Vianoce sú jedným z najvýznamnejších a najkrajších sviatkov roka. Ich duchovný význam je hlboko zakorenený v kresťanstve, no mnoho tradícií a zvykov, ktoré sa viažu k tomuto obdobiu, pochádza ešte z predkresťanských čias. Celé to všetko začalo práve tam. Áno, v Betleheme, v chudobnej maštaľke, na zime, na slame. Tam sa mladá žena stala matkou, tam v jasličkách zaspalo jej novonarodené dieťa, tam sa na nich díval jej manžel, tam sa mu prišli pokloniť pastieri z hôr aj traja vážení mudrci od východu.
Pôvod a Význam Betlehema
Tak je opísané narodenie Ježiša Krista v Biblii, a tak je prespievané do krásnych vianočných kolied. Tak je stvárnené aj v podobe malých figúrok či veľkých postáv, ktoré boli súčasťou tohto mystéria. Betlehem, či jasličky sú aj dnes jedným zo symbolov Vianoc a stredobodom nášho bytia. Za tvorcu prvého betlehema sa považuje sv. František z Assisi, ktorý v roku 1223 postavil v lesnej jaskynke pri dedinke Greccio v talianskej Umbrii jednoduché jasle medzi živými zvieratami - oslíkom a teliatkom. Obyčajným ľuďom tak sprítomnil narodeného Ježiša ako chudobné dieťa a pri Ňom práve pre chudobných odslúžil polnočnú vianočnú omšu.
Zvyk stavania betlehemských jaslí sa šíril ďalej. K pôvodnej scéne s Jezuliatkom postupne pribúdali aj iné postavy - anjel, pastieri, traja králi, Mária s Jozefom a výtvarná scenéria sa menila na krajinu s mestečkom, prírodou a zvieratami. Okrem samotného stvárnenia biblických udalostí slúžili betlehemy aj ako kulisa k vianočným hrám, ktoré sa predvádzali už v stredoveku.
Náboženské divadelné hry sa nazývali mystériá alebo „hry zázračné“ a interpretovali výjavy z Biblie alebo zo života svätých. Ľuďom tak sprístupňovali evanjelium zrozumiteľnou, hranou formou. Pôvodne sa hrávali v kostoloch a postupne sa dostali aj na námestia. Pribúdali odchýlky od oficiálneho výkladu biblickej predlohy, vsúvali sa nebiblické prvky, žarty, do latinských textov prenikala ľudová reč. Ústrednou témou bola zvesť anjela pastierom o narodení Spasiteľa a ich poklona Božiemu Dieťaťu, no postupne sa hry obohacovali aj o ďalšie scény. Pribudli Mária s Jozefom hľadajúci nocľah, žiara betlehemskej hviezdy a putovanie troch mudrcov s darmi, Herodes a vražda nemluvniatok, útek svätej rodiny do Egypta. Objavili sa dokonca aj starozákonné motívy: dedičný hriech Adama a Evy, vyhnanie z raja a niektoré proroctvá a narodení Mesiáša.
Vianočné mystéria sa tešili obľube aj u nás, najstaršie záznamy o nich pochádzajú z 15. storočia z Bratislavy, Banskej Štiavnice a Bardejova. S príchodom františkánov na Slovensko sa od konca 13. storočia rozšíril zvyk stavania betlehemov aj v našich kostoloch a postupne aj na verejných priestranstvách. Najstarší záznam o figurálnom betleheme na Slovensku hovorí, že od začiatku 16. storočia boli v kežmarskej radnici vystavené vianočné jasličky. V 18. storočí sa betlehemy stavali aj v domácnostiach šľachty a mešťanov. No stavanie pompéznych betlehemov vyhlásil za nedôstojné a rušivé cisár Jozef II. vo svojich osvietenských reformách v roku 1780.
Paradoxne, s obmedzením budovania betlehemov kostole sa stavanie jasličiek rozšírilo v domácnostiach jednoduchých ľudí. Na rozdiel od kostolných scén sa figúrky domácich betlehemov zmenšovali, ich výjavy tvorili drobné sošky. V dedinských domoch mali svoje miesto v stolovom - svätom kúte izby, kládli sa pred Vianocami a rozoberali až po Hromniciach. Vyrábali sa z dreva, sadry, keramiky, vosku, vypletali z drôtu, čipky a šúpolia, špecifické boli figúrky z cesta či medovníkov.
