Nástup do škôlky je pre dieťa veľmi dôležitý a významný. Je to veľký krok pre neho aj pre jeho rodičov. Dieťa a rodičia sú k sebe tesne pripútaní, vstupom do škôlky nastal čas, kedy sa už musia na určitú dobu odpútať. Významný francúzsky detský psychiater Marcel Rufo píše, že život je o neustálom pripútavaní a odpútavaní. Škôlka je akýmsi trenažérom tých schopností, ktoré bude musieť dieťa veľakrát uplatniť aj vo svojej dospelosti. Ako hovorí ďalej: „Odlúčenie je potrebné preto, aby sme vlastnili svoje JA. To nám umožňuje vytvárať nové väzby, nové vzťahy a žiť svoj život“.
Pre obe strany je to extrémne náročná situácia. Nástup do škôlky je však u dieťaťa spojený s vekom, kedy je danú situáciu schopné zvládnuť. Musia mu v tom pomôcť dospelí. Vďaka úzkej spolupráci s učiteľmi a odborníkmi v škôlke a dôkladnej príprave rodičov na tento krok, prechod dieťaťa do škôlky nemusí byť vôbec stresujúci.
Príprava a spolupráca medzi rodičmi a škôlkou
Rodičia sú často zneistení a preto je nutné si uvedomiť, že prechod do škôlky musia v prvom rade po emocionálnej stránke zvládnuť oni. Rodič sa musí v prvom rade pre vstup do škôlky pevne rozhodnúť. Zvážiť všetky pre a proti, emocionálnu zrelosť svojho dieťaťa a rodinnú situáciu. Rozhodnutie o umiestnení dieťaťa do škôlky by malo byť dostatočne pevné. Ak to tak nie je, dieťa veľmi rýchlo vycíti slabosť svojho rodiča a hladký prechod do škôlky sa nepodarí.
Deti majú tendenciu báť sa nových vecí, keby to tak nebolo, nebolo by to v poriadku. Z toho dôvodu rodič nemôže od dieťaťa očakávať, že nástup do škôlky prebehne hneď úplne hladko, bez plaču a možných scén v šatni, či pri dverách triedy. Naopak, rodič musí rátať s emocionálne náročnými situáciami v prvé dni, možno aj týždne. Rodičia by sa mali pripraviť na to, že im bude ťažko a je to v poriadku. Dôležité je nezneistiť dieťa. Rodičia sú tí, ktorí to musia ustáť. Nedať na sebe znať citové rozpoloženie.
Tu sa vždy odporúča rodičom obmedziť pohyb v škôlke na minimum, aby nebol čas na vyjednávanie. Rodič by mal k inštitúcii a personálu, ktorému zveruje svoje dieťa získať dôveru. Rodič by mal dieťa zvykať na čas bez neho. Pred nástupom do škôlky by malo mať dieťa skúsenosť pobytu s inou dospelou osobou, napr. Rodič by mal dieťa zvykať na detský kolektív návštevou ihrísk alebo detských kamarátov. Rodič by mal dieťaťu veľa o škôlke rozprávať, vzbudzovať v ňom zvedavosť a motivovať ho. Odporúčajú sa knižky o škôlke, opakovaná návšteva škôlky v čase hier na dvore vonku. Dieťa sa môže nenásilnou formou prísť na chvíľu v sprievode mamy opakovane pohrať. Tak postupne spozná prostredie a budúcu učiteľku.
Rodič by mal na tomto významnom akte veľmi intenzívne spolupracovať s personálom škôlky, ale aj naopak personál by mal dobre počúvať rodiča. Na rodičovské schopnosti a intuíciu netreba zabúdať, nie nadarmo sa hovorí, rodič je najlepší odborník na svoje dieťa, pretože ho najlepšie pozná a múdry personál v škôlke rodičovi načúva.
Vzdelávací program v materskej škole
Materská škola je prvým krokom dieťaťa do sveta vzdelávania a socializácie mimo rodinného kruhu. Kvalitná starostlivosť v predškolskom zariadení má zásadný vplyv na jeho ďalší rozvoj a úspešné zvládnutie prechodu do základnej školy. Tento článok sa zameriava na edukačný program a štandardy, ktoré zabezpečujú optimálne podmienky pre rozvoj dieťaťa v materskej škole.
Ciele edukačného programu
Naším cieľom je vytvoriť čo najlepšie podmienky pre prirodzený osobný rozvoj a úspešné zvládnutie prechodu do ZŠ. Ciele materskej školy sú vypracované na základe diskusie pedagogických zamestnancov. Sú výsledkom autoevaluácie materskej školy, ktorej súčasťou je spracovanie zistení z dotazníkov vyplnených pedagogickými a nepedagogickými zamestnancami materskej školy a rodičmi. Pri ich formulovaní berieme do úvahy aj vyjadrenia detí získané pomocou rozhovorov s nimi, spracovaním výsledkov hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania v materskej škole, analýzou trendov, ohrození aj ponúkajúcich sa príležitostí, analýzou silných aj slabých stránok materskej školy. Cieľom tohto procesu je dosiahnuť vysoký stupeň samostatnosti, získavanie takých kompetencií, ktoré budú schopné uplatňovať v ďalšom živote.
