PhDr. Dieťa má prirodzené a spontánne inštinkty, s ktorými sa narodí. Tie v ňom môžu potlačiť ako prví rodičia a neskôr sociálne prostredie v ktorom vyrastá. A to necitlivou alebo neakceptujúcou výchovou. Stáva sa to hlavne vtedy, ak rodič vedome alebo aj nevedome nerešpektuje základné fyziologické a psychické potreby svojho dieťaťa. Výchova tak môže byť pre dieťa neempatická, autoritatívna alebo až mocenská. Ak sa dieťa necíti prijímané, necíti sa byť v bezpečí, nie je akceptované také aké je a podporované rodičmi v jeho autonómii a v individualite, môže sa cítiť nemilované alebo aj nechcené.
Toto najcitlivejšie obdobie pre vznik psychotraumatického zranenia začína počatím a trvá minimálne do obdobia 6. roku života dieťaťa. U dieťaťa tak ľahko môže dôjsť k zraneniu, ktoré podporí vznik psychotraumy, ak sa traumatizácia často opakuje a trvá dlhšie obdobie. Deti bežne nevydržia sedieť dlho a začnú sa otáčať, neskôr poskakovať. Pohybom sa zbavujú nahromadeného vnútorného napätia, čím sa uvoľnia ich svaly a kosti. Spontánny pohyb je častokrát z výchovného hľadiska nie vždy žiadúci. Preto musíme svoje deti výchovne usmerňovať, aby si neublížili.
Ak však dieťa usmerňujeme prevažne príkazmi či zákazmi, bez vysvetlenia a tolerancie jeho pocitov hnevu, smútku alebo bezmocnosti, ktorú vzhľadom k jeho veku nevie vedome regulovať, môžeme u neho podporiť traumatizáciu a potlačiť jeho prirodzené sebavyjadrenie. Potlačenie emócií sa neskôr obráti proti dieťaťu tak, že sa naučí autoritám prispôsobovať a podriadiť sa na úkor seba. Bude menej priebojné a nebude si veriť. Ak naopak dieťaťu pri každom hneve a vzdore vyhovieme, naučí sa svoj hnev kompenzovať a vynúti si mocou to, čo potrebuje. Niekedy je veľmi ťažké nájsť správnu mieru a rovnováhu medzi bezpodmienečnou akceptáciou dieťaťa a stavaním hraníc.
Tie by mali byť síce pevné, no s dostatočným citom. S rešpektom a akceptáciou prežívaného smútku, či hnevu dieťaťa, ktoré prežíva vtedy, ak niečo čo si veľmi želá, nedosiahne. Rodič mu to preto potrebuje dostatočne vysvetliť. Napríklad ak povie: “ Viem, že sa hneváš, no nemôžeš ísť cez cestu sám. Ešte si malý, ublížil by si si. Keď budeš väčší, budeš chodiť aj sám.”
Na záver môžeme dodať, že všetky naše potlačené emócie a vnútorné nahromadené napätia, konflikty, ale aj kompenzačné mechanizmy sa neskôr manifestujú v držaní nášho tela alebo prejavom bolesti určitej časti (segmentu) tela. Tento odborný blog napísala PhDr. Klinická psychologička a psychoterapeutka (psychoterapia zameraná na telo - Biodynamická terapeutická škola).
Vo svojom prístupe vníma človeka ako celok jeho tela a duše. Vychádza z princípov a terapeutických postupov podľa biodynamickej psychológie a psychoterapie zameranej na telo. Dieťa i dospievajúci je z psychologického hľadiska v mnohom iný ako dospelý človek - vo svojom úsudku, v zrelosti, ne/závislosti, či sebadôvere; prejavuje zvyčajne väčšiu mieru sugestibility, dôverčivosti, ovplyvniteľnosti psychologickými prostriedkami.
Nevyplýva to len z jeho reálnych fyzických a psychických možností daných stupňom individuálneho vývinu, ale aj z konkrétnych spoločenských očakávaní a z existencie systému medziľudských vzťahov v rámci jeho sociálneho prostredia, neraz rôznym spôsobom narušeného alebo deformovaného, v ktorých sa zvyčajne prejavuje silná alebo úplná závislosť maloletého od dospelých osôb, najmä od rodičov (rodiča).
Pri voľbe konkrétnych psychologických diagnostických alebo terapeutických techník je potrebné zvážiť nevyhnutnosť ich použitia, emočnú záťaž, náročnosť voči aktuálnym možnostiam dieťaťa. Okrem známych etických princípov psychodiagnostickej a psychoterapeutickej praxe by mal každý detský psychológ dôkladne poznať a aplikovať aj princípy Deklarácie práv dieťaťa, vyhlásenej OSN. Uplatnenie tejto zásady v psychodiagnostike a psychoterapii detí a mládeže do istej miery komplikuje závislosť dieťaťa na rodičoch, ktorí sú za neho právne i finančne zodpovední.
Informácie získané od dieťaťa v priebehu liečby sa teda často dostanú priamo k rodičom. V mnohých prípadoch sa ospravedlnenie tohto postupu odvoláva na rešpektovanie najlepšieho záujmu dieťaťa. Strata dôvery detského pacienta však môže vážne narušiť alebo aj celkom znemožniť ďalšiu spoluprácu a úspech plánovaného terapeutického postupu. Terapeut by však mal dieťa, zvlášť adolescenta, uistiť o profesionálnom zachovávaní dôvernosti informácií, aby mohla nastať otvorená komunikácia.
Starostlivý dohovor s detským pacientom o dôvernosti informácií zabezpečuje dôveryhodný a otvorený vzťah s dieťaťom. Je dôležité vysvetliť zásadu mlčanlivosti v takom zmysle, že len tie informácie je možné odhaliť alebo konfrontovať s rodičom, ktoré dieťa odhaliť alebo konfrontovať chce. Vo všetkých ostatných oblastiach sa má zachovať mlčanlivosť. Výnimkou je prípad, ak sa odhalí informácia o jasne hroziacom nebezpečenstve pre určitú osobu alebo spoločnosť.
Riešenie konfliktov
VZORNE naliehavosť a spolupráca s dieťaťom počas vyšetrenia sú dôležité. Dieťa má byť primerane svojím rozumovým schopnostiam informované o všetkých podstatných aspektoch budúceho terapeutického vzťahu, t.j. o tých, ktoré by mohli ovplyvniť jeho rozhodnutie o tom, či chce do neho vstúpiť alebo nie. Ak chceme dôsledne rešpektovať práva dieťaťa, nestačí informovať len rodičov - primerane informované musí byť aj dieťa. Táto rovnocennosť prináša potrebné posilnenie vzťahu dôvery medzi dieťaťom a terapeutom.
Ukázalo sa veľmi vhodným informovať dieťa najprv individuálne - a potom znovu v prítomnosti rodičov. Napriek dodržaniu spomínaných princípov sa však môže stať, že dieťa nechce spolupracovať, odmieta navrhnutú terapiu. Čo teda rešpektovať? Možno porušiť právo rodičov na vyhľadanie pomoci pre svoje dieťa zo strany dieťaťa?
Psychológ je eticky viazaný pravidlom vždy hľadať a rešpektovať najlepší záujem dieťaťa. Zároveň však jeho činnosť viac alebo menej predstavuje aj záujem rodiča, ktorý má legálnu zodpovednosť za dobro svojho dieťaťa. V krajných prípadoch sa odporúča zaangažovať nezávislého zástupcu dieťaťa, ktorý prehodnotí všetky okolnosti a terapeutický plán v zmysle najlepších záujmov dieťaťa.
tags: #rodic #by #nemal #pochovat #dieta