Bývalý predseda Slobody a solidarity postavil svoju politiku na zavádzaní. Nedopúšťa sa ho však iba on, ale väčšina pravicových a konzervatívnych politikov na celom svete. Či je rozhodnutie Richarda Sulíka zavesiť zásteru na vešiak, odísť zo SaS a vrátiť sa do politiky cez inú stranu správne, nech zhodnotia tí, ktorí ho budú na jeseň budúceho roka voliť. Už teraz však môžeme povedať, že je rozumné. Minimálne zo Sulíkovho pohľadu. Do politiky prišiel ako podnikateľ a aj po sedemnástich rokoch ju stále tak vidí. „Nevylučujem, že budem kandidovať. Bude to závisieť od toho, či po politike, ktorú prezentujem, bude dopyt. Či budem mať dostatočný počet voličov, ktorí ma budú chcieť vidieť naďalej v politike,“ povedal predvlani na jeseň, keď sa vzdával poslaneckého mandátu a parlament vymenil za experimentovanie s optimálnou veľkosťou jačmenných krúp a vákuovaním hráškovej polievky. Teraz ten dopyt pocítil. Dieťa, ktoré odvrhlo svojho otca „Rozhodol som sa, že kandidovať budem spolu s Jankou Cigánikovou a s prekvapivo veľa ďalšími, ktorým chýba politika, ktorú reprezentujeme my,“ hovoril v stredu, keď oznámil, že vystupuje zo strany, ktorú zakladal, a považuje ju za svoje dieťa. Lenže dieťa vyrástlo, na budúci rok oslávi plnoletosť a ako každý dospievajúci proti svojmu otcovi rebeluje. SaS ho začala vnímať ako príťaž. Ak chcel v politike pokračovať, nemal inú možnosť než odísť. Komentátori a analytici už uvažujú, že by mohol SaS uškodiť tým, že ju bude spájať s Progresívnym Slovenskom. Spájanie s PS je pre neho najväčšia urážka, akou môžete počastovať SaS. O progresívcoch sa v minulosti vyjadril, že sú ľavica, extrém, socialisti či neomarxistická strana, ktorá si neprávom uzurpovala názov liberálna. „SaS bola od prvého dňa svojej existencie stranou osobných a ekonomických slobôd a stranou zdravého rozumu. No a dnes už tomu tak nie je,“ sťažoval sa Sulík na svojej rozlúčkovej tlačovke. Lenže to je jeho základný omyl, či skôr zámerné zavádzanie, na ktorom postavil svoju politiku. Úlohou daňovej reformy zavedenej a platnej od 1.1.2004 vtedajším ministrom financií Ivanom Miklošom bolo zavedenie rovnej dane z príjmu na úrovni 19 % a daň rovnakej výšky bola zavedená aj ako daň z pridanej hodnoty. Bola zrušená daň darovacia, dedičská, daň z dividend a o rok neskôr aj daň z prevodu nehnuteľnosti. Po tejto reforme skutočne začala významne klesať miera nezamestnanosti, ekonomike sa darilo, čo ukazuje aj rýchlosť hospodárskeho rastu. Zavedenie rovnej dane sa neprejavilo na objeme daní v porovnaní s HDP, čo znamená, že pri nižšej sadzbe (19 %) sa podarilo vybrať taký istý, dokonca väčší balík peňazí, než pri vyššej sadzbe (25 %). Výnos z dane zo zisku, ktorý spomína Sulík vo výroku, rástol skutočne rýchlejšie, ako HDP celkovo. celkovému výnosu po reforme. na HDP dramaticky nezmenil. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené príjmy z daní ako podiel HDP pred a po reforme (tabuľka prevzatá z Rovná daň na Slovensku, funguje to!). V kontexte daného výroku nás zaujímajú hlavne dane z príjmov a dane z príjmov právnických osôb (čiže dane zo zisku). Z údajov je vidieť, že percentuálny podiel daní na HDP sa výrazne nemenil.
Rovná daň a ekonomické účinky reformy
V Miklošovej analýze (Rovná daň na Slovensku, funguje to!) sa ďalej píše: "Najdynamickejší bol rast výnosu dane zo zisku (dane z príjmu právnických osôb), kde došlo k nárastu o 70,9 % v bežných cenách a o 54,1 % v cenách stálych. Už v prvom roku reformy sa na tejto dani vybralo viac, ako v poslednom roku pred reformou, napriek poklesu sadzby dane z 25 % na 19% (...) Ani pri dani zo zisku, ktorá je práve predmetom kritiky ohľadom tzv. daňového dumpingu, či údajnej nekalej daňovej konkurencie, nedošlo k poklesu, naopak k nárastu. Kým v roku 2003 sme na tejto dani pri 25 % sadzbe vybrali 32,016 mld. Sk, v roku 2004 pri 19 % sadzbe 33,164 mld., teda o vyše 1,1 mld. Sk viac."
Podľa údajov Finančnej správy SR o dane z príjmov právnických osôb je vidno, že v roku 2004, čiže po znížení sadzby na 19 %, vybralo sa väčší balík peňazí. Objem príjmu štátu z tejto dane sa zvyšoval každým rokom, až do finančnej krízy. V roku 2005 sa vyzbieralo o 41,9 % viac, ako v roku 2004, v roku 2006 výnosy narástli o 12,33 % oproti roku 2005 a v roku 2007 došlo k ďalšiemu nárastu vo výške 10, 94 % oproti prechádzajúcemu roku. Pri porovnaní výnosov z roku 2004 a 2007 preto môžeme hovoriť o náraste vo výške 76 %. Miera rastu HDP pritom v týchto rokoch, aj keď bola vysoká, nebola až taká vysoká ako rast výnosov dane z príjmu.
