„Zlatko, chvíľočku, mama telefonuje!" Práve vediete dôležitý telefonát a v tom sa pri vás objaví vaše dieťa, začne vás ťahať za rukáv a kričí: „Mama... Mama!.." Až v predškolskom veku začne dieťa chápať, že svet sa netočí len okolo neho. Jeho krátkodobá pamäť nie je ešte dobre rozvinutá, čo znamená, že zo seba potrebuje niečo vyhŕknuť rýchlo - skôr, ako opäť zabudne vetu alebo tému, o ktorej predtým hovorilo. Okrem toho dieťa až teraz rozpoznáva, že my, dospelí, musíme plniť rôzne úlohy alebo musíme hovoriť s ľuďmi bez toho, aby sa na tom ono zúčastňovalo.
Skákanie do reči u detí je bežný jav, ktorý môže byť pre dospelých frustrujúci. Mnohí rodičia a opatrovatelia sa stretávajú s tým, že sa nemôžu v pokoji porozprávať s inými dospelými, pretože im do rozhovoru neustále vstupujú deti. Tento článok sa zaoberá týmto fenoménom a ponúka praktické rady, ako naň reagovať, pričom zohľadňuje dôležitosť senzorického rozvoja a rečového vývinu dieťaťa.
Prečo deti skáču do reči?
Skákanie do reči nie je vždy prejavom nevychovanosti. Často je to spôsobené:
- Potrebou pozornosti: Deti prirodzene túžia po pozornosti a interakcii s dospelými. Ak sa cítia ignorované, môžu sa snažiť upútať pozornosť akýmkoľvek spôsobom.
- Impulzívnosťou: Deti, najmä tie s ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou), môžu mať problém s ovládaním impulzov a môžu skákať do reči bez toho, aby si uvedomovali, že to nie je vhodné.
- Neschopnosťou odložiť uspokojenie: Deti sa ešte len učia trpezlivosti a odkladaniu svojich potrieb. Ak niečo chcú alebo potrebujú, chcú to hneď.
- Neuvedomovaním si spoločenských pravidiel: Mladšie deti ešte nemusia úplne chápať pravidlá konverzácie a to, že dospelí sa potrebujú porozprávať v pokoji.
ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou) je porucha, ktorá sa prejavuje hyperaktivitou, impulzivitou a deficitom pozornosti. Deti s ADHD môžu mať problém s ovládaním impulzov a môžu skákať do reči bez toho, aby si uvedomovali, že to nie je vhodné.
Problémy so sluchom môžu mať vplyv na rečový a motorický vývin dieťaťa. Je dôležité včas diagnostikovať a riešiť akékoľvek problémy so sluchom. Príznaky poruchy sluchu zahŕňajú:
- Dieťa nereaguje na zvuky.
- Dieťa má oneskorený vývoj reči.
- Dieťa má problémy s rovnováhou.
Skríningové vyšetrenie sluchu v pôrodnici a následné subjektívne a objektívne vyšetrenia v centre sú kľúčové pre včasnú diagnostiku.

Ako reagovať na skákanie do reči: Praktické stratégie
Je dôležité deťom vysvetliť, že existujú časy a miesta, kedy sa dospelí potrebujú porozprávať bez prerušovania. Môžete zaviesť jednoduché pravidlá, ako napríklad:
- "Teraz sa rozprávajú dospelí." Vysvetlite dieťaťu, že teraz je čas na rozhovor dospelých a že sa k nemu vrátite neskôr.
- "Polož ruku na moju ruku." Naučte dieťa, aby položilo ruku na vašu ruku, keď chce niečo povedať počas vášho rozhovoru. To mu dáva pocit, že má vašu pozornosť, a zároveň vám umožňuje dokončiť vetu alebo myšlienku.
Je dôležité byť asertívny a trvať na dodržiavaní pravidiel, ale zároveň byť láskavý a empatický. Vyhnite sa kriku alebo trestaniu dieťaťa.
Ak viete, že dieťa sa bude nudiť a bude sa snažiť upútať pozornosť, ponúknite mu alternatívne aktivity, ktoré ho zabavia. Môžete mu dať:
- Omalovánky, pastelky a hračky: Pripravte pre dieťa aktivity, ktoré ho zaujmú a zamestnajú jeho pozornosť.
- Knihy a rozprávky: Pustite dieťaťu rozprávku alebo mu dajte knihu, aby sa mohlo zabaviť samo.
- Senzorické hračky: Ponúknite dieťaťu senzorické hračky, ktoré stimulujú jeho zmysly a pomáhajú mu upokojiť sa.
