Chváliť dieťa je to najmenej, čo môžete urobiť, ale pre vaše dieťa to znamená veľa. Musíte si však nájsť mieru pochvaly, ale aj správny spôsob. Nie je chvála ako chvála! Ako dieťa chváliť, aby to malo skutočne pozitívny vplyv?
Všeobecné výkriky typu „Super, si šikula!“ neprinášajú žiadnu konkrétnu informáciu. Je to skôr akási všeobecná „nálepka“. Aby ocenenie malo zmysel, malo by byť šité na mieru. Chválenie úsilia vynaloženého na samotný proces povie oveľa viac, ako pochvala za výsledok.
Odborníci odporúčajú chváliť dieťa pomerne často, ale cielene. Je dôležité vždy povedať, za čo ho chválime. To si vyžaduje venovať deťom dostatočnú pozornosť, aby sme vedeli posúdiť, či a aké správanie je hodné pochvaly.
Štúdie ukazujú, že kým pochvala za vlastnosti môže niekedy pôsobiť aj demotivujúco (dieťa môže mať na základe toho, že mu všetci hovoria, aké je múdre, stres a bojí sa zlyhania), chválenie za snahu pôsobí veľmi povzbudzujúco a motivujúco.
Vplyv pochvaly na dieťa
Dlhodobý výskum chválenia detí ukázal, že pochvala, respektíve pravidelné povzbudenie dieťaťa je dôležité. Najmä pochvala v ranom detstve môže výrazne prispieť k prirodzenému rastu sebadôvery dieťaťa a ovplyvňuje jeho postoj k životným, často náročným situáciám, a to aj o mnoho rokov neskôr. Možno to skúsiť aj obmenou slovníka. Chváliť deti má význam, pretože tak podporujete pocit ich vlastnej hodnoty vo veku, keď ešte nemajú dostatočné sebavedomie na to, aby sa ohodnotili samé. Tým im sebavedomie budujete, aby mohli riskovať a skúšať nové veci.
Rodičia majú tendenciu myslieť si, že ich dieťa je najlepšie a najšikovnejšie. Do istej miery je to úplne prirodzené, no práve preto je podstatné pri chválení detí pamätať na niekoľko kľúčových vecí. Vďaka nim budete vedieť pochváliť svoje dieťa tak, aby ste ho podporili vo vývoji, no nevytvorili z neho egocentrika.
Princípy správneho chválenia
1. Zamerajte sa na proces, nie na výsledok
Rodičia sa veľakrát fixujú na celkový cieľ. Vymyslia pre svoje dieťa métu, napríklad si musí zaviazať topánku, a kým sa úloha nesplní, nepochvália ho. Najlepšie bude, keď sa zameriate na proces a nie na konečný výsledok. Odmeňte snahu a vyvinuté kroky smerom ku konečnému cieľu pozitívnou chválou.
2. Pomenujte vlastnosť, ktorú chválite
Väčšinou deti delíme na dobré a zlé. To nie je vhodný spôsob a toto zaškatuľkovanie viac škodí, ako prospieva. Je dobré, keď dieťa pochválime za konkrétny prejav a pomenujeme presne, za čo ho vlastne chválime. Napríklad za poriadkumilovnosť, starostlivosť, vytrvalosť, priateľské správanie. Takto bude presne vedieť, čo je správne a dobré. Aj v prípade, že zase bude mať zlý deň, spomienka na konkrétnu pochvalu mu dodá silu vrátiť sa na cestu dobra.
3. Chvála procesu je najúčinnejšia
Poznáme chválu osoby a tiež chválu procesu. Chvála procesu zahŕňa skôr chválenie úsilia, činnosti, rastu alebo prekonania nejakej výzvy viac než pochválenie osoby, ktorá danú úlohu vykonáva. Toto je najúčinnejší typ chvály. Povzbudzuje deti, aby na niečom pracovali, tvrdo sa snažili, rozvíjali sa a rástli. Napríklad: "Naučiť sa písať svoje meno je naozaj ťažké, ale pozri sa, ako dobre držíš ceruzku." alebo "Naučiť sa zaviazať si topánky si vyžaduje čas. Si už veľmi blízko!"
