul Richard Gallagher zdôraznil, že ak sú ľudské práva poňaté zdeformovane, neslúžia ľudskej dôstojnosti.
Kresťanstvo učí, že každý človek je stvorený na Boží obraz a má nezameniteľnú hodnotu. Táto hodnota nie je podmienená zdravím, intelektom alebo akýmikoľvek inými vonkajšími faktormi.
Kresťanská viera vyzýva k láske a súcitu voči všetkým ľuďom, najmä k tým, ktorí sú zraniteľní a potrebujú pomoc.
Etické dilemy spojené s genetickými vadami a potratmi
Diagnostika genetických vád prináša so sebou zložité etické otázky, najmä v súvislosti s prenatálnou diagnostikou a možnosťou umelého ukončenia tehotenstva.
Prenatálna diagnostika umožňuje odhaliť genetické vady plodu ešte pred narodením. To môže rodičom poskytnúť čas na prípravu na starostlivosť o dieťa so špeciálnymi potrebami alebo na zváženie ďalších možností.
Možnosť umelého ukončenia tehotenstva z dôvodu genetickej vady plodu je jednou z najkontroverznejších otázok spojených s genetikou. Kresťanská cirkev tradične odmieta umelé ukončenie tehotenstva ako morálne neprijateľné, pretože považuje život za posvätný od počatia.
Cirkev zastáva názor, že umelé ukončenie tehotenstva je vždy zlé, bez ohľadu na okolnosti. Tento postoj je založený na presvedčení, že život má absolútnu hodnotu a že nikto nemá právo rozhodovať o živote inej ľudskej bytosti. Vedenie Komisie biskupských konferencií Európskej únie (COMECE) vyjadrilo znepokojenie nad rezolúciou EP o „práve na potrat v Poľsku“.
Kresťanstvo ponúka alternatívy k potratu, ako je adopcia alebo perinatálna hospicová starostlivosť. Adopcia umožňuje dať dieťaťu šancu na život v milujúcej rodine.
Právna úprava interrupcií a etické aspekty
Umelé prerušenie tehotenstva, bežne označované ako interrupcia, je pojem, ktorý nie je priamo definovaný v slovenskom právnom systéme. Ide o citlivú tému s mnohými aspektmi, ktorá vyvoláva búrlivé diskusie v spoločnosti. Mnohí ľudia vnímajú interrupciu ako eticky sporný zásah do prirodzeného vývoja života.
Právnym základom pre umelé prerušenie tehotenstva je zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v platnom znení a Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SSR č. 74/1986 Zb., ktorou sa vykonáva zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v platnom znení. Súčasný zákon dovoľuje usmrtiť dieťa do 12. týždňa tehotenstva zo zdravotných dôvodov, ale aj na žiadosť ženy, pričom žena nemusí uviesť žiaden dôvod. Zrušili sa tiež interrupčné komisie. Žene sa umelo preruší tehotenstvo, ak o to písomne požiada, ak tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov a ak tomu nebránia jej zdravotné dôvody. Žene možno umelo prerušiť tehotenstvo zo zdravotných dôvodov s jej súhlasom alebo na jej podnet, ak je ohrozený jej život alebo zdravie alebo zdravý vývoj plodu alebo ak ide o geneticky chybný vývoj plodu.
Vyhláška č. 74/1986 umožňovala usmrtiť geneticky postihnuté dieťa až do 24. týždňa, toto ustanovenie však bolo zrušené nálezom Ústavného súdu SR PL. ÚS 12/01-297 zo dňa 4. decembra 2007. Po rozhodnutí sa objavili viaceré názory na otázku, dokedy je možné robiť potraty z dôvodu genetického postihnutia. V zmysle vyhlášky je touto hranicou 12. týždeň, keďže potrat z genetického dôvodu sa okrem iných taktiež považuje za potrat zo zdravotného dôvodu, pre ktorý je stanovená hranica 12. týždňa. V praxi sa však potraty z genetických dôvodov aj naďalej robia až do 24. Zo zdravotných dôvodov možno umelo prerušiť tehotenstvo najneskôr do dvanásť týždňov jeho trvania. V žiadnom prípade nemožno vykonať interrupciu bez súhlasu ženy. Ak ide o ženu, ktorá je vo veku od 16 do 18 rokov života, súhlas rodiča sa nevyžaduje. Ak je žena mladšia ako 16 rokov, na vykonanie interrupcie je potrebné súhlas jej zákonného zástupcu.