Spojenie biblického motívu a pastierskej tradície
Spojenie biblického motívu a pastierskej tradície v sebe nesú aj naše jasličkové hry. Prenikanie ovčiarskych piesní do betlehemských hier a do kolied môžeme považovať za slovenské špecifikum. Veď práve pastieri strážiaci v noci svoje stádo boli prví, ktorým anjel zvestoval radostnú zvesť o narodení Spasiteľa. Biblický motív je vsadený do prostredia salaša, ľudové je aj prostredie - odev, rekvizity, repliky a spev. Jasličková hra má taký charakter, akoby sa príbeh neodohral v minulosti a ďaleko, ale akoby sa odohrával teraz a tu, doma. Takéto prevedenie biblického príbehu bolo určite bežným ľuďom bližšie.
S betlehemom sa začínalo chodiť už v advente a končilo sa na Nový rok alebo na Troch kráľov. Domáci sa už nevedeli dočkať, všetci so vzrušením očakávali, kedy im „jasličkári“ zaklopú na dvere. A tak postupne vchádzali do izby, najskôr anjel v bielom rúchu s vencom na hlave, ktorý niesol betlehem. Za ním bača s valachmi Fedorom a Stachom oblečení v súkenných nohaviciach, bielych košeliach a s vysokými papierovými čapicami. V kožuchu naruby a so začiernenou tvárou prichádzal nemotorný Kubo, či - ako ho niekde volali - Starý, Klimo, Dedo, Gric. Glória!
Napriek regionálnym špecifikám mala betlehemská hra pomerne jasnú štruktúru. Začína sa predstavením pastierov, ktorí postupne - vrátane baču a Kuba - prichádzajú na scénu. Každý prednáša svoju žartovnú repliku, pričom sa navzájom doberajú. Stretnú sa v pastierskej kolibe, najedia sa, napijú a zaspia, ležiac jeden cez druhého. Vtedy sa objaví anjel spievajúci Glória! a zvestuje im radostnú novinu o narodení Vykupiteľa. Nasleduje ich cesta do Betlehema, kde obdarujú Jezuliatko ležiace v jasliach. Napriek hravosti a určitej komediálnosti cítiť z hier jemný lyrizmus, obradnosť a dôstojnosť. Počas hry betlehemci recitujú verše, spievajú, búchajú palicami aj tancujú odzemok. Na záver zaspievajú koledy a prednesú domácim vinš. Tí ich z vďaky obdarujú a vyprevadia preč, aby mohli dobrú novinu priniesť do ďalších domov.
Adventné Obdobie: Príprava na Vianoce
Slovo Vianoce pravdepodobne vzniklo z nemeckého slova Weihnachten a na našom území sa začalo používať pred viac ako tisíc rokmi. Slovom Vianoce označujeme nielen samotný Štedrý deň, ktorý je vždy 24. decembra, ale aj celé obdobie sviatkov a dní, ktoré sa k Štedrému dňu viažu. Na rozdiel od Veľkej noci nejde o pohyblivý sviatok. Predvianočné obdobie a samotné vianočné sviatky sú oveľa dlhšie. Najdôležitejšie trojdennie je iba vyvrcholením príprav. Začína sa dňom sv. Martina (11. november) a končí sa na Troch kráľov (6. január).
Stridžie Dni a Pohanské Tradície
Predvianočné obdobie pre našich predkov začínalo už na svätého Martina, ktorý sa každoročne oslavuje 11. novembra. Týmto dňom sa končil poľnohospodársky rok a začínalo obdobie príprav na zimu. Pre ľudí to znamenalo veľkú zmenu v štýle práce. Počas zimy sa pracovalo vnútri. Opravovalo sa náradie. Gazdiné sa venovali pradeniu, tkaniu alebo páraniu peria. Často sa spolu stretávali a dlhé chvíle si krátili spievaním, či rozprávaním o mágii a čarodejníctve. Rozprávali sa povery o strigách alebo démonoch, ktoré svojimi čarami chcú uškodiť ľuďom, ich majetku a zvieratám.
Dni sa rýchlo skracovali a vonku bolo čoraz chladnejšie. V našich predkoch to vyvolávalo obavy alebo až strach. Mysleli si, že prevaha noci nad dňom symbolizuje prevahu zla nad dobrom. Predvianočné obdobie sa spájalo s množstvom rituálov a povier, ktoré ich mali od zla a zlých síl ochrániť. Najvýznamnejšími boli Stridžie dni. Začínali sa na Katarínu (25. november) a končili dňom zimného slnovratu (21. december). 25 november bol zároveň posledným dňom v ktorom sa mohlo spievať, tancovať a hodovať. Ďalším ránom začínalo pôstne adventné obdobie (jedlá sa pripravovali bez mäsa a tuku), ktoré trvalo až do polnoci Štedrého dňa.
