Obdobie dospievania je významnou etapou vo vývoji každého človeka. Predstavuje prechod medzi detstvom a dospelosťou a prináša so sebou množstvo fyzických, psychických a sociálnych zmien. U detí, ktoré majú 14 rokov a navštevujú 8. ročník základnej školy, je toto obdobie obzvlášť intenzívne. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na vývoj 14-ročného dieťaťa v 8. ročníku, s dôrazom na fyzické zmeny, emocionálnu labilitu, sociálne interakcie a kognitívny vývin.
Telesný vývoj a puberta
Dospievanie, alebo puberta, zvyčajne začína u dievčat okolo 10. roku života a u chlapcov o niečo neskôr, okolo 12. roku. 14-ročné deti sú teda v plnom prúde puberty, čo sa prejavuje prudkým telesným rastom. Rastú približne o 9 až 12 cm za rok. Tento intenzívny rast kladie zvýšené nároky na príjem živín, pričom často dochádza k nedostatku vápnika, horčíka, selénu, železa, jódu a vitamínov C, A a B2.
Fyzické zmeny
Najvýraznejšou zmenou je dozrievanie pohlavných orgánov a rast ochlpenia. U dievčat sa vyvíjajú prsia, zaobľujú sa ženské tvary a prichádza prvá menštruácia. U chlapcov rastú svaly, mení sa hlas (mutácia) a začína rast fúzov.
Hormonálne zmeny a kožné problémy
Hormonálna aktivita môže mať vplyv aj na pokožku, pričom až u 80 % dospievajúcich sa objavuje akné. Pleť je mastná, póry rozšírené a vyskytujú sa pupienky na tvári, rukách, nohách a chrbte.
Emočná labilita a sebaprijatie
Hormonálne zmeny môžu spôsobovať zvýšenú emočnú labilitu, úzkosti, pocity straty istoty a problémy so sebaprijatím. Dospievajúci môžu mať pocity menejcennosti, ktoré kompenzujú začlenením do partie rovesníkov. Ich správanie je často nepredvídateľné a impulzívne.
Hľadanie identity a experimentovanie
V tomto období si teenager kladie existenčné otázky: "Kto som? Kam patrím? Aký je zmysel života?" Snaží sa nájsť odpovede a vytvára si vlastnú identitu. Často experimentuje v oblasti sexuálnej, sociálnej, odmieta zodpovednosť a uprednostňuje silné zážitky.
Sebapoškodzovanie
V období dospievania sa môže objaviť aj sebapoškodzovanie, častejšie u dievčat ako u chlapcov. Dôvodmi môžu byť snaha upútať pozornosť, eliminácia nepríjemných pocitov, túžba po bolesti, samota, neistota, nedostatok lásky alebo šikana v škole.
Vplyv rodiny a sociálnych vzťahov
Rodina je pre dospievajúceho jedinca základom istoty a bezpečia. Čím hlbšie a istejšie sú vzťahy v rodine, tým ľahšie sa dieťa odpútava a nachádza nové vzťahy s rovesníkmi a partnerom. Dospievajúci by mal mať v rodine istotu a pocit pevného zázemia, kam sa môže rád vracať.
Sociálne vzťahy a mravný vývin: V mravnej výchove dieťaťa mladšieho školského veku majú veľkú úlohu aj sociálne vzťahy. Na začiatku školskej dochádzky si dieťa vytvára jednoznačne pozitívny vzťah k učiteľovi, ktorý je niekedy pre dieťa väčšou autoritou ako rodičia. Vštepuje žiakom spoločenské a morálne normy správania. On usmerňuje dianie medzi žiakmi, ktorí sú zároveň spoločníkmi i konkurentami v úsilí o získanie priazne i svojho postavenia v triede. Neskôr sa tento vzťah oslabuje. V tomto období si dieťa tiež vytvára silnejšie priateľské vzťahy. Má zmysel pre družnosť, túži po spoločnej činnosti. Začína mu viac záležať na mienke a obľúbenosti v kolektíve, ktorý sa stáva ťažiskom jeho citových vzťahov. Sú to náznaky začiatku pubertálneho štádia. Vytvorené priateľstvá nie sú ešte stále a pevné. Rýchlo vznikajú aj končia. Ich variabilita je spôsobená nedostatočnými kritériami pre výber priateľa. Priateľstvá a skupiny v rámci triedneho kolektívu sú ku koncu obdobia pohlavne homogénne. Zaraďovanie do kolektívu vrstovníkov v mladšom školskom veku je prirodzenou potrebou, ktorá pomáha rozvíjať kolektívne vzťahy a tlmiť individualistické sklony. Dieťa potrebuje zažívať pocit spokojnosti a radosti a to nielen z hľadiska uspokojovania telesných potrieb, ale i spoločenských a individuálnych.