Ústava Slovenskej Republiky hovorí: Článok 15 (1) Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Článok 15 (2) Nikto nesmie byť pozbavený života. Článok 12 (1) Základné práva a sloby sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Článok 12 (2) Základné práva a sloby sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.
Otázka interrupcie je úzko spojená s etickými dilemami. Jednou z kľúčových otázok je, kedy sa embryo stáva osobou. Katolícka cirkev zastáva názor, že ľudský život treba absolútne rešpektovať a chrániť už od chvíle počatia. Cirkev už od prvého storočia učila, že každý vyvolaný potrat je morálne zlo. Toto učenie sa nezmenilo. Avšak, existujú aj iné názory. Niektorí argumentujú, že počas prvých dvoch týždňov embryo prechádza vývinom, ktorý život ľudskej osoby príliš nepripomína. Embryám nedávame mená, nevystavujeme im rodné listy a ak žena prirodzene potratí, rodina embryu neusporiada pohreb.
Historický pohľad na potrat a kresťanské právo
Z historického hľadiska nemožno prehliadať, že ľudia v staroveku a stredoveku vnímali počiatok ľudského života inak. Pri uvažovaní o vzniku ľudskej bytosti hľadali moment spojenia tela a duše. Našli ho pri prvom pohybe ľudského plodu v lone matky. A tejto teórie sa držali až do novoveku.
Náš historický exkurz začneme Tórou. Mohli by sme podľahnúť pokušeniu vystačiť si s prikázaním „Nezabiješ!“ a táto časť témy by bola vybavená. No ako by sme potom vysvetlili, že Tóra, konkrétne Lv 20, 10 či Dt 22, 22 - 27, podobne ako ostatné staroveké právne kódexy, stanovuje trest smrti za nezákonný pohlavný styk? Azda má „Nezabiješ“ svoje výnimky? Odpoveď nájdeme, keď sa v Desatore posunieme k nasledujúcemu prikázaniu - „Nescudzoložíš!“ Pôvodný hebrejský text hovorí o zákaze pohlavného styku so ženou, ktorá patrí inému mužovi, čiže s manželkou, resp. snúbenicou iného muža (Ex 20, 14; Lv 18, 20; Dt 5, 18). Cudzoložstvo narušuje reprodukčné práva muža, ktorému žena patrí, preto má manžel, resp. snúbenec právo potrestať ju smrťou - a spolu s ňou aj prípadné počaté dieťa. Nezabúdajme, že starovekí ľudia nemali poznanie o plodných a neplodných dňoch. Každý pohlavný styk vnímali ako príležitosť počať dieťa. Problém manželskej nevery teda nebol v tom, že si manželka užila s iným mužom, ale že s ním mohla počať dieťa, čo potvrdzuje napríklad text Sir 23, 22 - 23.
Osobitnú pozornosť si zasluhuje 5. kapitola Knihy Numeri, ktorá opisuje zvláštny náboženský rituál ako skúšku, resp. trest pre cudzoložnicu. Manžel mal právo predviesť manželku, ktorú podozrieval z nevery, pred kňaza, ktorý jej dal vypiť vodu zmiešanú s chrámovým prachom a predniesol slová kliatby. Prípadný abortívny a zároveň sterilizačný účinok tohto rituálu je interpretovaný ako Boží trest za manželskú neveru. Ešte si všimnime predpis v Ex 21, 22 - 23, ktorý hovorí o udretí ženy, ktorá následne potratí dieťa. Stanovuje pokutu, ktorej výšku si určí poškodený - manžel udretej ženy - ako náhradu za smrť počatého dieťaťa, čiže za poškodenie svojich reprodukčných práv. Hebrejský text sa javí tak, že berie pri výške pokuty do úvahy prípadnú ujmu spôsobenú zranenej žene. Septuaginta (grécky preklad) však prekvapujúco prekladá text spôsobom, ktorý rozlišuje štádiá gravidity, resp. vývinu plodu. Židovské právo odráža skutočnosť, že život nového človeka sa začína už v živote jeho matky. V prípade deliktov proti manželskej a snúbeneckej vernosti uprednostňuje mužské reprodukčné práva pred ochranou ľudských životov, teda života manželky, resp. snúbenice a prípadného počatého dieťaťa.
