„Jedna z vecí, na ktorú môžete staviť aj svoj krk, je to, že prvorodená a druhorodená ratolesť budú odlišné,“ hovorí psychológ Kevin Leman, ktorý študuje vplyv poradia narodenia na človeka už od roku 1967. Ako je možné, že spoločenský a vtipný človek má rovnaké gény ako samotár štítiaci sa ostatných? Pýtate sa, prečo platí táto rovnica. Naopak, pri druhom dieťati sa už rodičia zvyčajne nesnažia o takú dokonalosť ako pri prvom vzhľadom na získané skúsenosti. Tiež sú k nemu obvykle menej pozorní, lebo o ich záujem bojujú dve deti a pravdepodobne sú menej ochotní impulzívne vytočiť číslo prvej pomoci vždy, keď sa dieťa udrie a tečie mu krv.
Prvorodené dieťa sa istý čas vyhrieva v pozornosti rodičov, čo vysvetľuje, prečo niekedy pôsobí ako mini-dospelý. Prvorodený potomok je usilovný a chce byť vo všetkom, čo robí, najlepší. Prvorodené dieťa je obvykle opatrné a dáva prednosť spoločnosti dospelých alebo mladších detí než rovesníkom. Má silný cit pre štedrosť, je asertívne a rovnako ako jedináčikovia má vyššie IQ. Po narodení súrodenca prestáva byť stredobodom pozornosti, na čo reaguje buď vyšším úsilím o udržanie svojho postavenia alebo ho druhorodené dieťa zosadí z jeho pozície a výsledkom môže byť komplex menejcennosti.
Druhorodené dieťa sa stáva súčasťou rodiny, v ktorej už je súrodenec. Z výsledkov viacerých výskumov vyplýva, že v rodinách s dvomi deťmi sú ich vlastnosti a záujmy najčastejšie rozdielne. Menej často sa stáva, že druhorodený potomok prvého napodobňuje. Druhorodené dieťa sa často snaží nájsť oblasť, v ktorej by mohlo prekonať staršieho súrodenca. Je nútené o svoju pozíciu v rodine bojovať. V prípade druhorodenej ratolesti je potrebné brať ohľad aj na pohlavie. Ak je prvorodeným dieťaťom chlapec a druhým dievča, môžu uňho prevažovať charakteristické vlastnosti provorodenca, lebo aj keď je technicky druhorodené, je prvou ratolesťou ženského pohlavia.
Prostredné dieťa sa často cíti odstrčené a hľadá svoje postavenie. „Nie som najstarší a nie som ani najmladší. Pri prostrednom dieťati sa pripravte na to, že vždy bude do istej miery odporovať a priečiť sa rozkazom. Nemá rado, keď mu niekto hovorí, čo má a čo nemá robiť. Tým, že má staršieho aj mladšieho súrodenca, nemá privilegovanú pozíciu najstaršieho ani najmladšieho a cíti sa utláčané. Prostredné deti majú veľmi silný cit pre spravodlivosť. Sú výbornými vyjednávačmi a dokážu robiť kompromisy.
Najmladšie dieťa urobí všetko pre to, aby získalo pozornosť. Ak treba, hodí sa o zem, havaruje s bicyklom do stromu alebo bude predstierať omdletie, len aby strhlo pohľady. To, že je prirodzene maznáčikom rodičov, vie využiť vo svoj prospech a dokáže ľudí okolo seba manipulovať. Najmladšie dieťa býva niekedy lenivé a málo ambiciózne. Obľubuje nekomplikované, jednoduché riešenia a nepotrpí si na životné istoty.
Jedináčik je výrazne orientovaný na výkon a na seba. Jedináčik radšej prijíma ako dáva. Nedokáže sa deliť a zaujíma sa viac o seba ako o iných. Je individualista. Tento web používa súbory cookie. Ďalším prechádzaním tohto webu vyjadrujete súhlas s ich používaním.
