Áno, ak sa videohra (online alebo offline) stane neodložiteľnou, stane sa z nej závislosť, ktorá môže byť horšia ako drogy, môže dokonca viesť k hospitalizácii. Mnoho škôl a vysokých škôl už zakázalo videohry (najmä PUBG' (Player Underground's Battle Ground), populárnu online návykovú hru) vo svojich areáloch. Existujú požiadavky na úplný zákaz tejto hry z dôvodu zdanlivej neschopnosti používateľa odložiť hru a zaoberať sa inými vecami, ako je napríklad skutočný život. Štúdie hovoria, že keď sú herne závislí pohltení videohrami, spúšťa to v ich mozgu určité priame a intenzívne dráhy, rovnako ako mozog drogovo závislého je ovplyvnený konkrétnou látkou. Tu je to, čo musíme hľadať v sebe alebo v niekom blízkom - dieťati, manželovi, členovi rodiny alebo priateľovi.
Porucha hrania postihuje len malú časť populácie, ktorá sa venuje digitálnym/videoherným aktivitám. Ľudia, ktorí sa zúčastňujú hier, by si však mali dávať pozor na množstvo času, ktoré strávia hraním hier. Tvrdia to odborníci depresia je hlavnou komorbidnou poruchou so závislosťou od hrania. Okrem toho je hlavnou zložkou sebaúcta, pretože ľudia s negatívnou sebaúctou sú potenciálnymi kandidátmi, ktorí sa zapájajú do návykového herného správania. Choďte sa hrať von a každý deň sa zapojte do iných aktivít, vrátane cvičenia. Nikto nevie, či určité druhy hier s väčšou pravdepodobnosťou vedú k herným poruchám.
zásadný kontext s prudkým rozvojom nových a vyspelejších technológií rastie aj počet detí, ktoré svoj čas venujú high-tech vymoženostiam a najmä videohrám. Pojem videohra sa často skloňuje v súvislosti s negatívnymi dopadmi na zdravie a vývin človeka. Aktuálne výskumy však prinášajú dobré správy. Čas strávený pri počítači pozitívne vplýva na zdravie, zvyšuje úroveň myslenia a prináša rôzne sociálne výhody. Multitasking je základnou požiadavkou dnešnej spoločnosti a nevyhnutnou súčasťou budúcnosti. Označuje súbežné spracovanie viacerých úloh, resp. vykonávanie niekoľkých úloh súčasne. Videohra ponúka ideálnu príležitosť, ako túto schopnosť zdokonaliť. Mnoho hier je založených na logickom úsudku a kombinatorike. Od jednoduchších úloh prechádzajú k zložitejším, pričom hráč prirodzene využíva priestorovo - logické myslenie. Cibrí si vytrvalosť, presnosť a koordináciu ruka-oko. Hry nútia hráča k rýchlym rozhodnutiam, vedú k zlepšovaniu navigačných schopností a schopnosti predvídať. Vďaka tomu deti v jednom momente analyzujú, vyhodnocujú, plánujú, rozhodujú a zároveň dostávajú spätnú väzbu.
Videohry sú často spájané s rizikom sociálnej izolácie. Deti, ktoré sa nadmerne venujú počítaču, strácajú kamarátov, odcudzujú sa rodičom, vzdávajú sa svojich pôvodných záľub. Tento nepriaznivý status zmeníme, ak budeme pre deti vyberať hry založené na sociálnej interakcii, kooperatívnej hre a logistike. Hry, do ktorých sa zapája viac hráčov naraz, povzbudzujú deti k spolupráci. Učia ich spoločne plánovať, rešpektovať názory druhých, a tak dosiahnuť stanovený cieľ. Dieťa, ktoré sa zúčastní medzinárodnej hry, spoznáva iné národnosti a kultúry. Sociálne interaktívne hry sú veľkou pomôckou aj pre introvertné typy detí, samotárov a deti trpiace autizmom. Hra je skvelým spôsobom, ako sa niečo naučiť. Je to motivácia pokračovať ďalej a zdokonaľovať svoje zručnosti. Frustrácia vs. Nahromadený stres a hnev bývajú frustrujúce. Ak si dieťa nemá kde „vybiť energiu“ a potrebuje sa uvoľniť, videohra mu poskytne ideálny priestor. Pôsobí relaxačne až meditatívne.
Videohry našli uplatnenie aj v medicínskej praxi. Deti odkázané na nemocničnú starostlivosť vďaka nim vnímajú svoju situáciu oveľa znesiteľnejšie. Pokiaľ sa dieťa zahrá kinetickú hru s použitím rúk a nôh, je veľká pravdepodobnosť, že pri nej vydá rovnakú energiu ako behaním po dvore. Videohry a zábavné aplikácie prenášajú deti do sveta vzrušujúcich zážitkov. V ňom prežívajú neúprosné boje aj blažené chvíle pri dosiahnutí víťazstva. A práve vďaka tomuto svetu, kde si zdokonaľujú strategické myslenie, riešia rôzne problémy alebo formulujú plány sa v realite oveľa efektívnejšie prispôsobujú rýchlym zmenám. Videohry sa stali prirodzenou súčasťou života dnešných detí a mladých ľudí. Kým niektorí rodičia ich považujú za stratu času a zdroj problémov, iní v nich vidia zábavu či dokonca spôsob, ako sa dieťa učí nové veci. Niektoré tituly dokonca podporujú kreativitu alebo tímovú spoluprácu, čo môže byť pre deti prínosné aj mimo virtuálneho sveta.
