Všetkým deťom sa páči, ak dostanú to, na čo si ukážu drobným prštekom. Keď si to môžeme dovoliť, je iste príjemný pocit, dopriať potomkom všetko, po čom im srdce piští a možno i viac. Lenže niekedy kupujeme deťom veci z tých úplne nesprávnych dôvodov.
Podplácanie dieťaťa sa zdá ako najrýchlejší spôsob na prinútenie k poslušnosti, spolupráci alebo pokoju, ale je to len dočasné riešenie, ktoré môže navyše spôsobiť trvalý problém s pocitom nároku. Skúste radšej vymeniť peniaze za čas.
Niekedy sa stane, že rodičia skĺznu do režimu, že dieťaťu kúpia čokoľvek, len aby dosiahli, že drobci sa budú správať podľa rodičovských predstáv. Je rozdiel medzi nákupom predmetov, aby ste ocenili vhodné správanie a takým, aby ste dosiahli očakávané správanie.
Ak kúpite dcére nové šaty, lebo ste ju poprosili, či by neumyla riady navyše, okrem svojich bežných povinností a ona vám vyhovela, je to odmena. Naučíte ho, že za dobré správanie/výsledky prichádza odmena. Keď to ale robíte s pohnútkami, aby ste zabránili jeho náladovosti alebo ho chcete podplatiť, tlmočíte mu, že si nemusí nič zaslúžiť, je ľahké dostať sa k veciam, ktoré chce, má väčšiu silu ako vy a že za to, ako sa mu darí ovládať vás, ešte dostane darček navyše.
Nie je nič horšie ako dieťa, ktoré si myslí, že má na všetko nárok.
Čo urobiť a čomu sa vyhnúť
Každé dieťa má na niečo nárok, zaslúži si napríklad, aby bolo milované a rešpektované, aby mu rodičia zabezpečili základné potreby, ako jedlo, strechu nad hlavou a možnosť podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Medzi základné potreby ale nepatria tenisky za 150 eur.
Niekedy rodičia nevedomky podporujú tento pocit nároku detí najmä ak sa deti blížia k tínedžerskému veku. Neskôr, na prahu mladosti, sa ťažko hľadá cesta späť. Bežne sa stáva, že ak napríklad dali rodičia dieťaťu na Vianoce drahý telefón, nedokážu si predstaviť, že by mu ho mali za porušenie pravidiel vziať. Majú pocit, že mu ho raz dali, je jeho a má na neho právo. Dieťa má ten istý pocit a rodičia si radšej nechcú ani predstaviť, čo by bolo, ak by dieťaťu ten mobil skutočne vzali.
Nie je nič zlé na tom, dávať deťom darčeky, keď si to môžete dovoliť. Tým ich nepokazíte. Rozmaznáte ich tým, ak nebudete vyžadovať, aby boli zodpovedné.
V prípade, že sa správajú zodpovedne, s rešpektom a vy na to máte, doprajte im to, po čom túžia. Ak to vyhovuje vám, je to v rámci vášho rozpočtu a rodinného štýlu, nemusíte sa báť, že až preceníte vzorné správanie. Iste, darček musí byť tiež v súlade s hodnotami, ktoré ako rodina kladiete na popredné miesta. Ak ste napríklad proti násilnostiam, radšej mu namiesto vojnovej hry kúpte športovú.
Nezadlžujte sa len preto, aby ste splnili dieťaťu túžbu po hračke. Ak sa vám nepozdáva jej cena, povedzte mu to. Nebojte sa vety: „Toto si teraz nemôžeme dovoliť“. Za to sa nemusíte hanbiť. Je to spôsob, ako deti naučiť, že musíme žiť v rámci istých obmedzení. Pokojne mu vysvetlite, že nie ste celý deň spolu, pretože musíte pracovať, aby ste si mohli dovoliť udržať životný štandard. Ak chce vaše dieťa isté veci, musíte na ne zarobiť.
Nepoužívajte peniaze a materiálne veci ako skratky vo výchove. Ak je motivačným prvkom pri nákupoch darčekov pokoj v rodine, vysnený pokoj nedosiahnete.