Štátny a školský vzdelávací program
Materské školy zaradené v sieti škôl a školských zariadení sa riadia Štátnym vzdelávacím programom pre predprimárne vzdelávanie v materských školách, ktorý schválilo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR v roku 2016. Tento program ustanovuje základné požiadavky štátu na poskytovanie inštitucionálneho predprimárneho vzdelávania v materských školách. Školské vzdelávacie programy musia byť vypracované v súlade so Štátnym vzdelávacím programom a s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania ustanovenými v školskom zákone. Školský vzdelávací program sa riadi požiadavkami Zákona a vychádza z cieľov a zamerania (profilácie) konkrétnej materskej školy. Je základným kurikulárnym dokumentom, podľa ktorého sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v materskej škole. Predstavuje druhú úroveň vzdelávacích programov, ktorá je pod úrovňou štátneho vzdelávacieho programu. Školský vzdelávací program vydáva riaditeľ materskej školy po prerokovaní v pedagogickej rade a v rade školy. Tvorí základ pre každodennú výchovno-vzdelávaciu činnosť učiteľa.
Učebné osnovy a obsah
Učebnými osnovami školského vzdelávacieho programu sú jednotlivé vzdelávacie oblasti Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie v materských školách. Sú rozdelené do mesačných tematických celkov. Úvod plánovania tvoria výkonové štandardy, ktoré učiteľka uplatňuje v priebehu celého školského roka vo všetkých organizačných formách dňa podľa situácie a obsahu výchovno-vzdelávacej činnosti. V jednej materskej škole môže existovať viacero foriem plánovania súčasne. V každej vzdelávacej oblasti je obsah vzdelávania rozpracovaný v podobe vzdelávacích štandardov (výkonových a obsahových). Výkonové štandardy v jednotlivých vzdelávacích oblastiach sú vyjadrené v pozorovateľných a hodnotiteľných cieľoch len pre posledný rok materskej školy, smerujú k popisu štandardného výkonu dieťaťa. Obsahové štandardy obsahujú základné námety na konkrétnu činnosť, ktorú učiteľka realizuje, aby deti dosiahli stanovené výkonové štandardy. Pri týždennom plánovaní sa striedajú obe učiteľky v triede. V plánovaní výchovno-vzdelávacej činnosti sa vždy objavia aj štandardy, ktoré nie sú zaradené explicitne v obsahovom celku. Štandardy viazané na konkrétny obsahový celok sa musia objaviť v pláne počas trvania obsahového celku minimálne raz. Spravidla sa však objavujú aj viackrát na rôznej úrovni. Pri ich zaradení sa vždy prihliada na vzdelávacie potreby detí. Do plánov VVČ začleniť digitálne technológie tak atraktívne, aby zábavne a pritom zmysluplne vplývali na učenie sa dieťaťa. Učiteľka pri plánovaní dbá o vyvážený pomer zamerania činností podľa vzdelávacích oblastí a oblastí rozvoja osobnosti dieťaťa.
Charakteristika obsahových celkov
Charakteristika obsahových celkov stručne predstavuje základný tematický rámec, v ktorom sa výchova a vzdelávanie pohybuje. Realizácia jednotlivých celkov nie je časovo obmedzená, témy si učiteľky tvoria alebo volia samé s ohľadom na aktuálne rozvojové potreby detí tak, aby poskytli deťom priestor pre ich zmysluplné učenie sa. Návrhy tém pre učiteľky sú orientačné, majú charakter odporúčaní.
Metódy a prostriedky výchovy a vzdelávania
Plánovanie výchovno-vzdelávacej činnosti je úplne v kompetencii učiteľa. Spôsob, forma, rozsah a časové trvanie plánov výchovno-vzdelávacej činnosti si určuje každá materská škola na prvej pedagogickej rade. Výber metód a konkrétnych učebných materiálov a pomôcok je ponechaný na slobodné rozhodnutie učiteliek materských škôl. Učiteľ pri výbere metód vychádza z poznania detí v skupine a pristupuje k nim diferencovane. Rešpektuje osobné učebné tempo dieťaťa a jeho učebný štýl. Z množstva rôznych učebných metód sa v materských školách v dominantnej miere využíva hra. V materských školách sa vytvára priestor na voľnú hru, preferuje sa interaktívne zážitkové učenie. V praxi sa využíva veľké množstvo metodických materiálov, ktorých obsah je v súlade s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania podľa školského zákona. Na pomoc učiteľkám boli vypracované metodiky vzdelávacích oblastí štátneho vzdelávacieho programu. V spolupráci so Spoločnosťou pre predškolskú výchovu a Slovenským výborom OMEP, profesijnými združeniami predškolských pedagógov, sa v materských školách úspešne realizujú viaceré projekty a vzdelávacie aktivity. Pravidelne každý rok sa organizujú odborné konferencie. Na týchto konferenciách sa pravidelne zúčastňujú významní odborníci na predprimárne vzdelávanie z okolitých krajín, najmä z Českej republiky, Maďarska, Rakúska, Poľska a Srbska.
