Monotónne čakanie mesiac čo mesiac: najprv na plodné dni v ženskom cykle. Potom na takzvaný „NMT“ - „Non-Menstruation Day“. Ak menštruácia predsa len nastúpi, mnohé ženy s túžbou po dieťati upadnú do hlbokej priepasti: opäť to s bábätkom nevyšlo. Je celkom normálne, že páru trvá niekoľko mesiacov, kým sa môže tešiť z pozitívneho tehotenského testu.
„Pravdepodobnosť otehotnenia je v najlepšom prípade približne 20 až 30 percent za cyklus a závisí od veku a predispozícií párov. Od 30. roku života sa však plodnosť žien už znižuje. V 35 rokoch je šanca na tehotenstvo len okolo 15 percent za cyklus, v 40 rokoch dokonca len desať percent. Zároveň bohužiaľ rastie riziko potratov,“ hovorí Prof. Dr. Jürgen Kleinstein.
Základné pravidlo znie: Ak zdravá žena mladšia ako 35 rokov s pravidelným cyklom a pohlavným stykom nie je po roku tehotná, mala by sa poradiť so svojou gynekologičkou alebo gynekológom. „Gynekológ sa právom nazýva aj ‚domáci lekár žien‘. Vďaka svojmu vzdelaniu sa veľmi dobre vyznajú v ženskom cykle a jeho poruchách,“ hovorí expert na problematiku detí.
Pri nevysvetlenej neplodnosti by sa malo najprv skontrolovať, či dochádza k ovulácii. Okrem toho je potrebné vylúčiť nedostatočnosť žltého telieska a zabezpečiť priechodnosť vajíčkovodov. Hormonálna analýza vrátane anti-Müllerovho hormónu (indikátor počtu vajíčok) a TSH, dôležitého pre štítnu žľazu, poskytuje informácie o funkcii cyklu a štítnej žľazy, ako aj o vaječníkovej rezerve. Najneskôr tu sa potom overuje kvalita spermií muža: Je koncentrácia spermií znížená? Aký je podiel normálne formovaných spermií? Dôležitosť vyšetrenia oboch partnerov ukazuje približné rozdelenie príčin nechcenej neplodnosti: „V približne 35 percentách prípadov sa príčiny nachádzajú u ženy, v približne 30 percentách u muža a v ďalších 30 percentách u oboch partnerov.
Metódy umelého oplodnenia
Existuje niekoľko metód umelého oplodnenia, ktoré pomáhajú párom s túžbou po dieťati. Voľba vhodnej metódy závisí od individuálnej situácie a príčin neplodnosti.
Inseminácia
Inseminácia je jednou z najšetrnejších metód umelého oplodnenia. Pri tejto metóde sa spermie muža priamo vstrekujú pomocou injekčnej striekačky alebo mäkkého katétra do maternice (intrauterinne), krčka maternice (intracervikálne) alebo vajíčkovodu (intratubárne), aby sa umožnilo tehotenstvo. Spermie si potom musia samy nájsť cestu k oplodnenia schopnému vajíčku. Rozlišujú sa dve formy: homologická inseminácia, pri ktorej sa používa partnerov ejakulát, a heterologická inseminácia, pri ktorej sa používa ejakulát anonymného darcu (darovanie spermií). V Nemecku hradia verejné zdravotné poisťovne v rámci § 27a SGB V výlučne homologickú insemináciu.
In-vitro fertilizácia (IVF)
In-vitro fertilizácia (IVF), známa aj ako „oplodenie v skúmavke“, je proces, pri ktorom sa vajíčka ženy odoberú a v laboratóriu sa oplodnia spermiami partnera v živnom roztoku. Pred IVF sa zvyčajne vykonáva hormonálna stimulácia, aby sa podporila tvorba viacerých vajíčok. Po oplodnení sa vajíčka kultivujú niekoľko dní a potom sa najviac tri oplodnené embryá prenesú do maternice ženy. Úspešnosť IVF sa pohybuje okolo 25 až 30 percent. V Nemecku existujú prísne pravidlá týkajúce sa IVF, ktoré obmedzujú počet prenesených embryí na tri a zakazujú výber pohlavia dieťaťa (okrem prípadov genetických ochorení). Zmrazovanie nadbytočných vajíčok získaných touto metódou je v Nemecku zakázané.
Intracytoplazmatická injekcia spermie (ICSI)
Intracytoplazmatická injekcia spermie (ICSI) je modifikovaná metóda IVF. Pri ICSI sa jedna spermia priamo vstrekne do vajíčka pod mikroskopom. Táto metóda sa používa najmä v prípadoch, keď má muž nízky počet spermií, zníženú pohyblivosť alebo abnormálny tvar spermií, alebo ak IVF metóda nebola úspešná. Úspešnosť ICSI je okolo 25 percent. Štúdie naznačujú, že deti narodené po ICSI alebo IVF majú mierne zvýšené riziko určitých zdravotných problémov v porovnaní s deťmi počatými prirodzene.
