Vzdor u detí je častým problémom, a to najmä u batoliat a dospievajúcich. Je to normálna súčasť vývoja dieťaťa a môže sa prejaviť v správaní. Detský vzdor sa môže u dieťaťa prejaviť už pred 1. rokom, vo väčšine prípadov je pre vzdor typické obdobie okolo dvoch až troch rokov. Prejavuje sa viac u temperamentnejších detí a u tých, ktoré nemajú jasne stanovené hranice. Dieťa medzi druhým a tretím rokom náhle cíti, že aj ono môže a chce k niečomu povedať „nie“. Dieťa však hovorí „nie“ hlavne preto, aby si to mohlo vyskúšať a má to veľký význam pre vývin jeho sebavedomia.
Slovné odvrávanie je výrazom zdravej dôvery vo vlastné sily. Dieťa potrebuje mať odvahu, aby sa vedelo neskôr brániť a tejto odváhe sa učí v opozícii voči rodičom. Ak dovolíte dieťaťu presadiť sa v menej dôležitých maličkostiach a beriete ho pritom vážne, posilňujete tým jeho sebaistotu. Neskôr potom omnoho ľahšie poslúchne, keď budete musieť niečo podstatné od neho vyžadovať. Dieťa by ste mali brzdiť iba pri nebezpečných činnostiach, napríklad keď utečie ku vode, ale inak je vhodné podporiť snahu po samostatnosti, nechať ho prežiť pocit úspechu a v realizácii jeho potrieb mu byť oporou.
Je zbytočné so vzdorujúcim dieťaťom neustále debatovať alebo sa s ním hádať, ak oponuje. Vhodné je najmä nekričať, nezvyšovať hlas, nevracať hnev inou formou. Pokúste sa situáciu pozorovať ako nestranný divák, ktorý má len nájsť optimálne riešenie. Ak je záchvat zlosti veľký, treba z dosahu malých detí odstrániť všetko, čím by si mohli ublížiť. Takéto deti nevedia ešte vyjadriť to, čo chcú. Jediná cesta je vyčkať, kým záchvat zlosti prejde. Niekedy pomáha pritúliť dieťa k sebe a pevne ho objať. Pomáha aj odvedenie pozornosti, zameranie sa na nejaký predmet, vyzvanie dieťaťa, aby spolupracovalo, aby napríklad niečo našlo a podobne. To, čo dieťa najviac potrebuje, keď je rozrušené, je pochopenie jeho problému, akceptácia a pomoc pri hľadaní východiska. Keď dieťaťu a jeho vôli ponúknete možnosť úspechu, väčšinou toto problémové obdobie odoznie po niekoľkých týždňoch. Ak rodičia práve v tomto období stále presadzujú voči dieťaťu svoju vôľu, pretože majú pocit, že si predsa musia s dieťaťom poradiť, úspech príde len veľmi ťažko.
1. Nastavte jasné pravidlá
Uistite sa, či dieťa rozumie všetkým pravidlám, o ktorých ste sa rozprávali, keď ste mu ich vysvetľovali. Zistite tiež, či od neho vyžadujete správny druh a množstvo domácich prác a či zodpovedajú jeho veku. Päťročnému alebo šesťročnému dieťaťu môže pripadať náročné, keď mu poviete, aby si upratalo svoju izbu. A práve z tohto dôvodu to pravdepodobne odmieta urobiť. Je lepšie, keď určitú prácu rozdelíte na väčšie množstvo menších úkonov. Uistite sa, že vaše dieťa pozná vaše rodinné pravidlá. Napríklad, ak je vo vašom dome neúctivé rozprávanie neprípustné, dajte mu jasne najavo, že to bude mať následky. Dieťaťu by malo byť tiež jasné, aké sú dôsledky porušenia pravidiel. Ale to by ste mu mali vysvetliť predtým, ako by mohlo dôjsť k incidentu. O niektorých pravidlách môžete so starším dieťaťom aj diskutovať, napríklad o čase príchodu domov, ale vždy len v pokojnej atmosfére, nie v situácii vyhrotených emócií.
