Placenta (plodové lůžko) je důležitá súčasť reprodukčného systému. Vzniká diferenciáciou z fetálneho základu plodových obalov, predovšetkým z choria. Zrelá placenta je cévnatý orgán diskoidního tvaru o priemere 15-20 cm a tloušťke 2-3 cm, ktorý kryje približne 15-30 % vnútorného povrchu dělohy. Jej hmotnosť je približne 500 g (17 % hmotnosti plodu); z toho 50 % je tvorené materskou krvou a 15 % fetálnou krvou.
Rozdelenie placenty a hydraulika výmeny
Od štvrtého mesiaca tehotenstva môžeme na placente rozlíšiť dve časti: pars fetalis (tvorená chorion frondosum) a pars materna (tvorená decidua basalis). Medzi nimi sú intervilózne priestory vyplnené materskou krvou. Bolo zaznamenané, že počas štvrtého a piateho mesiaca gravidity decidua tvorí deciduálne septá, ktoré čiastočne delia intervilózne priestory a nedosahujú až k choriovej ploténke. Kotyledóny predstavujú okrsky placenty zahrnujúce väčšie úponové klky.
Na konci gravidity je placenta discoidalis, teda tvar okrúhleho terče. Na fetálnom povrchu placenty prechádzajú početné artérie a vény, choriové cévy, ktoré sa sbiehajú k úponu pupečníka. Pupečník (umbilicus) je lokalizovaný približne uprostred placenty, priemer okolo 1-2,5 cm a dĺžka 50 cm (až 30-100 cm).
Hladiny krvného obehu a klinické implikácie
Krv je do placenty vedená umbilikálnou véne a artériami, pričom z placenty prúdi k plodu cez umbilikálna žila. Ductus venosus umožňuje obchádzanie pečene, čo znamená, že časť krvi ostáva okysličená a časť smiešaná až do vena cava inferior. V placente funguje trofoblast a endotel ako semipermeabilná membrána s aktívnym transportom látok. Pri rôznych látkach sa mení ich prostupnosť počas tehotenstva - významný prenos železa, vápnika a imunoglobulínov IgG nastáva najmä v tretej trimestri.
Výmenné procesy zahŕňajú veľmi zložité mechanizmy: krv plodu sa dostáva do súladu s krvou matky a odovzdáva živiny a kyslík, pričom odoberá odpadové produkty. Plod dostáva portál krvi do fetálneho sústavy cez placentu a uzatvára okruh cez pupečník. Prostredníctvom placenty prebieha tiež endokrinná funkcia: produkcia progesterónu a estriolu. Táto systémová výmena zaisťuje rast a vývoj plodu počas tehotenstva a umožňuje uterinný relaxačný a kontrakčný cortizol.
Endokrinné a imunologické aspekty placenty
Chronická insuficiencia placenty trvá podstatnú časť gravidity a býva dôsledkom ochorení matky alebo samotnej placenty. Placenta produkuje hormóny, vrátane placentárneho laktogénu (HPL), DHEA/DHEA-S a prolaktínu, ktoré stimulujú rast prsnej žľazy, regulujú metabolizmus živín a podporujú krvný obeh placentou. Pôsobia na udržanie tehotenstva, reguláciu dĺžky tehotenstva a pripravenosť na pôrod. Prostredníctvom placenty prebiehajú aj systémové zmeny, ktoré zvyšujú citlivosť na oxytocín a tvorbu prostaglandínov.
Embryonálny a fetálny vývin obalov a placenty
Ontogenéza začína tvorbou pohlavných buniek - gametogenéza. Spermie vznikajú v semenníkoch prostredníctvom spermatogenézy; vajíčka vznikajú v ovariach prostredníctvom oogonézy a ovulé sa v priebehu ovariálneho cyklu. Oocyt II. rádu vzniká po ovulácii a pokračuje v II. meiotickom delení, ktoré sa dokončí až po oplodnení. Pri oplodnení vzniká zygota a začne sa mitózny rast (zygota -> morula -> blastocysta).
Vytváranie zárodočných obalov zahŕňa amniový obal a chorión. Amnión vzniká z epiblastu, amnionovej dutiny s tekutinou a amnioblastmi. Chorion zrastá s maternicovou sliznicou a tvorí plodový koláč - placentu. Počas implantácie trofoblast umožňuje potlačenie imunitnej reakcie materinského organizmu a zároveň spúšťa syntézu ľudského choriového gonadotropínu (hCG), ktorý stabilizuje progesterónovú produkciu žltého telieska. Tým sa zabezpečuje pokračovanie tehotenstva.
V priebehu 3.-4. týždňa vzniká primitívny prúžok, ktorý rozširuje epiblast a hypoblast a vedie k tvorbe mezentodermy, zatiaľ čo pôvodné epiblasty sa špecifikujú na ektoderma. Z dieľov trofoblastu vzniká lakúnárny systém, ktorý sa napĺňa krvou a slúži ako základ pre budúci placentárny krvný obeh. Embryonálny vývin sa ďalej delí na štádiá (blastogenéza, skorá organogenéza) a pokračuje až po fetálny vývin až do narodenia.
Funkčné obdobia a vývoj človeka
Ontogenéza je komplexný proces zahŕňajúci všetky fázy života, počínajúc tvorbou pohlavných buniek až po smrť. Prenatálne obdobie (od oplodnenia do pôrodu) je rozdelené na embryonálny a fetálny vývin. Embryonálny vývin sa vyznačuje rýchlym delením buniek a diferenciáciou, ktorá je často nezvratná. Fetálny vývin zahŕňa rast a vývoj orgánov a systémov plodu. Pôrod je signálom ukončenia tehotenstva a prebieha v troch fázach: otváracia, vypudzovacia a placentárna.
Po narodení prebieha postnatálny vývin, ktorý zahŕňa novorodenecké, dojčenské, batolivé obdobie, predškolský vek a ďalšie etapy až po dospelosť. Dĺžka prenatálneho obdobia sa v praxi často uvádza ako 40 týždňov (280 dní).
| Fáza vývinu | Hlavné procesy |
|---|---|
| Embryonálny vývin | Oplodnenie, delenie, morula, blastocysta, implantácia, trofoblast, embryoblast, vznik trofoblastických vrstiev |
| Fetálny vývin | Mezodermálne a endodermálne diferenciácie, tvorba choriónu a amnióna, placentárny krvný systém |
| Prenatálne obdobie | Embryo a plod, väzba na placentu, výmena látok a hormónov |
| Pôrod | Otváracia, vypudzovacia, placentárna fáza |
Embryológia: Vývoj placenty a fetálny krvný obeh, animácia
tags: #zarodocne #obaly #a #placenta #vznika