Riziká pri nadmerném hraní Výskumy zároveň upozorňujú, že ak deti trávia pri hrách príliš veľa času, môžu sa objaviť negatíva. Medzi najčastejšie patria: zhoršený spánkový režim, úzkosť a nervozita, ťažkosti so sústredením, zanedbávanie školských či rodinných povinností, v niektorých prípadoch dokonca závislosť od hrania. Dôležité je preto uvedomiť si, že negatívne účinky spôsobuje skôr nadmerný čas pri obrazovke než samotné hranie. Záleží na type hry. Pozitívne účinky majú tituly, ktoré podporujú kreativitu, logiku alebo spoluprácu. Rizikovejšie sú násilné hry, ktoré môžu zvyšovať agresívne správanie alebo úzkosť, najmä u mladších detí. Výskum však ukazuje, že individuálne rozdiely sú veľké - reakcia dieťaťa na konkrétny typ hry závisí aj od jeho povahy, veku a rodinného prostredia.
Odporúčania odborníkov pre rodičov Psychológovia a pediatri odporúčajú niekoľko zásad, ktoré pomáhajú udržať hranie hier v zdravej miere: Časové limity - menšie deti by mali mať hranie obmedzené na maximálne hodinu denne, staršie môžu hrať viac, no vždy treba dohliadať na rovnováhu. Výber hier - uprednostňujte hry, ktoré niečo rozvíjajú: kreativitu, tímovú prácu či logické myslenie. Záujem rodiča - ak si s dieťaťom zahráte alebo sa s ním rozprávate o hre, dávate mu jasne najavo, že jeho záujmy beriete vážne. Rovnováha aktivít - hranie musí byť doplnené pohybom, čítaním, časom vonku a stretnutiami s kamarátmi. Videohry sú prirodzenou súčasťou moderného detstva a nie je potrebné ich demonizovať. Ak rodičia nastavia jasné hranice, zvolia vhodné hry a budú sa o ne zaujímať, hranie môže byť nielen bezpečnou zábavou, ale aj užitočným nástrojom rozvoja. Niektoré počítačové hry nás len zabavia, iné dokážu osloviť hlbšie. Vedci najnovšie preskúmali, ako môže jedna známa hra pomáhať pri psychických ťažkostiach - ale aj čo môže dlhodobé hranie spôsobiť.
Počítačové hry alebo videohry sa často spomínajú v súvislosti s negatívnymi vplyvmi - podporujú sedavý spôsob života, spôsobujú zhoršený spánok, únavu očí, ale aj osamelosť či problémy so sústredením. A áno, dlhodobé hranie bez kontroly môže mať vážne dopady na fyzické aj duševné zdravie. No výskum z Aaltovej univerzity vo fínskych Helsinkách ukazuje, že pri istých okolnostiach môže hra naopak fungovať ako nečakaná forma psychickej opory. Náročná hra, náročné pocity: Fínski výskumníci analyzovali diskusie hráčov o depresii a úzkostiach a o tom, ako im táto hra pomohla vyrovnať sa so životnými ťažkosťami. Hráči opisovali, ako ich štruktúra hry naučila prijímať zlyhanie ako základnú súčasť života, čo môže poskytnúť nový spôsob zvládania emócií.
Zaujímavé je aj to, že podľa prieskumov z iných štúdií sa k pravidelnému hraniu videohier hlási až 46 % Európanov vo veku 16-29 rokov. Mnohí z nich uvádzajú, že v hrách nachádzajú relax, únik od stresu, ale aj pocit zmysluplnosti. Výskum ukazuje, že hráči v hre nachádzali zmysel, silu a nádej - nie preto, že by unikli realite, ale preto, že si v hre mohli „natrénovať“ odolnosť. „Dark Souls, svojou brutálnou náročnosťou a silnými príbehovými témami, dala hráčom silu vytrvalo a s nádejou čeliť problémom v skutočnom svete,“ dodáva Väkevä.
Zdravotníci pripomínajú, že videohry by mali mať v živote človeka jasne stanovené hranice. Pri dlhom sedení pred obrazovkou hrozí nielen fyzická nečinnosť, ale aj zhoršené držanie tela, bolesti chrbta a krku, syndróm suchého oka, bolesti hlavy, poruchy spánku pri modrom svetle z obrazoviek, narušenie denného režimu a znížený sociálny kontakt. Virtuálne komunity tiež ukazujú, že hráčska komunita môže pomáhať kontaktu so svetom a zlepšiť ochotu požiadať o pomoc, či už v hre alebo v reálnom živote.