Staroveké právne texty vnímajú reprodukčné práva rovnako ako Tóra. Dieťa, chlapec, bol predovšetkým dedič a muž mal plné právo nielen si dediča zaobstarať, ale aj potrestať nevernú manželku, ktorá jeho právo narušila. Pravda, ak to nebolo s jeho súhlasom, čo mohlo byť výhodné v prípade, že sa im v manželstve nedarilo počať dediča. Napríklad Kódex Chamurapiho v bode 129 za delikt cudzoložstva stanovuje trest smrti utopením pre manželku i jej milenca. Manžel má však právo zachrániť svoju manželku, ak to uzná za vhodné. V bode 130 stanovuje trest smrti pre muža za znásilnenie ženy, ktorá je zasnúbená inému (žije ešte v dome svojho otca), a zároveň dáva právo zrušiť zasnúbenie. A v bode 131 prináša zjednodušenú verziu vyššie spomenutého rituálu známeho z Knihy Numeri.
Pre nás je dôležité najmä rímske právo, ktorého prvky nájdeme už v Novom zákone a z ktorého neskôr vyrastie cirkevné právo. Podobne ako v ostatných starovekých zákonníkoch, aj v rímskom práve bolo cudzoložstvo prísne trestané, ale charakter a závažnosť trestu sa menili v priebehu dejín Rímskej ríše. V období republiky bolo cudzoložstvo považované za súkromnú vec rodiny a trest zaň bol záležitosťou otca rodiny. Ten mal právo potrestať smrťou milenca svojej dcéry spolu s dcérou, milenca svojej manželky, ale nie samotnú manželku. Ak manželka po nevere ostala tehotná, po pôrode dieťaťa mohol rozhodnúť o jeho živote alebo smrti. V období neskorej republiky a cisárstva bolo cudzoložstvo vnímané ako verejný zločin. Trestom zaň už nebola smrť, ale vyhnanstvo a konfiškácia majetku. Cudzoložná žena a jej milenec boli poslaní do rôznych častí impéria, aby boli od seba oddelení. Ak žena porodila dieťa, bola odkázaná vychovávať ho sama. Možno sme počuli, že rímske právo priznávalo počatému dieťaťu status osoby. V skutočnosti nenarodené dieťa nebolo považované za plnoprávnu osobu, avšak existovali ustanovenia na ochranu jeho dedičských práv. Išlo teda skôr o ochranu reprodukčných práv jeho otca, ktoré boli vnímané aj ako práva na kontinuitu rodu so všetkým, čo k tomu v rímskej spoločnosti patrilo.
Osobitnú pozornosť právo venovalo situácii, keď otec rodiny zomrel a jeho manželka bola tehotná. V takom prípade nebolo možné siahnuť na dedičstvo až do narodenia dieťaťa. Ak sa dieťa narodilo živé, stalo sa zákonným dedičom. Ak zomrelo alebo sa narodilo mŕtve, dedičstvo prešlo na ďalšieho zákonného dediča v poradí.
Aristotelova teória o postupnom oduševnení bola definitívne zhodená zo stola v roku 1869, keď svätý Pius IX. v bule Apostolicae sedis moderationi oficiálne odmietol rozlišovanie ľudského plodu na predľudský a ľudský. Teóriu o postupnom oduševnení tak nahradila teória o okamžitom oduševnení v momente počatia.
