Lymfatické uzliny, malé, ale kľúčové komponenty nášho imunitného systému, hrajú nezastupiteľnú úlohu vo filtrácii patogénov a iných cudzích častíc. Lymfatické uzliny sú malé oválne žliazky, ktoré sú súčasťou lymfatického systému v tele. Lymfatický systém predstavuje sieť ciev a orgánov, ktorá zabezpečuje transport lymfy po celom tele. Dôležitou súčasťou systému sú lymfatické uzliny. Lymfatické uzliny vytvárajú spolu so slezinou, tonzilami (mandle) a Payerskými plakmi systém organizovaných centier, v ktorých sa sústreďujú imunitné bunky. Celkový počet lymfatických uzlín sa líši od jedinca k jedincovi, v priemere je to však približne 600 uzlín. Ide o malé žliazky oválneho tvaru, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou lymfatického systému. Ten je okrem uzlín tvorený aj cievami a zabezpečuje transport tekutiny, nazývanej lymfa, po celom tele. Uzliny sú teda rozložené po celom tele a hlavnými miestami ich umiestnenia sú krk, podpazušie, slabiny, lakte a kolená. Povrchové: hlava, krk, kľúčna kosť, podpazušie, slabiny, bočná stena hrudníka.
Lymfatické uzliny fungujú ako filtrovanie stanice pre lymfu, tekutinu, ktorá cirkuluje v lymfatickom systéme. Lymfa obsahuje rôzne látky, ako sú bunky, odpadové produkty, baktérie, vírusy a toxíny. Lymfatické uzliny sú dôležitou súčasťou imunitného systému. Keď patogény (ako sú baktérie, vírusy alebo iné mikroorganizmy) vstúpia do tela, lymfatické uzliny pomáhajú aktivovať imunitnú reakciu. Uzliny obsahujú biele krvinky, najmä lymfocyty, ktoré rozoznávajú a ničia tieto patogény. Lymfatické uzliny obsahujú rôzne druhy imunitných buniek, najmä T-lymfocyty a B-lymfocyty, ktoré hrajú kľúčovú úlohu v ochrane tela pred infekciami. Keď lymfatické uzliny zachytia infekciu, uvoľňujú rôzne signálne molekuly, ktoré aktivujú ďalšie časti imunitného systému, aby bojovali proti infekcii. Lymfatické uzliny môžu tiež hrať úlohu v detekcii rakovinových buniek. Keď sa rakovinové bunky šíria z primárneho nádoru do lymfatického systému (metastázy), môžu sa zachytiť v lymfatických uzlinách. Lymfatické uzliny sú teda neoddeliteľnou súčasťou imunitného systému, ktorý pomáha telu brániť sa proti infekciám, filtruje škodlivé látky a deteguje prítomnosť rakovinových buniek.
Lymfatické uzliny sa zväčšujú najčastejšie ako reakcia na infekciu, zápal alebo iné zdravotné problémy. Keď lymfatické uzliny zachytia patogény ako baktérie, vírusy alebo rakovinové bunky, ich úloha je aktivovať imunitný systém na boj proti týmto škodlivým látkam. Tým, že uzliny produkujú viac bielych krviniek, dochádza k ich zväčšeniu. Medzi najčastejšie dôvody zväčšenia lymfatických uzlín patrí infekcia. Pri vírusových infekciách, ako je nachladnutie, chrípka alebo mononukleóza, lymfatické uzliny v oblasti krku, podpazušia alebo slabín môžu reagovať zväčšením. Bakteriálne infekcie, ako angína alebo infekcie kože, môžu tiež spôsobiť zväčšenie uzlín, keď sa v nich zachytia baktérie. Zápalové ochorenia, ako sú reumatoidná artritída, lupus alebo iné autoimunitné ochorenia, môžu tiež viesť k zväčšeniu lymfatických uzlín. Rakovina môže byť ďalším dôvodom zväčšenia lymfatických uzlín. Ak sa rakovinové bunky šíria z primárneho nádoru do lymfatického systému, môžu sa zachytiť v lymfatických uzlinách a spôsobiť ich zväčšenie. Zväčšenie lymfatických uzlín môže byť tiež spôsobené alergickými reakciami alebo očkovaniami, ktoré stimulujú imunitný systém.
