Poprad je vstupnou bránou do Vysokých Tatier, no pri návšteve vám stačí len „jeden skok“ do Nízkych Tatier, Slovenského raja, či Pienin. Mesto sa pýši historickým centrom. Zaujmú barokové i klasicistické meštianske domy z 18. a 19. storočia. Dominantou je gotický rímskokatolícky Kostol sv. Egídia. Hneď pri fontánach sa vypína aj evanjelický kostol sv. Trojice. O niečo ďalej renesančná zvonica i barokový Mariánsky stĺp. Priamo na námestí nájdete Podtatranské múzeum, ktoré v sebe ukrýva veľké bohatstvo.
Uchváti vás hrobka germánskeho kniežaťa z prelomu 4. a 5. storočia po Kristovi. Pri železničnej stanici sa zase hrdo vypína Tatranská galéria. V budove „starej elektrárne“, v ktorej sídli, vystavené umelecké diela popredných domácich a zahraničných maliarov dostávajú ešte väčší punc. Tento kostol spolu s vedľa stojacou zvonicou je historicky najcennejšou pamiatkou a charakteristickou dominantou nielen Námestia svätého Egídia, ale aj celého mesta.
Vznik tejto pôvodne gotickej sakrálnej stavby v historickej zóne mesta sa spája s druhou polovicou 13. storočia a súvisí s kultom sv. Egídia, ktorému, ako hovorí legenda, zasvätili pútnickú kaplnku nachádzajúcu sa v tomto kraji. Pôvodne bol postavený ako jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria a pravdepodobne s vežou na západnej strane. Prvý písomný záznam o tejto sakrálnej stavbe je z roku 1326, vtedy pápež Ján XXII. Významnejšie stavebné úpravy boli vykonané v druhej polovici 14. storočia. Kostol bol v dôsledku živelných pohróm (požiarov) niekoľkokrát opravovaný. Najdôležitejšia bola oprava veže v roku 1663, kedy sa veža musela vystavať prakticky nanovo.
- Koncom 18. storočia bola vykonaná ďalšia prestavba, počas ktorej bol kostol barokovo upravený. Na úpravy finančne prispel aj vtedajší cisár Jozef II. Ďalšie stavebné zásahy boli vykonané v 20. storočí.
- Nedôsledné práce ale spôsobili postupné chátranie stavby a neskôr aj jej uzavretie z bezpečnostných dôvodov. Po viac ako päťdesiatich rokoch sa pristúpilo k reštauračným a rekonštrukčným prácam, ktoré boli ukončené v roku 1998. Kostol získal vzhľad z konca 19. storočia.
Kostol je dvojloďová stavba s presbytériom, pristavenou južnou predsieňou s bočným vchodom. Na západnej strane sa nachádza predstavená štvorhranná veža s valenou klenbou na prízemí a s tribúnovou komorou na prvom poschodí, s drevenou ochodzou pod zvonovitou helmicou. Interiér je skromný, pochádza z obdobia barokovej prestavby. Najzaujímavejšie prvky sú renesančná krstiteľnica z červeného mramoru z roku 1646, baroková kazateľnica a neskorobarokový hlavný oltár s oltárnym obrazom, na ktorom je vyobrazený patrón kostola.
Dominantný prvok je desaťboký stĺp uprostred lode, ktorý nesie klenbu a z ktorého vyrastá rebrová sieť klenby. Nástenné maľby pochádzajú zo 15. storočia a sú jedinečným prvkom interiéru. Fresková výzdoba pokrýva takmer všetku plochu stien. V podkroví kostola sprístupnili galériu, odkial môžete vidieť klenby kostola z výšky. Kostol je možné navštíviť v rámci sprevádzanej prehliadky a vyjsť na takmer 40 metrov vysokú vežu.
Pri zvonici nachádzajúcej sa v blízkosti farského kostola, ktorú koncom 16. storočia postavil Ulrich Materer, dostala trojpodlažná stavba so hladkou fasádou podobu po prestavbe v roku 1663. Zvonica je dominantou Námestia sv. Egídia a predstavuje jednu z najtrvanlivejších architektonických pamiatok mesta.