Kognitívny vývoj
Vstup do školy a prechod na II. stupeň predpokladá určitú vyspelosť žiaka a patričnú psychickú zrelosť. Vstupom do školy sa mení od základu celkový spôsob života dieťaťa. Hru nahrádza nový druh aktivity - učenie, ktoré značne ovplyvňuje psychiku dieťaťa. Hravá činnosť ustupuje do úzadia aj keď hravosť naďalej zostáva typickou črtou dieťaťa a nastupuje činnosť vyučovacia. Žiak sa musí podriaďovať požiadavkám školského života, musí zvládať množstvo povinností, ktoré sú závažnejšie a ťažšie ako tie, ktoré vykonávalo doteraz.
Myslenie a poznávanie
Základom detského poznávania je zmyslové vnímanie. U dieťaťa v mladšom školskom veku v oblasti vnímania dochádza k značným pokrokom. Stáva sa postupne čoraz viac pozornejšie a vytrvalejšie. Vo svojom vnímaní je čoraz menej závislé na svojich momentálnych prianiach a potrebách. Všetko preskúmava. Je dobrým a čoraz kritickejším pozorovateľom. Spočiatku obdobia prechádza od vnímania vecí ako celku, neskôr k analyzovaniu na časti, až po detaily. Malé dieťa je zamerané na to, čo je práve teraz, ťažko sa pohybuje v čase, nevie rozlíšiť včera, dnes, zajtra, neskôr… Až v školskom veku výrazy začínajú mať konkrétny význam. V procese rozvíjania majú veľký význam názorné pomôcky.
Pozornosť a pamäť
Kým v predškolskom veku prevláda neúmyselná pozornosť, založená na zaujímavosti podnetov, u žiaka sa začína rozvíjať úmyselná pozornosť a sústredenosť na prácu. Napriek výrazným pokrokom v psychickom rozvoji však ešte stále nie je schopný sústrediť sa na dlhší čas bez navodenia zaujímavej a príťažlivej činnosti. Pamäť žiakov mladšieho školského veku sa mení od mimovoľnej k úmyselnej. Žiaci si čoraz viac dokážu niečo trvalo zapamätať. Koncom tohto obdobia pamäť žiakov postupne stráca obrazovo-konkrétny ráz a začína sa čoraz viac vytvárať schopnosť zapamätávania si aj abstraktno-logického učiva. Napriek tomu ešte stále prevláda mechanické zapamätávanie.
Rozvoj myslenia
Na začiatku školskej dochádzky je myslenie veľmi konkrétne a názorné, opiera sa o konkrétne skúsenosti. Vie chápať len súvislosti medzi skutočnými predmetmi. Vyššiu formu myslenia predstavuje abstraktné myslenie, ktoré spočíva v chápaní súvislosti medzi pojmami a javmi. Abstraktné myslenie je dieťaťu v tomto období ešte pomerne vzdialené. Rozvoj myslenia detí mladšieho školského veku je možné len vtedy, keď slovné pôsobenie spájame s konkrétnou zmyslovou skúsenosťou. Dieťa si do 10. roku osvojuje poznatky napodobňovaním, preberaním mienky iných (reproduktívne myslenie). Okolo 10. roku prestáva mať myslenie reproduktívny charakter a stáva sa samostatnejším a kritickejším. Prvoradým cieľom rozumovej výchovy je rozvíjať samostatné, produktívne myslenie.
