Každý rodič s nadšením sleduje vývoj svojho dieťaťa a teší sa z každého nového pokroku. Jednou z dôležitých fáz je aj lezenie, ktoré predchádza chôdzi. Čo však robiť, ak sa vaše dieťatko namiesto dopredu posúva dozadu? Tento článok sa venuje príčinám takéhoto správania a ponúka tipy, ako dieťa stimulovať k správnemu lezeniu.
Úvod do motorického vývoja dojčiat
Motorický vývoj dojčiat je fascinujúci proces, ktorý prebieha individuálnym tempom. Deti dosahujú rôzne míľniky v rôznom veku, a preto je dôležité vyhnúť sa porovnávaniu s ostatnými deťmi. Lezenie je dôležitý medzník, ktorý predchádza chôdzi, ale niektoré deti túto fázu preskočia a rovno sa postavia a začnú chodiť.
Vývojovým míľnikom deti neučíme, prichádzajú prirodzene. Každé bábätko je iné, ale všetky si prejdú v priebehu dôležitého prvého roka míľnikmi v psychomotorickom vývoji. Niektoré skôr, iné neskôr - základom však je, že ich žiaden z týchto míľnikov učiť nemusíte. Sú prirodzeným výsledkom vývoja a prídu vtedy, keď je dieťatko na ne pripravené. Hlavne však samo od seba túži objavovať svet vôkol seba, spoznávať ho a skúmať a zbierať informácie, stimulovať tak rapídne sa vyvíjajúci mozog.
Samozrejme, keď prejde v predchádzajúcich mesiacoch svojho života fázami ako „prvé vzpriamenie“, koordinácia oko-ruka, strávilo dostatok času na brušku, aby posilnilo svalstvo a bolo schopné koordinovať pohyby končatín… Prejde v období okolo 6. a 7. (8.) mesiaca do fázy, ktorú nesprávne nazývame „plazenie“. Konkrétne ide o snahu dieťatka pohybom po podlahe dostať sa k objektu svojho záujmu.

Príčiny lezenia dozadu
Existuje niekoľko dôvodov, prečo sa dieťa môže pri pokuse o lezenie posúvať dozadu:
- Slabé chrbtové svalstvo: Ak má dieťa slabé chrbtové svalstvo, môže mať problém udržať rovnováhu a koordinovať pohyby dopredu.
- Nedostatok skúseností: Dieťa sa ešte len učí koordinovať pohyby rúk a nôh, a preto môže neúmyselne tlačiť dozadu.
- Preferovanie iného spôsobu pohybu: Niektoré deti uprednostňujú plazenie alebo iný spôsob pohybu, a preto sa nesnažia liezť.
- Torticollis: Torticollis je stav, pri ktorom sú krčné svaly skrátené, čo môže obmedzovať pohyb hlavy a krku a ovplyvňovať motorický vývoj.
- Problémy so zrakom: Zrak hrá dôležitú úlohu pri koordinácii pohybov.
Niektoré deti sa odtláčajú rukami dozadu, čo môže vyzerať ako „cúvanie“. Ak tento pohyb trvá len chvíľočku a ste si ho len všimli, príčinou môže byť šmýkanie sa ponožkami o hladkú podložku - radíme preto vyzuť ponožky či pančušky. Ak cúvanie trvá dlhšie, ide o patológiu a možné oslabenie svalov v ramenách a krku.
Podpora správneho lezenia
Existuje niekoľko spôsobov, ako môžete dieťatko stimulovať k správnemu lezeniu:
- Podpora na brušku: Pravidelne ukladajte dieťa na bruško, aby si posilnilo chrbtové svalstvo.
- Motivácia hračkou: Umiestnite obľúbenú hračku dieťaťa pred neho, aby sa ju pokúsilo dosiahnuť.
