Na území Slovenska žije etnikum, ktoré sa od ostatného obyvateľstva odlišuje antropologickými znakmi, spôsobom života, temperamentom, jazykom - Rómovia.
Ich zdravotné aj iné problémy sú svedectvom negatívnych dopadov vývoja počas celého storočia.
Tam, kde sú najhoršie životné podmienky, nezdravá výživa ako dosledok sociálnej biedy, sú aj najvýraznejšie negatívne prejavy súvisiace s kvalitou rómskej populácie.
Výsledkom mnohých antropologických výskumov je zistenie, že rómska populácia je kvalitatívne odlišná.
Táto skutočnosť bez poznania širších historických súvislostí môže poslúžiť tým skupinám, ktorých cieľom je prezentovať Rómov ako „zlú rasu" a evokovať tým tendencie k rasizmu.
Aké sú však príčiny tohto stavu?
Aké sú jeho dosledky?
Súčasná Slovenská republika patrí etnickou skladbou k najviac heterogénnym krajinám v Európe.
Multietnický charakter dokumentuje minimálne 20% podiel inoetnického - neslovenského obyvateľstva.
Zároveň sa svojou rómskou minoritou zaraďuje na prvé miesta v jej absolútnej početnosti (spolu s Rumunskom a Maďarskom).
Problémy Rómov v postkomunistických krajinách sú v mnohom podobné (Kollár, Mesežnikov, 2001).
V Československej republike neboli Rómovia evidovaní ako národnosť.
Ich postavenie riešil zákon o potulných cigánoch z roku 1927.
Ale aj za prvej republiky boli Rómovia prenasledovaní, o čom svedčí viacero historických svedectiev.
Getizácia narušila tradičné etické normy.
Príkladom je svadba medzi príbuznými.
Najťažší hriech u slovenských Rómov bol partnerský vzťah medzi bratrancom a sesternicou.
Po roku 1945 identifikujeme v bývalom Československu jednotlivé etapy rôznych foriem asimilačnej politiky voči Rómom.
Ich podstatou je neakceptovanie etnickej odlišnosti Rómov a popretie ich vlastného etnokultúrneho a etnoemancipačného rozvoja.
Aj keď sa v počiatkoch koncipovania socialistickej národnostnej politiky o týchto otázkach búrlivo diskutovalo, ideologické dogmy a marxistické politické prístupy k téme sa nedali prekročiť.
Komunistický režim predpokladal, že ak dôjde k vyrovnaniu životnej úrovne Rómov s priemernou životnou úrovňou ostatných, bude odstránená príčina ich odlišností.
Malo sa to uskutočňovať prostredníctvom rozptylu Rómov v rámci Slovenska i zo Slovenska do Čiech, rozkladom prirodzených rómskych komunít, sťahovania Rómov z vidieka do miest, necitlivým a násilným prideľovaním bytov Rómom zo sociálne znevýhodneného prostredia (Rómovia dostávali byty prednostne, chatrče im vypaľovali), donútenia k plneniu všeobecnej pracovnej povinnosti pod hrozbou odňatia slobody, vynucovanej povinnosti dochádzky detí do škôl a povinnej účasti Rómov na zdravotnej prevencii (Kollárová, 2002).
Tieto zdanlivo pozitívne výsledky boli dosahované násilnou formou, bez participácie a akceptácie samotných Rómov.
Komunistický režim zabezpečil prisposobenie sa nátlakom, neuvažoval o symetrickom systéme integrácie, tak vo sfére práce, ako aj v oblasti vzdelávania.
V dôsledku toho si Rómovia postupne zvykli na štátny paternalizmus, ktorý nahradil tradičnú rodinnú solidaritu.
Ponovembrové zmeny majú pre život Rómov aj iný rozmer.
Vláda SR prijala 9.
V súčasnosti sú Rómovia druhou najpočetnejšou menšinou na Slovensku.
V roku 1991 sa k rómskej menšine prihlásilo 75 802 obyvateľov, v roku 2001 sa prihlásilo 89 920 obyvateľov, v súčasnosti ich na našom území žije okolo 400 000.