Vzdelávací systém a jeho výzvy
Pohľad do tried prvých ročníkov prezrádza, že v ich laviciach sedia deti rôzneho veku. Nájdeme tam 6- ročných, 7-ročných, ale aj 8 či 9-ročných. Na tejto vekovej rozmanitosti sa podieľa prax odkladu povinnej školskej dochádzky, zaraďovania detí do nultých ročníkov, ako aj prax opakovania ročníkov, ku ktorému dochádza najmä na 1. stupni ZŠ, najčastejšie u prvákov. Časť žiakov je, napriek odkladu či absolvovaniu nultého ročníka, aj tak v krátkom čase presmerovaná do špeciálnych škôl. Preto je na mieste otázka, či prinášajú tieto opatrenia želaný efekt a či by sme v otázkach vyrovnávania vzdelávacích príležitostí nemali zvoliť inú stratégiu. Čo tak určiť vek dieťaťa ako jediné kritérium vstupu do školy? Z nášho pohľadu želaný stav, avšak najprv je potrebné vyriešiť viacero ALE.
Zrušenie praxe odďaľovania nástupu detí do školy
Zavedenie praxe vstupu dieťaťa do školy len na základe dovŕšenia 6 rokov života je naoko možné vykonať pomerne jednoducho. Stačí zrušiť v školskom zákone ustanovenie, ktorým sa podmieňuje vstup do školy dosiahnutím školskej spôsobilosti dieťaťa a odstrániť ustanovenie, ktorým môže riaditeľ rozhodnúť o odklade začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa o jeden školský rok alebo o jeho zaradení do nultého ročníka základnej školy. Ak však chceme, aby deti vstupovali do školy z rovnakej štartovacej čiary, nestačí zabezpečiť len vekovú rovnosť. Dôležité je, aby sa vyrovnali aj ich šance na zvládanie nárokov školy.
Význam predprimárneho vzdelávania
Na význam prvých rokov v živote dieťaťa pre jeho ďalší rast sme už v článkoch na tomto blogu upozorňovali. Apelovali sme na akútnu potrebu rozvíjania programov starostlivosti o deti so zdravotným znevýhodnením, ako aj deti ohrozené chudobou do 3 rokov, vďaka ktorým sa budú môcť postaviť na rovnakú štartovaciu čiaru už na vstupe do predškolského vzdelávania. Preto jedným z našich kľúčových odporúčaní je vytvorenie silnej siete poskytovateľov služieb včasnej podpory, ktoré budú založené na princípe práce s celou rodinou v prirodzenom prostredí domova. Pri vytváraní tejto siete je potrebné nadviazať na činnosť centier včasnej intervencie (ďalej CVI), ktoré v súčasnosti pokrývajú potreby časti detí a rodín so zdravotným znevýhodnením. K týmto službám by sa mali dostať všetky rodiny, ktoré o ne prejavia záujem, vrátane rodín s deťmi ohrozených chudobou. To si vyžaduje výrazné dobudovanie siete CVI a zásadné navýšenie celkového objemu zdrojov na pokrytie poskytovaných komplexných služieb.
Výsledky analýzy To dá rozum ukázali, že najviac detí, ktoré nedosahujú školskú spôsobilosť, je tam, kde je nízka návštevnosť materských škôl. Práve v týchto častiach Slovenska odchádza najviac detí zo zápisov do 1. ročníka s návrhom na odklad povinnej školskej dochádzky alebo s návrhom na zaradenie do nultého ročníka. Ak by sa však zlepšil prístup detí k predškolskému vzdelávaniu, zlepšila by sa aj ich pripravenosť na školu. Zlepšenie dostupnosti týchto programov je na Slovensku skutočnou výzvou a v tomto smere nás čaká veľa práce. Potrebujeme dobudovať chýbajúce kapacity miest v materských školách, odstrániť prekážky, ktorým čelia na ceste za predškolským vzdelávaním deti so zdravotným znevýhodnením a deti z rodín ohrozených chudobou. K zrušeniu odkladu začiatku plnenia školskej dochádzky by malo dôjsť až v štádiu, keď bude zaškolenosť detí v programoch predškolského vzdelávania uspokojivá.
