Mnohí rodičia používajú odmeny a pochvaly ako výchovné nástroje v každodenných situáciách. Avšak pokiaľ sa rozhodneme pre odmeňovanie, staviame sa do nadradenej, mocenskej, kontrolujúcej pozície. Stávame sa tými, ktorí rozhodujú o tom, ktoré správanie našich ratolestí odmeníme a akou formou. Dieťa nemusí nad svojimi činmi, a vôbec nie nad ich dôsledkami a následkami, uvažovať.
Čo je pochvala a prečo ju používame?
Pochvala je krátky všeobecný výrok, ktorý hodnotí správanie alebo osobnosť dieťaťa. Typickými príkladmi sú: „Super. Si šikovný/á. Si dobrý/á.“ Pochvala pochádza od autority a hovorí o tom, či sa danému človeku niečo páči alebo nepáči. Dieťa nezíska od dospelého, ktorý ho hodnotí, žiadnu konkrétnu informáciu o tom, prečo ho chváli. Je to vlastne len subjektívne a často veľmi mechanické hodnotenie.
Chlapcov a dievčatá učíme to, že ich hodnota závisí od názorov iných, ktoré majú prijímať za každých okolností. Nie je úplne zlé chváliť deti. Možno toto tvrdenie vám pripadá prehnané, ale deje sa presne to. Dieťa totiž dostáva odmenu za nejaký výkon alebo správanie, ktoré definuje dospelý. Nie je nič nezvyčajné, keď mi školáci hovoria o tom, že za každú jednotku dostanú jedno euro. V škôlke dávame deťom sladkosť za to, že neplakali za maminkou. Tínedžer očakáva „výplatu“ za pomoc starým rodičom v záhrade. Keď chceme dosiahnuť, aby sa dieťa správalo vhodne, dávame mu červený bod - za neposlúchanie dostane čierny bod. Dieťa sa teda naučí, že ak urobí presne to, čo mu hovoria rodičia alebo učitelia (bude výhradne poslúchať), tak môže získať určitú výhodu - odmenu. Dieťa sa nezamýšľa nad tým, prečo sa má správať vhodne. Nevedieme ho k tomu, aby bolo empatické, pomáhalo ľuďom, ktorí to potrebujú, či sa prispôsobovalo v situácii, v ktorej je to nevyhnutné. Nepodporí v ňom dobrý pocit z pomoci.
Keď používame pochvalu, snažíme sa motivovať svoje dieťa vonkajšou odmenou. Pochvalou hodnotíme iného človeka, lebo sa zameriavame na všeobecné charakteristiky osobnosti či správania toho človeka. Napríklad deťom často hovoríme: „Ty si taký/á dobrý/á chlapec/dievča.“ Vnútorný monológ dieťaťa potom vyzerá takto: „Majú ma radi len vtedy, keď som dobrý? Nebudú ma mať radi, keď urobím niečo zle? Čo bude vtedy so mnou?“ Dieťa je zneistené, neverí tomu, že ho rodičia milujú za každých podmienok. Stráca nevyhnutný základný pocit dôvery vo svojich rodičov a zároveň vo svet. Stráca istotu. Ak mu povieme: „Dostal si jednotku, to je výborné!“, dieťa z toho môže usúdiť, že má hodnotu len vtedy, keď dostáva jednotky. Bojí sa potom zlyhania, vyhýba sa výzvam, ktoré by ho posúvali ďalej. Keď svojmu synovi alebo svojej dcére povieme: „Páči sa mi, ako si to urobil/a.“ alebo „Som na teba veľmi hrdý/á.“ - tak povýšime naše hodnotenie nad sebahodnotenie dieťaťa.
Nadmerné používanie alebo používanie IBA pochvaly a odmeny spôsobujú to, že sa dostatočne nerozvinie svedomie dieťaťa a jeho sociálne city (empatia, sympatia, solidarita, potreba pomôcť) budú na nízkej úrovni. Nerozvíjame v dieťati altruizmus. Dieťa teda nedokáže v určitých situáciách potlačiť svoje potreby alebo pohodlie pre väčšie dobro. Podporujeme závislosť detí od autorít. Pokiaľ nebude pri dieťati nijaký dospelý, ktorý zhodnotí jeho správanie a dá mu odmenu/pochvalu alebo trest, dieťa je neisté a stratené, pretože netuší, čo by malo robiť. Dieťa sa dá ľahko ovplyvniť hocikým, kto ho usmerní (riziko nevhodnej partie). Z dieťaťa vychováme pasívneho, nezodpovedného, egoistického človeka, ktorý sa dá „kúpiť“ a ľahko ovplyvniť (ba manipulovať).