Rozvod niekedy štartuje súťaž, kto dá viac darčekov
Veľa rozvedených rodín čelí problému, kedy jeden rodič (zvyčajne ten, ktorý nemá deti tak často), míňa na ne príliš veľa. Môže ísť o pocit viny a pomocou podplácania si kupuje lojálnosť dieťaťa, alebo jednoducho nemá potrebné výchovné vedomosti a chýbajú mu efektívne rodičovské zručnosti.
Ak ste na mieste rodiča, ktorý má menej zdrojov, vysvetlite to dieťaťu. „Mám menej peňazí ako tato/mama, preto musím dávať väčší pozor ako ich míňame.“ Nehovorte mu však, že tato/mama si ho kupuje, hrá s nimi manipulujúce hry a podobne. Ak sa totiž pustíte po tejto ceste, nútite dieťa, aby druhého rodiča bránilo.
Môžete však povedať: „Tato/mama neposlal/a ešte výživné“. Zdržte sa však hodnotenia jeho/jej zábudlivosti. Rodič, ktorý počuje od svojho bývalého partnera/partnerky, aby znížil výdavky na deti, si túto požiadavku často vysvetlí tak, že chce vziať moc nad deťmi. A práve boj o moc je veľkým problémom pri rozchádzaní sa rodičov.
Preto je lepšie, ak napríklad otec kupuje príliš veľa darčekov, aby tieto nechal deťom u seba. Možno sa budú zo začiatku vzpierať, otec aj deti, ale každý za seba môže stanoviť pravidlá pod svojou strechou a toto môže byť jedno z nich. Podobne funguje aj večierka. U tata môžu ísť deti spať o desiatej, u mamy o deviatej.
Ak sa dieťa hnevá a zúri, počkajte, až kým sa upokojí a vysvetlite mu, že hračky zostanú u otca/mamy, pretože on/a ich kúpil/a pre neho a býva inde.
Ak máte partnerku alebo manželku, partnera alebo manžela, ktorý využíva peniaze na výchovu a manipuláciu detí, mali by ste si o tom pohovoriť. Možno by ste mohli vy iniciatívnejšie odmeňovať deti. Alebo by mohol on/ona nechať peniaze v peňaženke a nastaviť dieťaťu hranice namiesto podplácania vytúženého správania.
Zistite, kde sa vám míňanie peňazí vymyká z rúk a preberte to medzi štyrmi očami. Ak ste vy ten, kto doteraz používal peniaze na manipuláciu, teraz je čas na rozhovor s dieťaťom. Snažte sa, aby sa dieťa nedostalo do obrannej pozície. Pokojne mu vysvetlite: „Rozhodol/rozhodla som sa, že potrebujem urobiť jednu zmenu. Zdá sa mi, že chodíme až príliš často do nákupného centra a míňame veľa peňazí. Preto budeme teraz viac doma, starať sa o domácnosť, budem rád/rada, keď mi budeš pomáhať a keď všetko pôjde tak ako má, môžeme si dopriať malé potešenie. Nemusí to byť nákup, môže to byť aj niečo iné. Čo povieš?“ Ak dieťa dá patrične najavo svoj odpor, odíďte z miestnosti a nechajte ho vychladnúť.
Ako pri deťoch používať hranice, napraviť svoje chyby a ako mať doma pohodu (podcast Ľudskosť)
Vývin vzťahu matky a dieťaťa
Vzťah mamy a jej dieťaťa prechádza istým vývinom, sú obdobia, kedy je dieťa na matke závislé a potom obdobia, kedy sa pokúša o separáciu. V niektorých obdobiach, najčastejšie v jeden a pol roku, sa závislosť na matke prechodne zvyšuje.
Mama by mala byť citovo dobre „zásobovaná“, nesmie žiť len citom ku svojmu batoľaťu, inak by ťažko splnila svoju úlohu byť mu stále k dispozícii - a pritom znášať jeho vrtkavosť, výraznú ambivalenciu voči sebe, striedanie veľkej závislosti so sebapresadzovaním, pri ktorom môže byť aj náhle agresívne odstrčená, niekedy aj udretá.
