Obdobie pred pôrodom a 1. Až po 1. roku sa začína vlastný vývoj reči, ktorý charakterizujú jednotlivé štádiá rozvíjania komunikačných schopností. V predrečovom období dieťa nerozpráva, neužíva slová, ale kričí, hrkúta, džavoce, precvičuje si artikulačné orgány. Toto obdobie nazývame obdobím fyziologickej bezrečnosti.
Vývoj reči sa začína u detí už v prenatálnom období, v ktorom si dieťa postupne pripravuje artikulačné orgány napríklad olizovaním pupočnej šnúry, cumľaním palčeka a podobne, a súčasne sa už stimulujú sluchové receptory. V období prvého roku života dieťa zatiaľ ešte nehovorí, ale začína reči svojho okolia rozumieť a reagovať motoricky - tzv. komunikačnými gestami.
Po prvom roku života sa u detí stretávame s prvými slovami. Medzi 2. a 3. rokom sa už dieťa vyjadruje v jednoduchých vetách. V období medzi 1. a 2. rokom dieťa začína zvyčajne využívať na dorozumievanie jednoslovné vety, ktoré vyjadrujú vlastné priania, pocity, prosby (ham, pá, baba, mama, tata). Veľký význam má intonácia, melódia a prízvuk. Dôležitú úlohu má stále neverbálna komunikácia - plač, mimika, gestá. Ku koncu tohto obdobia dieťa dospieva do veku prvých otázok (Kto je to? Čo je to?).
Obdobie medzi 2. a 3. rokom býva charakteristické prudkým rozvojom komunikačnej reči. Dieťa zisťuje, že pomocou reči dokáže usmerňovať dvoch dospelých vo svojom okolí, preto sa snaží komunikovať čoraz častejšie. Po 2. roku dieťa začína používať jednoduché dvojslovné vety (mama, papá). V období okolo 3. roku života sa stretávame u dieťaťa s náročnejšími myšlienkovými operáciami. Zväčšuje sa slovná zásoba, rozvíja sa gramatická stránka reči. Po treťom roku už väčšinou dieťa začína používať singulár aj plurál podstatných mien. Na prelome 3. a 4. roka sa stretávame u detí s druhým obdobím otázok (Prečo? Kedy?). Dieťa vyjadruje svoje myšlienky s dostatočnou obsahovou a formálnou presnosťou. Nastáva prehlbovanie a spresňovanie obsahu slov, gramatických foriem. Medzi 3. a 4. rokom dieťa začína tvoriť súvetia. Po 4. roku používa dieťa obvykle všetky slovné druhy. Číslovky, predložky a spojky si deti väčšinou osvojujú najneskôr.
Ak však dieťa nerozpráva ešte v 3 rokoch alebo hovorí menej ako ostatné deti rovnakého veku, ide pravdepodobne o oneskorený vývin reči. Oneskorený vývin reči nie je "len o tom", že dieťa nerozpráva. Oneskorený vývin reči zahŕňa celé spektrum prípadov od úplnej bezrečnosti až po prípady, ktoré sa len nepatrne odchyľujú od normy. Oneskorenie sa prejavuje na úrovni reči, ale má vplyv aj na celkový vývoj osobnosti dieťaťa.
Rodičia sú často tí prví, ktorí zachytia prvé náznaky problému. Na pozore by ste sa mali mať vždy, keď si všimneme, že vývin reči dieťaťa je iný ako u rovesníkov. Väčšinou, keď rodičia zachytia problémy v reči, tak začnú pociťovať neistotu. Začnú sa zdôverovať svojmu okoliu. Tak môžu počuť rôzne rady. "Čo sa stresuješ, to určite dobehne" "Ja som poznala jednu a jej dcérka tiež dlho nerozprávala a nakoniec sa rozrozprávala." "Počkaj, chlapci začínajú rozprávať neskoršie." Niekedy takéto rady, počuť aj od odborníkov, čo ma osobne mrzí, pokiaľ tejto rade nepredchádza odborné posúdenie stavu.