Stridžie dni vrcholili na Luciu (13. december). Chlapci si vyrábali tzv. Luciin stolček, s ktorým mohli ísť na polnočnú omšu a odhaliť všetky strigy v okolí. Na odháňanie zlých síl sa používali bylinky, mastičky, cesnak, svätená voda aj krížik z tisového dreva. Známym rituálom bolo veštenie budúcnosti počas Lucie. Dievčatá a mladé ženy si zapisovali na dvanásť papierikov mená potenciálnych nápadníkov a každý deň až do Vianoc jeden papierik spálili. Ten, ktorý zostal posledný, predstavoval meno budúceho manžela.
Zaujímavosťou bolo, že počas Stridžích dní sa nikomu nič nepožičiavalo, nepredávalo a ani nedávalo. Ktorákoľvek žena mohla byť striga a stačilo, aby z gazdovstva uchmatla steblo slamy alebo triesku, čo by domácnosti prinieslo smolu. Tento zvyk časom nabral na intenzite až do takej miery, že bola počas Stridžích dní z dvora vykázaná akákoľvek žena. Verilo sa, že strigy sú tak šikovné, že sa do domu alebo maštale dostanú aj cez kľúčovú dierku. Budovy sa preto kropili svätenou vodou, potierali cesnakom alebo sa nad dverami urobil drevený krížik. Z rozdrveného koreňa čakanky alebo z diviačieho sadla sa vyrábali čarovné mastičky, ktoré sa nanášali na dvere domu alebo maštale. Na odplašenie stríg sa robil aj veľký hluk.
Advent ako Čas Očakávania
V stredoveku zaviedla cirkev advent, ktorý z časti nahradil tieto pohanské zvyky a tradície. Niektoré z nich sa ale dostali do kresťanskej liturgie. Advent trvá štyri týždne pred Vianocami. Toto slovo pochádza z latinčiny (adventus) a znamená príchod (Ježiša). Je teda časom očakávania a duchovnej prípravy na príchod Krista. Jednou z najvýznamnejších tradícií adventu je adventný veniec. Ten sa v slovenských domácnostiach (kresťanských aj ateistických) vyskytuje dodnes. Veniec má štyri sviečky, ktoré sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ. Každá sviečka predstavuje jeden aspekt duchovného života. Veniec býva často dekorovaný ihličím, sušenými kvetmi, sušenými pomarančmi, imelom alebo vianočnými dekoráciami. Vianočný veniec si môžete kúpiť alebo jednoducho vyrobiť aj doma.
Deťom sa v tomto období často venujú adventné kalendáre.
Svätý Mikuláš: Štedrý Biskup
Svätý Mikuláš bol biskup z Myry (dnešné Turecko), známy svojou štedrosťou a starostlivosťou o chudobných a deti. V minulosti mal deň svätého Mikuláša na Slovensku náboženský a ľudový význam. V mnohých slovenských dedinách a mestách sa v noci z 5. na 6. decembra konali Mikulášske obchôdzky. Skupiny prezlečené za svätého Mikuláša, anjela a čerta chodili od domu k domu, kde navštevovali najmä deti. Mikuláš nosil darčeky deťom, ktoré boli počas roka poslušné a čert symbolicky strašil tie, ktoré boli neposlušné.
Deti si večer pred Mikulášom (5. decembra) nachystali svoje čisté čižmičky na okno alebo k dverám, aby im Mikuláš mohol zanechať darčeky. Tie zahŕňali ovocie (najmä jablká, orechy), medovníky, či drobné hračky. Tradícia svätého Mikuláša bola tiež spojená so starostlivosťou o chudobných. V dedinách často bohatší ľudia a statkári pomáhali chudobným rodinám a deťom počas tohto sviatku, čím sa symbolicky napodobňovala štedrosť svätého Mikuláša.
Sviatok svätého Mikuláša mal aj náboženský rozmer. Na počesť svätca sa v mnohých kostoloch konali omše, počas ktorých sa zdôrazňovali jeho cnosti, ako sú štedrosť, pokora a láska k blížnym. Sviatok svätého Mikuláša sa na Slovensku oslavuje dodnes, pričom si zachováva veľa zo svojich pôvodných prvkov, no v modernej podobe. Mikuláš je často zobrazovaný ako starý muž v biskupskom odeve s mitrou a palicou, ktorý je symbolom láskavosti a starostlivosti o deti.
Prípravy na Štedrý Deň
Predvianočné obdobie začínalo dva až tri týždne pred Vianocami a spájalo sa s intenzívnymi prípravami. Rodiny sa na sviatky pripravovali nielen duchovne, ale aj prakticky. V domácnostiach sa robilo veľké upratovanie. Aby bol dom čistý a pripravený na príchod Krista.
