Rodina je prirodzeným prostredím, nikdy to nie je prostredie izolované od spoločnosti. V spoločnosti sa človek rodí, rastie a hlavne rozvíja. Rodina ako súčasť spoločnosti reaguje na spoločenské premeny, mení sa spolu so spoločnosťou. Rodina predstavuje určitý systém, ktorý neustále hľadá a nachádza svoje miesto v spoločnosti.
Jedným zo základných predpokladov zdravého duševného vývoja dieťaťa je, aby vyrastalo v citovo vrelom a stálom prostredí. Rodinní príslušníci tu nájdu istotu, prijatie i bezpečie. Ku charakteristike domova patrí, že sa v ňom dieťa cíti príjemne. Je milované a v bezpečí. Zároveň je to miesto jeho prvých objaviteľských výprav, povzbudenia, pochvaly, radostných prežívaní. Je tiež miestom učenia i poznávania. Rodina je miestom, kde sa rodia a utvárajú medziľudské vzťahy a formuje alebo deformuje sa v nej osobnosť a správanie človeka.
Rodina je zložitý proces, dielo tvorené ľudskými osobnosťami, ktoré sa v priebehu trvania neustále vyvíja a premieňa. Zoskupenie ľudí s rozličnými ľudskými potrebami, ktorých snahou je vytvoriť súlad, či jednotu založenú na verbálnej aj neverbálnej komunikácii. Existuje v čase a priestore, jej korene sú v minulosti a jej smerovanie do budúcnosti. Rodina - to je patriť k sebe navzájom, navzájom sa ovplyvňovať, súcitiť spolu, strachovať sa jeden o druhého, vzájomne sa o seba zaujímať. Takto by mala vyzerať zdravá, funkčná rodina. Aj tá je však neustále v pohybe. Žiadne dva roky v nej nie sú rovnaké, a rodina má pred sebou mnoho podôb a kombinácií. Tak ako sa premieňajú jednotlivci, ich osobnosť dospieva a zreje, tak sa mení aj obraz rodiny.
André Maurois povedal: „Priateľ vás môže mať rád pre vašu inteligenciu, milenka pre váš pôvab, ale rodina vás miluje bez dôvodu...“ Vedomie, že existujú vám blízki ľudia, ktorí sa s vami chcú podeliť o príjemné, či nepríjemné záležitosti, je dvojitým požehnaním nielen pre dieťa, ale pre ľudí každého veku. Je to ochrana pred tým, že neurobíme to najhoršie, čo nás v zlosti, či sebaľútosti napadne, je to ochrana pred nebezpečenstvom. Po druhé je to inšpirácia pre to, ako pokračovať v živote ďalej. Pomáha to dieťaťu poznať, že niekomu inému skutočne záleží na tom, či sa nám darí, alebo nedarí. Je dobré, keď jedinec vie, že môže prežiť ťažké chvíle a prekonať úskalia, rovnako ako môže spoznať, že na vzťahu treba pracovať s istou dávkou nesebeckosti a porozumenia.
Rodina ako primárna inštitúcia spoločnosti má nesmierny vplyv na výchovu dieťaťa. Základné funkcie rodiny zahŕňajú:
- Biologicko-reprodukčná funkcia: Zabezpečuje udržanie života a normálny vývoj nového človeka, vrátane celkovej starostlivosti o členov rodiny (potrava, zdravie).
- Ekonomicko-zabezpečovacia funkcia: V súčasnosti sa rodina stala spotrebnou jednotkou, ale stále si udržuje prvky vnútornej činnosti pre hmotné zabezpečenie a poskytuje životné istoty svojim členom.
- Emocionálna funkcia: Je viazaná na silné emočné väzby, poskytuje pokoj, istotu, lásku a starostlivosť, čo ovplyvňuje psychické i fyzické zdravie členov. Emocionalita sa stáva najdôležitejším faktorom rodiny.
- Socializačno-výchovná funkcia: Zámerné pôsobenie na mladého človeka s cieľom formovať všestranne rozvinutú osobnosť. Taktiež zahŕňa nevedomé pôsobenie starších rodinných príslušníkov na mladších.