Čo používať namiesto odmien a pochvaly?
Vďaka tomuto prístupu nášho syna alebo našu dcéru neodradia hlúpe komentáre autorít ani neúspechy či chyby. Dieťa sa bude považovať za hodnotné a schopné a dokáže sa zodpovedne rozhodovať. Obmedzme používanie pochvaly - hodnotiacich slov (dobrý, výborný, pekný, úžasný, dokonalý, bezchybný a pod.). Pokiaľ už dieťa chválime, doplňme do vety konkrétnu informáciu o tom, za čo ho chválime. Nedávajme odmeny. Často je to iba naša potreba odvďačiť sa deťom za ich správne správanie nejakou maličkosťou. Všímajme si snahu, zlepšenie, pokroky alebo pracovný postup dieťaťa. Stačí popísať to, čo vidíme. Povzbudzujme svoje deti. Tým vyjadríme našu dôveru v dieťa a časom si začne veriť aj samo. Znovu podčiarkujme pozitívne časti správania. Podporme sebahodnotenie dieťaťa. Zdôraznime, že je dôležité aj to, čo si dieťa myslí - či sa to páči jemu, či je s tým spokojné ono, či je na seba hrdé.
Oslavujme úspechy. Osobné úspechy si zaslúžia našu pozornosť. V prípade, že dieťa dosiahlo nejaký dôležitý míľnik (nástup do škôlky, nástup do školy, ukončenie daného ročníka, výhra v súťaži, výrazné zlepšenie v čomkoľvek či akýkoľvek pokrok, čo dieťa považuje za významné), môžeme zorganizovať malú oslavu.
Pomáhajme spolu. Ak je vzájomná pomoc našou každodennou realitou, aj deti to vnímajú ako niečo, čo je bežné, a nie niečo, čo musia alebo čo vynucujeme. Zaangažujme preto deti nielen do chodu domácnosti, ale veďme ich k tomu, aby robili láskavosti a malé služby rodine a svojim priateľom. Naším prirodzeným prejavom by malo byť to, že k deťom pristupujeme s láskavosťou a usmievame sa pri uplatňovaní krokov, ktoré sme uviedli vyššie. Spoločná radosť je motivujúca pre každého, nielen pre deti. Sami by sme mali ísť svojim deťom príkladom a máme ponúkať a prijímať pomoc a zároveň vedieť sa za ňu poďakovať.
Krokmi, ktoré sme v tomto článku uviedli, sa zameriavame na vnútorné hodnotenie a účasť dieťaťa - podporujeme rozvoj vlastnej motivácie a sebakontroly dieťaťa.
Systémy odmeňovania ako nástroj výchovy
Ak chcete svojmu dieťati pomôcť dosiahnuť nejaké míľniky v správaní alebo skrotiť záchvaty hnevu, môžete vyskúšať taktiku, na ktorú prisahajú mnohí rodičia: systémy odmeňovania. Žiadna žiarivá odmena alebo tabuľka dokonalého správania nepresvedčí vaše dieťa o tom, že domáce práce či úlohy do školy sú zábavné, ale správny stimul vás môže zachrániť pred neustálym vyjednávaním, pripomínaním či nekontrolovaným podplácaním. Hoci môže byť odmeňovanie dieťaťa tým posledným, na čo myslíte, keď sa stretávate s jeho nevhodným správaním, systémy odmeňovania môžu byť jedným z najlepších spôsobov, ako zmeniť správanie dieťaťa. A najlepšia správa je, že systémy odmeňovania zvyčajne fungujú rýchlo.
Čo je to systém odmeňovania detí?
Systém odmeňovania detí v zásade používa stimuly na podporu dobrého správania. Týmito stimulmi môžu byť samolepky, žetóny, predĺženie večierky, viac času na televíziu alebo čokoľvek iné, na čom bude chcieť vaše dieťa zapracovať. Ak sa vám nedarí motivovať dieťa, aby vykonávalo svoje domáce práce, bolo láskavé k svojim súrodencom alebo robilo domáce úlohy včas, vy i vaše dieťa budete mať prospech z dočasného systému odmeňovania dieťaťa. Systémy odmeňovania detí sú účinné pre každú vekovú skupinu - stačí nájsť ten, ktorý bude fungovať pre vašu rodinu.