Jedným z najdôležitejších aspektov príprav bolo pečenie vianočných dobrôt. Na Slovensku sa tradícia pečenia vianočných koláčov udržiava po stáročia. Typická je vôňa škorice, klinčekov alebo anízu. Základom vianočného pečenia je hojnosť. Voľakedy sa pieklo už od sv. Kataríny. Hojnosť koláčov symbolizovala hojnosť rodiny celý budúci rok. Medzi najznámejšie patria medovníčky, ktoré sa piekli už niekoľko týždňov pred Vianocami - museli zmäknúť. Medovníčky mali slúžiť nielen ako pochúťka, ale často sa používali aj ako ozdoby na vianočný stromček.
Ďalšou tradičnou vianočnou pochúťkou sú oblátky. Oblátky sa piekli v špeciálnych formách, ktoré mali rôzne kresťanské motívy, napríklad kríž, Betlehem alebo hviezdu. Jedli sa Štedrý večer ako predjedlo - spolu s medom a cesnakom. Oblátky symbolizovali telo Krista a med predstavoval sladkosť jeho prítomnosti v našich životoch. Piecť oblátky bola významná úloha, ktorá voľakedy patrila učiteľom. Deti na začiatku adventu vyzbierali po celej dedine suroviny na ich výrobu. Pred Vianocami už hotové oblátky roznášali aj s vinšom, ktorý zložil pán učiteľ. Odmeny, ktoré za oblátky dostali, odovzdali učiteľovi.
Piekli sa aj kysnuté koláče - makové, orechové, tvarohové alebo lekvárové. V niektorých oblastiach sa robil štedrák - kysnutý koláč, ktorý bol bohato plnený vrstvami maku, lekváru, tvarohu a orechov. Piekol sa na Štedrý deň, aby bol čo najčerstvejší. Inde bola tradičná calta - akýsi predchodca vianočky. Okrem pečenia a varenia sa pripravovali aj vianočné dekorácie. V mnohých rodinách sa vyrábali domáce ozdoby, ktoré mali osobitný charakter.
Počas sviatočného obdobia sa nesmelo zametať, aby sa nevymietlo z domu šťastie. Na zabezpečenie blahobytu sa hádzali orechy do kúta. Vstávalo sa skoro ráno. Ženy museli všetko navariť a muži zase nachystať vodu, drevo a obstarať zvieratá. Počas sviatkov sa už potom nesmelo pracovať.
Štedrý Deň: Čas Pôstu a Rodinnej Večere
Počas Štedrého dňa sa dodržiaval pôst a jedli sa iba bezmäsité jedlá. Pôst trval až do vykuknutia prvej hviezdy (vtedy rodina mohla zasadnúť k štedrovečernej hostine) alebo až do polnočnej omše, ktorá pôst ukončila. Na stole musela byť naozajstná hostina - zo všetkého, čo sa počas roka urodilo. Nemohol chýbať cesnak, cibuľa, chlieb, vianočka a ovocie. Pod obrus sa dávala šupina z kapra alebo minca. Zabezpečiť mali dostatok peňazí na budúci rok.
Večera začínala spoločnou modlitbou a príhovorom najstaršieho člena rodiny. Pripíjať sa muselo silným alkoholom. Gazdiná potom urobila krížik na čelo všetkým členom rodiny - pomocou cesnaku namočenom v mede. Gazda rozkrojil jablko - v strede musela byť hviezdička, aby bola rodina ďalší rok zdravá a šťastná. Kúsok z jabĺčka dal gazda každému členovi rodiny - na znak súdržnosti.
Pred večerou sa jedli oblátky s medom a cesnakom. Nasledovala kapustnica, v ktorej ale nebolo mäso alebo klobása, skôr sušené hríby alebo slivky. V niektorých oblastiach sa namiesto kapustnice jedla šošovicová polievka. Strukoviny predstavovali blahobyt. Na stôl sa prestieralo aj pre zomrelých členov rodiny. Od večere sa nemohlo vstávať, inak dotyčný mohol v priebehu roka zomrieť. Preto sa všetky chody rovno naložili na stôl. Za stôl si ľudia nemohli sadať pohnevaní, museli si odpustiť.
Menej známy zvyk sa týkal slobodných dievčat. Tie za seba hádzali topánku. Ak sa špička obrátila smerom k dverám, znamenalo to, že sa dievča do roka vydá. Ak sa smerom k dverám obrátila päta topánky, ostalo dievča ďalší rok slobodné. Tradičným chodom bol kapor alebo iná ryba. Ryba sa považovala za pôstne jedlo a zároveň sa verilo, že zjesť na Vianoce zviera, ktoré má krídla znamená, že z domu uletí šťastie. K rybe sa podával zemiakový šalát. Na stole nesmeli chýbať opekance a sladké (medovníky, kysnuté koláče a ďalšie).