Príznaky zväčšených lymfatických uzlín
Opuchnuté lymfatické uzliny môžu byť príznakom infekcie alebo iných ochorení. Často sú citlivé, alebo bolestivé na dotyk a môžu byť cítiť ako pevné, malé uzliny pod kožou. Bežné oblasti, kde môžete cítiť opuchnuté uzliny, zahŕňajú krk, podpazušie a slabiny. Zväčšené lymfatické uzliny je možné ľahko nahmatať pod kožou. V prípade, že je prítomná infekcia, môžu byť citlivé a bolestivé na dotyk. Taktiež sa môžu pri dotyku javiť ako teplé. Ďalšími dôležitými faktormi sú sprievodné prejavy, ako bolesť hlavy a kĺbov, to, ako dlho pozorujete zväčšenie uzlín, či je prítomná citlivosť alebo bolestivosť, ako veľmi je uzlina zväčšená, resp. Zbystriť pozornosť by ste mali v prípade, ak sú uzliny tvrdé, nepohyblivé, nepravidelne zväčšené, viditeľné voľným okom, zväčšenie je náhle alebo pretrváva dlhodobo, resp. dlhšie ako 2 týždne, objavujú sa aj celkové príznaky (napr. zvýšená teplota, nočné potenie, nevysvetliteľné chudnutie).
Zväčšené lymfatické uzliny môžu dosiahnuť rôzne veľkosti, od malých ako hrášok až po veľké ako čerešňa. Zápal lymfatických uzlín, známy ako lymfadenopatia, sa prejavuje niekoľkými charakteristickými príznakmi, ktoré vám môžu pomôcť rozpoznať tento stav. Zväčšenie uzlín: Lymfatické uzliny sa zväčšujú, keď reagujú na infekciu alebo zápal. Môžete si všimnúť, že určitá časť tela (napríklad krk, podpazušie alebo slabiny) je opuchnutá alebo má vyvýšené oblasti. Bolesť alebo citlivosť: Zápal lymfatických uzlín je často spojený s bolesťou alebo citlivosťou v oblasti, kde sú uzliny zväčšené. Zarudnutie alebo teplo: V niektorých prípadoch, keď sú lymfatické uzliny zapálené, môžete si všimnúť, že koža v okolí uzlín je začervenaná a môže byť teplejšia na dotyk. Horúčka a zimnica: Zápal lymfatických uzlín, najmä ak je spôsobený infekciou, môže viesť k zvýšenej telesnej teplote, ktorá sa prejavuje horúčkou a zimnicou. Únava a slabosť: Pri zápale lymfatických uzlín môže človek pociťovať celkovú únavu, slabosť alebo malátnosť. Zväčšenie uzlín pri infekciách v blízkosti: Lymfatické uzliny zväčšujúce sa v konkrétnych oblastiach tela často odrážajú infekciu alebo zápal v oblasti, ktorú tieto uzliny filtrujú.