Predtým, ako sa začnete rozprávať s inými dospelými, venujte dieťaťu chvíľu pozornosti. Zahrajte sa s ním, porozprávajte sa s ním alebo si prečítajte knihu. To mu pomôže uspokojiť jeho potrebu pozornosti a bude menej pravdepodobné, že vás bude prerušovať.
Ak je to možné, zapojte dieťa do rozhovoru. Opýtajte sa ho na jeho názor, nechajte ho niečo povedať alebo sa ho spýtajte na otázku, ktorá súvisí s témou rozhovoru. To mu dá pocit, že je súčasťou diania, a zároveň ho naučí, ako sa zapájať do konverzácie správnym spôsobom.
Deti sa učia napodobňovaním. Ak chcete, aby vaše dieťa neprerušovalo, uistite sa, že vy sami ho neprerušujete, keď hovorí. Dajte si s partnerom záväzok, že budete dodržiavať toto pravidlo. Ak sa vám to náhodou stane, ospravedlňte sa a nechajte dieťa dokončiť.
Zbaviť dieťa zlozvyku skákania do reči si vyžaduje čas, trpezlivosť a konzistenciu.

Senzorický rozvoj a jeho vplyv
Senzorický rozvoj je základom správneho fungovania dieťaťa. Ovplyvňuje jeho koncentráciu, motoriku, pripravenosť na učenie a tiež pocit bezpečia v okolí. Senzorický systém je zodpovedný za prijímanie a organizovanie podnetov z vonkajšieho sveta a vlastného tela. Ak tento proces prebieha harmonicky, dieťa ľahšie reguluje svoje emócie, rýchlejšie sa učí nové zručnosti a lepšie zvláda situácie, ktoré si vyžadujú sústredenie alebo fyzickú aktivitu.
Aktívne senzorické prestávky, podpora sluchu a zraku, a použitie pohybu v učení sú kľúčové pre podporu senzorického rozvoja.
Na podporu senzorického rozvoja detí je vhodné využívať príslušné pomôcky a terapeutické zariadenia, ktoré sú navrhnuté na podporu terapie detí s poruchami senzorickej integrácie. Vo vzdelávacích inštitúciách sa výborne osvedčili rôzne produkty, ktoré podporujú rozvoj zmyslov a umožňujú deťom bezpečne experimentovať s podnetmi. V každodennej práci sa osvedčili aj rehabilitačné lopty a valčeky, ktoré podporujú motoriku a povedomie o vlastnom tele. Manipulačné tabule podporujú jemnú motoriku rúk a prstov, zatiaľ čo sety na hru s modelovacími hmotami umožňujú rozvoj kreativity a poskytujú rôzne dotykové zážitky. V edukatívnych priestoroch nesmú chýbať ani pufy na upokojenie alebo sedadlá s vysokým operadlom, ktoré pomáhajú pri regulácii emócií a poskytujú pocit bezpečia. Dokonale sa osvedčujú aj nástroje na stimuláciu zraku, ako projektory, svetelné lampy rôznych tvarov alebo svetelné produkty, ako sú valce, ktoré vytvárajú atmosféru podporujúcu upokojenie a koncentráciu.
Podporovať senzorický rozvoj doma nevyžaduje špecializované zariadenie - stačí dobre vybrané aktivity a niekoľko didaktických pomôcok, ktoré bezpečne a prirodzene stimulujú zmysly. Skvelým nástrojom sú hotové tematické sety, ako Senzorický oceán alebo Senzorická farma, ktoré deťom umožňujú skúmať rôzne textúry, zvuky a prvky prírody v podobe mini sveta na hranie. Rovnako hodnotné sú senzorické hry, ktoré spríjemnia spoločný čas rodičov s deťmi. Doma výborne fungujú aj zaťažovacie hračky - psík jazvečík, zajačik alebo korytnačka - ktoré pomáhajú upokojiť nervový systém, regulujú svalové napätie a zlepšujú pocit bezpečia pri odpočinku alebo čítaní. Ich úloha podporuje tiež upokojenie a reguláciu emócií po dni strávenom v edukačnej inštitúcii.

Rečový vývin a oneskorený vývoj reči
Oneskorený vývoj reči postihuje približne 17% detí do troch rokov. Hoci môžu rozumieť slovám, nerozprávajú a na komunikáciu používajú gestá ako ukazovanie.
- Do 18 mesiacov: Dieťa verbálne nekomunikuje, nerozširuje slovnú zásobu, nie je mu rozumieť.
