Nástup do škôlky je významným míľnikom v živote dieťaťa aj celej rodiny, ktorý môže byť často náročný pre všetky zúčastnené strany. Je to zásadná zmena, na ktorú je potrebné sa zodpovedne a citlivo pripraviť. Niektoré deti môžu pri tejto príležitosti prežívať strach a neistotu, ako sa im podarí zvládnuť čas bez mamy, s ktorou boli doteraz neustále. Otázky ako "Čo tam budem robiť?" či "Kde bude mama?" môžu rezonovať v ich hlavičkách. Je možné, aby rodič zvládol túto situáciu tak, aby dieťa bolo v škôlke spokojné?
Komunikácia ako kľúč k úspechu
Niektoré deti sa do škôlky tešia ešte pred nástupom, láka ich možnosť stretnúť sa s inými deťmi, spoločne sa hrať a zažívať nové veci. Často ide o deti s extrovertnejšou povahou. Na druhej strane spektra sú deti s introvertnejšou povahou, ktoré sú ustráchanejšie a potrebujú dôkladnejšiu prípravu a intenzívnejšiu komunikáciu, napriek tomu, že môžu byť uzatvorenejšie a komunikovať s rodičom menej. V ich prípade je však komunikácia absolútne kľúčová. Rodič musí pochopiť, čo sa v ich mysli odohráva.
Ako pracovať s ustráchaným dieťaťom a pripraviť ho na škôlku
Je úplne prirodzené a v poriadku, ak deti pociťujú strach, obavy alebo plač pred nástupom do škôlky a prejavujú svoje emócie. Pre rodiča môže byť náročné uznať a spracovať detské emócie, najmä ak sami ako deti neboli vedení k ich vyjadrovaniu. Dnešná generácia rodičov často vyrastala v prostredí, kde sa vyjadrovanie emócií nepodporovalo, počúvali vety typu: „Nesmieš plakať. Poslušní chlapci neplačú. Poslušné dievčatko sa nezlostí.“ Láska bola podmienená poslušnosťou, čo viedlo k potláčaniu vlastných emócií. Keď teraz čelia podobným emóciám u svojich detí - či už hnevu, strachu - nedokážu ich adekvátne spracovať. To u nich vyvoláva vnútorný nepokoj a diskomfort, a preto často siahajú po rovnakých vetách, ktoré sami počúvali v detstve. Rodičia sa potom obávajú prejavov dieťaťa, pretože si s nimi nevedia poradiť. Je však dôležité uvedomiť si, že hnev, zlosť či plač sú normálne prejavy toho, čo dieťa cíti. Dieťa tým ventiluje svoje pocity a rodič by s ním o tom mal hovoriť.
Zvládanie „bloku“ zo škôlky po prvých týždňoch
Mnohé deti zvládnu počiatočný nástup do škôlky bez problémov a tešia sa tam. Avšak, po niekoľkých dňoch či týždňoch sa môže objaviť tzv. „blok“ a dieťa odmieta do škôlky chodiť. Môže to byť spôsobené tým, že dieťaťu dôjde, že škôlka je jeho novou realitou a začne sa mu cnieť za časom stráveným s mamou. Alebo mohlo zažiť v škôlke nejakú náročnejšiu situáciu, čo sa prejaví vetami typu: „Ja tam už nejdem!“ V takom prípade sa odporúča komunikovať rešpektujúcim spôsobom. Ak sa rodič učí rešpektujúcej komunikácii priebežne, už od bábätka, má náskok a cíti sa v nej prirodzene.
V situácii, keď dieťa prejavuje odpor, je na mieste vzájomná dohoda. Môžeme sa s deťmi porozprávať o tom, čo potrebujú a zároveň zhodnotiť, čo potrebujeme v danej situácii my ako rodičia. Veľmi dôležité je rozlišovať medzi konkrétnym riešením a reálnou potrebou. Uspokojenie potreby môže mať viacero riešení, alebo naopak, za riešením situácie sa môžu skrývať rôzne potreby. Ak ako riešenie svojej situácie vidíme ísť s priateľmi na večierok, aká je v tom skrytá potreba? Potrebujeme si oddýchnuť od starostlivosti o dieťa, alebo chceme byť v spoločnosti? Ak sa naučíme rozlišovať potreby u seba, budeme ich vedieť lepšie rozlíšiť aj u detí. Ak sa dieťaťa spýtame, čo potrebuje, a ono navrhne riešenie, je potrebné rozlíšiť primárnu potrebu, ktorá sa v jeho návrhu skrýva.