4. Venujte dieťaťu plnú pozornosť
Koľkokrát ste venovali pozitívnu pochvalu vášmu dieťaťu, zatiaľ čo ste robili sto iných vecí súčasne? Ak kráčate po schodoch s obrovským množstvom bielizne a pomedzi to kričíte: „Dobrá práca!“, nebude to mať taký vplyv, ako keď sa pozriete do očí svojho dieťaťa a poviete mu, že to, čo urobilo, bolo skvelé a užitočné.
5. Pozor na nadmernú a rutinnú pochvalu
Niektorí si myslia, že keď ide o chválu, tak čím viac, tým lepšie. V skutočnosti príliš veľa chvály spôsobí pravý opak toho, čo máte v úmysle. Existuje niečo ako presýtenie, a keď rodičia príliš chvália svoje deti, zvyknú si a prestanú sa o to usilovať. Neustále chválenie môže tiež vytvoriť situáciu, že sa deti stanú na chvále závislé. V staršom veku zvyknú toto správanie prenášať na druhých, pričom vždy hľadajú pochvalu a prijatie zvonku. Deťom, ktoré dostávajú nadmernú chválu, vytvoríme pocity stresu, tlaku a istú mieru úzkosti, keď náhodou nedostanú chválu, ktorú očakávajú. V prípade, že k tomu dôjde, budú sa vyhýbať skúšaniu nových vecí alebo riskovaniu.
6. Používajte primerané slová
Slová, ktoré používate na chválu, sú rovnako dôležité ako uistenie sa, že dieťa pochvalu pochopilo. Frázy, ktorými sa rozhodnete pochváliť svoje deti, by mali odrážať úroveň ich rozvoja. Pri veľmi malých deťoch sa môže chvála stratiť v preklade. Na druhej strane, staršie deti dokážu stráviť zložitejšiu verbálnu pochvalu a vyťažiť z nej viac, ako je vhodné z hľadiska vývoja.
- Ako chváliť batoľa? Tvrdo si pracoval a zvládol si to.
- Ako chváliť staršie dieťa? Som hrdá na to, ako si premýšľal o všetkých možnostiach a dospel k riešeniu.
7. Buďte konkrétni
Je dobré nevyslovovať všeobecné konštatovania typu: „Je to pekné. Dobre si to nakreslil, pekne si to zaspieval.“ Je dobré vyzdvihnúť konkrétne maličkosti. Obrázok môže byť pekný, ale nie všetko na ňom je dokonalé. A tak pochváľte to, čo si pochvalu naozaj zaslúži. Nezovšeobecňujte. Vyjadrujte sa napríklad takto: „Páči sa mi, ako si nakreslil starú mamu pri drevenom domčeku.“
8. Pomenujte svoje pocity
Ak cítite radosť a nadšenie z úspechu, povedzte to. Tým dieťa lepšie pochopí pozitívny dopad svojho konania.
9. Pozor na vyčítavé pochvaly
Vyvarujte sa pochvaly, v ktorej je ukrytá nejaká výčitka. Pochvaly by mali byť úprimné a opodstatnené.
10. Nechváľte vždy a za všetko
Nie je dobré, ak sú deti závislé od toho, či ich za nejakú činnosť vždy pochválime alebo pokarháme. Na to, aby z nich vyrástli zdravé a sebavedomé bytosti, potrebujú mať svoj vlastný úsudok, vlastnú motiváciu a vlastnú chuť robiť veci lepšie a nie byť závislí od hodnotenia okolia. Všetkého veľa škodí, a tak aj s pochvalou narábame premyslene. Dosť často sa totiž stáva, že deti, ktoré rodičia kladú na piedestál, nedokážu neskôr odhadnúť svoje schopnosti, pretože boli zvyknuté na to, že sú vždy a za všetko pochválené a ľudia ich vždy obdivujú aj pri malej snahe niečo urobiť.