V prípade neustupujúcich problémov je vhodné osloviť odborníkov. Začať môžete pediatrom, ktorý pozná vývinové normy. Využiť môžete službu skríning vývinu, ktorá Vám dá obraz o stave celkového vývinu Vášho dieťaťa. Pokiaľ ste si istý, že problém je "len reč", tak logopédi majú k dispozícii test TEKOS. Ak sa dieťa nerozrozpráva a vy nestimulujete jeho reč, tak strácate čas. Je na vás koľko budete čakať. Ak sa dieťa rozrozpráva a vy ste stimulovali reč, nikomu ste neublížili.
V prípade, že ste skoro zachytili problém, môžete začať s jeho riešením. Existujú rôzne stimulačné programy pre deti od 2 rokov. Rodičia sa konzultáciami môžu naučiť ako doma rozvíjať dieťa tak, aby rešpektovali vývinové zákonitosti. Na vedomosti a zručnosti nazbierané počas stimulačného programu sa nabaľujú ďalšie vedomosti a zručnosti. Ako keď gúľate snehovú guličku.
Najnovšie výskumy preukázali významné prepojenie medzi oneskoreným vývinom reči a vznikom dyslexie/dysgrafie v školskom veku. V dnešnej dobe je stále viac možností pre rodičov získať informácie o varovných signáloch pre dyslexiu, či o rizikových skupinách detí ohrozených dyslexiou. Existuje aj Test prediktorov gramotnosti (autorka Marína Mikulajová a kol.). Tento test vie pomerne s veľkou presnosťou predpovedať problémy v čítaní a písaní po nástupe na ZŠ. Realizuje sa pred nástupom do školy ešte počas navštevovania materskej školy. Pokiaľ sa v teste odhalí, že Vaše dieťa môže mať problémy dyslexiou/dysgrafiou, opäť môžete začať s prípravou dieťaťa. Kurz fonematického uvedomovania rozvíja predčitateľské zručnosti tak, aby bolo dieťa pripravenejšie na čítanie.
Viem, že je vždy ťažké čeliť informácii, že nie je všetko úplne v poriadku. Namä, ak sa to týka Vášho dieťaťa. Žiaľ, pred takýmito problémami sa nedá utiecť. To čo môžete je, získať viacej času na prípravu do školy.
Pokiaľ sa v teste odhalí, že Vaše dieťa môže mať problémy dyslexiou/dysgrafiou, opäť môžete začať s prípravou dieťaťa. Kurz fonematického uvedomovania rozvíja predčitateľské zručnosti tak, aby bolo dieťa pripravenejšie na čítanie.
Logopedičky z Aktivka sa venujú rannej stimulácii a spustili on-line poradenstvo. Je určená rodičom, ktorí sú si nie istí, či majú navštíviť logopéda. Takže ak máte nejaké pochybnosti, tak neváhajte. Nemusíte ani nikam chodiť. Združenia Aktivko Vám je k dispozícii: utorok 10:00 - 12:00 skype chat s Mgr. Annou Nagyovou Slováčkovou, štvrtok 16:00 - 19:00 skype rozhovor a chat s Mgr.
Upozornenie: Informácia o čase on-line poradenstva sa mohla od napísania tohto článku zmeniť.
Príklady z praxe a rady od rodičov:
- "Dcérka má 4,5 roka (05/2017). Výslovnosť stále nie je taká, aby jej cudzí ľudia boli schopní na 100% rozumieť. Problém je predovšetkým rýchlosť reči, keďže sa ponáhľa a potom “hltá” slová, okrem toho nemá zvládnutú hlásku “R” a hláska “L” je na polceste 🙂 Okrem toho je jej slovná zásoba a celková syntax reči oproti rovesníkom oklieštená. Síce hovorí v súvetiach, ale gramatika má svoje značné slabiny (skloňovanie, rozlišovanie rodov a podobne)."
- "Blížili sa jej druhé narodeniny a stále hovorila len pár slov, aj to skomolených, resp. často hovorila iba prvú slabiku. Napríklad “pa” bola lopata, paradajka, panák atď. Slová nespájala do dvojslovných viet. Básničky, pesničky či rozprávky ju ani trochu nebavili. Nezaujímalo ju žiadne maľovanie, puzzle, lego ani nič podobné, najradšej lietala vonku, čo som jej, samozrejme, dosýtosti dopriala."