Príznaky lymfómu sa môže líšiť v závislosti od typu lymfómu, ktorým trpíte. príznaky sa môže časom zhoršovať, čo samo o sebe naznačuje, že je čas navštíviť lekára. Ako väčšina iných druhov rakoviny, skutočná príčina lymfómu je stále neznáma. Predpokladá sa, že genetická mutácia lymfocytov je najčastejšou príčinou. Mutácia tiež umožňuje bunkám pokračovať v živote, zatiaľ čo iné normálne bunky môžu zomrieť. Symptómy a výskyt lymfómu môžu byť u určitých skupín ľudí výraznejšie v porovnaní s ostatnými. Vek. Ako už bolo uvedené, lymfóm prevláda u detí aj dospelých. Niektoré typy lymfómov, ako napríklad non-Hodgkinov lymfóm, sú bežnejšie u detí a starších dospelých. Zatiaľ čo Hodgkinov lymfóm je bežnejší u mladých dospelých, postihuje vekovú skupinu väčšinou od 15 do 24 rokov. Rod. Slabý imunitný systém. Rozvíjanie špecifických infekcií. Prejavy malígnych lymfómov si ľudia často zamieňajú s vírusovou infekciou. Najčastejšie je pozorovaný lymfóm na krku, preto je aj často zamieňaný s infekčným zväčšením uzliny. Pri lymfóme opuch pretrváva alebo sa iba na prechodnú dobu zmierni. Bolesť však môže vzniknúť, ak uzliny tlačia na orgány alebo ochorenie postihuje priamo samotné orgány (napr. pečeň, slezinu či kosti). Najčastejšie celkové prejavy, tzv.
Ak zaznamenáte príznaky, ktoré môžu súvisieť s opuchnutými lymfatickými uzlinami, alebo ak cítite bolesť pri opuchnutých lymfatických uzlinách bez ďalších sprievodných symptómov, odporúča sa konzultácia s lekárom. V niektorých prípadoch sa môže opuch lymfatickej uzliny zmenšiť s postupným zmiznutím ostatných symptómov. V prípade neliečenia zväčšených uzlín môžu nastať komplikácie, akým je napríklad absces - ohraničená dutina hnisu.
Diagnostika problémov s lymfatickými uzlinami
Diagnóza začína fyzickým vyšetrením, pri ktorom lekár skontroluje prítomnosť opuchnutých lymfatických uzlín. Môžu nasledovať krvné testy, ktoré pomôžu identifikovať infekcie alebo iné problémy ovplyvňujúce imunitný systém. V prípade potreby môže lekár odporučiť zobrazovacie testy, ako sú ultrazvuk, CT alebo MRI, na presnejšie posúdenie štruktúry a stavu lymfatických uzlín. Diagnostika okrem anamnézy zahŕňa aj vyšetrenie pohmatom, ktoré vykoná lekár na mieste zväčšenej uzliny končekmi prstov. Zameriava sa na súmernosť, umiestnenie, veľkosť, štruktúru, pohyblivosť, citlivosť a bolestivosť. Sústredí sa taktiež na zápal kože v blízkosti postihnutej uzliny. Súčasťou vyšetrenia môžu byť aj laboratórne testy, a to vyšetrenie celkového krvného obrazu, pečeňové testy a pod.
Ak ste nedávno prekonali chorobu alebo utrpeli zranenie, informujte o tom svojho lekára. Počas konzultácie lekár zhromaždí informácie o vašej zdravotnej anamnéze, pretože niektoré zdravotné ochorenia alebo lieky môžu byť príčinou opuchu lymfatických uzlín. Následne lekár vykoná fyzické vyšetrenie, ktoré môže zahŕňať palpáciu postihnutých oblastí. V niektorých prípadoch môže byť po vyšetrení MRI nutné vykonať ďalšie testy. V takomto prípade môže lekár nariadiť biopsiu lymfatickej uzliny. Tento minimálne invazívny zákrok zahŕňa použitie tenkého nástroja na odobratie vzorky buniek, ktoré sú následne analyzované v laboratóriu na prítomnosť závažných ochorení, ako je rakovina.