- Do 2 rokov: Dieťa nepoužíva dvojslovné frázy alebo nesleduje jednoduché pokyny.
- Do 3 rokov: Dieťa má nezrozumiteľnú reč, nehovorí vo vetách alebo nerozumie jednoduchým pokynom.
Vývoj motoriky u detí s poruchou sluchu úzko súvisí s rozvojom myslenia a reči. Pohyb je v prvých rokoch života dieťaťa doslova motorom pre vývin mozgu dieťaťa.
Hrubá motorika zahŕňa pohyby celého tela a veľkých svalových skupín. Jemná motorika sa týka jemnejších pohybov prstov, rúk, svalov rúk a pohybov artikulačných orgánov.
Cvičenia na podporu motoriky zahŕňajú:
- Hojdanie sa s dieťaťom alebo hojdanie dieťaťa na hojdačke.
- Učenie dieťaťa pomenovať a ukázať časti jeho tela.
- Obkresľovanie tela dieťaťa.
- Prikladanie kamienkov na telo dieťaťa.
- Točenie sa okolo vlastnej osi.
- Behanie s dieťaťom po priestore rovnako ako vtáčiky.
- Hranie sa na mačku a myš.
- Hranie sa s drobným materiálom, plastelínou, pieskom.
- Maľovanie štetcom, vyplňovanie plôch medzi čiarami.
Grafomotorika je dôležitá pre prípravu na písanie.
Deti by sme od najútlejšieho veku mali v komunikácii podporovať, chváliť a motivovať ich k rozvíjaniu komunikácie a nie ich nútiť k najlepším výkonom a drilovať výslovnosť jednotlivých hlások, pretože dieťa od susedov či kamarátky to už všetko vie a je tak lepšie, než to naše.
Predrečové cvičenia pre rozvoj obratnosti hovoridiel sú založené na princípe napodobňovania. Základným pravidlom úspechu je hra, ktorá má dieťa baviť. Precvičujeme najmä jazyk, pery a tzv. velofaryngeálny uzáver (oddeľuje dutinu ústnu od nosnej). Cviky môžu slúžiť ako prevencia chybného vývinu reči už v útlom veku. Pri cielenom nácviku jednotlivých hlások by sme mali začať už v predškolskom veku.
Cvičenia pre jazyk:
- Vyplazovaním jazyka do diaľky a do výšky (otočiť špičku hore a dočiahnuť si na nos).
- Kmitaním jazykom z boku do boku.
- Ťukaním jazykom na každý zub.
- Maľovaním jazykom na horné podnebie ako štetcom spredu dozadu a späť.
- Olizovaním hornej a dolnej pery.
Cvičenia pre pery:
- Špúlenie, úsmev.
- Brnkanie prstom o pery.
- Vibrácia pier (fŕkanie).
Cvičenia pre velofaryngeálny uzáver:
- Kloktanie.
- Pitie cez slamku.
Všetky tieto cvičenia vykonávame formou hier. Môžeme sa hrať na opičku pred zrkadlom a predvádzať sa. Využiť možno tiež potraviny, s ktorými môžeme cvičiť olizovanie marmelády, šľahačky, držanie lentilky jazykom na hornom podnebí, kým sa nerozpustí, húpanie lentilky na jazyku hore a dole a podobne.
Najčastejšie rodičia prichádzajú za logopédom s deťmi, ktoré nevedia vyslovovať hlásku R. Cvičenia a postupy, ako k jej správnej výslovnosti dôjsť, sú uvedené nižšie. Pred tým je tu ale ešte pár zásad, ako pri nácviku postupovať a čoho sa vyvarovať:
- Cvičte radšej častejšie, ale kratší čas. Päť až desať minút viackrát denne je omnoho efektívnejších ako hodina naraz.
- Na cvičenie využívajte aj momentálnu situáciu, napr. návšteva lekára, jazda autom, chvíľka so zmrzlinou.
- Chváľte za každú snahu a za konkrétne úspechy: "Teraz ti krásne zakmital jazýček".
- Vyslovujte pomaly, rytmicky a neponáhľajte sa.
- Neobmedzujte sa len na opakovanie, robte rôzne druhy cvičení.
- Využívajte pomôcky, obrázky, veci bežnej potreby.
- Odmena je dôležitá. Dieťa potrebuje vidieť, aké má úspechy. Za každé jedno cvičenie mu napríklad lepte obrázkové samolepky do kalendára alebo do špeciálneho zošitka.