Zlepšenie dostupnosti predškolského vzdelávania by malo byť záväzkom štátu. Preto odporúčame zaviesť do legislatívy právny nárok na účasť každého dieťaťa vo veku od 3 rokov na takomto programe. Týmto opatrením sa štát zaviaže zabezpečiť verejne dotované a cenovo dostupné miesto v zariadení, pre každé dieťa žijúce v blízkom okolí, ktorého rodičia požiadali o jeho prijatie. To vytvára žiadaný tlak na vytvorenie dostatočných kapacít financovaných zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu samospráv. Poskytovanie služieb má byť financované prostredníctvom príspevku zo štátneho rozpočtu na dieťa, analogicky k existujúcemu príspevku na vzdelávanie detí jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky a plánovanému financovaniu povinného predprimárneho vzdelávania. Z dôvodu vytvorenia dostatočného časového priestoru na dobudovanie siete poskytovateľov a rozšírenia miest v jednotlivých zariadeniach sa odporúča zaviesť najprv právny nárok pre 4-ročné deti a následne právny nárok pre 3-ročné deti. Odporúčame, aby realizácii tohto opatrenia predchádzalo vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti, prostredníctvom ktorej sa majú identifikovať prekážky zavedenia právneho nároku a navrhnúť riešenia na ich odstránenie. Súčasťou štúdie by mala byť i analýza absorpčných kapacít a geografickej dostupnosti materských škôl v jednotlivých krajoch a okresoch.
Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) – predprimárne vzdelávanie
Kvalita predškolského vzdelávania a včasná podpora
Hoci je preukázané, že účasť detí na predškolskom vzdelávaní zlepšuje ich školskú úspešnosť, neplatí to bezpodmienečne. Programy rannej starostlivosti a vzdelávania môžu pozitívne ovplyvniť ďalšie vzdelávanie detí len ak sú kvalitné. Kvalita je určená aj mierou individualizovanej podpory. Preto je nutné vytvoriť systém kvalitných a nárokovateľných podporných opatrení a služieb, ktorý by garantoval všetkým deťom podporu zodpovedajúcu ich potrebám a materským školám dostatok prostriedkov na ich realizáciu.
Väčší počet odborníkov v materských školách súvisí aj s požiadavkou zintenzívnenia priebežného zisťovania pokroku detí v jednotlivých oblastiach rozvoja. Výsledky priebežnej diagnostiky sa majú pretaviť do každodennej pedagogickej intervencie. V záujme včasného zachytenia problémov, ktoré môžu mať negatívny dopad na neskoršie zvládanie nárokov školy, je potrebné zrealizovať aj plošnú depistáž úrovne školskej spôsobilosti. Odporúčame, aby sa takáto depistáž týkala všetkých detí, ktoré dosiahli vek 5 rokov. Depistážne vyšetrenia by mohli realizovať poradenské zariadenia v úzkej spolupráci s materskými školami, prípadne centrá včasnej intervencie, pri použití vhodných diagnostických nástrojov.
Zmena organizácie 1. stupňa ZŠ
Zrušenie odkladu povinnej školskej dochádzky súvisí aj so zmenami na primárnom stupni školy. S rešpektom k špecifikám detí mladšieho školského veku a zákonitostiam ich vývinu je nevyhnutné vytvoriť také kurikulum, ktoré v prvých rokoch školského vzdelávania poskytne najmä priestor pre rozvoj stratégií učenia sa, učebnú motiváciu a dá žiakom dostatok času na adaptáciu. Počas týchto rokov majú žiaci získať priestor aj na zlepšenie si tých vedomostí a zručností, v ktorých výraznejšie zaostávajú za svojimi rovesníkmi. Táto požiadavka odkazuje na potrebu dvojmodulového päťročného primárneho vzdelávania, ktorom prvý trojročný modul bude spĺňať všetky uvedené kritériá. Dôležité je, aby v tomto období učil žiakov jeden učiteľ s kvalifikáciou učiteľ primárneho vzdelávania. Odporúčame tiež, aby sa v rámci 1. stupňa ZŠ odstránil tlak na hodnotenie výkonov, ktorý súvisí s praxou polročných či ročných hodnotení vo vzťahu k plneniu vzdelávacích štandardov a aby klasifikácia bola nahradená opisnými formami hodnotenia.