Omrvinky zo štedrej večere boli posvätné a nesmeli sa vyhodiť. Používali sa...
Sviatky Vianoc - tradície na Slovensku
Betlehem z 47-tisíc Šúľkov Papiera: Rekord z Michaloviec
V Základnej škole Jána Švermu v Michalovciach sa podaril pozoruhodný kúsok. Učiteľka Ľudmila Bertičová so žiakmi a ich rodinami vytvorili betlehem technikou papierového pedigu. "Sú to točené papieriky na špajli. Potom sa vkladajú do seba, zlepia a vytvoria sa takéto dielka," vysvetlila Bertičová. Zaujímavosťou je, že na tvorbu betlehemu použili recyklovaný papier. Minulý rok tvorili betlehem z letákov, no neskôr zistili, že krajšie dielka vznikajú z papiera zo starých telefónnych zoznamov. Do zbierania papiera sa zapojila celá škola.
Žiaci a ich rodiny vytvorili približne 47-tisíc šúľkov z papiera, z ktorých následne kreovali betlehem. Práca im trvala približne päť týždňov. Konštrukcia betlehemu je vyrobená zo zajačieho pletiva a deviataci pomohli vytvoriť siluetu postáv, ktoré potom obtáčali papierovými šúľkami. Hotové dielo vyzerá, akoby bolo vyrobené z prútia.
Igor Svitok zo Slovenských rekordov potvrdil, že ide o ustanovujúci slovenský rekord. Betlehem dosahuje dĺžku 5 metrov, šírku 2,10 metra a najvyššia postava meria 1,75 metra. V betleheme nechýbajú postavy Márie a Jozefa, Jezuliatko v jasličkách, anjel a tri ovečky.
Zuzana a Svet Anjelov z Ovčej Vlny: Príbeh z Vidieka
Zuzana s manželom sa presťahovali z mesta na vidiek, kde v tichu a s láskou tvoria anjelov, gnómov, víly a iné bytosti z ovčej vlny. Zuzanu očarila ovčia vlna - mäkučká, hrejivá a liečivá - s vôňou ovečiek. Prvýkrát ju držala v rukách pred mnohými rokmi vo Waldorfskej škole v Bratislave, kde na tvorivej dielni robili malého anjelika. Po rokoch venovania sa deťom a starostlivosti o rodičov a starých rodičov, Zuzana po dvoch materských dovolenkách zostala nezamestnaná. Manžel po prekonaní ťažkej choroby zostal na invalidnom dôchodku. Začali sa venovať svojej záľube. Dobrí ľudia, ktorí chovali ovečky, im darovali vlnu a naučili ich ju prať, česať a farbiť. A tak začali skúšať tvoriť. Manžel začal robiť anjelikov, podobných waldorfským, ale svojim vlastným spôsobom. Prvých sto anjelikov rozdali a rozdávajú ich dodnes.
Takmer každé leto perú vlnu. Slniečko im hreje vodu a suší vlnu. Počas roka ju spracovávajú. Často tvoria v noci, keď deti spia a v dome je ticho, pri plamienku sviečky a pokojnej hudbe. V tichu prichádzajú inšpirácie a tvoria spontánne - nechávajú sa viesť. Keď začínajú tvoriť dielko, netušia, ako bude vyzerať jeho konečná podoba. Stále sa učia a skúšajú nové techniky. Plstili ihlou a neskôr sa naučili mokré plstenie. K anjelom, vílam a bytostiam pribudli šperky, tašky, dekorácie a drobné úžitkové predmety. Začali používať aj priemyselne spracované a farbené merino. Ovčia vlna má nekonečné možnosti spracovania.
Žijú spätí s prírodou a jej rytmami. Milujú sýtu žltú a oranžovú - farby zapadajúceho slnka a slnečníc, ktoré im rastú v záhrade, sýtu červenú - farbu divých makov, sviežu jarnú zelenú a nebovomodrú farbu oblohy. Pestujú bylinky a sušia levanduľu. Vlnu kombinujú s drevom, prútím, medeným drôtom a plátnom. Ich snom je chovať ovečky, no ich záhrada je zatiaľ neoplotená. Za ňou sa rozprestiera pole, široká otvorená rovina, zaliata slnkom, ktorá im dáva pocit slobody. Každý nový deň je pre nich darom a nestrácajú vieru, že ich remeslo ich raz uživí.
Vykrajovačky na Perníky a Sušienky: Radosť z Pečenia
Ak radi pečiete perníky, sušienky a koláče, určite oceníte vykrajovačky na sušienky v tvare anjela. Tieto vykrajovačky vám pomôžu vytvoriť krásne a originálne tvary cukroviniek. Sú vyrobené z ocínovaného plechu a sú určené na ručné umývanie.