2. Hľadajte príčiny vzdoru
Hľadajte príčiny a snažte sa sledovať vzdor svojho dieťaťa. Existujú určité konkrétne veci, ktoré sa dieťaťu nepáčia alebo nechce niečo robiť? Keď zistíte príčinu, môžete podniknúť kroky na zmenu podmienok tak, aby dieťa nebolo často vystavované problémovým situáciám, ktoré u neho vyvolávajú veľkú zlosť. Napríklad, ak viete, že vaše dieťa má tendenciu byť mrzuté, ak musí s vami absolvovať veľa činností, skúste si po škole alebo cez víkendy naplánovať menej akcií. V súčasnosti deti chodia na veľké množstvo krúžkov a práve toto ich veľmi unavuje a spôsobuje zlú náladu. Ak vaše dieťa neznáša prudké prechody od jednej činnosti k druhej, skúste mu nechať viac času na to, kým sa pripraví na ďalšiu činnosť. Nechcite zmenu od neho hneď. Ďalšie príčiny vzdoru môžu byť aj tieto: choroba, únava, nezrelosť, hormonálne výkyvy... Ak dieťa vycíti, že venujete pozornosť jeho pocitom a snažíme sa pochopiť situáciu, rýchlejšie sa upokojí. U väčších detí môžu byť neuspokojené sociálne potreby, napr. nedostatok uznania zo strany autorít alebo sú nešťastné v škole, nemajú kamarátov a podobne.
3. Diskutujte o možnostiach
Jedným zo spôsobov, ako pomôcť deťom cítiť sa lepšie pri plnení určitých úloh, je dať im možnosť výberu. Napríklad nepovedzte dieťaťu, že má hračky uložiť hneď, ale dajte mu na to priestor napríklad do dvoch hodín. Pokojne s dieťaťom prediskutujte, ako si určité záležitosti predstavuje a potom sa pokúste vypracovať riešenie, ktoré bude vyhovovať jemu aj vám. Trvá vaša dcéra na tom, že si v chladný jesenný deň oblečie svoju peknú letnú sukňu? Skôr, než sa zapojíte do súperenia, skúste prísť s kompromisom. Napríklad ju požiadajte, aby si k sukni obliekla teplejšie pančuchové nohavice alebo legíny. Niekedy dajte dieťaťu na výber z dvoch možností. „Buď povysávaš byt, alebo poumývaš kúpeľňu?“ Ponúkajte však len možnosti, ktoré sú pre vás prijateľné. Tým, že dávate možnosti výberu, dieťa nadobudne pocit, že má možnosť o sebe rozhodovať.
4. Venujte dieťaťu dostatok pozitívnej pozornosti
Deťom je možné ukázať pozitívnu pozornosť cez obyčajný úsmev, očný kontakt a používanie výrazov tváre, ktoré mu dajú signál, že sa oň zaujímate. Okrem toho sem patrí aj používanie milých slov, podpora a povzbudenie dieťaťa alebo to, že ukážete svoj záujem o jeho aktivity, záujmy a úspechy. Ak dieťa dostáva pozitívne a milujúce správy zo svojho okolia aj jeho obraz o sebe samom bude pozitívny. Zdravý obraz o sebe je veľmi dôležitý nielen pre vzťah dieťaťa s jeho okolím, ale aj pre jeho sebadôveru a to, ako spoznáva svet a učí sa o ňom. Vďaka pozitívnej pozornosti nebude dieťa používajú vyvodiť vzdor na vynútenie vašej pozornosti. Navyše je potvrdené, že ocenenie dobrého správania dieťaťa nielen zvyšuje jeho sebavedomie, ale má aj oveľa silnejší výchovný efekt ako trestanie negatívneho správania. Po ocenení nejakého správania je väčšia pravdepodobnosť, že to dieťa bude opakovať. Samozrejme, ocenenie by malo byť úprimné a primerané veku.
5. Často sa rozprávajte
Často prejavujte záujem o to, čo dieťa prežíva. Nepýtajte sa len na školu a čo malo na obed. Dobrý rozhovor je nehodnotiaci, bez poučovania, úprimný. Hovorte s ním o svojich zážitkoch z detstva podobných ako má dieťa, priznajte aj neúspechy, rozprávajte sa o tom, ako ste prekonávali ťažkosti. Príležitosťou na dobrý rozhovor je výlet do prírody, dovolenka, spoločné záujmy. Pri týchto rozhovoroch možno budete prekvapení, čím všetkým si dieťa prechádza a koľko ho to stojí síl. Pomáha nám to lepšie pochopiť jeho vzdorovité správanie v kontexte. Rozhovormi sa posilňuje vzájomný vzťah, v dieťaťu budujete pocit vzájomnej dôvery a istoty, že sa môže na vás spoľahnúť v ťažkostiach a že máte snahu ho chápať. Deti neznášajú direktívne zaobchádzanie, prístup k nim by mal byť partnerský. To však neznamená, že sa im všetko dovolí.