Pocit bezpečia ako základná potreba
Vo väčšine situácií súvisiacich so škôlkou potrebuje dieťa predovšetkým pocit bezpečia, aby si ho mohlo opäť vybudovať. Zažíva mnoho nových situácií, učí sa novým schopnostiam a musí sa „prežiť“ vo veľkom kolektíve bez rodiča. Najčastejšou potrebou, ktorú deti v tejto situácii potrebujú naplniť, je práve pocit bezpečia. Ak si to ako rodič zjednodušíme, riešením nie je vziať dieťa zo škôlky, ale uspokojiť jeho potrebu bezpečia inak, keď s ním trávime čas.
Zdieľanie emócií, nie prenos strachu
Je úplne v poriadku, ak rodičia svoje pocity odkomunikujú dieťaťu. Je prirodzené, že majú strach, najmä keď matka cíti, že svoje dieťa stráca. Dôležité je však svoj strach pomenovať, priznať si ho a tým ho oddeliť od pocitov dieťaťa. Ak sa strach rodiča preleje do pocitov dieťaťa, vzniká náročná a neprehľadná situácia. Dieťa to cíti a rodič si môže nesprávne interpretovať to, čo dieťa prežíva. Strach, ktorý je v nás, potom vidíme aj v prejavoch dieťaťa, často zbytočne. Ak sa na nás citlivé dieťa rozľútostene pozrie, mylne si ten pohľad môžeme interpretovať ako strach, len preto, že sa sami veľmi bojíme. Hlavnou zásadou je vedieť odlíšiť vlastný strach. Keď to rodič zvládne, môže o tom s dieťaťom komunikovať.
Kedy dieťa ešte nie je pripravené na škôlku?
Ak vidíme, že dieťa ešte na škôlku nedozrelo, je vhodné, ak má rodič takú možnosť, nástup odložiť. Ako to rozpoznať? Dieťa napríklad častejšie plače aj po mnohých týždňoch, objavujú sa u neho príznaky, ktoré na prvý pohľad nesúvisia, no opak je pravdou: poruchy spánku, nočné budenie, pocikávanie, zvýšená potreba kontaktu s matkou, návrat do postele rodičov a podobne. Samozrejme, existujú rodiny, ktoré nemajú možnosť voľby a dieťa musí do škôlky nastúpiť. V takom prípade je dôležité zvoliť najlepšiu možnú cestu, ako nástup do škôlky napokon zvládnuť.
Príprava na úspešný štart: Rituály a komunikácia
Základom úspechu je dôsledná príprava. Ako rodina by ste sa mali na nástup dieťaťa do škôlky pripravovať s radosťou. Nástup dieťaťa do škôlky môžeme pozitívne ovplyvniť z oboch strán - dieťaťa aj rodiča - vytvorením špecifického rituálu nástupu. Tento rituál by mal mať dve fázy:Oslava všetkého, čo sme zažili, a sprítomnenie odvážnych chvíľ v živote dieťaťa. Vďaka tomuto rituálu si môžeme uvedomiť dôležitý prechodový míľnik v našom vzťahu s dieťaťom a spoločne osláviť čas, ktorý sme vzájomne strávili. Môžete si prezerať spoločné fotografie, spomínať na momenty a zvýrazniť chvíle, kedy dieťa niečo zažilo, prekonalo sa alebo bolo veľmi odvážne.
Druhou fázou rituálu je moment, kedy je dieťa pripravené ísť ďalej a púšťame ho s dôverou zo svojho náručia. Vieme, že to zvládne, ale stále sme preň bezpečný prístav, kam sa môže vrátiť. Vhodné je dať dieťatku nejaký darček na cestu, napísať mu list alebo nakresliť obrázok.
Výber škôlky a skúška odlúčenia
Výber materskej školy je kľúčovým momentom, ako pozitívne ovplyvniť nástup do škôlky. Ak máte možnosť výberu, nie je nevyhnutné vybrať tú najbližšiu alebo tú, ktorá vyhovuje vašej kamarátke. Pred rozhodnutím si škôlku navštívte, pýtajte sa, sledujte, zisťujte možnosti adaptačného programu a nebojte sa predložiť svoje návrhy riaditeľke či učiteľkám. Ak dieťa nie je zvyknuté byť určitý čas bez vás, počas prázdnin alebo pred nástupom do škôlky, je vhodný čas skúsiť ho dať napríklad na niekoľko dní k starým rodičom. Ak dieťa nebolo nikdy bez matky na viac dní, bude to pre neho náročnejšie.