Rodinné právo upravuje vzťahy vznikajúce v rodine, založené manželstvom alebo na základe príbuzenstva. Sú to vzťahy medzi manželmi, rodičmi a deťmi a ich prostredníctvom aj medzi ostatnými príbuznými. Rodina je prostriedkom kontinuity od minulosti cez súčasnosť do budúcnosti, zabezpečuje medzigeneračné prepojenie a ak optimálne funguje, vytvára nenahraditeľné prostredie pre všetkých členov, najmä však pre deti.
Dieťa je darom predovšetkým pre rodinu, osobitne pre matku, ktorá je prvou vychovávateľkou. Základy dôležitých oblastí, ktorými sú citová stabilita, charakter, osobnostné črty a mnohé ďalšie, sa kladú a budujú v prvých rokoch života. Mnohé návyky, ktoré pretrvávajú po celý život, sa začínajú utvárať v ranom a predškolskom veku. V tomto veku sa formujú elementárne základy ľudských hodnôt, citu, lásky, umu, vzťahov a zrelosti budúceho dospelého človeka.
Dynamika rodinných vzťahov a výzvy
Rodina je miestom, kde sa rodia a utvárajú medziľudské vzťahy. Vzťahy v rodine tvoria základ pre vývin každého človeka. Jeho prežitie a sociálny vývin závisí od vzťahu, puta, ktoré sa začína budovať najprv predovšetkým k rodičom. Je to potreba životnej istoty, potreba blízkej osoby, potreba niekam patriť.
Výskumy ukázali, že deti ochoreli, dokonca aj umreli, ak im chýbal významný kontakt s inou ľudskou bytosťou, hoci ich fyzické potreby boli naplnené. Deti, ktorým sa nedostáva dostatočnej pozornosti, sú vystavené vážnemu riziku mentálnej, sociálnej, emocionálnej a fyzickej retardácie. Ak nie sú napĺňané ich psychické potreby, môže u dieťaťa vzniknúť citová deprivácia.
Práve preto je nevyhnutné venovať pozornosť aj dynamike v rámci rodiny, najmä ak ide o komplexnejšie rodinné štruktúry.
Nukleárna a zošívaná rodina
V nukleárnej rodine žije otec, matka a ich biologické dieťa/deti. Niekedy sa používa aj pomenovanie pôvodná rodina.
Zošívaná rodina je taká, do ktorej prídu dvaja partneri, kde jeden z nich alebo obaja majú deti z predchádzajúceho vzťahu. To znamená, že sa "zošijú" dve rodiny pod jednou strechou. Hovorí sa jej tiež nevlastná rodina, komponovaná alebo patchworková rodina.
Mýty a realita zošívaných rodín
O živote v zošívanej rodine koluje množstvo mýtov, ktoré ovplyvňujú predstavy členov rodiny i okolia. Nerealisticky nastavené očakávania (mýty) silne ovplyvňujú, ako sa jednotliví členovia rodiny prispôsobia novej realite a častokrát spôsobujú zbytočné konflikty a frustráciu.
Mýtus číslo 1: Život v zošívanej rodine sa nelíši od nukleárnej rodiny.
Život v zošívanej rodine má úplne inú dynamiku ako prvé manželstvá a rodiny a toto poznanie často spôsobuje veľkú frustráciu. V nukleárnej rodine usporiadanie závisí výhradne od partnerov, avšak do zošívanej rodiny vstupujú aj exmanželia (druhý biologický rodič dieťaťa), ich noví partneri a prípadne aj ďalšie deti. Zorganizovať rodinnú dovolenku je náročnejšie. Ešte komplikovanejšie môže byť zladenie predstáv o režime/výchove detí so všetkými stranami.
V zošívanej rodine vzťahy vznikajú v inom poradí - vzťah s deťmi vznikol skôr ako vzťah s partnerom. Pre partnera, ktorý vstupuje do vzťahu s dieťaťom, je dôležité si ujasniť svoju rolu a komunikovať očakávania s partnerom. Je dôležité si uvedomiť, že vzťah partnerov medzi sebou je základom fungovania celej rodiny.