Odlišná kultúra rómskej menšiny a celkový spôsob života Rómov sú majoritnou populáciou vnímané väčšinou negatívne.
Vzťahy a súdržnosť v rómskej rodine v posledných generáciách výrazne zoslabli.
Mladá rómska matka si často nevytvorí vzťah k svojmu novonarodenému dieťaťu a nechá ho v pôrodnici, dieťa sa dostane do detského domova a získa rovnaký defekt.
Ide o sociálnu dedičnosť (Bakalář, 2004).
Percento rómskych detí v detských domovoch sa každoročne mnohonásobne zvyšuje, v niektorých domovoch dosahuje až 70 %.
Ak porovnávame súčasný stav s predchádzajúcimi skúsenosťami s rómskymi matkami, ktoré len s problémami nechali svoje dieťa v nemocnici, ide o nečakaný jav (Čížková, 2005).
Prax však odhaľuje nový fenomén; fenomén odkladania rómskych detí do nemocnice.
Čoraz častejšie sa stretávame s prípadmi nezáujmu rómskych matiek o svoje deti.
Počas hospitalizácie ich nenavštevujú a po vyliečení pacienta je problém s navrátením dieťaťa do domáceho prostredia.
Často tieto prípady riešime prostredníctvom sociálnych sestier alebo v prípade úplného nezáujmu aj umiestnením rómskych detí do dojčeneckých ústavov, prípadne detských domovov.
Problémom môže byť chýbanie osvety v zdravotníckej oblasti u týchto problémových komunít.
V pediatrii túto úlohu v minulosti plnili detské terénne sestry, ktoré zistili a eliminovali množstvo problémov hneď pri ich zrode.
Zánikom terénnych sestier zanikla i prevencia a do ambulancií prichádzajú rodičia s deťmi neraz až v život ohrozujúcom stave.
Dlhodobá nezamestnanosť, závislosť od sociálnej pomoci a vysoká pôrodnosť udržujú závislosť Rómov od spoločnosti.
Napriek všetkým formám pomoci poskytovanej štátom sú podmienky ich života nevyhovujúce, v mnohých prípadoch zdravie, ba až život ohrozujúce.
Podmienky, v ktorých Rómovia žijú, nesú so sebou bremeno ochorení, ktoré sú zodpovedné za značný počet predčasných úmrtí nielen dospelej rómskej populácie, ale aj detí.
Ak máme diskutovať o tom, čo je príčinou zlej situácie v rómskych rodinách, musíme si položiť otázku, či príčinou zlých sociálnych pomerov v rómskych rodinách je zmena kultúrnych pomerov v rómskom etniku, alebo je zmena kultúrnych pomerov príčinou zlej sociálnej situácie Rómov.
Mnoho odborníkov rieši problém, čo spôsobilo zmenu tradičnej rómskej kultúry.
Bola to len násilná asimilácia Rómov, ktorá paradoxne mala zlepšiť život Rómov?
Alebo to bola séria mnohých nesprávnych krokov v dlhšej histórii sociálnej starostlivosti o Rómov?
Ak je to tak, potom je reálny predpoklad, že aj celkové zlepšenie postavenia Rómov na Slovensku možno očakávať až o niekoľko desaťročí.
Rómsky problém je problém mnohonárodný a nadnárodný.
História si pamätá mnohé asimilačné tlaky voči Rómom.
Ich výsledkom bola zväčša len deformácia funkčného sociokultúrneho systému Rómov.
Aj keď snahou takýchto aktivít bolo pozdvihnúť Rómov na vyššiu spoločenskú úroveň, výsledok bol vo väčšine prípadov kontraproduktívny.
Najdôležitejšou úlohou bude nájsť účinné opatrenia zamerané na pomoc rómskej populácii.
Ide hlavne o vytváranie podmienok pre rozvoj rómskych komunít v tých oblastiach, v ktorých je situácia kritická.
Národnostný magazín o Rómskej reforme
tags: #zanedbavane #dieta #kazuistika