Ktoré odmeny za správanie fungujú najlepšie?
- Tabuľka správania: Tabuľka správania okamžite oceňuje dobré správanie pomocou bodov, ako sú hviezdy na grafe, smajlíkovia alebo mince. Hneď ako získate určitý počet bodov, vaše dieťa nazbiera vopred stanovenú odmenu, napríklad na výlet do kina. Cieľom je postupne znižovať nežiaduce správanie a posilňovať vhodné správanie pomocou systému založeného na odmenách a dôsledkoch.
- Knihy s nálepkami: Malé deti milujú zbieranie nálepiek. Prečo teda túto vášeň nevyužiť ako odmenu? Na internete je k dispozícii množstvo farebných pečiatok a atramentov vhodných pre deti a je ľahké ich získať. Použite obyčajný poznámkový blok alebo zápisník a nechajte svojho dieťa lepiť a pečiatkovať.
- Zábavná aktivita: V tabuľke správania vášho dieťaťa môžete sľúbiť aj zábavnú aktivitu po dokončení domácich úloh. Toto môže pôsobiť ako svetlo na konci tunela, ktoré pomôže deťom prekonať sa. Po škole nechajte dieťa oddýchnuť si 30-45 minút a potom je čas pustiť sa do práce.
- Čas s rodičom: Rodičia by sa mali každý deň snažiť byť fyzicky aktívni, tráviť kvalitný čas s rodinnými príslušníkmi a venovať sa „praktickým“ záujmom, ako je varenie, čítanie či práca v záhrade. Vyhraďte si 15 minút, ktoré strávite so svojím dieťaťom niekoľkokrát týždenne, a nechajte svoje dieťa, aby si vybralo, čo počas toho času budete robiť.
- Čas strávený pred obrazovkou: Mobilné telefóny, počítače a videohry by mali byť privilégiom, ktoré by dieťa malo získať až potom, čo začne pracovať s cieľom zlepšiť si schopnosti výkonných funkcií a cvičiť vytrvalosť zameranú na cieľ. Jeden z kľúčov, ako si užiť iPad a videohry, je čas. Používanie elektronických zariadení by malo byť príjemnou odmenou, ktorú dieťa získa po vykonaní všetkých požadovaných úloh do školy či v domácnosti. To ho môže naučiť veci plánovať. Deti majú zvyčajne svoje zariadenia tak rady, že sú ochotné urobiť všetko, čo rodičia od nich žiadajú, aby k nim mali prístup.
- Sladká pochúťka: Nápoj, ktorý obsahuje cukor, pomáha pri domácich úlohách. Sladké nápoje dodávajú glukózu, ktorá je hlavným zdrojom paliva pre mozog. Ak deťom dáte sladený nápoj, budete môcť s menším pohostením menej nenávidieť domáce úlohy, zlepší koncentráciu a náladu.
- Chvála a láskavosť: Chváľte dieťa, keď robí správnu vec. Vysvetlite mu popisne, čo urobilo dobre. Dajte komplimenty, ak sú jeho činy a voľby správne. Je pravdepodobnejšie, že tieto veci urobí znova, ak uvidí a počuje dospelého, ktorému verí, že urobilo správnu vec. Usmievajte sa a buďte na dieťa milí aj v zlých dňoch. Deti sú ochotnejšie pokúsiť sa urobiť správnu vec, ak sa cítia podporované a hodnotné. Tento typ odmien nevyžaduje žiadnu prípravu, ale vyžaduje uznanie a možno aj zmenu vášho myšlienkového postupu.
Odmenu prispôsobujeme tomu, čo by motivovalo dieťa k práci, ktorú má po ruke. Umožňuje mu to investovať do výsledku.
Tresty a ich alternatívy
Dnes mám dve dospelé dcéry a každá z nich dostala za celé detstvo jediný výprask, a to keď klamali. Lož jednoducho neznesiem. Po rokoch mi obe povedali, že vďaka tomu pochopili, že klamať sa naozaj nemá. Inak sme vždy všetko vyriešili dohovorom a dohodou. Deti nie sú z podstaty zákerné, len myslia inak ako my dospelí. Pokiaľ teda dieťa vytrhnete z hry, vznikne konflikt len preto, že si „potrebuje“ dostavať park z lega, kým vy už „potrebujete“, aby okamžite odišlo do škôlky. Malé deti väčšinou nehnevajú. Skôr reagujú (krikom, rozčuľovaním, nepočúvaním) na situáciu, ktorá je im nepríjemná. Je na nás, na rodičoch, aby sme ich predvídali a nenechali dieťa dospieť až ku konfliktu, s ktorým si nevie rady.