Učebné stratégie a metódy výchovno vzdelávacej činnosti majú odporúčací charakter, vyjadrujú typický postup dosahovania výkonových štandardov v rámci obsahového celku. Odporúčané učebné zdroje sú navrhnuté podľa reálnych podmienok a možností materskej školy. Učiteľka ich vhodne dopĺňa podľa aktuálnej dostupnosti.
Školský program a zdravá výživa
Okrem podpory zdravej výživy a životného štýlu má Školský program za cieľ zvyšovať povedomie detí v otázkach miestnych potravinových reťazcov, ekologického poľnohospodárstva, udržateľnosti výroby potravín, plytvania potravinami a vytvárať si pozitívny vzťah k poľnohospodárstvu. Zadarmo sú iba výrobky ako je ovocie, zelenina a výrobky z nich a neochutené mliečne výrobky, pričom dodávky sú závislé od financií zo štátneho rozpočtu. O konkrétnych druhoch výrobkov rozhoduje škola v spolupráci so svojim dodávateľom. Môžu to byť aj 100 % ovocné a zeleninové šťavy, ovocné pyré a sušené jablkové lupienky, či bezlaktózové mliečne výrobky. Výrobky sa môžu distribuovať počas desiaty, obedu alebo olovrantu, aj prostredníctvom automatov, pri dodržaní jednej porcie na žiaka a deň. Ak sa dodávajú spolu s jedlami poskytovanými v zariadení školského stravovania, informácie o výrobkoch je potrebné zverejniť v jedálnom lístku a na mieste výdaja.
Hodnotenie a spätná väzba
V predškolskom vzdelávaní deti nie sú klasifikované ani inak hodnotené. Hodnotiacim kritériom je dosiahnutie špecifických cieľov v jednotlivých oblastiach rozvoja podľa veku od začiatku dochádzky do MŠ až do ukončenia pred vstupom do ZŠ. Vývoj je individuálny a závisí od viacerých faktorov. Súčasťou hodnotenia je adaptačný proces v skupine a kolektíve v súčinnosti s pedagogickou diagnostikou. Metódy a prostriedky hodnotenia aj sebahodnotenia vymedzujú cesty a spôsoby overovania dosahovania kompetencií a špecifických cieľov. Pozitívnu spätnú väzbu a odporúčania pre rodičov poskytujú učitelia na základe pozorovaní a diagnostických hárkov.
Pedagogické diagnostikovanie napomáha rozvíjaniu základných kompetencií dieťaťa predškolského veku. Zistenia z pedagogického pozorovania sa zaznamenávajú do diagnostických hárkov. Okrem diagnostických hárkov materské školy vedú aj záznamy o aktuálnych vzdelávacích výsledkoch, pokrokoch a individuálnych vzdelávacích potrebách detí, poznámky k vlastnému pedagogickému pôsobeniu a obľúbených/preferovaných činnostiach dieťaťa. Učitelia pri hodnotení vzdelávacích výsledkov využívajú priame pedagogické pozorovanie.
Personálne a priestorové podmienky
Materská škola má kvalifikovaných pedagógov. Priestorové podmienky zodpovedajú normám a zahŕňajú sociálne zariadenie, kuchyňu, šatne, triedy a jedáleň. Škôlsky areál je priestranný a rozdelený na dve časti, s pieskoviskami a šmýkačkami. V areáli je veľa zelene a stromy. Materská škola je vybavená odbornou a detskou literatúrou, učebnými pomôckami, hračkami, telovýchovným náradím, didaktickou technikou, IKT a audiovizuálnou technikou (detským počítačom, tlačiarňou, interaktívnou tabuľou, prehrávačom, notebookom).
Bezpečnosť a ochrana zdravia
Bezpečnosť a ochrana zdravia dieťaťa sú integrálnou súčasťou obsahu výchovy a vzdelávania. Podľa predpisov za vytvorenie bezpečných a hygienických podmienok zodpovedá riaditeľ. Za bezpečnosť dieťaťa zodpovedajú pedagogickí zamestnanci od prevzatia dieťaťa až po jeho odovzdanie rodičovi; za krúžky zodpovedá učiteľ, a ak lektor vykonáva krúžkovú činnosť so súhlasom rodičov, zodpovedá lektor. Školský vzdelávací program je vypracovaný v súlade s Národným programom prevencie obezity, Národným programom duševného zdravia a s ľudskými právami v rezorte školstva. Denné činnosti sú usporiadané tak, aby bolo vyvážené striedanie činností a vytváral sa čas na hru a učenie dieťaťa.
tags: #starostlivost #o #dieta #v #skolke #edukacny