6. Určte si priority
Mali by ste zvážiť, čo je pre vás zásadné, pri čom neustúpite a v čom môžete zľaviť, ustúpiť, čo vám nestojí za hádku. Pri niektorých pravidlách by ste mali byť neoblomní, nepripúšťať výnimku z ich dodržiavania - ohrozenie bezpečnosti, zdravia, netolerancia akýchkoľvek prejavov násilia. Pri niektorých menej zásadných požiadavkách môžete aj ustúpiť. Kritickým obdobím je 1,5 - 3 roky.
Vzdor sa u detí prvýkrát objavuje vo veku 1,5 roka, okolo troch rokov začne zvyčajne pomaly miznúť. Pred nástupom do školy by sa už deti takto správať nemali a len veľmi málo z nich máva záchvaty zúrivosti ešte v prvej triede. Kde sa tieto strašné záchvaty zúrivosti berú a prečo? Väčšinou takýto záchvatov príde v momente, keď dieťa nedostane, čo chce, alebo od neho chcete niečo, čo nechce urobiť. Dieťa sa „zablokuje“ a tým s vami vlastne bojuje o moc. Nesúhlasí s hranicami, ktoré ste mu určili, takže sa začne správať spôsobom, ktorý je preň najľahší - začne vzdorovať. Vo veku 1,5 - 3 rokov je to úplne prirodzené. Preto sa tomuto obdobiu hovorí obdobie vzdoru.
Ukážte deťom hranice, ale milujte ich
Dieťa hľadá mantinely svojho správania a tieto mantinely si vytvára podľa toho, ako mu ich určíte vy - vývoj jeho vzdorovitého obdobia tiež závisí od toho, aký má temperament, charakter, osobnosť, alebo aj od vášho prístupu. Vy musíte dieťaťu ukázať hranice, ale s množstvom lásky.
Dôležité: Rodičia musia postupovať spoločne. Niekedy je tiež nutné dieťaťu ukázať, že nechcete, aby určitú vec robilo. Je však dôležité povedať mu prečo. Dieťa by malo jasne vedieť, počuť a vnímať, že požiadavky rodičov sú nemenné. Rodičia preto musia postupovať jednotne - len ťažko zabránite chvíľam vzdoru, ak bude každý rodič hovoriť niečo iné. Určite pevné hranice - keď poviete áno, bude to znamenať áno, nie niečo medzi tým.
Ako predísť vzdoru u detí
Pokúste sa týmto konfliktom a zrážkam s vašou rodičovskou autoritou zabrániť a obmedzte zbytočné konflikty. Netrvajte napríklad despoticky na tom, aby sa dieťa prestalo hrať s autíčkom presne v túto sekundu, ale dovoľte mu, aby sa ešte zopár minút dohralo. Rovnako síce budete trvať na tom, aby si upratalo hračky, ale ponúknite mu pomoc. Robí ráno scény, pretože nechce ísť do škôlky bez svojho obľúbeného autíčka? Dovoľte mu, aby si ho vzalo, ale dôrazne mu povedzte, že ak ho stratí, nové mu nekúpite. Keď potom pôjdete zo škôlky domov, ľahšie predídete záchvatom zúrivosti, keď dieťa uvidí vo výklade autíčka - to svoje bude mať v ruke alebo vo vrecku.
Neponáhľajte sa a na dieťa nekričte! Treba si tiež uvedomiť, že veľa záchvatov zlosti je spôsobených tým, že dieťa veľmi súrite a vo všeobecnosti sa stále ponáhľate - nemáte čas sa s dieťaťom porozprávať, často naň kričíte. Záchvaty vzdoru sú najčastejšie u detí, ktorých rodičia sú prehnane úzkostliví, a to preto, že deti zbytočne chránia a strážia. Praktické tipy, ako zamedziť záchvatom zlosti: Dieťa za vzdorovité správanie v žiadnom prípade netrestajte - aj tak to nepomôže. Ak sa začne v nákupnom centre váľať po zemi a robiť scény a vy mu dáte po zadku, začne kričať ešte viac. Ideálne je takúto situáciu zmeniť, čiže nereagovať a odstúpiť ďalej od dieťaťa. Dieťa tiež môžete chytiť za ruku, bez slova ho postaviť niekam, kde je ticho, a nechať ho „vyzúriť sa“. Ak sa to stane doma, najlepšie je, keď za dieťaťom zavriete dvere a odídete z miestnosti. Pamätajte, že bez divákov dieťa o chvíľu zúriť prestane. Len čo záchvat odznie, ubezpečte dieťa, že ho aj tak ľúbite, ale vysvetlite mu, prečo ste museli urobiť to, čo ste urobili (prečo ste odišli z miestnosti a pod.).