11. Chvála za snahu podporuje rastové myslenie
Prieskumy ukazujú, že spôsob, akým vyjadrujeme deťom uznanie, má veľký dopad na ich vývin. Deti, ktoré boli chválené za svoju inteligenciu namiesto toho, aby bola vyzdvihnutá snaha, ktorú na nejaký výkon vyvinuli, sa časom samé začali sústrediť len na svoje výsledky. Ak sa im niečo nepodarilo, strácali vytrvalosť a radosť z vykonávaného. Zlyhanie si vysvetlili ako svoju neschopnosť (žili v presvedčení, že tú nemožno zmeniť) a v ďalších pokusoch dosahovali slabý výkon. Naopak, deti chválené za snahu pristupovali k neúspechu konštruktívne. Ich výkon sa po neúspechu zlepšil.
12. Sebahodnotenie a vnútorná motivácia
Dieťa nás často žiada o spätnú väzbu a my naň vychrlíme náš názor a myšlienky typu kde si myslíme, že urobilo chybu, prečo hralo zle alebo prečo prehralo / vyhralo. Je lepšie však dialóg otočiť a spýtať sa dieťaťa na jeho názor. „Čo si myslíš ty? Bol si spokojný? Čo sa ti páčilo?“ Tieto otázky vedú dieťa k sebahodnoteniu, sebapoznaniu a predovšetkým, aby bolo samo sebe koučom a nebolo odkázané na neustále vonkajšie impulzy. Niekedy dá dieťaťu oveľa viac dobre položená otázka, než zle formulovaná odpoveď. My často len odpovedáme, ale nepýtame sa!
13. Využívajte CAR coaching
V dnešnej dobe trávime prevážaním detí v aute veľa času a máme vďaka tomu veľký priestor na to, aby sme s dieťaťom nadviazali veľmi zaujímavé dialógy. Využite čas v aute a hovorte s dieťaťom o jeho pocitoch zo školy, z tréningu. Nechváľte automaticky a rutinne. Keď sa mu zápas nevydarí, nemusíte tvrdiť: „Ty si hral dobre.“ Vždy sa dá oceniť určitá časť danej situácie alebo vynaložené úsilie do zápasu.
14. Neverbálna komunikácia
Niekedy ani nie je treba slov. Použite neverbálnu komunikáciu, stačí objatie, úsmev či zdvihnutý palec.
15. Pochvala ako poďakovanie
Povedzte dieťaťu, že jeho čin vám pomohol. „Vďaka, že si si išiel hrať so sestrou, aj keď si sa vrátil zo školy unavený. Pomohlo mi to a Adélka si to tiež užila.“ Je dôležité okomentovať, že mi to pomohlo. Pochvala poďakovaním väčšinou pre dieťa znamená viac než klasická pochvala.
16. Nepodceňujte náročnosť úloh
V snahe dieťa povzbudiť nie je dobré tvrdiť, že to, čo mu dáva zabrať, je vlastne ľahké. „To ľahko zvládneš, veď je to brnkačka!“ Radšej povedzte: „Naučiť sa forhend nie je vôbec jednoduché, dá to celkom prácu, ale dá sa to zvládnuť.“
Ako pomôcť deťom byť vnútorne motivované
Chválenie detí a ich vplyv na sebavedomie
Chválenie detí v každom veku je nevyhnutnosťou, avšak robme to s mierou. Inak hrozí, že aj dobre mienená pochvala narobí viac škody ako osohu. Primeraná pochvala dieťaťa je kľúčová.
Štúdie ukazujú, že priveľa komplimentov pôsobí na deti s nízkym sebavedomím práve opačne. Cítia sa pod tlakom, netrúfajú si splniť všetky očakávania, a tak sa radšej vyhnú riešeniu problémov, ktoré by vyriešiť aj zvládli. Ak poviete dieťaťu s nízkym sebavedomím, že niečo urobilo neuveriteľne dobre, môže si myslieť, že je vždy potrebné podať neuveriteľne dobrý výkon. Vytvoríme u neho fixné nastavenie mysle, kde sa zlyhanie (ako čin) pretransformuje na identitu (som neschopný). Ak zlyhá, naruší to jeho pozitívny sebaobraz.
Deti by sme mali viesť skôr k rastovému nastaveniu mysle, ktoré ich má nasmerovať ku kreativite, prijímaniu ťažších úloh, prekonávaniu výziev a najmä k tomu, že musia byť vytrvalé a ak chcú dosiahnuť nejaký cieľ, musia pre to niečo robiť. Chváľme deti za snahu a vytrvalosť. Vtedy pochopia, že ich snaha bude viesť k výsledkom, nebudú ustráchané z nedostatočného výkonu, a na zlyhanie sa budú pozerať ako na skúsenosť, z ktorej sa dokážu poučiť.