- Drsná podložka: Umiestnite dieťa na drsnú podložku, ktorá mu uľahčí pohyb. Vhodné sú koberce, alebo protišmykové nohavice a podobne. Na parketách a na dlažbe sa dieťatku šmýka a preto ostáva v nižších, alebo nežiadúcich lokomočných modeloch.
- Dostatok priestoru: Zabezpečte dieťaťu dostatok priestoru na pohyb a objavovanie.
- Chôdza po štyroch: Ukážte dieťaťu, ako sa lezie po štyroch, a motivujte ho, aby vás napodobňovalo.
- Prekážky: Vytvorte pre dieťa prekážky, ktoré bude musieť preliezť.
- Voľný pohyb bez oblečenia a plienky: Nechajte dieťa pohybovať sa bez oblečenia a plienky, aby malo väčšiu slobodu pohybu.
- Podpora pri otáčaní, váľaní sudov, v druhom vzpriamení na vystretých lakťoch, v pivotovaní okolo svojej osi, v hojdaní sa na štyroch: Podporujte dieťa v týchto pohyboch, ktoré pripravujú telo na zvládnutie štvornožky.
- Zmena povrchu: Skúste rôzne povrchy, ako koberec, žinenku alebo gauč.
- Hra: Podľa fyzioterapeutky máte najlepšie podmienky podporiť deti v psychomotorickom vývoji práve tým, čo najviac zbožňujú: hrou. V domácnostiach si na to vytvorte vhodné podmienky. Napríklad v období 6. mesiaca by malo byť dieťatko čo najviac na podložke s niekoľkými hračkami. Nie je treba veľa hračiek, ale mali by byť rozmiestnené okolo dieťatka tak, aby muselo použiť svaly a hlávku na to, aby sa k hračke dostalo. Inak stratí záujem a je nespokojné.
- Zapojte sa do hry: Uložte sa na bruško aj vy - dvíhajte hlávku, ukazujte prstom, dosahujte rukou, štvornožkujte - deti vás prirodzene imitujú.
Čo určite nerobiť? Pozor si dávajte na správne manipulovanie s dieťatkom. Základom správneho psychomotorického vývoja je „správne manipulovanie s dieťaťom“, aby ste uňho nezafixovali zlý pohybový stereotyp. Od ktorého sa odúča náročnejšie. Učiť deti nemusíte ničomu, ale môžete ich podporiť. Čo však určite nerobte, je podopieranie nožičiek - šliap nôh dlaňami, aby sa deti pri fáze pohybu po brušku zapierali a hýbali vpred. Mamičky si môžu myslieť, že keď ich dieťatko preskočilo niektorý míľnik v pohybe, je to znak úspechu alebo rýchleho vývoja - v skutočnosti to však nie je žiadúce. Nie je správne, ak detičky preskočia niektorý model motorickej ontogenézy. Každý nižší model je totiž časťou vyššieho modelu. Detičky neposadzujeme, nestaviame a netlačíme do chôdze, ak na to ešte nie sú pripravené. Čo sa týka „preskočenia“ niektorej lokomócie v motorickej ontogenéze, to vedie detičky k neideálnej budúcej lokomócii. Každé vývinové obdobie je pre dieťatko a jeho pohyb dôležité.

Dôležitosť lezenia po štyroch
Lezenie po štyroch je dôležité pre vývoj dieťaťa z niekoľkých dôvodov:
- Rozvíja orientáciu v priestore.
- Pomáha rozvoju lateralizácie (uvedomenie si pravej a ľavej strany tela).
- Prepája hemisféry v mozgu, čo je dôležité pre koordináciu pohybov a kognitívny vývoj.
- Zdokonaľuje koordináciu pohybov tela.
- Rozvíja vnímanie rytmu a tempa.
- Pomáha rozvíjať synchronizáciu a načasovanie jednotlivých pohybov.
- Podporuje diferenciáciu končatín.
- Zlepšuje pohyblivosť chrbtice a uvoľňuje panvu.
- Posilňuje brucho, ruky a medzilopatkové svaly.