U väčších detí je potrebné si uvedomiť, čo ich trestom učíme. Že máme nad nimi moc a že až raz vyrastú ony, budú sa tak chovať k tým mladším a slabším. Dieťa je tiež človek, aj keď ešte malý. Chovajte sa k nemu tak. V puberte už je výchova kvapku náročnejšia. Viac ako tresty funguje nastavenie zrkadla. Počula som množstvo príbehov, kedy rodičia napr. vulgárnymi rečami pred spolužiakmi dieťa odnaučili hovoriť neslušne či odobraním vreckového na určitý čas mu ukázali hodnotu peňazí.
S témou trestov úzko súvisí aj téma odmien. Pokiaľ používame systém - trest a odmena, dieťa učíme, že pracuje a dobre sa správa len preto, že bude odmenené, pokiaľ sa tak nespráva, je potrestané. Aký je ale výsledok? Ak totiž dieťa potrestáme, môže mať pocit, že je vec urovnaná. Urobilo niečo zle, dostalo trest a ide sa odznova. Potom ale chýba ten rozmer ďalšieho vývoja. Dieťa by sme mali už od útleho detstva viesť k tomu, aby dokázalo samo zhodnotiť svoje správanie. Už trojročné deti veľmi dobre vedia, či sa správali dobre alebo robili nejakú neplechu. Dieťa je veľmi skoro schopné pochopiť zmysel jednotlivých činností a tiež princíp príčiny a následku. Naším cieľom by predsa malo byť to, aby sa dieťa dokázalo rozhodovať a správať dobre bez ohľadu na to, či ich čaká trest či pochvala. Myslím, že pochopenie príčiny a následku je absolútne kľúčový princíp tejto témy. Bohužiaľ, nemajú ho spracovaný ani mnohí dospelí. Pokiaľ niečo urobím alebo poviem, vždy tým vzbudím protiakciu. Takže vlastne záleží na mne (na mojich činoch a slovách), ako sa situácia vyvinie, ako sa ku mne okolie zachová.
Hlavným prostriedkom výchovy prísneho rodiča je strach, manipulácia, často používa tresty, príp. odmeny - skrátka chce, aby bolo podľa neho, a motiváciu ani myslenie dieťaťa nechápe. Dobre vie, že je vzorom pre svoje dieťa, a pokiaľ sa sám správa zle či neštandardne, dieťa jeho správanie kopíruje. Pre dôslednosť vo výchove platí jednoduché pravidlo - hovorte deťom len to, čo ste schopní dodržať, a zákazy kontrolujte. Aký má zmysel školopovinnému dieťaťu zakázať počítač alebo televíziu, keď je celé popoludnie samo doma a rodičia prídu z práce až navečer? Týmto zákazom vlastne dieťa vystavujete ťažkej morálnej dileme, veľmi chce pozerať a veľmi dobre vie, že nemáte šancu zistiť, či zákaz dodržalo alebo nie. Tomu by odolal málokto. A ešte jedna vec, ktorá naozaj funguje: nerobte to, čo dieťaťu zakazujete. Pokiaľ sa vytrvalo hráte s mobilom, ale na dieťa sa hneváte, že ho má stále v ruke, nemáte šancu ho naučiť, aby sa s ním stále nehralo. Netrestajte dieťa, ak ste sami v nepohode.
Každý deň je iný. Ak dieťa poruší pravidlá, skúste zistiť, prečo sa to stalo. Napríklad dieťa sa do škôlky už oblieka samo, ale niekedy mu to nejde, alebo sa mu nechce. Vyspelý rodič neskrýva svoje chyby, ale otvorenie sa k nim priznáva, tým dieťaťu umožní priznať aj jeho chyby. Nemá problém s tým sa dieťaťu ospravedlniť. Väčšina detí ocení predvídavosť. Pokiaľ dopredu vedia, čo sa bude diať alebo ako veci budú, sú menej často nepríjemne prekvapené. Aj napriek všetkým dohodám a pochopeniu je rodič rodičom, má vo vzťahu s dieťaťom väčšiu zodpovednosť, tiež väčšie skúsenosti, takže sú veci, o ktorých sa nediskutuje. Deti väčšinou veľmi skoro pochopia, že je pár situácií, kedy skrátka musia počúvnuť bezpodmienečne a nediskutujú. Len je zase potrebné byť dôsledný.
Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ nehovoríme o veľkom fyzickom násilí, sú oveľa škodlivejšie tresty psychické: zosmiešňovanie, ironizácia, vyhrážky, trestanie mlčaním, nevšímavosťou, urážlivosťou, zastrašovanie.
Výchova detí je komplexný proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, pochopenie a konzistentnosť. Kľúčovým aspektom je správne nastavenie odmien a trestov, ktoré by mali dieťa motivovať k správnemu správaniu a zároveň ho učiť zodpovednosti za svoje činy. Namiesto toho, aby sme sa zameriavali len na tresty, mali by sme sa snažiť predchádzať zlému správaniu a podporovať rozvoj pozitívnych vlastností.
Pochopenie potrieb dieťaťa
Často sa stáva, že deti sa správajú "zle" nie preto, že chcú, ale preto, že sa nevedia vysporiadať s určitou situáciou. V takýchto prípadoch je dôležité venovať dieťaťu zvýšenú pozornosť, zapájať ho do starostlivosti o bábätko a uistiť ho, že ho stále ľúbime rovnako ako predtým. Namiesto trestania by sme sa mali snažiť pochopiť, čo sa deje v detskej duši a pomôcť mu nájsť zdravé spôsoby, ako vyjadriť svoje emócie. Rozhovor, spoločné aktivity a prejavy lásky sú v tomto období kľúčové.
Odmeny ako motivácia
Odmeňovanie je dôležitou súčasťou výchovy, ktorá posilňuje pozitívne správanie a motivuje dieťa k ďalším úspechom. Odmena nemusí byť vždy materiálna; pochvala, uznanie a spoločne strávený čas môžu byť rovnako účinné, ak nie viac. Dôležité je, aby odmena nasledovala bezprostredne po odmieňanej aktivite a aby bola primeraná veku a úspechu dieťaťa. Nemali by sme plytvať s materiálnymi odmenami za bežné činnosti, pretože dieťa si na to môže zvyknúť a stratiť vnútornú motiváciu.
Tresty s rozvahou
Tresty by mali byť používané s rozvahou a len vtedy, keď iné metódy zlyhajú. Ich cieľom by nemalo byť dieťa potrestať, ale naučiť ho zodpovednosti a pochopeniu dôsledkov svojich činov. Fyzické tresty sú absolútne neprijateľné, pretože môžu spôsobiť fyzické a psychické zranenia a narušiť vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Pri výbere trestu je dôležité zohľadniť vek a povahu dieťaťa, ako aj závažnosť previnenia. Trest by mal byť primeraný a zrozumiteľný pre dieťa. Často je účinné odobratie privilégií, ako napríklad zákaz sledovania televízie alebo hrania na počítači. Dôležité je, aby trest nasledoval bezprostredne po previnení a aby bol vykonaný dôsledne.
Alternatívy k trestom
Existuje mnoho alternatív k trestom, ktoré môžu byť rovnako účinné, ak nie viac. Jednou z nich je metóda prirodzených následkov. Ak dieťa nechce jesť obed, nemusíme ho nútiť. Nechajme ho hladné a ono si nabudúce rozmyslí, či bude jedlo odmietať. Ak dieťa čmára na stenu, nechajme ho, nech ju pomôže vyčistiť. Ďalšou účinnou metódou je dávať deťom možnosť výberu. Namiesto toho, aby sme im prikazovali, čo majú robiť, ponúkneme im dve alternatívy. Napríklad, namiesto toho, aby sme povedali "Uprac si izbu!", môžeme sa spýtať "Chceš si upratať izbu teraz alebo po večeri?". Dôležité je tiež s deťmi komunikovať a vysvetľovať im, prečo je určité správanie nevhodné. Rozprávajme sa s nimi o ich pocitoch a snažme sa ich pochopiť.
Zapájanie dieťaťa do domácich prác
Zapájanie dieťaťa do domácich prác je skvelý spôsob, ako ho naučiť zodpovednosti a samostatnosti. Už malé deti môžu pomáhať pri jednoduchých činnostiach, ako je utieranie prachu, umývanie riadu alebo príprava jedla. Dôležité je, aby boli úlohy primerané veku a schopnostiam dieťaťa a aby boli vykonávané s radosťou a hravosťou. Pochváľme dieťa za jeho snahu a úspechy a nebuďme príliš kritickí, ak sa mu niečo nepodarí. Spoločné vykonávanie domácich prác môže byť skvelou príležitosťou na trávenie času s dieťaťom a budovanie vzájomného vzťahu.