V rokoch 306 až 314 sa konala lokálna synoda, resp. koncil v Elvíre, v Arles a v Ancyre. Jeden z kánonov znie: „Ak žena počala dieťa cudzoložstvom, keď jej manžel nebol prítomný, a po tomto čine ho usmrtila, nebude jej udelené prijímanie ani na konci života, pretože spáchala dvojnásobný zločin.“ Trestom za konanie cudzoložnej ženy, ktorá navyše podstúpila umelý potrat, je absolútne odmietnutie udelenia svätého prijímania. Ide o mimoriadne prísny trest, ktorý zakazuje dokonca aj viatikum na konci života. Kánonické právo opakovane v priebehu stáročí potvrdzovalo za potrat v neskoršom štádiu gravidity trest exkomunikácie, kým v skoršom štádiu to boli nižšie tresty.
Za potrat nie je zodpovedná iba žena. Treba brať ohľad i na nátlak, ktorému je vystavená zo strany manžela, rodiny, príbuzných. Zodpovednosť nesú i lekári a nemocničný personál, ktorý sa na ňom zúčastňuje a ženu na potrat navádza. Možno hovoriť dokonca o kolektívnej zodpovednosti médií, legislatívy. Najčastejšie sociálne. Potrat nemôže však byť riešením. Preto má spoločnosť zabezpečiť rodinám ekonomickú istotu.
Iným argumentom je potrat s cieľom zachrániť matku, alebo predchádzať jej ťažkej ujme na zdraví. Ak je priamo zamýšľaný, je nedovolený. Ide o konflikt dvoch rovnocenných životov. A preto sa má každý lekár usilovať zachrániť oba. No stáva sa, že lekár automaticky navrhne potrat, lebo žena v rizikovom tehotenstve potrebuje viac starostlivosti. Existuje ešte eugenický potrat, zabraňujúci narodeniu dieťaťa s vážnou poruchou alebo chorobou. I tu nie je riešením potrat, ale zodpovedný výskum, ktorý zamedzí výskyt týchto javov. A nakoniec je tu potrat po znásilnení. Hoci nový život má byť plodom vzájomnej lásky manželov, stáva sa, že prichádza na svet násilne. Takéto dieťa je však úplne nevinné a nemôže platiť za násilie svojim životom. Kto vykoná takýto potrat, podlieha exkomunikácii už samým činom. Vzťahuje sa to na všetkých, ktorí skutok vykonajú a poznajú trest. No i na tých, bez ktorých by sa potrat neuskutočnil. Konkrétne na samotnú ženu, toho, kto ju nahováral a bez koho by na potrat nešla, i na tých, ktorí potrat vykonali (gynekológ, anesteziológ, inštrumentár). Prečo je exkomunikácia za potrat, a nie je za vraždu? Pretože ide o zvlášť brutálny čin. Embryo je absolútne nevinným tvorom, úplne neschopným obrany. Tento trest má terapeutický i pedagogický cieľ.
Život jedinca a jeho individualita v náboženskom kontexte
Život jedinca a jeho individualita sa aj v náboženských komunitách teologicky aj duchovne potvrdzuje sviatosťou krstu. Takže v tejto perspektíve je potrebné moderovať aktivisticky a kresťanskou vierou motivované šírenie tohto osobného presvedčenia významnej skupiny veriacich kresťanov. Tento názor je podobne ako každý osobný názor legitímny. Nezakladá sa však na skutočnosti a momentálnom konsenze spoločenskej, politickej, právnej či teologickej diskusie.
Všetci kresťania a dovolím si povedať, že aj vecne uvažujúci a zodpovední ľudia, sú predsa proti ľahkovážnym potratom. Je úplne pochopiteľné, že z hľadiska viery je ľahkovážny prístup k nenarodenému životu nielen nezodpovedný, ale pri vedomí faktu, že človek je len správcom a nie pôvodcom života či sveta, je takýto prístup aj hriešny. Tvrdenie, že potrat je vražda, však nie je pravdivé. Kresťanské a ostatné náboženské spoločenstvá majú veľký priestor vysvetľovať svojim členom význam a zmysel života podľa zásad a vnútorných predpisov svojich organizácií. Učme sa však ako veriaci ľudia niesť osobnú zodpovednosť za naše konanie.