Vyšetrenie lymfatických uzlín začína návštevou praktického lekára alebo internistu, ktorý vykoná fyzikálne vyšetrenie. Lekár prehmatuje lymfatické uzliny v rôznych oblastiach tela, ako sú krk, podpazušie a slabiny, aby zistil, či sú zväčšené, bolestivé alebo tvrdé. Ak sú zväčšené uzliny v oblasti krku alebo hlavy a existuje podozrenie na infekciu alebo nádor v týchto oblastiach, môže vás poslať k ušnému, nosnému a krčnému lekárovi (otolaryngológovi). Ak je podozrenie na infekciu, môže byť vhodné konzultovať infektológa, ktorý sa špecializuje na liečbu infekčných ochorení. V prípade podozrenia na autoimunitné ochorenia, ako je lupus alebo reumatoidná artritída, môže byť potrebná návšteva reumatológa.
Pri podozrivo zväčšených lymfatických uzlinách sa tiež pristupuje k USG vyšetreniu postihnutých uzlín na rádiologickom pracovisku. Ak použitie USG nepostačuje, môže byť pacient odoslaný aj na vyšetrenie počítačovou tomografiou (CT) alebo magnetickou rezonanciou (MRI). Ak sa spomenutými vyšetreniami ukáže, že zväčšená lymfatická uzlina môže byť nebezpečná, prípadne sú prítomné ďalšie príznaky indikujúce napr. onkologické ochorenie, pristupuje sa k biopsii postihnutej lymfatickej uzliny.
V porovnaní s CT vyšetrením ultrazvuk brucha umožňuje presnejšie zmerať veľkosť niektorých orgánov (pečeň, slezina) a je výhodnejší aj na meranie veľkosti uzlín v oblasti krku, v podpazuší alebo v slabinách. Toto vyšetrenie je najmä v prípade lymfómov málo citlivé. Navyše pri niektorých bežných ochoreniach (napríklad kĺbových zápaloch) býva falošne pozitívne.
Ultrazvukové vyšetrenie je založené na vysielaní veľmi krátkych zvukových vĺn sondou a na odraze týchto vĺn od rôznych tkanív. Ultrazvuk štítnej žľazy je neinvazívna diagnostická metóda, ktorá slúži na zobrazenie štruktúry štítnej žľazy, posúdenie jej veľkosti, konfigurácie, cievneho prekrvenia. Ultrazvuk štítnej žľazy môže odhaliť rôzne patologické novotvary (prítomnosť uzlov, cýst, nádorov), alebo zápal (autoimunitný, vírusový), čo umožní zahájiť včasnú diagnostiku a adekvátnu liečbu. Prištítne telieska sú 4 malé endokrinné žľazy veľkosti šošovice uložené na zadnej strane štítnej žľazy. V prípade ich zväčšenia sú viditeľné pri USG vyšetrení krku. Ultrazvukové vyšetrenie je bezpečné a bezbolestné vyšetrenie, ktoré neškodí organizmu. Ultrazvuk štítnej žľazy sa môže robiť dospelým aj deťom. Tehotné ženy by tiež absolvovať ultrazvuk štítnej žľazy, pretože počas tehotenstva sa výrazne zvyšujú nároky na hormóny štítnej žľazy.
Ultrazvukové vyšetrenie krku v Steniclinic zahŕňa ultrazvukové vyšetrenie samotnej štítnej žľazy, ale aj všetkých lymfatických uzlín na krku (lymfatické uzliny pod štítnou žľazou, po oboch stranách krku v okolí kývačov, pod sánkou, i v supraklavikulárnej oblasti (oblasť nad kľúčnou kosťou) a tiež ultrazvuk prištítnych teliesok. Lymfatické uzliny v krčnej oblasti môžu byť zväčšené po zápale, tzv. reaktívne, vtedy majú typický USG obraz oválnych uzlín s prítomným hílom, alebo patologicky zväčšené uzliny, t.j. zhubne zmenené. Patologicky zväčšené uzliny na krku môžu odhaliť aj iné onkologické ochorenie ktoré nemá pôvod len v štítnej žľaze (napr. metastázy z rakoviny prsníka, pľúc, ORL- krčnej mandle, jazyk, hrtana, žalúdka, alebo aj z rôznych hematologických malignít (chronická lymfatická leukémia, lymfómy a pod.).