- "Vek 2,5 roka nastúpila dcérka na pravidelné logopedické sedenia. Pani logopedička mi odporučila prečítať si Knihu o detskej reči, ktorá mi v komunikácii s dcérkou značne pomohla. Hovorila som pomalšie a tak, aby som mala v čase prehovoru jej plnú pozornosť. Začala som pre lepšiu zrozumiteľnosť hovoriť v jednoduchých vetách, z reči som sa snažila podľa možností vylúčiť zdrobneniny. S dcérkou som začala pracovať podľa pokynov logopedičky, motivovala som ju k reči, ak to bolo možné, plnila som jej želania až vtedy, keď sa mi to snažila povedať, nie len ukázať. Zaradili sme prácu za stolíkom na zlepšenie jemnej motoriky - pomaličky od pár minút do polhodinky a dlhšie - samozrejme za odmeny 🙂 Puzzle, navliekačky, skladanie lega, vytlačenie a zalaminovanie množstva materiálov na spájanie, rozširovanie slovnej zásoby, priraďovanie, kategorizovanie atď. Postupne sme sa prepracovali k súvetiam - ešte aj obyčajnú spojku “a” sme museli nacvičiť za stolíkom. O to viac ma však teší, že všetku takto nadobudnutú gramatiku začala plynulo používať v bežnej reči. Stále navštevujeme logopedičku 2x mesačne, ktorá jej dáva vždy úlohy, ktoré sa s ňou snažím do ďalšej návštevy zvládnuť."
- "Práca za stolíkom, vizualizácia slov a využívanie toho, čo sme mali doma na učenie. Učenie nie len za stolom, ale aj pri činnosti - pri skladaní bielizne sme si hovorili, koho je - cvičili sme privlastňovanie, pri návšteve farmy sme si hovorili, čo zvieratká papajú a čo nám dávajú, pri prechádzke lesom sme sa učili, ktoré zvieratká sú lesné a aké farby majú listy, ako sa volajú kvietky… Celkovo som sa snažila splniť jej požiadavky až vtedy, keď ich nejakým spôsobom vokalizovala - hoc aj nie presne, ale skrátka niečo povedala. Až sa sama začala pýtať “učiť sa” hneď, ako mladšia dcérka doobeda zaspala. To bol náš stály čas, kedy sme cvičili a postupne sa jej to úplne vžilo a vtedy spravila naozaj obrovský krok vpred. Samozrejme, aj zaradenie do kolektívu prinieslo svoj úžitok, ale nemyslím, že by to bol nejaký extra krok vpred. Pochytila nejaké slová, ale zas že by to bolo také, že sa rozkecala do mesiaca navštevovania škôlky, to vôbec nie."
- "Tešia ma jej pokroky. Keď sa jej niekoľko minút nezavrie pusa a hovorí naozaj k veci. Keď si vieme veci normálne vydiskutovať, dohodnúť sa, čo sa bude diať, čo sa jej páči a čo nie. Keď počujem, ako v bežnej reči krásne používa sykavky, ktoré sme pracne cvičili takmer pol roka. Keď ju vidia ľudia po dlhšej dobe a očividne jej rozumejú omnoho lepšie ako pri poslednom stretnutí. No a trápi ma to, že nevidím do budúcnosti."
- "Najviac ma vie stále zamrzieť, keď má niekto pocit, že jej rečový deficit je spôsobený nedostatkom našej pozornosti. To je presne to, čo rodič “normálneho” dieťaťa nepochopí. Mám aj mladšiu dcérku, ktorej reč naskakovala doslova zo dňa na deň sama a vo veku necelých 3 rokov s nami vedie plnohodnotnú konverzáciu."
- "Skôr by som začala cvičiť pravidelne oromotoriku. Tú očividne potrebuje ako soľ, lebo má problém s tým umiestniť jazyk tam, kam má. Ako každý sval, aj jazyk potrebuje pravidelné cvičenie a to prináša veľmi pekné výsledky. No, a mať väčšiu trpezlivosť. Aj keď ono je to niekedy takmer nemožné. Keď stokrát niečo zopakujete a cvičíte a na stoprvýkrát to stále nevie."