Ak sa napríklad rodičia spoločne v indikovanom prípade mimomaternicového tehotenstva rozhodnú ísť na potrat, nie je to vražda. Je to abortus, ktorý chráni život ženy. Spontánny potrat je takisto potrat a nie vražda. Nie je to ani zabitie. Ak chce istá skupina politického spektra dávať verejnosti falošné lekcie z trestného práva a upravovať platnú legislatívu, je preto potrebné to vziať do úvahy. Ak vieme pochopiť, že existujú dôvody pre potrat v prípadoch, ako sú znásilnenie, ohrozenie života ženy či pri iných lekársky indikovaných prípadoch, tak by sme sa mohli ako veriaci aj inak veriaci či neveriaci dohodnúť aj na tom, že môžu jestvovať podobne dobré dôvody aj v iných prípadoch. Samozrejme, pri zvážení istých okolností a individuálnom prístupe.
V rámci debaty o týchto otázkach medzi veriacimi ľuďmi v okruhu mojich známych sme sa zhodli s názorom veriacej ženy, že v štáte, ktorý sa politicky neviaže na žiadne náboženstvo, nemožno žiadať zákaz potratov. Žiadna kresťanka potrat nemusí podstúpiť nikdy, aj keď je zákonom povolený. V náboženskej či teologickej terminológii a chápaní je to hriech. Je to aj traumatizovanie verejnosti a tých veriacich, inak veriacich a neveriacich rodičov, ktorí k životu pristupujú zodpovedne.
Určite treba bojovať za život, lásku a porozumenie. Treba sa postaviť aj proti ľahkovážnym a nezodpovedným morálnym postojom jednotlivcov. Aj proti osobným a spoločenským hriechom. Určite by však veriaci nemali klamať o tom, že každý potrat je vražda, a treba ho preto plošne zakázať. A takouto fundamentalistickou agendou kotlebizovať Slovensko.
Polemizovanie o tom, že ide o parlamentnú stranu, otvára opäť len otázku ohľadom toho, ako sa orgány nečinné v trestnom konaní podieľajú na legitimizovaní Kotlebovej ideológie. To, že zo strany kresťansky motivovanej agendy ide pri spájaní sa s fašistami o hriech, je opäť jasné inej skupine kresťanov a občanov tohto štátu. Napríklad ja vo svedomí mám voči takémuto zjednodušovaniu ako veriaci človek a teológ vážnu výhradu. Ako občan s takýmto miešaním cirkevnej náuky a vynucovaním jej dodržiavania svetskými zákonmi nesúhlasím.
Nezodpovedný a ľahkovážny potrat je hriech. Vnímať ho ako antikoncepciu je hrubým zneužitím možností dnešnej medicíny na osobné ciele. V spovednici som však v minulosti niekoľkokrát zažil, ako ľudia, ktorí sa pre potrat rozhodli, mali pre to dobré dôvody a aj keď ich cirkev neschvaľuje, uplatňuje v individuálnych prípadoch možnosti, keď človek, ktorý sa pre potrat rozhodne, môže dostať rozhrešenie a môže pri úprimnom prísľube zmeniť svoje konanie začať znova. Ak náboženskí aktivisti necítia a nevidia tento priestor pre zodpovednosť, ktorý vytvára v osobnom duchovnom vedení aj úradná cirkev, unikajú pred progresom, ktorý je v tejto oblasti zrejmý.
Potrat je vždy zlým riešením. Niekedy sa preň rozhodne sama príroda, niekedy sa preň rozhoduje človek sám, niekedy sa pri zohľadnení všetkých dostupných alternatív a ich okolností rozhoduje v spolupráci s lekárom či inými blízkymi ľuďmi. Ako veriaci ľudia by sme preto mali mať dosť síl na to, aby sme pri našom vnímaní tejto dimenzie stále ponúkali verejnosti zodpovedné riešenia, ktoré otvárajú priestor pre život tým, ktorí to s ním myslia vážne.