Prečo by to vlastne malo mať vplyv? Veď ako súrodenci sme vyrastali v tej istej rodine, mali tých istých rodičov (väčšinou) a žili v rovnakom prostredí. Samozrejme, každý príbeh je jedinečný a to čo zaznie nemusí platiť v 100% prípadoch, no sú isté fenomény, ktoré sa oveľa častejšie vyskytujú napr. u jedináčikov, prvorodených, benjamínov či stredných detí. Keď ich uzrieme môže nám to mnohé z nášho prežívania osvetliť a vieme mať so sebou bližší a empatickejší vzťah.
Úvod do problematiky súrodeneckých konštelácií
Daniela Čechová, odborníčka na súrodenecké konštelácie, zdôrazňuje, že poradie narodenia ovplyvňuje osobnosť dieťaťa, pričom kľúčovým faktorom je vek, v ktorom dieťa dostane súrodenca, alebo či vôbec súrodenca má. Hranica piateho roku života je dôležitá, pretože v tomto období sa buduje osobnosť, charakter, emocionalita a spôsob, akým dieťa pristupuje k svetu. Rodičia by mali poradie v rodine zohľadňovať pri výchove.
Charakteristika prvorodeného dieťaťa
Prvorodené dieťa má mnoho spoločného s jedináčikom, pretože obaja boli istý čas sami a mali exkluzívnu pozornosť rodičov. Výskumy potvrdzujú, že prvé dieťa je skutočne zodpovednejšie, svedomitejšie a práve kvôli svojej dravosti aj v živote úspešnejšie. Prvorodené deti majú skutočne tendenciu byť viac zodpovední a držať sa pravidiel, ako ich mladší súrodenci. Je na nich kladený obrovský dôraz.
Výchova prvorodených: Príkazy, zákazy a zodpovednosť. Rodičia pri prvom dieťati uplatňujú najviac príkazov a zákazov a zavádzajú veľa pravidiel. Dôsledkom tohto prístupu je, že prvé deti bývajú zodpovedné. Prvorodené deti sa stávajú dobrými vodcami, ktorí vedia viesť aj mladších súrodencov, preto sa uplatňujú v povolaniach ako učitelia, lekári. Prvé deti bývajú konformné a konzervatívne, majú rady systém, tradíciu a poriadok. Zakladajú si na svojej špeciálnej pozícii a zle znášajú kritiku.
Ambície rodičov a učenie sa výchove. Keď rodičia pri prvom dieťati vyberajú školu, ešte si nie sú takí istí, väčšinou trvajú na zodpovednom výbere. Pri prvorodenom si rodičia ešte napĺňajú aj vlastné ambície a učia sa, čo funguje a čo nie. Pri každom ďalšom dieťati sú uvoľnenejší a súrodenci tak len profitujú z toho prvorodeného.
Ťažoba prvorodeného: Pocity neuznania a nespravodlivosti. Prvé deti sa často cítia byť neuznané, lebo všetky výhody, ktoré si ony museli tvrdo odpracovať, dostanú už ďalšie deti akoby zadarmo. Môže ísť o malé výhody, napríklad že je mu umožnené ísť spať o pätnásť minút neskôr než mladšie dieťa. Aj pri dospievaní, keď sa museli vrátiť domov skoro z diskotéky, pričom ich súrodenci už žili podľa voľnejších pravidiel. Tí starší tak vyšliapu mladším cestičku.
Prvorodené dieťa ako rodič: Vysoké nároky a perfekcionizmus. Pokiaľ sa prvorodený stáva rodičom, na deti má vysoké nároky. Vedie ich k tomu, aby sa snažili ako najlepšie vedia a uspeli. Obyčajne musí mať všetko pod kontrolou a to vrátane výchovy detí. Pretože sa prvorodení starali o deti (súrodencov) v podstate celý život, vedia ako si zjednať autoritu a nastaviť poriadok - bývajú prísni.
Výchova a príchod súrodenca. Staršieho súrodenca treba pripraviť na príchod súrodenca. Je normálne, že príde žiarlivosť, ale má sa to vyriešiť v detstve. Keď sa to vyrieši, súrodenci sa naučia spolupracovať. Po narodení druhého dieťaťa je potrebné viac pozornosti venovať staršiemu. Keď má už viac ako tri roky, nech ho dajú do škôlky ešte pred príchodom súrodenca. Inak si to môže dieťa spojiť s tým, že je nahradené súrodencom. A opäť treba dieťa zapojiť aj do starostlivosti o mladšieho. Povedať mu, poď mi pomôcť, hoci to vôbec nie je jednoduché.