- "Nečakajte! Ak sa vám čokoľvek nezdá, poraďte sa s lekárom, vypýtajte si žiadanku k logopédovi. Najhoršie, čo sa môže stať, že tam prídete zbytočne a reč príde sama. Nečakajte, že sa rozhovorí v škôlke, kolektíve, keď bude mať 4 či 5 rokov, lebo susedovie vnúča tiež nehovorilo a zo dňa na deň začalo recitovať básničky."
- "V roku jej bola potvrdená molekulárne NF1, ktorú zdedila po mne matke. V 2 rokoch magnetická rezonancia vykázala viacpočetné lézie na mozgu a zasiahnuté je aj rečové centrum. Aj keď sa snažím neporovnávať, na základe diagnózy sa snažím všímať si odchýlky v medzníkoch, v psychomotorickom vývoji atď."
- "Napriek tomu, že mi okolie hovorilo, nech to neriešim, že v škôlke sa rozrozpráva, sme okrem neurológa navštívili aj psychológa a logopéda, aby sa vylúčili autizmus a iné diagnózy. Začala som čítať ako jej s rečou pomôcť viac, čo robiť, čo nerobiť, veľmi nám pomáhalo komentovanie všetkého naokolo. Ja som ju napríklad nikdy neopravovala štýlom, že to je zle, ale povedala áno a použila správne slovo."
- "Trápilo ma to, lebo som sa bála nástupu do škôlky, že jej nebudú rozumieť učiteľky, ani spolužiaci, že zostane nepochopená a bude smutná, nešťastná a frustrovaná, pretože viem, že sa snaží a vždy sa snažila povedať to najlepšie ako vedela."
- "Určite pomohlo ísť s rečou len o „schodík “ vyššie ako je rečová úroveň dieťaťa, dať jednoduchý pokyn a čakať. Taktiež čakať, kým sa dieťa „vykokce“. Tu priznávam, občas už aj ja strácam trpezlivosť, keď je to dokookola: A mamii, vieeeššš, a ticho 😀 tak jej do toho skočím, že čo a znova to zopakuje, že ale vieš 😀 reku nie 😀 proste vidím, že v tej hlavičke skladá vetu a hľadá ako pospájať tie slová 🙂 takže trpezlivosť. Určite vyhľadať logopéda, porozprávať sa s pediatrom, ak už chodí do škôlky s učiteľkami."
- "Mám dve deti, starší syn má 4,5 roka a mladší má 16 mesiacov (ten ešte nerozpráva, len také ma, ham, tiež je to horšie ako ostatné deti). Starší syn aktuálne rozpráva veľa (mám pocit, že doháňa :)), niekedy je mu ešte ťažšie rozumieť - keď sa snaží rýchlo niečo povedať, tak to slovo skomolí. Nevie zatiaľ povedať pekne R ak sa na to sústredíme, tak to povie, ale keď mi niečo rozpráva, tak ho nepovie, resp. použije iné písmeno. Ešte mu veľmi dobre nejde K, napr. namiesto mamka povie ako keby mamta. My doma s manželom mu väčšinou rozumieme, ale starí rodičia majú problém, keď ho vidia po dlhšom čase."
- "To, že nerozpráva, som si všimla keď sme sa stretávali so susedkami, ktoré majú deti v rovnakom veku ako je môj syn, rozdiel +/- 1-3 mesiace. Dievčatá, s ktorými sme sa stretávali už rozprávali vety a môj syn stále nič."
- "So synom sme si veľmi veľa čítali, kúpila som miniatúry zvieratiek a snažila som sa ho naučiť aké zvuky vydávajú zvieratká a ako sa volajú."