Evanjelický drevený kostol z konca 18. storočia bol stojaci až v roku 1760 a neskôr murovaný klasicistický kostol podľa projektov Jána Fabriciho bol dokončený v roku 1834. Klasicistický oltár je z roku 1838. V kostole je umiestnená náhrobná doska Ondreja Fabriciho z roku 1831, ktorý pôsobil v meste 41 rokov. Tatranská galéria pôsobí v modernom, multifunkčnom kultúrnom stánku v bývalej parnej elektrárni pri železničnej stanici, ktorá sa stala galériou po významných reštaurovaniach.
Elektráreň parná a komín, dnes súčasť Tatranskej galérie, má bohatú históriu aj ako súčasť rozvoja železničnej dopravy a verejného osvetlenia. Výstavba elektrárne bola financovaná budapeštianskou spoločnosťou Phöbus Villamos Vállalatok részvény társaság a montáž realizovala spoločnosť Siemens. Elektráreň sprevádzkovali v roku 1911, ale prevádzka bola krátkodobá; definitívne ju uvedli do prevádzky v roku 1912. Architektúra objektu a jeho komín s výškou 41,5 m predstavujú jednu z posledných pamiatok tohto druhu.
Po roku 1992 galéria získala objekt do prenájmu a od roku 2002 patrí pod správu Prešovského samosprávneho kraja. Zbierkové okruhy Tatranskej galérie a Podtatranského múzea tvoria základ kultúrneho života mesta. Podtatranské múzeum, ktoré sídli v Poprade, je jedným z najstarších múzeí na Slovensku a siahajú jeho počiatky do druhej polovice 19. storočia. Zbierkové zbierky zahŕňajú pravek, históriu, prírodné vedy, archeológiu, ľudové staviteľstvo a remeslá. Unikátnou expozíciou je hrobka germánskeho kniežaťa z prelomu 4. a 5. storočia po Kristovi.
Najvýznamnejšou časťou Popradu je Spišská Sobota, ktorá z piatich predchádzajúcich mestečiek významne ovplyvnila históriu regiónu. Kostol sv. Juraja v Spišskej Sobote je najstaršou zachovanou stavbou a patrí medzi renesančno-neskorogotické pamiatky. Renesančná zvonica stojí vedľa kostola a spolu s trhovým námestím predstavuje klenot architektonických a umeleckých hodnôt Spiša. Poprad vznikol ako súčasť piatich miest a ich spoločenský a hospodársky vývoj sa navzájom dopĺňal.
Vo Veľkej, Matejovciach, Strážach pod Tatrami a Kvetnici vznikali aj prvé priemyselné a hospodárske centrá, ktoré neskôr zjednotili mesto Poprad. Matejovce sa stali významnou priemyselnou zónou a zakladateľ Scholtz rozšíril dielňu na výrobu kovových česadiel až po výrobu smaltovaného riadu a iných výrobkov. Kvetnica sa stala klimatickým kúpeľom a postupne plnila úlohu liečebného centra pre občanov regiónu. Spišská Sobota ako najväčší obchodno-remeselný uzol si udržala svoju históriu až do 20. storočia a po 1946 bola začlenená do Popradu.
Napriek historickým turbulenciám mesto Prešovským krajom, Poprad neustále rozvíja turistický ruch a kultúrne inštitúcie. V centre mesta a jeho mestských častiach nájdete okrem architektonických pamiatok aj moderné kultúrne priestory, kino Tatran nahradilo moderné trojsálové CINEMAX a v mestskej časti Veľká existuje kino Máj. Spišská Sobota je dnes považovaná za klenot architektúry a unikátny príklad hospodárskeho a kultúrneho života Horného Spiša.
Aktuálne je Poprad najväčším administratívnym a kultúrnym centrom Podtatrania, s bohatou históriou a rozvinutým cestovným ruchom. Mesto je tiež domovom viacerých múzeí, galérií a historicky významných stavieb, ktoré ukazujú spojenie medzi minulosťou a súčasnosťou.
| Mestská časť | |
|---|---|
| Spišská Sobota | Kostol sv. Juraja, renesančná zvonica, historické meštianske domy |
| Veľká | Modrotlačiarstvo, pôvodné remeselné dielne, mestské múzeum |
| Matejovce | Priemyselná zóna, Scholtzova dielňa, Whirlpool |
| Stráže pod Tatrami | pôvodná mestská stráž, školstvo |
| Kvetnica | Kúpele, klimatické liečebné zariadenia |
tags: #byvale #instrukcne #jasle #poprad