Mýtus číslo 2: Nevlastné deti musíš mať rád ako svoje biologické deti.
Mať niekoho rád automaticky neznamená mať rád všetkých jemu blízkych ľudí. S deťmi partnera vás na začiatku spája iba to, že máte radi ich rodiča. Je prirodzené, že sa láska nevyvinie automaticky, ale trvá určitý čas, kým sa vzťah vybuduje. Vzťah s deťmi predsa môže byť dobrý a stáť na iných základoch ako láske, napríklad porozumení, spolupráci a vzájomnom rešpekte. Ochota budovať ho a vkladať energiu do funkčného vzťahu je oveľa dôležitejšia.
Spoločné bývanie generácií
Zdrojom možných konfliktov v rodine môže byť činiteľ spoločného bývania viacerých generácií. Dočasnosť spoločného bývania kladie vysoké nároky na vlastnosti osobnosti, ktoré sú spojené s trpezlivosťou, silou vôle, ohľaduplnosťou, niekedy aj odriekaním. Veľakrát ako zdroj možných nezhôd vystupujú činitele ekonomického rázu.
Skôr ako sa rozhodnete pre viacgeneračné bývanie si najskôr ujasnite, aké máte vlastné očakávania, predstavy, čo ste ochotní obetovať spoločnému bývaniu a čo už nie. Odporúčam v záujme dobrých vzťahov pristúpiť ku dohode.
Výchova detí v rôznorodých rodinách
Je úplne prirodzené, ak majú rodičia na výchovu detí úplne iné názory. Naše predstavy o svete, a teda aj o výchove vyvierajú najmä z vlastného detstva. Pre deti je však veľmi užitočné poznať viac modelov riešenia jednotlivých situácií. Je to pre ne dokonca užitočnejšie ako striktná jednotnosť vo všetkom. Pre deti je prospešné, keď majú k dispozícii viac modelov správania.
Dôležité je, aby sa rodičia vedeli dohodnúť na tom, aké dieťa chcú vychovať a čo má byť cieľom a hlavnou víziou ich výchovy. Mali by mať jasno v tom, akého človeka chcú z dieťaťa vychovať a aké hodnoty chcú v ňom podporovať. Základom je, aby sa vedeli dohodnúť.
Ak sa o pravde dohadujú aj pred dieťaťom, ono sa učí, že život prináša dospelým nedorozumenia a nie dohody a kompromis. Tiež je dôležité, aby rodičia na seba nežiarlili. Niekedy sa pri výchove môže podariť niečo jednému, inokedy druhému. Základ naozaj spočíva v tom, aby sa vedeli dohodnúť.
Byť múdrym rodičom znamená vedieť si priznať, kde sú moje slabiny a kde môžem v záujme dobrého výsledku ustúpiť zo svojej autority a potlačiť svoj rodičovský prístup. Ideálnym riešením nezhôd môže byť kompromis, aby ani jeden z rodičov nemal pocit prehry.
Podpora a komunita
V dnešnej dobe, keď sa rodina čoraz viac vystavuje vplyvu ekonomickej a spoločenskej disharmónie, je dôležité hľadať podporu. V prípade, že rodina nie je schopná plniť svoje funkcie, prichádza na pomoc širšia podporná sieť subjektov.
Združenia ako Združenie rodičov a priateľov LGBT+ ľudí ukazujú silu komunity, ktorá vie podporiť, posilniť, podržať jednotlivca a spoločne vyjadriť nespravodlivosť. Komunita pomáha budovať pocit spolupatričnosti a vzájomnej podpory.
Každá rodina je primárnym kontextom ľudskej skúsenosti od kolísky až po hrob. Je to istý druh inštitúcie, ktorá má pre vývoj a život človeka nenahraditeľný význam. Rodina by mala byť v dnešnom svete oázou pokoja a šťastia. Keď nás sklame a opustí celý svet, rodina by mala byť tým miestom, kde si v bezpečí môžeme „lízať rany“ a hľadať silu ako ďalej.
tags: #ake #ma #dieta #predstavy #o #rodine