Betlehem a Pastierske Polia
Blížia sa Vianoce, preto navštívme polia za Betlehemom, kde sa narodil Ježiš. Kopce okolo Betlehema boli známe dvoma vecami. Po prvé, Betlehem znamená „dom chleba“ a každý rok na týchto poliach rástla úroda zimnej pšenice a jačmeňa. Po druhé, tieto svahy slúžili aj ako miesto, kde sa chovali mladé ovce na obety v jeruzalemskom chráme. A práve pastierom, ktorí v noci strážili svoje stáda na týchto poliach, prišlo množstvo anjelov a oznámilo im narodenie Božieho Syna. Anjel posol povedal, že toto bude pre nich znamením: nájdete ho v meste Dávidovom, zabaleného v plienkach a ležiaceho v jasličkách. Toto znamenie dané pastierom malo osobitný význam, pretože všetky ovce určené na obete v chráme boli chované na tých istých poliach medzi Betlehemom a Jeruzalemom. A keď sa tieto jahňatá narodili v jaskyni v Betleheme počas obdobia pôrodov, boli zabalené do plienok, aby vyschli, a potom položené do jasličiek, kým neboli pripravené chodiť.
"Ty však, Betlehem, Efrata, hoci si najmenší medzi judskými rodinami, z teba mi vyjde ten, ktorý je určený za vládcu v Izraeli. Prorok Micheáš hovorí o tej istej oblasti, keď sa v 4. „Veža stáda“ bol názov kamennej strážnej veže, ktorá strážila polia okolo Betlehema, jedinej oblasti, kde sa chovali mladé ovce na obete v chráme v Jeruzaleme. Prorok Micheáš teda dvakrát hovorí o mieste, kde sa mal narodiť Mesiáš, kráľ Izraela.
Evanjelium podľa Matúša, kapitola druhá, nám tiež rozpráva o mudrcoch z východu, ktorí prišli hľadať dieťa, ktoré sa narodilo ako kráľ Židov. Sledovali jeho hviezdu až do Jeruzalema a išli za kráľom Herodesom, rivalom o trón Dávida, a povedali: „Chceme vidieť toto dieťa, ktoré sa narodilo ako kráľ Židov. Videli sme jeho hviezdu a sledovali sme ju. To Herodesa veľmi rozzúrilo a nariadil zabiť všetkých novonarodených chlapcov v Betleheme vo veku do dvoch rokov. Toto je časť vianočného príbehu, na ktorú neradi myslíme. Na žiadnej vianočnej pohľadnici nikdy nenájdete zabíjanie nevinných detí v Betleheme.
Apoštol Ján v 12. kapitole Zjavenia videl tento duchovný boj, ktorý sa odohrával v nebesiach. Napísal o tom, ako videl ženu odetú slnkom, mesiacom a dvanástimi hviezdami, ktorá sa chystala porodiť. Je to odkaz na Izrael ako národ, prevzatý z Jozefovho sna o slnku, mesiaci a jedenástich hviezdach (jeho jedenástich bratoch), ktoré sa mu všetky klaňali (Genesis 37:9). Ale videl aj draka v nebi, ktorý sa postavil proti žene a bol pripravený pohltiť mužské dieťa, ktoré porodila, a ktoré malo vládnuť národom železnou palicou. Toto videnie je o Ježišovi, Mesiášovi, a o tom, ako sa okolo jeho narodenia v ľudskom tele odohrával duchovný boj. Drak, to je Satan, bol pripravený pohltiť dieťa hneď po jeho narodení, ale bolo zachránené a vzaté k Božiemu trónu. Amen! Drak však naďalej prenasledoval ženu - opäť Izrael - a snažil sa ju utopiť a zničiť, ale Boh ju ochránil. Drak nakoniec frustrovaný, že ju nemohol zničiť, začal prenasledovať jej potomkov, t. j. Keď teda vstupujeme do tohtoročného vianočného obdobia, musíme si uvedomiť, že nad Izraelom a tentoraz aj nad druhým príchodom Ježiša stále prebieha duchovný boj. Tento boj sme mohli sledovať počas uplynulých dvoch rokov konfliktu na siedmich frontoch v Izraeli a jeho okolí. Videli sme ju vo všetkých antisemitských pochodoch proti židovskému národu a ľuďom po celom svete, v mestách a na univerzitných kampusoch, ako aj v tom, že svetoví lídri falošne obviňujú Izrael z genocídy a vojnových zločinov. Avšak vo svojej frustrácii z toho, že nedokážu zničiť Izrael, mnohé z týchto antisemitských síl, najmä radikálni islamisti, sa čoraz viac zameriavajú na kresťanov - duchovných potomkov Izraela prostredníctvom Ježiša. Nedávno sme to videli napríklad v Nigérii, kde džihádistické milície pália kresťanské kostoly a dediny a masakrujú kresťanov alebo ich berú ako rukojemníkov, inšpirovaní tým, čo Hamas urobil Izraelčanom 7. V tomto vianočnom období sa my kresťania môžeme tešiť, že Ježiš skutočne prišiel v ľudskom tele ako sľúbené dieťa narodené v Betleheme pred dvetisíc rokmi, aby zaplatil cenu za hriech, a ktorého osudom je vládnuť nad národmi. Musíme sa však tiež modliť, aby Boží zámer zvíťazil v dnešnej dobe uprostred tohto stále temnejšieho sveta. Keď sa približujeme k druhému príchodu Pána, vieme, že svetlo zažiari a samotná jasnosť Jeho zjavenia zničí Jeho nepriateľov. Tak vidíme v znamení danom pastierom na poliach Betlehema aj v božskom varovaní danom mudrcom z východu ten slávny zámer Božieho Syna. Nech vás Boh požehná z pastierskych polí mimo Betlehema a z Jeruzalema.