Príčiny a liečba zväčšených lymfatických uzlín
Najčastejšou príčinou opuchnutých lymfatických uzlín sú infekcie, ako sú virózy, bakteriálne infekcie alebo zápalové ochorenia v blízkosti uzlín. Zväčšené lymfatické uzliny môžu signalizovať rôzne zdravotné problémy, od bežných infekcií až po závažnejšie ochorenia. Infekcie: Zväčšenie lymfatických uzlín je najčastejšie spôsobené infekciami, najmä bakteriálnymi a vírusovými. Pri vírusových infekciách, ako je nachladnutie, chrípka, mononukleóza (infekčná mononukleóza) alebo osýpky, môžu uzliny v rôznych oblastiach tela (napríklad na krku, podpazuší, slabinách) zväčšiť. Autoimunitné ochorenia: Zväčšené lymfatické uzliny môžu byť znakom zápalu spôsobeného autoimunitnými ochoreniami, ako sú reumatoidná artritída, lupus alebo systémová skleróza. Rakovina: Zväčšené lymfatické uzliny môžu tiež signalizovať prítomnosť rakoviny, buď ako primárne nádorové ochorenie (napríklad lymfóm) alebo ako znak metastáz (šírenia rakovinových buniek z iných orgánov). Alergické reakcie: V niektorých prípadoch môžu alergie alebo alergické reakcie viesť k zväčšeniu lymfatických uzlín. Liekové reakcie: Niektoré lieky môžu spôsobiť zväčšenie lymfatických uzlín ako vedľajší účinok. Ide o reakciu na lieky, ako sú určité antibiotiká, antiepileptiká alebo vakcíny. Infekcie spôsobené parazitmi: Niektoré parazitárne infekcie, ako je toxoplazmóza alebo leishmanióza, môžu tiež spôsobiť zväčšenie lymfatických uzlín.
Liečba závisí od základnej príčiny opuchu. Pri bakteriálnych infekciách môže byť predpísaná antibiotická terapia, zatiaľ čo vírusové infekcie obvykle pominú samy. Protizápalové a bolesti zmierňujúce lieky môžu byť použité na zmiernenie symptómov. V prípade vážnejších príčin, ako sú autoimunitné ochorenia alebo rakovina, sa používajú špecifické liečebné režimy vrátane imunosupresív, chemoterapie alebo rádioterapie.
Ak je príčinou autoimunitné ochorenie, ako je lupus alebo reumatoidná artritída, lekár predpíše lieky na potlačenie zápalu, ako sú kortikosteroidy alebo imunosupresíva. V prípade rakoviny, ako je lymfóm alebo metastázy, môže byť potrebné chirurgické odstránenie uzlín, chemoterapia alebo rádioterapia. Ak je zväčšenie uzlín spôsobené liekmi, bude potrebné upraviť liečbu podľa odporúčania lekára. V niektorých prípadoch môžu zväčšené lymfatické uzliny zmiznúť aj bez špecifickej liečby, najmä ak ide o dočasné zväčšenie spôsobené bežnou infekciou.
Ak je príčinou infekcia, môžu vám byť predpísané antibiotiká alebo antivírusové lieky, ktoré sa zameriavajú na elimináciu základnej príčiny. V prípade, že za opuchom stojí rakovina, zväčšené lymfatické uzliny sa nevrátia na svoju pôvodnú veľkosť, pokiaľ nie je rakovina adekvátne liečená.