Najväčší boom v závislosti na hrách prišiel s online hrami v 90. rokoch a po roku 2000. Každé dieťa má svoje vlastné záujmy, a preto prirodzene inklinuje k rôznym hrám. K najnávykovejším hrám súčasnosti patrí Fortnite, ktorú hráč reálne nedokáže opustiť, ak nechce automaticky prehrať. Deti v USA vďaka tejto hre končia na odvykačke. Závislosť na hrách je dnes oficiálne zaznamenaná WHO ako porucha, keď človek stráca kontrolu nad časom stráveným hrami, vyhýba sa povinnostiam alebo obmedzuje aktivity, ktoré ho zvyčajne zaujímajú. Deti, ktoré nespia kvôli hrám, vynechávajú jedlo a hrajú sa dlhšie, patria tiež do kategórie závislosti.
Prevencia je na prvom mieste a rodičia by mali zostať ostražití voči tomu, koľko času dieťa trávi online hraním. Odborníci odporúčajú stanoviť jasné pravidlá, vrátane času, počas ktorého môžu deti hrať online, a definovať zóny v byte, kde sú technológie zakázané. Deti potrebujú vyvážený životný štýl: pohyb, čítanie, čas vonku a sociálne interakcie s kamarátmi. Podľa Cheryl K. Olsona z Harvard Medical School by technológie a online hry mali byť súčasťou zdravého vývoja, keď sú riadené a dopĺňané ďalšími aktivitami. Michal Božík zdôrazňuje, že pre niektorých hráčov môžu byť hry aj prostriedkom rozvoja sociálnych zručností a zvládania sociálnych situácií bez rizika v reálnom živote.
Je vhodné, aby rodičia spolu s dieťaťom vyberali hry z vekovej kategórie dieťaťa, rozoberali žánre a túžby dieťaťa a zapojili sa do procesu výberu. Dôležité je vyvarovať sa utilitarianizmu - nie je nutné dieťa „učiť“ konkrétnej veci cez hru, skôr sa treba sústrediť na obsah, ktorý môže viesť k rozvoju. Niektoré hry majú edukatívny rozmer ako pridanú hodnotu, často však ide o komerčné tituly s edukačným prerodom. V prípade slovenského trhu sú pri hľadaní edukačných hier užitočné zahraničné aj lokálne kurátorské platformy a skúsenosti z podobných projektov. Journey na PlayStation a platené hry s edukčným presahom bývajú vhodné príklady. Je dôležité vyhnúť sa príliš rozptýľujúcim alebo „brakovým“ hrám, najmä na mobilných platformách a v free-to-play prostredí.
Rodičia by mali byť realistickí: GTA V a Zaklínač majú 18+ rating, avšak výskumy ukazujú, že intelektuálny a morálny vývin detí často prebieha a tieto hry nemusia dominantne formovať správanie v reálnom živote, ak sa diskusia a hranie riadia spôsobom, ktorý dieťa rešpektuje a pochopí kontext. Platí pravidlo: čím menšie dieťa, tým menej času. Ako dieťa rastie, môže mu rodič čas postupne upravovať. Dôležité sú aj pravidlá ohľadom kontextu a nastavenie časových harmonogramov, kontrola stránok a ratingov hier, a spoločná diskusia namiesto jednostranného príkazu.
Michal Božík, psychológ a výskumník videohier, upozorňuje na dva druhy závislostí: hry pre jedného hráča a multiplayerové hry s komunitným prostredím. Oba druhy sú navrhnuté tak, aby udržali hráča čo najdlhšie a ponúkli mu výzvy. Vývoj komunikačných technológií a dostupnosť zariadení zvyšuje potrebu zodpovedného digitálneho rodičovstva. Nadmerné sedenie pri počítači spôsobuje bolesti hlavy a chrbta, poruchy spánku a obmedzone sociálne väzby, čo vyžaduje aktívnu účasť rodičov a zasahovanie v rámci rodiny. Prieskumy tiež ukazujú, že online komunity môžu poskytovať podporu a pomáhať deťom získať odvahu požiadať o pomoc.
Podľa dôkazov je dôležité vnímať hry ako súčasť modernej formy vzdelávania a zábavy, nie ako výlučne škodlivú aktivitu. Správne nastavené hranie môže pomôcť rozvíjať kognitívne, emocionálne a sociálne zručnosti a niekedy aj morálne hodnoty. Rodičia by mali hľadať hry s hlbokým obsahom, ktoré sú vhodné pre vek dieťaťa, a viesť dieťa k reflexii nad tým, čo práve hrali a ako to ovplyvnilo jeho vnútorný svet. Hranie sa tak môže stať nástrojom sebapoznania, spolupráce a zodpovedného rozhodovania.
tags: #side #dieta #vedy #games