- "Trápilo ma to veľmi a najhoršie na tom bol ten tlak rodiny z mojej strany, svokrovci to brali v poriadku, nakoľko aj manžel začal neskoro rozprávať, tým som sa upokojovala aj ja. Mňa osobne veľmi trápilo, keď sa syna každý pýtal (na ulici tety, vzdialenejšia rodina, susedia,…) „Ako sa voláš?“, „Koľko máš rokov?“ a ďalšie tie otázky a on len tak na mňa pozrel, ja som odpovedala a povedala som, že ešte nerozpráva a ten pohľad a sem-tam aj komentár, že ako je to možné a či je s ním všetko ok, veď už je veľký chlapec - to všetko pred ním, lámalo mi to srdce a aj on tak zosmutnel. Za mňa to bolo najhoršie, keď to mal niekto za potrebu komentovať pred ním, neviem či aj to sa nepodpísalo na ňom a pri cudzích ľuďoch sa neskutočne hanbí a schováva sa za moju nohu. Mne pri tom všetkom najviac pomáhal môj manžel, bol mi veľkou oporou a moje kamarátky, ktorým som sa mohla vyrozprávať."
- "Nám pomohla škôlka, tam sa rozrozprával. Chodí do súkromnej škôlky, komunikovala som s konateľkou a tá ma ubezpečila, že to neprekáža, že nevie rozprávať. Mala som z toho veľké obavy, nakoľko ja so synom sme sa naučili ‚komunikovať‘ a nevedela som ako to zvládnu v škôlke. No musím povedať, že to zvládli super."
- "Najväčšiu radosť mám z toho, že už rozpráva (pochopí to asi len mama, ktorej dieťa tak dlho nerozprávalo)."
- "Nevyžiadaných rád bolo veľa, no najviac sa ma dotkla, že sa mu malo venujem, že sa s ním nerozprávam."
- "Môj synček má 4,5 roka, pani logopedička mu určila dg vývinová dysfázia- expresívna porucha reči. Prvýkrát som si to všimla, okolo 2 rokov. Bol naše prvé dieťatko. On bol od narodenia dobré, bezproblémové bábätko. Pekne spinkal, papal, nemal žiadne bolesti bruška, šikovný, aktívny, zvedavý."
- "V dvoch rokoch rozprával málo a neskladal 2-3 slovné vety. Pritom „rozprával“ veľa, ale svojou „hatlaninkou“, používal len slová a veľa ukazoval prstom, keď niečo chcel. Slová neboli veľmi zrozumiteľné a aj výslovnosť nebola správna - keď som mu povedala slovo, nevedel ho zopakovať vôbec alebo ho zopakoval nezrozumiteľne."
- "Veľa som hľadala informácie na internete, čítali sme veľa. V 2,5 roku som informovala svo..."
Možné príčiny oneskoreného vývinu reči:
- Dedičnosť
- Oneskorené vyzrievanie centrálnej nervovej sústavy
- Negatívne výchovné vplyvy
- Ľahká porucha sluchu
- Chyba sluchu
- Chyba zraku
- Porucha intelektu
- Chyby rečových orgánov
- Orofaciálny rázštep
- Akustická dysgnózia (neschopnosť zapamätať si slová, porozumieť zmyslu slov)
- Poruchy autistického spektra
- Vývojová dysfázia (prejavuje sa nerovnomerným vývojom celej osobnosti)
Čo robiť, ak máte podozrenie na oneskorený vývin reči:
- Navštívte pediatra: Pediatra pozná vývinové normy a môže vás nasmerovať k ďalším špecialistom.
- Konzultácia s logopédom: Logopéd dokáže zhodnotiť stav reči vášho dieťaťa a navrhnúť vhodnú terapiu.
- Vyšetrenia: V závislosti od situácie môže byť potrebné neurologické, psychologické alebo foniatrické vyšetrenie, aby sa vylúčili iné príčiny oneskorenia reči.
- Stimulácia reči: Doma môžete aktívne stimulovať reč dieťaťa prostredníctvom hier, čítania, spievania a rozprávania.
Pre správny vývoj reči je okrem biologických faktorov dôležitý aj vplyv prostredia, v ktorom dieťa vyrastá. Z hľadiska správneho vývoja reči je teda potrebné, aby rodičia poskytovali deťom dostatok primeraných rečových podnetov a stimulovali dieťa ku komunikácii (dôležité je na deti veľa hovoriť, venovať pozornosť básničkám, pesničkám, rytmizácii).
