Pred 95 rokmi sa narodil kňaz Anton Srholec. Narodil sa 12. júna 1929 v Skalici v chudobnej rodine maloroľníka a bol jediným zo siedmich detí, ktoré sa rozhodlo pre štúdium na gymnáziu. Ako mladý študent sa priblížil k saleziánskemu spôsobu života a zvolil si saleziánske Gymnázium v Šaštíne. Keď ho však v apríli 1950 postihla celoštátna akcia proti reholiam - akcia K - jeho študentská cesta utrpela kolaps, a Anton putoval do sústreďovacieho kláštora v Podolínci, neskôr na Priehradu mládeže. Po tomto roku mu bol umožnený dokončiť maturitu, hoci teológiu mu štát neumožnil študovať tradičnou cestou.
Skúšky prenasledovania a útek cez železnú oponu
Prostredníctvom rehole saleziánov, ktorá mala úzke kontakty v zahraničí, sa dostal do skupiny dvadsaťtri kňazov a študentov, ktorí sa v apríli 1951 pokúsili o útek cez rieku Moravu. Kvôli rozvodnenému toku sa túto prvú etapu nepodarilo dokončiť a väčšina skupiny bola zaistená. Anton smeroval na Bratislavu a neskôr do Leopoldova, kde strávil mesiace vo vyšetrovacej väzbe. Tajný proces pred Štátnym súdom v Bratislave v roku 1952 mu vymeral dvanásť rokov väzenia, pričom väčšinu času strávil v uránových baniach v Jáchymove. Po prepustení a návrate do spoločnosti pracoval ako robotník na stavbách, v továrni a pri vysokých peciach v Ostravských oceliarňach.
Vyhlásenie amnestie a život po väzení
V roku 1960 bola vyhlásená amnestia, ktorá sa dotkla aj politických väzňov; Anton sa vrátil k rodine, no dlhé hľadanie zamestnania mu zo Štátnej bezpečnosti zostávalo pod drobnohľadom. V rokoch 1965 - 1968 pracoval v Ostrave vo Vítkoviciach pri vysokých peciach. V priebehu tohto obdobia využíval svoje jazykové znalosti (angličtina, nemčina) a zrazu mu bol umožnený krátky pobyt v Taliansku na štúdiá teológie. Po návrate do Československa mu aj napriek jeho vzdelaniu bolo dovolené pôsobiť ako kňaz len na obmedzený cyklus fár a duchovných činností, najmä v Bratislave Blumentál a neskôr v Perneku, Veľkom Záluží a Záhorskej Vsi. V roku 1985 mu odobrali štátny súhlas na duchovné pôsobenie a musel pracovať ako robotník v Dopraste - no jeho duchovný vklad ostal významný aj mimo formálneho pôsobenia.
Pastoračné dielo a bohatá publicistika
Anton Srholec sa počas rokoch stal ikonou života v extrémnych podmienkach. V Bratislave, v Blumentálskom kostole, sa jeho kázne stali zdrojom inšpirácie pre tisíce mladých ľudí, a jeho duchovná práca sa stretávala so značným odporom režimu. Po Nežnej revolúcii pôsobil ako predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska a angažoval sa v Slovenskom Helsinskom výbore pre práva menšín. Založil a riadil Resoty - domov pre bezdomovcov v Bratislave, ktoré viedli k poskytnutiu prístrešia a pomoci pre desiatky ľudí. Neskôr sa aktívne venoval publicistike a spolupracoval s viacerými spoločenskými a sociálnymi organizáciami. Jeho práca bola úzko previazaná s rozsiahlym čitateľským a intelektuálnym pôsobením, ktoré presiahlo hranice bežného duchovného života.
Charitatívne a sociálne pôsobenie
V časoch, keď sa komunizmu snažil odsunúť ľudskú dôstojnosť, Anton Srholec zostal človekom, ktorý vždy stál na strane tých slabších a marginalizovaných. Na Slovensku založil domov pre bezdomovcov RESOTY, ktorý zabezpečoval ubytovanie pre 60 klientov a 40 ich dochádzalo ambulantne. Bol členom Medzinárodného ekumenického združenia (IEF) a spolupracoval s Teologickým fórom. Po roku 1990 sa stal významnou morálnou autoritou a zosobnením princípov slobody a ľudských práv. Bol držiteľom viacerých čestných titulov a ocenení, vrátane čestného doktorátu Trnavskej univerzity a ocenení za zásluhy v sociálnej oblasti a ľudských práv.
Smútok a odkaz
Anton Srholec zomrel 7. januára 2016 v Bratislave vo veku 86 rokov. Jeho životný príbeh je výrazom odvahy, vytrvalosti a neprestajnej služby ľuďom. Bol to človek, ktorý dokázal spätovať vernosť pravde s občianskou angažovanosťou a otvorenosťou mysle. Na Slovensku aj v zahraničí ostáva pamäťou o jedinečnej osobnosti, ktorá ukázala, že láska k slobode a ľudskosti môže prejsť aj cez najtemnejšie obdobia histórie. Jeho odkaz žije vo všetkých, ktorí sa snažia o spravodlivosť, dôstojnosť a pomoc najzraniteľnejším.
Pokračuje v diele Srholca: Antonio sa do smrti trápil, že nebol prijatý vlastnou cirkvou
Hromada ocenení a verejný odkaz
Anton Srholec získal množstvo ocenení: Dr. h. c. Anton Srholec, Trnavská univerzita (1999); Čestné občianstvo mesta Skalica (1999); Cena kardinála Königa za prácu pre vieru a slobodu (Biskupsá konferencia Rakúska, 1999); Laureát ocenenia Dar roka (Slovenská humanitná rada, 1995, 1999, 2002, 2003; hlavný laureát, 2001); Štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (2003); Cyrilometodská medaila (2004); Filantrop roka (2012); Cena Pamäti Národa (Post Bellum, 2014); Krištáľové krídlo - mimoriadna cena za celoživotné dielo (2015); Cena Leopolda Kunschaka (2015); Ocenenie Biela vrana (2015).
| Názov ocenenia | Rok | Udelené organizáciou |
|---|---|---|
| Dr. h. c. Anton Srholec | 1999 | Trnavská univerzita |
| Čestné občianstvo Skalica | 1999 | Mesto Skalica |
| Cena kardinála Königa | 1999 | Kongregácia Rakúskej cirkvi |
| Cena Pamäti Národa | 2014 | Post Bellum |
| Krištáľové krídlo | 2015 | Slovensko |
Život Antona Srholca predstavuje príbeh odvahy a odhodlania žiť podľa hodnot, ktoré presahujú osobné životné okolnosti. Ako prorok bez slepého kultu osobnosti svojím spôsobom otvorene hovoril o morálke, spravodlivosti a slobode, čo z neho robí vzor pre ďalšie generácie. Jeho „recyklovanie človečenstva“ znamená transformáciu marginalizovaných ľudí na ľudí s dôstojnosťou a novou nádejou. Anton Srholec zostáva inšpiráciou pre tých, ktorí sa usilujú o lepšie Slovensko a svet, v ktorom je domovom každý človek bez ohľadu na jeho spoločenské postavenie.
tags: #anton #srhokec #narodenie