Postavy: Rozprávač 1,2,3, Palma, Jedľa, Oliva, Anjel, Panna Mária, Svätý Jozef, Zajačik, Ovečka, Kravička, Somárik, Veverička, Myška
Rozprávač 1: Cisár Augustus nariadil sčítanie ľudu. Aj svätý Jozef a Panna Mária sa vybrali zapísať. Keďže ich predkovia pochádzali z Betlehema, obaja sa tam vybrali. Z Nazareta do Betlehema je vyše sto kilometrov. Keď tam po dlhšom čase došli, mestečko už bolo plné ľudí, a preto nemohli dostať nijaké miesto na bývanie a Ježiško sa už-už mal narodiť.
Rozprávač 2: Kde mu pripravia postieľku? Chodili a hľadali, ale nakoniec sa museli utiahnuť do maštaľky. A tam? Tam sa v tú svätú noc narodil Spasiteľ, malý Ježiško. Anjeli oznámili pastierom túto radostnú správu a tí sa hneď išli dieťaťu pokloniť.
Rozprávač 3: A keď do maštale vošli aj traja mudrci z Východu, okolostojace stromy už nevedeli ovládnuť svoju zvedavosť, a tak naťahovali svoje štíhle korene, aby mohli uvidieť spiace dieťa. Tie, ktorým sa to podarilo, potom kývaním a šumením lístia rozprávali ostatným, čo videli. No nielen stromy boli zvedavé, ale aj všetky zvieratká v okolí. Nuž nakuknime medzi nich, o čom sa rozprávajú. Hrdá palma sa naklonila k rozvoniavajúcej olive a povedala jej:
Palma: Poďme a aj mi pokloniť Spasiteľovi a dajme mu svoje dary.
Rozprávač 1: Začula to blízko stojaca jedľa a tíško poprosila:
Jedľa: Vezmite aj mňa so sebou
Palma + Oliva: A čo by si ty už len mohla darovať dieťaťu? Veď vy, ihličnaté stromy, okrem pichľavého ihličia nič nemáte.
Jedľa: Tak veľmi som túžila vidieť malého Ježiška.
Rozprávač 2: Jeden z anjelov, ktorí strážili maštaľ, všetko videl a počul a bolo mu jedličky ľúto. Rozhodol sa že jej pomôže.
Anjel: Neboj sa jedlička, len ty pekne choď do maštaľky a o ostatné sa nestaraj, lebo ty si v tento večer ten najkrajší stromček a určite máš veľa vlastností, ktoré sa budú Ježiškovi páčiť.
Rozprávač 3: Jedlička ihneď vykročila, a keď vstúpila dnu, videla, ako palma a oliva odovzdávajú svoje dary.
Palma: Ježiško, tu je môj najkrajší list len pre teba. Som naň pyšná. Odkladala som ho na najvýznamnejší deň, ktorý práve teraz nastal.
Oliva: A ja? Ja som ti priniesla tú najkrajšiu vôňu môjho oleja, aby si mohol sladučko spinkať a popri tom sa ti bude snívať o dvoch najkrajších stromoch - teda o mojej kamarátke palme a o mne, samozrejme.