Dôležitosť trpezlivosti a sebaovládania
Výchova detí je náročná úloha, ktorá si vyžaduje veľa trpezlivosti a sebaovládania. Je dôležité, aby sme si uvedomili, že deti sa učia postupne a že robia chyby. Namiesto toho, aby sme na ne kričali a trestali ich, snažme sa ich povzbudiť a podporiť. Ak cítime, že sme s nervami na konci, radšej sa na chvíľu vzdiaľme a upokojme sa. Netrieskajme dverami a nekričme na deti, pretože oni budú naše správanie opakovať. Keď sa upokojíme, môžeme sa vrátiť k riešeniu situácie s chladnou hlavou.
Hľadanie pomoci
Ak máme pocit, že nezvládame výchovu svojich detí, neváhajme vyhľadať pomoc odborníka. Dôležité je, aby sme si uvedomili, že nie sme sami a že existuje mnoho ľudí, ktorí nám chcú pomôcť.
Logické a prirodzené dôsledky namiesto odmien a trestov
Systém výchovy prirodzených a logických postupov vám pomôže vychovávať deti s láskou a rešpektom zároveň. Systém výchovy prirodzených a logických postupov spočíva v tom, že prirodzené dôsledky nastupujú automaticky, bez zásahu autority, následkom zlého rozhodnutia dieťaťa či nedodržania pravidla. Ak dieťa odmieta jesť, je hladné. Tresty budia v dieťati odpor alebo vedú k „lámaniu“ či potláčaniu jeho osobnosti, čo má za následok uzavreté, nesebavedomé a zakríknuté dieťa. Pokiaľ zadávame tresty, zodpovednosť za správanie dieťaťa sa presúva na nás. Tým neučíme deti rozhodovať a prijímať pravidlá. Tento spôsob výchovy je oveľa efektívnejší hlavne pre deti tejto doby. Učia sa prijímať zodpovednosť za svoje konanie už od útleho detstva. Rodič nie je v situácii, kedy o dieťati rozhoduje z pozície moci a sily, teda autority. Dieťa si nesie následky svojho konania samé, z čoho sa oveľa viac poučí a rodič nie je frustrovaný tým, že svoje dieťa trestá.
Odmeny je vo výchove vhodné nahradiť povzbudzovaním! Nie vždy a nie všetkým deťom sa podarí vynikať. Oveľa vhodnejšie je deti povzbudzovať. Dôležitá je aj správna štylizácia povzbudenia. Nechajte ho tak, ale odložte všetky sladkosti, tie môže konzumovať, len keď si umýva zúbky, lebo inak sa zúbky kazia. Nikdy mu nedávajte možnosti, ktoré nemôžete splniť! Výchova prirodzenými a logickými dôsledkami funguje vtedy, ak sa s týmto prístupom vo výchove rodičia vnútorne stotožnia a neprejavujú voči deťom hnev, nerobia im výčitky alebo sa im nevyhrážajú. Cieľom výchovy by mali byť predovšetkým spokojné a vyrovnané deti, ktoré budú mať zdravé sebavedomie a budú niesť zodpovednosť za svoje správanie od útleho veku.
Odmeny a tresty v kontexte vysvedčenia
Krik rodičov či tresty. Aj to býva súčasťou posledného školského dňa, keď deti dostávajú vysvedčenie. Tieto reakcie však podľa psychológa nie sú správne, keďže za zlý prospech nesú zodpovednosť aj rodičia. A možno tohto roku obzvlášť, keďže veľká časť vzdelávania bola skôr na rodičoch. Koniec roka je pre mnoho detí postrachom, pretože rodičia a blízki uvidia ich výsledky celoročnej práce. Tohto roku však o celoročnom priebehu mali rodičia oveľa lepší prehľad než po iné roky kvôli učeniu doma. Práve preto sú známky aj výsledkom spolupráce rodiča a dieťaťa a obaja nesú za výsledky zodpovednosť.
„Nie každé dieťa má na to, aby malo samé jednotky,“ vysvetľuje Gabriela Herényiová, detská psychologička, a pokračuje: „Škola sa spolieha na rodiča a rodič zasa na školu, že vyučovanie stačí.“
Ako reagovať na vysvedčenie?