Osobná skúsenosť a pohľad na potrat
Mojej mamy kolegyňa prekonala MA v 10TT a bola na tom psychicky strašne zle, takže cítila strašnú vinu, aj keď za to nemohla. Len to bol smútok, bolesť a sklamanie a obvinovala sa z toho, čo by mohla spraviť inak. Aj keď vieme, že nič a obvinovanie sa je zbytočné. Zrovna mala zlé obdobie, umrel im ešte niekto v rodine, tak to na tom celom nepridalo. Išla za kňazom, takým chápavým, čo jej celkom pomohol. Lebo jej povedal, že za to naozaj nemôže, že to tak proste je, že musí ísť ďalej. Asi to potrebovala od niekoho počuť, že je to ok. Už je úspešne zasa tehu a vyzerá to dobre.
Čo sa týka toho, či podstúpiť kyret, ja som musela. Tie stavy, že som týždeň musela čakať, neprajem nikomu, to už neboli žiadne tehu nevoľnosti, to už bolo iba také, že mi bolo zle, telo reagovalo tak, ako keď máte chorobu, teploty, nevládzete, mne začali pískať pľúca, čo sa mi nikdy nestalo. Neviem si predstaviť čakať na to, či sa telo rozhodne samo vyčistiť. Hlavne už pár hodín po kyrete mi začalo byť oveľa lepšie fyzicky. Stačí, že to bolí psychicky. Pritom práve tým, že by žena čakala na niečo, čo by jej mohlo spôsobiť zápal, by si mohla privodiť to, že bude mať potom problém počať dieťatko.
Pohľad na otázky viery a života
Asi najčastejšia otázka, ktorú si ľudia kladú po potrate, je: „Prečo sa to stalo?“ alebo „Prečo mi to Boh urobil?“. Na tieto otázky neexistujú jednoduché odpovede. V skutočnosti neexistuje uspokojivý záver, ku ktorému by sme niekedy dospeli, prečo sa ľuďom stávajú zlé veci, najmä nevinným deťom, ktoré ešte ani nezačali žiť. Musíme pochopiť, že Boh nám neodoberá našich blízkych ako nejaký krutý trest. Prirodzené potraty sú zvyčajne spôsobené abnormálnymi chromozómovými vzormi plodu. Keď sa tieto abnormality zistia, rast sa zastaví a výsledkom je potrat. V iných prípadoch sú potraty spôsobené vývojovými chybami maternice, hormonálnymi abnormalitami, problémami s imunitným systémom, chronickými infekciami a chorobami.
Biblia sa nevyjadruje konkrétne k spontánnym potratom. Môžeme si však byť istí, že Boh má súcit s tými, ktorí nimi pretrpeli. On plače a trpí s nami jednoducho preto, že nás miluje a cíti našu bolesť. Ježiš Kristus, Boží Syn, prisľúbil, že pošle svojho Ducha všetkým veriacim, aby sme nikdy nemuseli prechádzať skúškami sami (Ján 14:16). Každý veriaci, ktorý utrpel potrat, by mal veriť v slávnu nádej, že jedného dňa opäť uvidí svoje dieťa. Nenarodené dieťa nie je pre Boha len plod alebo „kus tkaniva“, ale je jedným z Jeho detí. V Jeremiášovi 1:5 sa píše, že Boh nás pozná ešte v maternici. V Nárekoch 3:33 sa hovorí, že Boh „neponižuje a nezarmucuje ľudských synov z rozmaru“. List Rimanom 11:36 nám pripomína, že všetko existuje z Božej moci a je určené na Jeho slávu. Hoci nám nespôsobuje utrpenie za trest, dovolí, aby do nášho života prišli veci, ktoré môžeme využiť na to, aby sme mu priniesli slávu. Ježiš povedal: „Toto som vám povedal, aby ste našli vo mne pokoj.“
Nepríjemný moment pre Hlinu. Takáč pred kamerami vytiahol jeho minulosť
tags: #potrat #geneticka #porucha #krestanstvo