Rozprávač 1: Oba stromy sa, pravdaže, pyšne vypli. Potom pred jasličky predstúpila jedľa a skromne sa poklonila. Vtedy anjel sňal z neba jednu z množstva hviezd a položil jej ju na hlavu. Jedlička zažiarila vo svetle hviezdy tak silno, že si palma a oliva museli vetvami prikryť oči, aby neoslepli. Dieťa v jasliach si všimlo palmový list a cítilo vôňu olivového oleja, ale najviac ho zaujalo svetlo. Radostne sa usmievalo a žiarivými očkami vážne pozeralo na jedličku.
Panna Mária: Jedlička, ako krásne voniaš pokorou. Tú dnes už má málo stromov, ale aj málo detí.
Svätý Jozef: Pozri, ako sa malý Ježiško na teba milo usmieva.
Rozprávač 2: Keď sa potom stromy vracali na svoje miesto v lese, anjel sa naklonil k jedličke a povedal jej:
Anjel: Odteraz budeš oslavovať sviatok narodenia Pána Ježiša svojou zelenou krásou a ľudia si na pamiatku dnešnej noci budú zdobiť ihličnaté stromy a na ich vetvách zažínať svetlá. Si predsa ten najkrajší a najpokornejší stromček, aký poznám, a okrem toho máš to najlepšie srdiečko naplnené až po okraj láskou
Jedľa: Ďakujem ti veľmi pekne. Táto noc je pre mňa tá najkrajšia na svete a s radosťou sa stanem stromčekom Vianoc.
Anjel: Tak sa to malo stať, veď ty si to zaslúžiš. To bola tá najúžasnejšia a najväčšia vec, ktorú som urobil a som šťastný, veľmi šťastný.
Rozprávač 3: Odvtedy vianočné stromčeky pripomínajú ľuďom tajomstvo, ktoré jedlička videla a onú prvú tichú a svätú noc.
Rozprávač 1: A ako to bolo medzi zvieratkami? Započúvajme sa.
Zajačik: Ja by som tak rád videl to malé dieťatko, o ktorom mi rozprávala pokorná jedlička, no nemám žiaden dar, ktorý by som mu zobral.
Ovečka: Neboj sa zajačik, ja mám vlnu, mliečko aj syr. Ponesieme to spolu. Vlna ho zohreje, veď je vonku poriadne zima.
Kravička: Ovečka, ty máš dobrý nápad, no ja mám ešte lepší. Spolu so somárikom sa postavíme celkom blízko k malému Ježiškovi a budeme na neho dýchať, aby mu nebolo zima. Súhlasíš s tým, somárik?
Somárik: Samozrejme, ja by som to ani lepšie nevymyslel. Bude to super.
Veverička: A na mňa ste zabudli? Skáčem zo stromu na strom, už som bola na výzvedy pri palme i olive a teraz najlepšie viem, že Ježiškovi sa pýcha nepáči, on chce len naše dobré srdiečko, a preto ja mu svoje srdiečko dám a ešte pár orieškov priložím.
Myška: A ja myška Hryzka pôjdem veru tiež s vami. Zostalo mi trošku syra. Odkladala som si ho síce na zimu, ale mám teplú perinu, skryjem sa pod ňu a nikto nebude počuť, ako mi škvŕka v brušku.
Somárik: Nuž teda poďme, nezdržujme sa, lebo táto noc sa už nikdy nezopakuje. Pridajte do kroku, miíí-ha- háá.
Rozprávač 2: Zvieratká družne vykročili k maštaľke, po ceste sa rozprávali o tomto dieťatku a ani nezbadali ako a už boli pri jasličkách.
Zajačik: Ach, veď sme už tu. A dieťatko má pri sebe aj otecka a mamičku. Dobre, že som zobral aj túto mrkvičku. To bude darček pre nich.
Ovečka: Veru, veru, zajačik. Ako rýchlo sme ich našli. Tu máš, Ježiško, darčeky odo mňa a aj od zajačika.
Panna Mária: Ďakujeme vám, no najväčšiu radosť máme z vašej lásky. to je dnes ten najcennejší dar
Kravička: A mohla by som sa ja so somárikom postaviť za dieťatko, aby mu nebola zima? To by bol náš dar.
Svätý Jozef: Tomu sa veru potešíme, lebo nemáme veľa plienočiek a vďaka vám Ježiško neprechladne.
Somárik: Ach, aký som rád, že môžem byť tak blízko.
Veverička: Na pamiatku tejto chvíle budú oddnes na celom svete stavať ľudia Betlehemy, kde pri Ježiškovi budú vždy kravička a somárik. Ako symbol toho, že aj zvieratká rady pomohli.
Myška: Veruže to bolo tak. A hoci som len maličká, môžem dosvedčiť, že všetci sme tam pri Ježiškovi boli, všetko sme na vlastné očká videli a táto noc je tá najkrajšia na svete, preto na ňu nikdy nezabudnite.