Dobrý prospech
- Odmeňte dieťa za dobré známky.
- Nekupujte drahé dary, skôr mu dajte niečo mimoriadne, ako napríklad výlet.
- Doprajte dieťaťu oddych počas prázdnin.
- Zdôraznite, že učiť sa nemá len pre odmeny, ale pre vlastné vzdelanie.
Slabý prospech
- Nedávajte žiadne tresty.
- Doprajte dieťaťu aspoň mesiac oddych.
- Nenadávajte mu, je to aj vaše zlyhanie.
- Nastavte si ciele do ďalšieho roka.
- Priznajte si svoju chybu a nájdite si viac času na spoločné učenie.
Dobrý prospech odmeňte. Nemusia to byť veľké dary, skôr niečo mimoriadne, tak, aby to rodina zvládla. Môže to byť spoločný obed, výlet či bicykel, čo dieťa môže využiť. Zároveň si zapamätá, že to má odmenu za vysvedčenie.
„Určite nedávať dieťaťu žiadny trest. Skôr si nastaviť nejaké ciele do budúceho roka a školáka povzbudiť. Je to ako keby výplata za celý rok, takže vyhrešiť ho na konci roka je nezmysel.“
Podľa psychologičky Daniely Čechovej sa väčšina detí pred nástupom do školy na ňu teší. „Keď sa učia, rozvíjajú sa u nich intelektuálne city, tie prinášajú radosť z objavovania a poznávania sveta. Deti nepotrebujú odmeny za to, že sa niečo naučia - to, že niečo objavia, je pre ne odmenou samou osebe,” hovorí psychologička a dodáva, že ani odmeny za väčšie výkony nie sú potrebné. „Keď dieťa odmeňujeme napríklad za dobré vysvedčenie, kradneme mu radosť z toho, že niečo dosiahlo.
„Materiálne veci ako odmeny vôbec neodporúčam. Dieťa v istom veku potrebuje mobil, ak sa rozhodneme, že mu ho chceme kúpiť, nespájajme to s odmeňovaním. Je vhodné, aby deti dostávali vreckové, a ak chcú lepší mobil, môžu si doplatiť zo svojho vreckového a mať mobil, ktorý chcú. Ak už chceme s deťmi osláviť vysvedčenie, oveľa vhodnejšie sú zážitky. Zážitky si zvyčajne dlhšie pamätáme. Vieme na ne nadviazať, ak sa medzi nami vyskytnú ťažké chvíle.
Nie každý má doma jednotkára a mnoho rodičov rieši aj to, ako deťom ukázať, že s vysvedčením nie sú spokojní. Psychologička tvrdí, že tresty za zlé známky nie sú vhodným riešením. „Trestmi málokedy deti motivujeme k väčšej, pozitívnej snahe. Tresty, podobne ako odmeny, sú výchovné prostriedky, ktorými tlmíme nežiaduce a posilňujeme žiaduce správanie. Dnes pri motivácii a sebamotivácii skôr funguje posilňovanie osobnosti (empowerment). „Osobnosť posilňujeme dodávaním odvahy - povzbudzovaním. „V prípade zlého vysvedčenia by som najprv rodičom odporúčala sústrediť sa na predmety, z ktorých má dieťa dobré známky, a tie vyzdvihnúť. Porozprávať sa s ním o tom, ako sa mu podarilo dosiahnuť také výsledky, aby si uvedomilo vlastné schopnosti. Diskusia by mala byť konštruktívna a pozitívna. Deťom by sme mali dávať reálne ciele. „Dieťa sa bude viac snažiť, ak bude veriť, že sme na jeho strane.
Pre niektoré deti nie je deň vysvedčenia vôbec šťastným dňom a neskrývajú svoje sklamanie zo známok. Ak je dieťa nespokojné so známkami a neskrýva smútok, je to dobré znamenie. „Pravdepodobne mu na známkach záleží. Na tom sa dá stavať. Dieťa môžeme povzbudiť aj tým, že mu pripomenieme úspechy dosiahnuté v minulosti, jeho nadanie. Deti treba učiť vytrvalosti a rodičov trpezlivosti, aby svoje deti neodrádzali, keď robia pokroky, i keď akokoľvek malé.
tags: #ako #spravne #potrestat #aj #odmenit #dieta