Na Slovensku sa na otázky školskej pripravenosti pozeráme výhradne optikou dieťaťa. Dieťa sa stáva predmetom testovania a ešte pred vstupom do školy sa rozhoduje o jeho spôsobilosti zvládať školské povinnosti. Školská pripravenosť sa však netýka len detí. Vo veľkej miere sa týka kvality školského prostredia.
Zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť svoje dieťa, ktoré dovŕši šesť rokov veku k 31. augustu a má trvalý pobyt na území SR, na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole, bez ohľadu na to, či dieťa dosiahlo školskú spôsobilosť alebo nedosiahlo školskú spôsobilosť a je uňho predpoklad, že bude pokračovať v plnení povinného predprimárneho vzdelávania. V prípade, ak zákonný zástupca neprihlási svoje dieťa, ktoré dovŕši šesť rokov veku k 31. augustu, je riaditeľ materskej školy povinný informovať o tejto skutočnosti riaditeľa základnej školy. Návrat dieťaťa do materskej školy, ktoré od 1. septembra začne plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole preto nie je možný. Uvedené platí aj v prípade, ak sa dieťa začne vzdelávať v úvodnom ročníku základnej školy. Riaditeľ materskej školy nemôže po 1. septembri príslušného kalendárneho roka do materskej školy prijať žiadne dieťa s dodatočne odloženým plnením povinnej školskej dochádzky. Riaditeľ materskej školy môže rozhodnúť o pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania dieťaťa do 31. augusta príslušného kalendárneho roka, to je do konca aktuálneho školského roka. Ak dieťa ani po pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole nedosiahlo školskú spôsobilosť, začne najneskôr 1. septembra, ktorý nasleduje po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo siedmy rok veku, plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole. Z uvedeného vyplýva, že dieťa môže pokračovať v plnení povinného predprimárneho vzdelávanie len jedenkrát.
Každé dieťa musí byť zapísané do základnej školy podľa trvalého pobytu, teda do tzv. spádovej školy, alebo v akejkoľvek inej základnej škole podľa výberu zákonného zástupcu. Spádovými základnými školami sú len základné školy zriadené obcou, resp. mestom. Zákonní zástupcovia môžu dieťa zapísať do viacerých škôl, ale následne sú povinní riaditeľom príslušných škôl oznámiť, najneskôr do 31. augusta, ktorú školu bude dieťa od 1. septembra navštevovať.
Na základné vzdelávanie možno výnimočne prijať dieťa, ktoré k 31. augustu nedovŕši šesť rokov veku, ak zákonný zástupca pri zápise predloží riaditeľovi školy súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia poradenstva a prevencie a súhlasné vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast. Zákonný zástupca môže požiadať o prijatie dieťaťa na vzdelávanie v základnej škole aj v prípade, ak dieťa nedovŕši k 31. augustu šiesty rok veku. Na základné vzdelávanie v základnej škole možno prijať dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
Riaditeľ spádovej školy má povinnosť prednostne prijať žiakov s trvalým pobytom v príslušnom školskom obvode.
V prípade, že zákonný zástupca nesúhlasí s obdržaným rozhodnutím riaditeľa školy, má právo podať odvolanie adresované škole v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Ak riaditeľ školy nezistí dôvody na zrušenie svojho rozhodnutia, postúpi odvolanie zriaďovateľovi školy, ktorý preskúma dôvody odvolania.
tags: #14 #rocne #dieta #v #8 #rocniku