Naše deti nás učia mnohému. Zdravá strava je jednou z tých vecí. Čím viac si dokážeme osvojiť zásady zdravej stravy, tým menej problémov nás v budúcnosti čaká. Ľudské telo reaguje na úpravu stravy relatívne rýchlo.
Kľúčové zásady zdravej stravy
Pri zostavovaní jedálnička pre ľudí s Downovým syndrómom je dôležité zamerať sa na niekoľko kľúčových oblastí:
1. Preferovanie bio potravín a vyhýbanie sa chemikáliám
Posledné desaťročia vidíme nárast alergií, autoimunitných problémov a potravinových intolerancií. Chemikálie, ktoré sú všade naokolo a vo všetkom, pôsobia ako tzv. haptény - malé jedovaté látky, ktoré sa naviažu na bielkovinu či lipopolysacharid potraviny alebo ľudského tkaniva (napríklad črevnej sliznice) a vyvolávajú imunitnú reakciu. Diagnostika nie je jednoduchá, pretože ciest imunitnej reakcie je viacero. Imunologické problémy sa nedajú zúžiť len na alergiu (rýchla hypersenzitivita a zvýšené IgE protilátky) a celiakiu. Poznáme aj oneskorenú hypersenzitivitu, ktorá má odlišný mechanizmus, ďalej ochorenie z imunokomplexov - ktoré môže spôsobiť chronický zápal kdekoľvek v tele. Ako haptény v potrave môžu pôsobiť konzervanty, stabilizátory, iné prídavné chemikálie. Potravinová intolerancia (netoleruje potravinu) - znamená, že potravinu nevie stráviť, napríklad laktózu alebo lepok. Potravinová senzitivita (precitlivelosť) znamená, že vzniká nechcená imunitná reakcia. „Syndróm priepustného čreva“ je dnes civilizačné ochorenie, kedy sa v dôsledku poškodenia črevnej bariéry dostávajú do vnútra organizmu toxíny, makromolekuly, vírusy a baktérie z čreva. Tieto sa dostávajú do krvi a spúšťajú imunitnú odpoveď, napríklad alergie, autoimunitné ochorenia, chronickú únavu, bolesti svalov a kĺbov. Príčinami býva nielen nevhodná strava, ale aj zneužívanie liekov. Téma je komplikovaná, riešenie je jednoduché. 1. Preferovanie bio potravín, výrobkov a kozmetiky.
2. Vyhýbanie sa pšeničnému lepku a obmedzenie mliečnych výrobkov
Vzhľadom na tendenciu ľudí s DS k nadváhe je vhodné sa týmto potravinám vyhnúť čo najviac. Mliečne výrobky, ako tvaroh, syry, biely jogurt a zakysnuté mliečne výrobky v bio kvalite sú vhodné len pre deti, teda v období rastu, pokiaľ sú zdravé a nemajú hlieny. Podľa tradičnej medicíny pšenica a mlieko najviac zahlieňujú, pričom nadváha je považovaná za hlien. Potravinová intolerancia a senzitivita sa týka najviac týchto potravín, pričom pri mlieku nejde o laktózu, ale o mliečnu bielkovinu kazeín. Ukazuje sa, že u detí a ľudí s DS sa častejšie vyskytuje aj celiakia aj potravinová senzitivita. Okrem toho lepok (glutén) pôsobí aj ako neurotoxín a spôsobuje viaceré neurologické problémy (znížený výkon mozgu, ADHD, bolesti hlavy…). Lepok je názov pre súbor proteínov rôznej štruktúry v obilnine. Iný lepok je v raži, iný lepok v ovse, iný lepok je v pšenici letnej, iný v špalde a iný lepok v starých druhoch pšenice. Bezlepkové obilniny sú napríklad ryža, pšeno, pohánka, quinoa, non GMO kukurica. Tieto preferujeme. Staré odrody pšenice, jednozrnka, dvojzrnka, kamut a pšenica tvrdá (semolina) nespôsobujú také zdravotné problémy ako moderná pšenica, preto pokiaľ vaše dieťa nemá priamo celiakiu, môžete tieto skúsiť zaradiť do jedálnička. Rozhodne sú zdravšou alternatívou bežnej pšenice. Dvojzrnka má navyše vysoký obsah zinku, potrebného pre bunkové delenie, obnovu slizníc, kože, nervový systém a kontrolu zápalu. Celozrnná obilnina v BIO kvalite je základ zdravej stravy a najrýchlejší zdroj energie. Celozrnná znamená, že dôležité živiny neboli pred mletím zrna odstránené ako otruby. Najvhodnejšie sú obilné kaše. Chlieb je najlepší, keď si ho doma upečiete z kvasu. 2. Vyhýbanie sa pšeničnému lepku. Obmedzenie mliečnych výrobkov.
3. Dôležitosť nenasýtených mastných kyselín
Nenasýtené mastné kyseliny sú dôležitou zložkou tukov v potrave pre správne fungovanie nervového systému, imunity a ďalších funkcií. Vo všeobecnosti nám chýbajú 3-omega, kvôli konzumácii výrobkov zo zvierat z veľkochovov. Vhodné je pridávanie 1 polievkovej lyžice kvalitného oleja do každého jedla, napr. olivového, ľanového alebo orechového. Tuk v potrave spôsobí vylúčenie žlče, a tým upravuje trávenie. Žlčové kyseliny pôsobia proti zápche i zápalu čreva. 3. Nenasýtené mastné kyseliny sú dôležitou zložkou tukov v potrave pre správne fungovanie nervového systému, imunity a ďalších funkcií.