Druhorodené dieťa: Rebel a pozorovateľ
Druhorodený býva opakom prvorodeného. Niekedy sa snažia toho prvého aj dobehnúť. Občas sa im to aj podarí, a ak nie, tak sa vzdávajú a nachádzajú si oblasť, kde sú tiež dôležití. Druhorodení majú veľa kamarátov, sú spoločenskejší.
Najmladšie dieťa: Miláčik a manipulátor. Najmladšie dieťa je vždy zlaté, má však aj tendenciu stať sa ľahko lenivým. Posledné deti sú rozmaznávané, bývajú rozosmiate a často používajú manipuláciu, aby dosiahli svoje ciele.
Jedináčik: Stredobod pozornosti. Jedináčik sa rodí do konštelácie 100%-ného záujmu. V rodinnej dynamike je jediné dieťa, ku ktorému sa rodičia vzťahujú, a jediné, na ktoré smerujú nároky. Musí sa učiť deliť so širšou spoločnosťou a často býva preťažený vysokými očakávaniami.
Vplyv na dospelosť: Sebavedomie a osamelosť
Nedávno som čítala výskum o jedináčikoch, ktorý hovoril o výhode, že tieto deti majú veľa sebavedomia, lebo sa nemusela deliť o pozornosť a lásku. V práci majú výhodu, že vedia urobiť veci rýchlo a výborne. Na druhej strane vedia byť veľmi osamelí a nevedia pracovať v tíme.
Rôzne poradie a jeho dynamika
Alfred Adler konštatoval, že každé poradie narodenia disponuje určitými charakteristickými znakmi. Prvorodené dieťa je často viac zodpovedné, primerane úzkostné a má tendenciu stať sa lídrom. Prostredné dieťa býva často samostatné a mierotvorné, najmladšie dieťa zase býva kreatívne, empatické a s potrebou veľkej slobody. Jedináčik býva orientovaný na výkon a seba-samostatnosť, pričom si často vypracuje výnimočné komunikačné a sociálne zručnosti.
Výskumy a kontroverzie: Adlerovu teóriu niektoré štúdie spochybňujú, no mnohé modely poradia narodenia zostávajú užitočné pre pochopenie rodinnej dynamiky a výchovy. Dôležité je uvedomiť, že väčšina charakteristík je všeobecná a nemusia platiť pre každé dieťa či rodinu. Vplyv prostredia, výchovy a individuálnych skúseností je tiež významný.
Praktické rady pre rodičov
- Deti treba naučiť spolupracovať a fungovať v rodine. Je to laboratórium, kde sa učíme pôsobiť v spoločnosti a robiť chyby.
- Pozornosť a spravodlivosť: každému dieťaťu nájsť špeciálne miesto a vyhnúť sa preháňaniu porovnávania.
- Kvalitný čas a individuálna pozornosť: pravidelné jednotlivé stretnutia s každým dieťaťom posilňujú vzťahy a pocit hodnoty.
- Výchovný štýl by mal zohľadňovať poradie narodenia a minimalizovať projekciu minulých očakávaní na staršie deti.
- Podpora a empatia vo vzťahu s mladšími aj staršími súrodencami, aby sa naučili spolupracovať a vzájomne sa rešpektovať.
Záver bez rozdelenia na klasické sekcie
Poradie narodenia ovplyvňuje objektivitu aj subjektivitu v výchove a formovaní vzťahov. Aj keď existujú všeobecné modely, je dôležité prispôsobiť prístup konkrétnej rodine a jednotlivým deťom. O tom, čo všetko môže mať vplyv na formovanie osobnosti a jej vzťahov, svedčí aj široká paleta príkladov z literatúry a praktických skúseností odborníkov.
tags: #prvorodene #dieta #rossa