Rozprávajte sa s dieťaťom a venujte mu pozornosť
Prvé dni v škôlke by sa mali niesť predovšetkým v duchu komunikácie. Rozprávajte sa s dieťaťom jeho jazykom, primerane jeho veku. Ak odmieta ísť do škôlky, vysvetľujte mu, čo ho tam čaká a na čo sa môže tešiť. Pýtajte sa, čo potrebuje - niekedy aj malá drobnosť ako plyšák alebo obľúbené tričko môže dieťaťu zdvihnúť náladu a podporiť ho na ceste do škôlky. Po návrate zo škôlky sa snažte s dieťaťom tráviť čo najviac spoločných chvíľ, najmä v prvých mesiacoch. Nenechávajte ho v škôlke zbytočne dlho, aby adaptácia prebiehala postupne. Ak vám to pracovné povinnosti umožňujú, snažte sa skrátiť čas v škôlke. Víkendy a popoludnia trávte s dieťaťom, vymyslite program, ktorý ho baví.
Čomu sa vyvarovať pri nástupe do škôlky?
Najhoršou cestou je nútiť dieťa ísť do škôlky v zhone, bez príprav a v strese, s využitím nátlaku typu: „Odteraz to takto je a hotovo. Mňa to nezaujíma, to zvládneš.“ Týmto prístupom dostávate seba aj dieťa do zbytočného stresu. Ignorovanie potrieb dieťaťa nevedie k ich zmiznutiu. Prístup, kedy ignorujeme plač a emócie dieťaťa s myšlienkou, že to pár týždňov pretrpíme, nie je správny. Dieťa síce po pár týždňoch plakať prestane, ale vnútorne si to nesie ďalej ako veľkú zradu.
Zlá adaptácia nie je chyba rodiča
Nemôžeme vopred vedieť, ako bude naše dieťa na škôlku reagovať, a preto nie sú na mieste výčitky, že sme niečo zanedbali alebo ako rodičia zlyhali.
Ranné rozlúčenie: Kľúč k pokojnejšiemu dňu
Spôsob, akým prebieha rozlúčenie s dieťaťom pred vstupom do triedy, ovplyvňuje celý ranný priebeh. Ak doma prevláda stres a napätie, všetko sa kumuluje a cíti to aj dieťa. Ak sa u vás tieto pocity objavia, zastavte sa, predýchajte, upokojte sa a dieťa sa pridá. Je na zváženie, či by nepomohlo, ak by ste sa s dieťaťom rozlúčili doma a do škôlky ho odviedol niekto iný, čo by mohlo uľahčiť emotívny proces lúčenia v škôlke.
Počas lúčenia, či už doma alebo v škôlke, musí dieťa cítiť sebadôveru, aby mohlo vykročiť vpred s odvahou. Ak je dieťa plačlivé a rozlúčenie je veľmi emotívne, môže pomôcť malé tajomstvo, súkromné tajné rozlúčenie, ktoré si doma dohodnete. Napríklad, môžete dieťaťu popísať, že vaše srdiečka sú spojené neviditeľným „špagátikom“ lásky. Aj keď spolu nie ste, stále ste týmto špagátikom prepojení. Môžete si to vyskúšať doma: chytíte sa za srdiečka a jeden odíde do druhej miestnosti. Dieťa cíti toto prepojenie. Takto sa formou hry pripravíte na to, čo bude neskôr v škôlke. Pri lúčení si pripomínate, že ste previazaní láskou a že si preňho o chvíľu prídete. Aj keď dieťa pri rozlúčke plače, vie, že si preňho prídete, a je to v poriadku. Je to malý rituál, ktorý mu môže pomôcť ráno odísť.
Rýchly odchod a podpora
Existujú rodičia, ktorí nemajú inú možnosť a dieťa do škôlky jednoducho musí chodiť. Ak k nim patríte, snažte sa tráviť s dieťaťom čas aspoň po práci, podporovať ho a nájsť si čas na lúčiací rituál. Ak je dieťa plačlivé a lúčenie je emotívne, niekedy naozaj pomáha, ak všetko prebehne rýchlo, bez dlhého lúčenia. Dieťa síce s plačom odchádza, ale vy viete, že sa po chvíli upokojí a bude sa hrať. Je dôležité sledovať reakcie svojho dieťaťa a to, čo potrebuje.
Rozhovor s Luciou Harnošovou, lektorkou kontaktného rodičovstva, ponúka hlbší pohľad na prípravu a zvládanie nástupu dieťaťa do škôlky.
tags: #priprava #do #ms #na #temu #mame