Lymfóm a jeho diagnostika
Lymfóm označuje rakovinu, ktorá sa vyskytuje v lymfatickom systéme nášho tela, systéme, ktorý je zodpovedný za imunitu v našom tele. Náš lymfatický systém pozostáva z kostnej drene, lymfatických uzlín, sleziny a týmusu. Keď sa objaví lymfóm, môže byť v ktorejkoľvek z týchto oblastí. Niekedy sa rakovina môže rozšíriť aj do okolitých tkanív a orgánov. Oba vyššie uvedené typy lymfómov sa môžu vyskytnúť u detí aj dospelých. Vo väčšine prípadov ľudia nevedia, že sa u nich vyvinul lymfóm, kým sa nerozšíri do okolitých oblastí. Príznaky lymfómu sú totiž dosť podobné bežným vírusovým infekciám. Ak máte predĺžené horúčka bez akejkoľvek infekcie, nevysvetliteľného úbytku hmotnosti, straty chuti do jedla alebo extrémnej únavy, potom vás lekár môže požiadať, aby ste urobili potrebné testy na lymfóm.
Non-Hodgkinov lymfóm je najbežnejšou formou lymfómu, ktorý má tendenciu sa rozvíjať u starších jedincov. Hodgkinov lymfóm, tiež nazývaný Hodgkinova choroba, vo všeobecnosti začína v type B bunky, ktorá sa nachádza v kostnej dreni. Hodgkinov lymfóm sa považuje za jednu z najliečiteľnejších foriem rakoviny, najmä ak je diagnostikovaná a liečená včas.
Ak máte podozrenie na lymfóm, budete musieť podstúpiť komplexné vyšetrenie. Najskôr vás lekár preskúma hmatom (bude hľadať zväčšené uzliny na krku, pri kľúčnej kosti, v podpazuší a v slabinách). Vyšetrenia pozostávajú z krvných testov, vyšetrenia kostnej drene, biopsie a obrazových vyšetrovacích metód. Postúpite aj RTG, CT (Computer Tomography - počítačovú tomografiu) alebo magnetickú rezonanciu.
Diagnózu lymfómu je možné stanoviť len vyšetrením postihnutého tkaniva, ktoré sa nazýva biopsia. Najčastejšie býva postihnutým tkanivom lymfatická uzlina, ale môže ním byť aj ktorýkoľvek iný orgán. Odber v lokálnej anestéze sa robí len v prípade, ak je uzlina dobre prístupná, napríklad na krku, v podpazuší alebo v slabinách. Keď sa uzlina alebo postihnutý orgán nachádzajú na neprístupnom mieste (hrudník alebo brušná dutina), je potrebná operácia väčšieho rozsahu. Odobratá vzorka sa dostane k patológovi, ktorý ju odborne spracuje a pozoruje pod mikroskopom.
Podľa druhu lymfómu je kostná dreň postihnutá v 10 až 80 % prípadoch. Vzorka sa obvykle odoberá z lopaty bedrovej kosti. Miesto vpichu lekár najskôr dezinfikuje, znecitliví lokálnym anestetikom a zavedie do kosti bioptickú ihlu, pomocou ktorej odoberie malú vzorku tkaniva kostnej drene. Nakoniec ihlu z kosti vyberie. Aby sa zastavilo krvácanie, miesto vpichu treba zatlačiť a sterilne ošetriť.
Ide o zobrazenie lymfatických uzlín na miestach, ktoré nie sú vyšetriteľné pohmatom, ako aj všetkých dôležitých orgánov. Na lepšie odlíšenie ciev, postihnutých uzlín a ložísk v orgánoch a tiež na odlíšenie tráviaceho traktu od ostatných orgánov sa používa tzv. kontrastná látka, ktorá pri röntgene „svieti“. Kontrastná látka sa podáva do žily, alebo ju pacient vypije určitý čas pred vyšetrením.
Lymfatický systém: Zrýchlený kurz anatómie a fyziológie č. 44
Dôležité upozornenie: Tento článok má výlučne informatívny charakter a nenahrádza odborné lekárske vyšetrenie, diagnózu ani liečbu. Vždy sa poraďte so svojím lekárom alebo iným kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom ohľadom akýchkoľvek otázok týkajúcich sa vášho zdravotného stavu.
tags: #ultrazvuk #lymfatickych #uzlin