Spôsob, akým dieťa chválime, formuje jeho myseľ a schopnosť napredovať. Deti možno rozdeliť do dvoch skupín - s uzavretým resp. rastúcim myslením. Nositelia uzavretého myslenia veria, že vlastnosti ako inteligencia, charakter a kreativita sú vrodené a nemenné. Na druhej strane deti s rastúcim myslením sú presvedčené, že mozog je sval, ktorý sa zväčšuje a schopnosti sú aktíva získavané prácou a úsilím.
Je dokázané, že pochvalu vedia oceniť iba deti do 7 rokov. Staršie deti sú ako dospelí - podozrievavé. Už v dvanástich rokoch hľadajú za oslavnými slovíčkami, kde je skrytý háčik. V tomto veku už totiž zvyčajne chápu, či skutočne niečo dokázali.
Namiesto chvály podporujte
Potrebujú pozornosť, nie chválu. Nemyslite si, že nepochváliť dieťa značí nezáujem alebo chlad. Práve naopak. Deti nám ukážu svoj výtvor (napríklad obrázok) nie preto, aby žiadali schválenie, ale aby ho s vami zdieľali. Jediné, čo chcú, je váš záujem a preto za vami prídu a ukážu vám, čo stvorili. Dieťaťu nie je potrebné nič hovoriť, stačí, ak s ním budete zdieľať tento moment a jeho radosť z úspechu. Chvála nie je to isté čo zdravá podpora; prvá možnosť tvorí osoby závislé na mienení druhých, druhá dôveru vo svoje schopnosti a rešpekt voči svojmu reálnemu ja. Dieťa nesmie cítiť, že musí byť iné, aby ste ho mohli ľúbiť a akceptovať.
Poukazujte na správanie. Podporovať deti neznačí chváliť ich aké sú skvelé a šikovné. Predstavte si, že ste v obchode, nakupujete a dieťa to vydrží v tichosti, bez vynucovania si sladkostí. Chcete kultivovať túto schopnosť nie pre vaše pohodlné nakupovanie, ale pretože trpezlivosť a práca s emóciami sú schopnosti pre život potrebné. Na dieťa zapôsobí úplne inak, ak poviete „Šikovný/á!“ alebo „Ďakujem, že si bol/a v kľude zatiaľ čo som nakúpila.“
Prvý variant dáva za vznik závislosť od pochvaly, pretože sa vzťahuje na potvrdenie hodnoty jeho osobnosti. Druhý však priamo dáva do súvislosti správanie dieťaťa a následok, čo ho naučí a podporí omnoho viac. Osvojí si prevziať zodpovednosť za vlastné správanie, pretože podporíte osvojovanie si zručností a nie strach, čo sa stane ak nebude tá/ten Šikovná/ý. Dieťa si vyvíja pocit kompetencie tým, že pozoruje následky svojich činov, nie tým, že je mu o následkoch jeho chovania povedané.
Netlačte sa do „správnych“ reakcií, zhovárajte sa. Keď vám nabudúce prinesie obrázok, prehltnite tie slová pochvaly, ktoré slúžia ako nálepka a s úsmevom sledujte obrázok - a konverzujte. Čo tam dieťa namaľovalo? Na čo sa to pozeráte?
Sebavedomie alebo sebadôvera sa formuje celý život, so začiatkom ešte v brušku matky. Prejavovať lásku a prijatie. Pomôcť im pochopiť, čo cítia. Neporovnávať ich s inými deťmi. Vnímať dieťa ako rovnocenného partnera. Chváliť ich za snahu a povzbudzovať. Za neúspechy dieťa netrestajte ani nekritizujte. Môže to v ňom vyvolať strach zo zlyhania, ktorý vie byť veľmi obmedzujúci v ďalšom fungovaní a zabrániť mu v úspechu. Dieťa musí cítiť, že rodič je tu preto, lebo mu chce dobre a je mu oporou.
tags: #ako #spravne #chvalit #dieta