Podmienkou rozvoja komunikačných schopností a zručností je v prvom rade porozumieť reči. Skôr než dieťa začne hovoriť, rozumie už veľkému množstvu slov. Na rečové stimuly okolia dieťa reaguje neverbálne. U detí s oneskoreným vývinom reči býva neverbálna komunikácia dlhý čas jediným spôsobom dorozumievania sa s okolím.
Začína sa tak prejavovať chuť dieťaťa komunikovať, tzv. „hovoriaci apetít“. Dieťa sa začína vyjadrovať najprv pomocou základných zvukových prejavov (smiech, plač). Aby sa upevnilo spojenie medzi sluchovou podobou slova a jeho pohybovou, artikulačnou podobou, malo by dieťa zo svojho okolia počuť predovšetkým slová, ktoré už samo dokáže napodobniť, a slová, ktoré sú artikulačne len o niečo náročnejšie. Na začiatku vlastného vývoja reči dieťa rozlišuje v slove najviac dve slabiky.
Pri rozvíjaní obsahovej stránky reči postupujeme systematicky a podľa zásad prirodzeného vývinu reči. Spočiatku sa venujeme vytváraniu zvukového materiálu. Pracujeme s hlasom dieťaťa, ktorý obmieňame podľa citového zafarbenia, napodobňujeme zvuky (prírodné i technické). Ak dieťa dokáže napodobniť základné zvuky, postupujeme k tvoreniu jednoslabičných slov. K prvým jednoslabičným slovám patria najmä zvukomalebné slová (mňau, haf, bum, hop). Ak dieťa bez problémov zvláda jednoslabičné slová, môžeme prejsť k tvoreniu dvojslabičných slov, ktoré vznikajú najmä opakovaním základných slabík (mama, baba, tata, pá-pá), postupne sa dostávame k slovám s kombináciou dvoch rôznych slabík (hojda, auto). Ak už dieťa dokáže používať jednoduché slová, mali by sme začať s vytváraním základnej slovnej zásoby a obohacovať slovnú zásobu dieťaťa o podstatné mená konkrétne a slovesá významové (napr. Po zvládnutí predošlých fáz môžeme postupne prejsť k vytváraniu jednoduchých viet. Pri nácviku využívame reálne situácie alebo obrázkový materiál. Do viet zapájame už aj viacslabičné slová, ďalšie slovné druhy. Až keď dieťa dokáže opísať jednoduchý dej na obrázku, rozprávať jednoduchý, krátky príbeh, prechádzame k hovorovej reči a postupnej úprave výslovnosti hlások, ktoré dieťa ešte nepoužíva alebo ich tvorí nesprávne.
Aby sa dieťa naučilo vyslovovať správne jednotlivé hlásky, musíme postupovať od hlások pre dieťa najjednoduchších. Zo spoluhlások sa ako prvé osvojujú hlásky P, B, M, pretože sú jednoduché a dieťa ich ľahko môže vidieť na perách. Ďalej sú to hlásky T, D, N, F a V. Ťažšia býva výslovnosť hlások K a G.
Pre deti s oneskoreným vývinom reči má veľký význam dochádzka do materskej školy, kde sa stretávajú so svojimi rovesníkmi a majú dostatok príležitostí rozvíjať svoje komunikačné zručnosti. Nezastupiteľnú úlohu vo vývoji reči dieťaťa má jeho rodina. Tá by mala dieťaťu poskytovať správny rečový vzor, ktorý zodpovedá normám jazyka. V prípade oneskoreného vývinu reči, rovnako ako u iných foriem narušenej komunikačnej schopnosti, hrá veľkú úlohu návšteva logopedického zariadenia a konzultácie s logopédom. Ten s dieťaťom pracuje priamo v rámci logopedickej terapie.
Vývin a rozvoj detskej reči - ROZHOVOR s logopedičkou Svetlanou Kapalkovou
tags: #4 #5 #rocne #dieta #nerozprava