Typická chyba v správaní matky je - podľa Mahlerovej - v tomto postoji: Pred chvíľou si ty nechcel byť so mnou, nechcel si sa so mnou ani pomaznať, ukazoval si, že mamu nepotrebuješ - tak dobre, teraz zase ja nechcem byť s tebou! Matka (nielen ona, ale predovšetkým ona) má dieťaťu uľahčovať orientáciu v jeho vlastných citoch. Má tieto city „zrkadliť“, to znamená reagovať na ne mimicky a slovne ich komentovať, pomenovávať.
Keď sa dieťa raduje, má matka túto radosť spolucítiť. Keď sa dieťa hnevá, môže reagovať slovami porozumenia, môže kriticky komentovať jeho prejavy a môže sa zachovať aj inak - ide len o to, aby dieťa v jeho citoch nemiatla. Prečítajte si viac o spoločenskom živote batoľaťa.
Podstatou „lekcie“ je: „Áno, teraz cítiš toto. S týmto citom sa dá urobiť to či ono, ale je to práve teraz tvoj skutočný cit.“ Až ku koncu batolivého veku býva podľa bádateľov prekonané „rozdvojenie“ obrazu matky na „dobrú matku“ a „zlú matku“, vzniknuté v období symbiózy. „Obraz matky (jej mentálna reprezentácia) je v tomto období internalizovná, ,dobré‘ a ,zlé ‘ (uspokojujúce aj frustrujúce) vlastnosti matky sú v tejto reprezentácii integrované…
Reakcia na odlúčenie od matky
Úplné odlúčenie od matky a od domova vôbec budí u batoľaťa hlavne v druhom roku života veľmi silnú reakciu. Táto reakcia je nápadnejšia ako reakcia dojčaťa v podobnej situácii, pretože je i navonok búrlivejšia.
Reakcia na odlúčenie od matky má tri typické štádiá:
- Štádium protestu: Dieťa plače a volá matku. Nieje schopné pochopiť, že by mohla neprísť, že je skutočne opustené.
- Štádium zúfalstva: Dieťa už menej narieka, ale sťahuje sa do seba, odmieta sa s kýmkoľvek baviť, odmieta aj lákavé hračky.
- Štádium odpútania sa od matky: Dieťa sa upne k náhradnej osobe (pokiaľ je nejaká k dispozícii) a jeho správanie sa priblíži normálnemu.
Ak príde matka na návštevu, potom pri lúčení dieťa opäť plače a zdá sa, že mu návšteva psychicky uškodila. Keď však odlúčenie trvá dlhšiu dobu bez prerušenia, potom batoľaťu po návrate domov dlhšie trvá, kým sa obnoví normálny vzťah k matke.
Následky dlhodobého citového chýbania
Aké následky však má dlhodobé citové chýbanie, nedostatok akejkoľvek láskavej starostlivosti? V našej literatúre bol popisovaný prípad chlapcov - dvojčiat, ktorí boli asi v 18 mesiacoch zavretí do malej nevykúrenej komôrky, odkiaľ neboli nikdy vypustení. Psychopatickí rodičia s nimi udržovali len minimálny kontakt, kruto ich bili a zle živili.
V siedmich rokoch boli objavení a odvtedy im bola venovaná maximálna starostlivosť a pozornosť. Ich rozumový a citový vývin bol v siedmich rokoch ťažko oneskorený, avšak v jedenástich rokoch už boli rozumovo priemerní a tiež citové vzťahy, ktoré nadviazali ku svojej pestúnke, boli podľa všetkých prejavov normálne, intenzívne a hlboké.
Inšpirujte sa: Bábätká, ktoré spia s mamou, sú šťastnejšie. Aj iné, v publikácii uvedené príklady, nám dovoľujú - avšak s veľkou opatrnosťou - vysloviť názor, že batoľatá sú, aspoň za určitých okolností, psychicky veľmi odolné. V týchto prípadoch bol snáď citový nedostatok zmiernení vzájomnosťou v malej skupine a vývin bol skôr pozdržaný ako škodlivo usmernený (deti snáď neboli - laicky povedané - účinne „kazené“). To sú však len špekulácie. Je nutné počítať s tým, že tieto deti boli dlhodobo ťažko postihnuté a ak je náprava možná, tak len mimoriadne kvalitnou a odborne vedenou starostlivosťou.
tags: #prinutenie #mat #dieta