Obdobie vzdoru. Vek, ktorého sa rodičia tak trochu desia už pred pôrodom a s ktorým si niekedy nevedia dať rady. Zmenil sa váš malý anjelik zo dňa na deň na osôbku so záchvatmi hnevu a zúrivosti a jeho jedinou odpoveďou na všetko je nie? Zrejme ste práve vstúpili do toľko obávaného obdobia vzdoru. Spomínate si na časy, keď ste ešte nemali deti a pozastavovali ste sa nad kričiacimi a trucujúcimi drobcami v plných nákupných centrách? Dnes ste na opačnom brehu a to malé slniečko, ktoré záchvat zúrivosti zmenil na nepoznanie a ktoré na seba strhlo pozornosť okoloidúcich, je vaše. Obľúbenou odpoveďou detí je „nie“, trucujú, trieskajú hračkami, nereagujú na slová rodičov, kopú, hádžu sa o zem... Prejdú si ním takmer všetky deti v období od dvoch do štyroch rokov. Je dôležité vedieť, že takýto hnev nie je namierený voči rodičom, ale je prejavom narušenia zvyčajných pravidiel a rituálov, na ktoré je dieťa zvyknuté.
Vo Švédsku napríklad deti dostávajú sladkosti iba v sobotu. Sobota je potom pre deti akýmsi sviatkom, počas ktorého dostanú „Lőrdagsgodis“, sobotné vrecúško sladkostí. Deti sa učia pravidlám už ako bábätká, vedia si zapamätať reakcie rodičov a vyvodiť dôsledky svojho správania. Netrestajte ho dodatočne, ale uplatnite logický dôsledok - trest musí prísť okamžite, aby si ho vedelo spojiť so správaním.
Obdobie vzdoru a praktické stratégie
- Nastavte jasné pravidlá a zistite, či dieťa chápe, čo sa od neho očakáva. Rozdeľte veľké úlohy na menšie kroky a včas vysvetlite možné následky porušenia pravidiel.
- Hľadajte príčiny vzdoru a prispôsobte podmienky - primeraný plán aktivít, menej krúžkov, dlhšie prestávky medzi zmenami činností.
- Diskutujte o možnostiach a dávajte výber - dve až tri vhodné alternatívy, ktoré vyhovujú obom stranám.
- Venujte dieťaťu dostatok pozitívnej pozornosti a oceňovania dobrého správania. Pozitívna spätná väzba má silný výchovný efekt.
- Často sa rozprávajte a budujte dôverný vzťah prostredníctvom nehodnotiaceho rozhovoru o spoločných zážitkoch.
- Určte si priority - kde trvať na pravidlách a kde ustúpiť kvôli bezpečnosti a zdraví.
Podľa vývoja mozgu dieťaťa do 4 rokov potrebuje pomoc z vonku na reguláciu emócií. Spôsoby, ktorými mu pomôžeme, sa časom môžu stať jeho vnútornými stratégiami. Žiadny prísny trest nie je dlhodobo efektívny; lepšia je kombinácia jasných hraníc, podpory a pozitívnej motivácie.
Niektoré ďalšie tipy zahŕňajú:
- Možnosť voľby - dať dieťaťu na výber z viacerých vhodných možností, čím sa znižuje pocit straty kontroly.
- Pýtajte sa namiesto príkazov - kladenie otázok aktivuje frontálnu časť mozgu a zvyšuje spoluprácu.
- Opisujte situácie miesto kritiky a zákazov - popisujte čo vidíte a čo je treba urobiť, nie čo dieťa nesmie robiť.
- Buďte hraví a používajte humor, čo uľahčí spoluprácu bez vyostrených emócií.
- Priebežne pracujte na rozvoji sociálno-emocionálnych zručností a na samostatnosti prostredníctvom hier.
Aj napriek momentom napätia je obdobie vzdoru prirodzenou súčasťou vývoja a pri správnom prístupe vedie k lepšiemu pochopeniu hraníc, samostatnosti a spolupráce v budúcnosti. Sústredenie na emócie dieťaťa, jasné pravidlá, konzistentné postupy a pozitívna komunikácia sú kľúčmi k zvládnutiu tejto fázy.
tags: #vzdorovite #dieta #9 #rocne