Intratubárny transfer gamét (GIFT)
Pri GIFT sa ženám pomocou laparoskopie (brušnej dutiny) odoberú vajíčka, ktoré sa potom spolu s pripravenými spermiami partnera vstreknú do jedného alebo oboch vajíčkovodov. K oplodneniu dôjde prirodzene vo vajíčkovode. Táto metóda sa používa, ak príčiny neplodnosti nie je možné presne určiť, alebo pri endometrióze. Vzhľadom na to, že úspešnosť GIFT nie je vyššia ako pri IVF a laparoskopia so sebou nesie vyššie riziko komplikácií, dnes sa GIF T už často nepraktizuje.
Proces umelého oplodnenia
Proces umelého oplodnenia sa líši v závislosti od zvolenej metódy. Všeobecne však zahŕňa nasledujúce kroky:
- Diagnostika: Najprv sa vykonajú dôkladné vyšetrenia oboch partnerov, aby sa zistili príčiny neplodnosti.
- Stimulácia vaječníkov (pri IVF a ICSI): Žena podstúpi hormonálnu liečbu, aby sa stimulovala tvorba vajíčok.
- Odber vajíčok (pri IVF a ICSI): Zrelé vajíčka sa odoberú z vaječníkov pomocou punkcie.
- Odber spermií: Muž poskytne vzorku spermií.
- Oplodnenie: Vajíčka a spermie sa spoja buď v laboratóriu (IVF, ICSI) alebo priamo vo vajíčkovode (GIFT).
- Prenos embryí (pri IVF a ICSI): Oplodnené vajíčka (embryá) sa po niekoľkých dňoch kultivácie prenesú do maternice ženy.
- Tehotenský test: Približne 12-14 dní po prenose embryí sa vykoná tehotenský test.
Úspešnosť a riziká
Úspešnosť umelého oplodnenia závisí od mnohých faktorov, vrátane veku ženy, príčiny neplodnosti a zvolenej metódy. Vo všeobecnosti platí, že s vekom ženy klesá pravdepodobnosť úspechu. Približne 12-14 dní po prenose embryí sa vykoná tehotenský test. Je dôležité rozlišovať medzi tehotenskou a pôrodnou mierou. Priemerná miera tehotenstva po IVF alebo ICSI transferoch u 30-ročnej ženy je okolo 35 až 45 percent, zatiaľ čo pôrodná miera je okolo 25 až 35 percent. Žiaľ, šanca na úspech klesá už od 31. roku života a najmä od 35. roku.
Umelé oplodnenie môže priniesť aj určité riziká. Medzi možné komplikácie patria:
- Syndróm hyperstimulácie vaječníkov (OHSS): Reakcia tela na hormonálnu liečbu, ktorá môže spôsobiť zväčšenie vaječníkov a tvorbu viacerých folikulov.
- Viacplodové tehotenstvo: Zvýšené riziko pôrodu dvojičiek alebo viacerčiat, čo so sebou nesie vyššie riziká. Z tohto dôvodu sa často prenáša len jedno embryo.
- Psychická záťaž: Proces umelého oplodnenia môže byť emocionálne náročný.
- Mierne zvýšené riziko vrodených chýb: Epidemiologické štúdie naznačujú, že deti narodené po asistovanej reprodukcii môžu mať mierne zvýšené riziko určitých zdravotných problémov.
Ako dlho trvá hormonálna liečba pred samotným IVF?
Legislatíva a financovanie
Legislatíva týkajúca sa umelého oplodnenia sa v jednotlivých krajinách líši. V Nemecku napríklad zákon o ochrane embryí zakazuje darcovstvo vajíčok, zatiaľ čo darcovstvo spermií je povolené. V mnohých európskych krajinách je darcovstvo vajíčok povolené a nemecké páry môžu využiť túto možnosť v zahraničí. Náklady na umelé oplodnenie môžu byť vysoké. Verejné zdravotné poisťovne v Nemecku hradia v závislosti od podmienok 50 percent nákladov na obmedzený počet liečebných cyklov. Súkromné zdravotné poisťovne majú rôzne pravidlá, často však hradia až 100 percent nákladov, pričom sa zvyčajne vyžaduje preukázanie lekárskej pravdepodobnosti úspechu vyššej ako 15 percent.
Mnohé spolkové krajiny a aj spolková vláda ponúkajú programy podpory, ktoré môžu umožniť dodatočné preplatenie až 25 percent nákladov. Rheinland-Pfalz bol prvou spolkovou krajinou, ktorá od 1. januára 2019 ponúka 100-percentné preplatenie.
Je dôležité si uvedomiť, že umelé oplodnenie nie je vždy úspešné a môže byť dlhý a náročný proces. Napriek tomu predstavuje pre mnohé páry s túžbou po dieťati veľkú nádej na splnenie ich sna o rodičovstve.
tags: #umele #oplodnenie #po #nemecky