Na pozitívny vplyv daňovej reformy Richard Sulík niekoľkokrát už upozorňoval, napríklad vo svojom vystúpení v rozprave v roku 2012, kedy argumentoval proti vládnemu návrhu o zmenách v daňovaní príjmov. Úspech daňovej reformy ilustroval objemom príjmov práve z dane zo zisku: "Tak v roku 2004 bol plánovaný výnos na úrovni 22, skutočnosť bola 29. Toto bol prvý efekt rovnej dane, daňovej reformy a pri dani z príjmov právnických osôb výnos neklesol. Rok na to, rok 2005, odhadovaný výnos bol na úrovni 30 miliárd korún (...), ale skutočný výnos bol na úrovni 42. (...)"
Daňová reforma mala na ekonomiku Slovenska pozitívny dopad, čomu nasvedčujú aj jednotlivé ekonomické ukazovatele. HDP malo v nasledujúce roky zvyšujúci trend, v roku 2005 bola medziročná zmena HDP 6,8 % a v 2006 až 8,5 %. Tento trend ziskov z daní zo zisku pretrvával aj po zavedení rovnej dane a ukazuje, že opatrenie nepodlomilo verejné financie, naopak zvyšovalo daňové výnosy bez výrazného dopadu na ekonomický rast.
Politické implikácie a súčasné vízie SaS
Ak by sa v nasledujúcom volebnom období presadila väčšina opatrení z programu strany Sloboda a Solidarita (SaS), slovenská ekonomika by rástla rýchlejšie a ľudia by mali podstatne vyššie výplaty. Posledné roky sa podľa Sulíka rozmohla mentalita rozdávania. Politici tak väčšinou iba berú peniaze ľuďom a rozdávajú ich tým, o ktorých si myslia, že ich budú voliť. „Nedá sa takto fungovať. Treba sa venovať aj tým, ktorí majú málo peňazí. Ak má slovenská ekonomika výraznejšie rásť, musia podľa neho politici konať proaktívne, realizovať reformy a riešenia, napríklad tie, ktoré pripravila SaS. Len pri silnom ekonomickom raste je možná kombinácia neznižovania sociálnych štandardov, nezvyšovania daní a zároveň konsolidácie rozpočtu. Strana podľa Sulíka ponúka citeľný nárast priemernej mzdy do konca budúceho volebného obdobia. Medzi opatrenia, ktoré by mali podporiť rast slovenskej ekonomiky, zaradil líder liberálov opätovné zavedenie rovnej dane najviac na úrovni 19 percent, či zmenu daňového mixu pre samosprávy, aby sa podieľali na úspechu firiem podnikajúcich na ich území. Vyzdvihol aj zvoľnenie podmienok pre odpisovú politiku podnikateľov. Zároveň zdôraznil, že okrem témy ekonomického rastu sa SaS vo svojom programe venuje aj ďalším oblastiam: zdravotníctvo, školstvo, energetika, spravodlivosť.
Praktické dopady a súčasné témy v politike
- Zásadné pohyby medzi spolumajiteľmi Penty: dlhoroční manažéri sa nestanú spoluvlastníkmi materskej firmy Penty; Eduard Maták odíde z jej vedenia a zostane ako člen v dozorných radách.
- redistributívna platba pre farmárov: minister Mičovský musí do konca týždňa poslať model zavedenia, aby bolo možné podporiť rozšírenie dotácií na pôdu a motivovať malých aj väčších farmárov k produkcii v rámci európskych pravidiel.
- SkyToll a diaľničné mýto: domáca firma čelí podozreniam, v zahraničí však skúša iné ponuky; ukazuje sa, že oblasť mýt byrokratizuje viac faktorov než samotné technické riešenia.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? The subscription service is currently unavailable. Ak by sa v nasledujúcom volebnom období presadila väčšina opatrení z programu SaS, ekonomika by rástla rýchlejšie a výplaty by boli vyššie. Sulík upozorňoval na problém verejného sektora a potrebu reformy z纲, ktorá by umožnila proaktívne znižovať dane a zlepšovať podnikateľské prostredie. Treba robiť opatrenia, ktoré vedú k nižším daniam a zamerať sa na oblasti kriticky sa dotýkajúce občanov.
Mazák sa obul do Fica a Ústavy, známy advokát ho VYŠKOLIL ako žiačika
1. Minister hospodárstva Richard Sulík z SaS chce podľa Hospodárskych novín presadiť nový zákon na odškodňovanie následkov pandémie a rozšíriť podporu fixných nákladov pre firmy; 2. Zásadné posuny v Pente a personálne zmeny v zdravotníctve a sieťach súkromných aj verejných inštitúcií menia dynamiku trhu; 3. Farmári a redistributívna platba budú ďalším miestom politických súbojov o spôsob podpory výroby a udržania stabilného zdrojového zrnovovania agrárnej produkcie.
| Aspekt | Opis | Politická súvislosť |
|---|---|---|
| Rovná daň | Daň zo zisku rástla a výnosy sa zvýšili aj pri nižšej sadzbe | Podpora reformných krokov |
| RDZ (redistributívna platba) | Potenciálna motivácia pre pestovateľov, vyššia dotácia | Agrokomponent vo vládnej agende |
| Penta | Štrukturálne zmeny v manažmente a vlastníctve | Politické a ekonomické súvislosti v privátnej sfére |
tags: #sulik #dieta #je #ekonomickym #trestom