Napriek tomu, že hláska R je jednou z posledných, ktorú by dieťa malo vedieť vysloviť, je zároveň tou, s ktorou bývajú najčastejšie problémy. S deťmi ju môžete precvičovať za pomoci prípravných cvičení.
Prípravné cvičenia na nácvik R:
- Ohýbanie jazýčka smerom hore.
- Hornú peru môžete potrieť marmeládou a olizovať.
- Držanie lentilky za hornými zúbkami.
- Pritlačenie jazyka k hornému podnebiu a vydanie zvuku ako podkovy koní.
- Prskanie perami, pri prskaní dá dieťa medzi pery aj jazyk.
- Pretláčanie ukazováku jazykom (jazyk tlačí ukazovák von a ukazovák špičku jazyka dovnútra).
- Spievanie rýchlych rytmických pesničiek (bez slov na hlásky a zhluky - dndndn, dada, dyndyn).
- Bláznivá reč (rodič povie nezmyselný zhluk hlások alebo slabík s hláskou D s určitou intonáciou, a dieťa to celé zopakuje).
Správna výslovnosť - postavenie hovoridiel:
Ústa sú mierne pootvorené, hrot (špička) jazyka sa "plocho" dotýka za hornými rezákmi, a keď dieťa vysloví DDN, dn, jazyk poskočí. Aby sa nesnažilo pomôcť si dolnou čeľusťou, môže si oprieť ukazovák na dolné predné zuby. Zostanú mu tak mierne pootvorené ústa a jazyk lepšie poskočí.
Nácvik hlásky R:
Hlásku nacvičujeme najprv na konci slova v spojení s hláskou D alebo T a vyslovujeme ako dd, td. Nikdy nedávame dieťaťu vzor s R, ale zachováme td. Napríklad vyslovujeme: svetd, kvetd, letd, hadd,… Koncové D u dd, td akoby prehĺtame, nevyslovujeme zvučne.
Ďalšie úspešné pokusy bývajú u slov, ktoré majú R na začiatku: trhá, tráva, drnká, draky, trnka. Neskôr skúsime výslovnosť R v spojení s ostatnými hláskami: kdkd, hdhd, vdvd a pod., na začiatku a na konci slova. Naposledy precvičujeme R uprostred slov a v spojení so sykavkami. R na začiatku slova - pred samotné R predsadíme krátke E a vyslovujeme ako - eduka (= ruka), edana (= rana).
Logopedické hry pre batoľatá s rečovými problémami | Laura Mize | teachmetotalk
Tipy na hry:
Deti majú rady, keď im dávame na výber. Preto najlepšie spolupracujú, keď sa ich pýtate a ony vyberajú odpoveď z niekoľkých možností. Vaša spoločná výuková hra vôbec nemusí byť nudná. Môže prebiehať mnohými spôsobmi.
- Pozri čo má Alex zeleného? Sveter (sveted) alebo tričko (tdičko)?
- Má pes, mačka, sliepka... ťapky alebo pazúriky? (padúdiky)
- Najlepšie je pri nácviku vychádzať z pexesa so zvieratkami, kedy si deti jednotlivé zvieratká náhodne otáča a hovoria "Pes má padúdiky".
- Čo z predmetov na obrázku si stratil? (stdatil) Dieťa sa pozerá na obrázok približne tri minúty. Potom sa obrázok zakryje a dieťa hovorí, čo sa mu (stdatilo).
- Čo odtrhnem zo stromu? Dieťaťu nakreslíme čarovný strom, na ktorom rastie všetko ovocie, čo pozná. Dieťa ich postupne na strom dokresľuje a hovorí: "Nakreslil som jablko, zo stdomu odtdhnem alebo natdhám jablká."
- Prvá, druhá a posledná: Dieťa vyberie niekoľko kartičiek s obrázkami, cca 7 kusov a položí ich do radu vedľa seba a snaží sa zapamätať poradie. Potom otočí kartičky obrázkom dole a pýtame sa, kde bola napr. mačka? Pdvá alebo posledná?
- Kde to je? Čo je na obrázku a čo na stole? Máme veľký obrázok s väčším množstvom vecí a nejaké predmety na stole a pýtame sa detí: "Kde to je? Na stole alebo na obrázku?"
- Pletenie: "Pleť, pleť zelený sveter (sveted)" hovorí dieťa a kreslí vlnky ako radu na svetri a postupne mení farby.
Čoho sa vyvarovať:
- Nikdy dieťaťu nehovorte pri nácviku slovo s hláskou R ako takou a dôsledne ju nahraďte dd, td - Petda miesto Petra a pod.