4. Obmedzenie cukrov
Stolový cukor (sacharóza) a fruktózo-glukózový cukor nie sú vhodné vôbec. Sú vo všetkých sladených nápojoch a sladkostiach. Nezdravé sacharidy majú súvis s množstvom zdravotných problémov: nadváha, diabetes 2. typu, ADHD, histamínová intolerancia, premnoženie kvasiniek a chronický zápal. Miesto toho použite zdravšie náhrady cukru - med, slady, melasy a ovocné šťavy, napr. 4. Stolový cukor (sacharóza) a fruktózo-glukózový cukor nie sú vhodné vôbec.
5. Význam zeleniny
Zelenina je dôležitou súčasťou stravy. Vôbec nevadí, že deti s DS odmietajú jesť surovú zeleninu. Pre trávenie je lepšie ju tepelne upraviť, krátkodobo (5-10 min), aby si zachovala cenné látky - vitamíny a antioxidanty. 5. Zelenina je dôležitou súčasťou stravy.
6. Primeraný príjem bielkovín
Bielkoviny sú nevyhnutnou súčasťou stravy (mäso, ryby, strukoviny, vajcia). V strave ich však nesmie byť príliš veľa, lebo zbytočne zaťažujú metabolizmus a vylučovanie. U ľudí s DS toto platí dvojnásobne a navyše často trpia vysokou hladinou kyseliny močovej v krvi. Na množstvo bielkovín v strave sú rôzne názory. 6. Bielkoviny sú nevyhnutnou súčasťou stravy.
7. Dôležitosť pitného režimu
Pitný režim - nie je nič lepšie ako čistá voda. Nenahradí ju ani minerálka, ani čaj a ani sladený nápoj. Koľko má človek vypiť? 0,03 x hmotnosť. Dospelý minimálne 1,5 litra. U detí treba tekutín viac. Pitie vody je dobrým liekom a prevenciou mnohých zdravotných problémov: bolesti žalúdka, zápaly močových ciest, vysoká kyselina močová, vysoký krvný tlak, alergie, artróza, únava a ďalšie. Jedlo môže fungovať ako liek i ako jed. 7. Pitný režim - nie je nič lepšie ako čistá voda.
Osobné skúsenosti a príbehy
Príbeh Marcela, ktorý trpel silnou intoleranciou na pšenicu, lepok a mlieko, ukazuje, aký vplyv môže mať úprava stravy na zdravie. Po zistení intolerancií a následnej zmene jedálnička, vrátane prechodu na bio potraviny a staré odrody pšenice, sa jeho zdravotný stav výrazne zlepšil. Dnes je zdravší ako jeho rovesníci.
„Pre nás bola veľkou oporou detská lekárka Jana Kaprinayová, ktorá má staršieho Dávidka s DS. Mala veľmi podporný a citlivý prístup. S pokorou uznávala, že medicína mnoho vie, ale aj nevie, najmä o deťoch s DS a podporovala nás v zmene stravy. Pretože „klinický obraz je dôležitejší než laboratórne výsledky“, povedala. A pokiaľ úprava stravy funguje, treba sa toho držať.“
Vznik projektu Prazrnko, ktorý sa zameriava na pestovanie prastarej pšenice dvojzrnky, bol motivovaný práve potrebou nájsť vhodné a bezpečné potraviny pre deti s intoleranciami.
Downov syndróm: Viac ako len diagnóza
Je dôležité si uvedomiť, že ľudia s Downovým syndrómom sú jedinečné osobnosti s vlastnými emóciami, túžbami a schopnosťami. Aj keď sa môžu na prvý pohľad zdať podobní, každý jedinec je iný. Sú láskaví, pravdovravní a nepoznajú závisť. Dokážu prežívať radosť aj smútok intenzívne a budovať plnohodnotné vzťahy.
Spoločnosť a inklúzia
Svetový deň Downovho syndrómu, ktorý pripadá na 21. marca, nám pripomína, že byť odlišný je normálne. Kampaň #PonozkovaVyzva a posolstvo "S nami, nie pre nás" poukazujú na potrebu zapojenia organizácií zastupujúcich ľudí s Downovým syndrómom do rozhodovacích procesov. Cieľom je napĺňať Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, aby mal každý možnosť sa slobodne rozhodnúť.
Vzdelávanie a podpora
Výchova dieťaťa s Downovým syndrómom si vyžaduje špeciálny prístup, ale aj lásku a stimuláciu. Je dôležité povzbudzovať dieťa v učení sa nových zručností a schopností, dovoliť mu robiť to, čo samo dokáže, a nestavajme mu príliš veľa prekážok. Komunikácia s odborníkmi a spájanie sa s inými rodičmi sú kľúčové pre zvládnutie výziev.
Mýty a fakty o Downovom syndróme
Existuje mnoho mýtov o Downovom syndróme, napríklad že sa rodí len starším matkám, alebo že sú to ťažko postihnuté deti, ktoré sa nedokážu učiť. Pravdou je, že 80% detí s DS sa narodí matkám pod 35 rokov a tieto deti sú schopné učiť sa a integrovať sa do spoločnosti.
I děti s Downovým syndromem potřebují rodinu
Napriek tomu, že medicína pokročila a dožitý vek ľudí s Downovým syndrómom sa výrazne zvýšil, stále existujú výzvy v oblasti vzdelávania, zamestnávania a sociálnej inklúzie. Je nevyhnutné pokračovať vo výskume a zvyšovať povedomie o tejto diagnóze, aby sa vytvorilo prostredie, kde budú mať všetci ľudia s Downovým syndrómom možnosť naplno rozvinúť svoj potenciál.
tags: #dieta #ludi #s #downovym #syndromom