- Stabilizuje trup, čo je dôležité pre rovnováhu a koordináciu pohybov.
V období medzi 6. a 7. mesiacom môže dieťatko začať objavovať svet okolo a pritom sa môže posúvať vpred váľaním sudov, alebo tulenením. Tulenenie je lokomócia, pri ktorej si dieťatko strieda horné končatiny a zároveň rotuje hlávku vždy k zaberajúcej hornej končatine. Dolné končatiny sú ťahané voľne za telom. Tento pohyb prevádzajú detičky, ktoré majú veľkú motiváciu, či už v staršom súrodencovi, alebo v domácom zvieratku.
Koncom 6. a začiatkom 7. mesiaca sa dieťatko dostane do pozície na štyri ako keby naskočením oboch dolných končatín naraz. Poloha je ešte nestabilná. Nasleduje poloha nízkeho šikmého sedu, kedy sa dieťatko hráva na boku a je ako keby v „plážovej polohe“. Malo by to vedieť na obidve strany. V 9. mesiaci dieťatko štvornožkuje skríženým vzorom. Niektoré detičky majú skorší lokomočný prejav. Ak to dieťatko nezvládne do ukončeného 9. mesiaca, hovoríme o oneskorenej lokomócii. Ak je dieťatko lokomočne pozadu 1 - 2 mesiace, určite je na zváženie návšteva fyzioterapeuta.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Ak máte obavy o motorický vývoj svojho dieťaťa, neváhajte sa poradiť s pediatrom alebo fyzioterapeutom. Odborník vám môže pomôcť identifikovať prípadné problémy a navrhnúť vhodné riešenia.
Konzultácia s lekárom je odporúčaná v nasledujúcich prípadoch:
- Dieťa sa nepretáča na bruško ani po 6. mesiaci.
- Dieťa sa neposadí ani po 9. mesiaci.
- Dieťa sa nepostaví ani po 12. mesiaci.
- Dieťa preferuje jeden spôsob pohybu a vyhýba sa iným.
- Dieťa má asymetrické pohyby.
- Máte akékoľvek iné obavy o motorický vývoj dieťaťa.
Ako rodič, ktorý trávi s dieťatkom veľa času, si určite všimnete asymetriu alebo akékoľvek omeškanie. Ak sa vám čokoľvek nezdá, nebojte sa vyhľadať pediatra či pediatričku, alebo poradiť sa s fyzioterapeutom či fyzioterapeutkou. Čím skôr odhalíme odchýlku od vývoja, tým skôr vieme terapiou dieťatku pomôcť k správnemu motorickému vývoju.
Aj podľa American Academy od Pediatrics si všímajte napr. problémy vášho dieťatka s pretočením sa, sedením, chodením, držaním krku a hlavičky vo vzpriamenej polohe, alebo ak sa vám svaly dieťatka nezdajú v poriadku - prepína sa alebo leží ako handrová bábika.
Tak, ako bolo uvedené už skôr, ak sa dieťatko omešká o 1 - 2 mesiace, bolo by vhodné to skonzultovať. Panika nie je na mieste. Pre nás fyzioterapeutov a fyzioterapeutky, ktorí sa venujeme vývojovej ontogenéze, je dôležitá kvantita (správne vekové obdobie, kedy dieťa robí pohybové vzory) a kvalita (správny stereotyp prevedenia pohybového vzoru) prevedenia pohybu. Porovnaním motorickej ontogenézy a motoriky konkrétneho dieťatka vieme určiť odchýlku a podľa toho zaraďujeme dieťatko do terapie. Ak je pohyb dieťatka rodičom nápadný, je treba sa poradiť s pediatrom, pediatričkou, alebo fyzioterapeutom či fyzioterapeutkou hneď (napr. pri hre používa iba jednu hornú končatinu, hlávku otáča len na jednu stranu, neštvornožkuje, postaví sa bez nákroku jednej dolnej končatiny a pod…).