- V bežnej reči používajte R normálne, ale ak vidíte, že sa dieťa snaží opakovane povedať slovo s R, zopakujte mu ho s dd, td.
- Ak dieťa začne račkovať, vytvárať R hrdelne, prestaňte na tú chvíľu s nácvikom.
- Ak dieťaťu nejde niektoré slovo alebo hláskové zhluky (vd, kd, hd a pod.) opakovane, prejdite na iné slovo či hlásky.
- Básničky a riekanky s veľkým množstvom hlásky R sú určené až na poslednú fázu nácviku, kedy už dieťa vie R vysloviť aspoň niekedy.
- Ak dieťa už R vysloviť v niektorých slovách vie, nenúťte ho za každú cenu používať ho všade.
Jedným z účinných tipov, ako svoje dieťa zbaviť zlozvyku skákania do reči, je dávať mu dobrý príklad. Neprerušujte dieťa, ak hovorí. Dajte si s partnerom záväzok, že toto pravidlo budete dôsledne dodržiavať. Ak sa vám to náhodou stane, nemajte obavy povedať: „Prepáč, prerušila som ťa, pokračuj.“ Takto sa nenápadne dieťa učí nielen dobrým spôsobom, ale i tomu, že pripustiť si chybu je v poriadku.
Ak sa často stáva, že dieťa nezvláda chvíľky, kedy telefonujete, pokúste sa mu vždy ponúknuť nejakú ďalšiu činnosť, ktorou na chvíľu zamestnáte jeho pozornosť. „Chcel by si knižku alebo lego, kým budem telefonovať?“ Aj takto môžete na nejaký čas jeho snahu o získavanie pozornosti stlmiť a uľahčiť mu situáciu. Trpezlivosť je totiž niečo, čomu sa deti vo veku 3 rokov iba učia - pekne a pomaličky.
Zajakavosť je syndróm komplexného narušenia koordinácie orgánov participujúcich na hovorení. Najnápadnejšie sa prejavuje charakteristickými nedobrovoľnými špecifickými pauzami narúšajúcimi plynulosť procesu hovorenia a tým pôsobí rušivo na komunikačný zámer hovoriaceho. Zajakavosť sa až v 90 % začína prejavovať v predškolskom veku a v období prechodu do školy (tzv. začínajúca, incipientná zajakavosť), následne môže pokračovať počas školskej dochádzky (ako fixovaná zajakavosť) a môže dôjsť až k jej prechodu do chronickej zajakavosti, ktorá pretrváva aj v dospelosti.
Zajakavosť vo forme tzv. vývinových neplynulostí sa však môže objavovať aj u detí v ranom veku (najčastejšie medzi 3.-4. rokom života), kedy najčastejšie súvisí s oneskorovaním sa alebo naopak výrazným pokrokom v oblasti vývinu reči, výraznou životnou zmenou a pod. Dieťa s vývinovými neplynulosťami akoby v prúde reči „nestíhalo“ vyhľadávať slová z pamäti a tieto pauzy v reči vypĺňa opakovaním slabík, slov alebo viet. Vývinové neplynulosti by však nemali trvať dlhšie ako 6 mesiacov a nemali by byť závažného charakteru (napr. dieťa by počas nich nemalo mať narušenú mimiku, nemalo by prižmurovať oči, nemalo by vykazovať známky stresu počas komunikácie, nemalo by naťahovať-prolongovať hlásky). Pri vývinových neplynulostiach by sa dieťa malo zajakávať ľahko, bez námahy, bez toho, aby si vlastnú zajakavosť uvedomovalo. Práve v tomto období sú to práve rodičia a blízka rodina, ktorí dieťa na vývinové neplynulosti upozornia (napr. „Nadýchni sa a povedz to ešte raz.“ „Povedz mi to znova a pomaly.“ „Nezasekávaj sa, rozprávaj pekne a pod.“). Cieľom rodičov je pomôcť deťom prekonať tieto neplynulosti avšak takýto zásah do komunikácie s dieťaťom máva práve opačný efekt - dieťa si začína svoje neplynulosti uvedomovať, snaží sa im vyhýbať, začína si dávať na reč pozor. Reč by však mala byť spontánne tvorená, bez toho, aby sme si jej tvorbu priamo uvedomovali. Ak si deti začnú dávať pozor na tvorbu reči, ich plynulosť sa často zhorší a nie naopak.


tags: #skakanie #do #reci #dieta
