Online rozprávky predstavujú skvelý spôsob, ako si vychutnať obľúbené príbehy v pohodlí domova. Naša stránka ponúka širokú škálu rozprávok, od klasických, mierne upravených príbehov, cez rozprávky o zvieratkách až po humorné rozprávky.
Online rozprávky sú tiež vynikajúcim nástrojom na odovzdávanie dôležitých životných lekcií deťom. Učia ich o význame priateľstva, rodiny, lásky a spolupatričnosti. Ukazujú im, že aj malé dieťa môže byť silné a odvážne. A učia ich, že nádej existuje vždy, aj keď sa situácia zdá byť beznádejná.
Rozmanitosť príbehov a ich posolstvá
Objavte čarovnú dobrodružnú rozprávku o odvahe, vytrvalosti a múdrosti mladého Inuita v príbehu Pieseň ľadovej flauty. Táto rozprávka deťom ukáže, že aj ľad môže mať dušu a zachrániť celý kmeň.
Pre najmenších je ideálna rozprávka Medvedík sa učí čakať. Je to príbeh o medvedíkovi, ktorý sa naučí, že čakanie sa oplatí, a pomáha deťom do 3 rokov pochopiť trpezlivosť zábavným spôsobom.
Humorná rozprávka Žaba v hoteli rozpráva o dievčatku, ktoré si prinieslo živú žabu do hotela. Sledujte zábavné dobrodružstvá žaby, ktorá spôsobí chaos plný smiechu.
Čertova čiapka je láskavá rozprávka pre deti o čertovi, ktorý s Líviou využíva čarovnú čiapku na pomoc ľuďom. Čítajte o dobrodružstve, odvahe a priateľstve.
Vypočujte si roztomilú rozprávku Ľadové zvončeky, v ktorej dve malé deti nájdu vďaka ľadovým zvončekom cestu domov v snežnej búrke.
Roztomilá zimná rozprávka O stratených kamzíkoch rozpráva o kamzíkoch Hopkovi a Kopkovi, ktorí v horách spoznajú silu priateľstva, domova a dôležitosť poslúchania.
Tadeáš a zázračný šál je zimná rozprávka o Tadeášovi, ktorý prekonáva svoj strach zo sánkovačky pomocou zázračného šálu. Ide o nádherné dobrodružstvo plné odvahy a ponaučení pre deti.
Vianočná rozprávka Zázračné rukavice prináša príbeh o Eme, ktorá pochopí, že najväčšiu radosť prináša darovanie, nie dostávanie darčekov pod stromčekom.
Didaktické aspekty rozprávky O divotvornom hrnčíčku
V ľudovej rozprávke s názvom O divotvornom hrnčíčku je základným štylistickým postupom epické rozprávanie s úspornou a prostou rečou rozprávača. Kompozičná výstavba začína úvodnou formulkou: „Boli raz dve deti, ktoré nemali ani otca ani matku". Táto formulka stručne opisuje obraz zo života dvoch sirôt, po ktorej nasleduje neurčitá lokalizácia deja a uvedenie do situácie: „Bývali v malom domčeku a veru im tam nebolo veľmi dobre, lebo nemali z čoho žiť'". Tu sa poukazuje na sociálne postavenie ľudu a jeho biedu - Anička a Janko nemali ani čo jesť.
Žiak si už vie predstaviť, ako asi žili súrodenci: boli takí hladní, že sa Janko vybral do hory niečo nazbierať. Slovo „nazbierať" si žiaci ťažko vyslovujú, preto je potrebné čítať ho najskôr po slabikách, ktoré sa neskôr spoja do slov. Potom toto slovo nahlas prečíta učiteľ-slovenčinár a slabší žiaci po ňom individuálne opakujú. To isté sa zopakuje pri slovách sestrička, hrnčíček, izbička a netrpezlivo. Spýtame sa žiakov, či vedia povedať, akým slovným druhom je slovo „nazbierať" (sloveso?).
V rozprávke je hlavnou postavou Janko, ktorý ide do hory, aby niečo nazbieral ako jedlo pre seba i svoju sestričku Aničku. Tu sa stretávame so samotnou zápletkou. Janko stretne cestou babku, ktorá si nevládze vytiahnuť z bariny vozík. Deťom vysvetlíme, čo znamená slovo „barina" (bažina, močarina). Janko nezaváhal (nie je lenivý) a pomohol babke vytiahnuť vozíček z bariny. Cítiť tu výchovné pôsobenie rozprávky - pomoc a úcta k starším ľuďom. Aktualizujeme to metódou rozhovoru: o tom, ako žiaci pomáhajú starším ľuďom; poukážeme na potrebu pomoci starším aj na konkrétnych príkladoch, ktoré deti povedia z vlastnej skúsenosti, napr. odniesť starej mame domov nákup, previesť starého otca cez cestu, uvoľniť starším v autobuse miesto na sedenie a pod. Pripomenieme žiakom, že október je mesiac úcty k starším.
Je to vlastne etické posolstvo rozprávky príjemcovi-žiakovi a zároveň je tu aj vyjadrený postoj kladnej postavy Janka, ktorý vykoná dobrý skutok, za ktorý je aj odmenený. Z prečítaného textu vidíme, že na začiatku je pri stručnom opise použitý aj reálny motív. Postavy nie sú vôbec opísané, sú len uvedené do deja. V rozprávke vystupujú štyri postavy: Janko, Anička, babka a rozprávač. Hlavnou postavou je teda Janko, ktorý je statočný a zdvorilý voči babke.
So žiakmi si všimneme, že sa babka poďakovala Jankovi za pomoc, odmenila ho darom (čarovný hrnčíček) a povedala mu, že nebudú viac hladovať. Keď budú hladní, majú povedať: „Var, hrnčíček, var!" a keď budú toho mať dosť, majú povedať: „Ďakujem, hrnčíček, už dosť!". Žiaci si majú všimnúť, že veta „Var, hrnčíček, var!" sa v texte opakuje až trikrát (symbolické číslo). Babka povedala Jankovi, že keď má dosť jedla, má sa mu poďakovať. Je tu zreteľný moment, ktorý poukazuje na výchovu k zdvorilostnému a slušnému správaniu. Janko poďakoval aj babke a šťastný utekal domov za sestričkou. Je tu naznačená atmosféra šťastia dvoch detí, ktoré už nebudú hladovať. Čarovný hrnčíček je symbolom túžby a snov detí, aby už nikdy nepocítili hlad.
Ďalej si žiaci majú všímať, že autor používa na vyjadrenie svojich myšlienok jednoduché vety a jednoduché súvetia (výstavba textu). V texte je bohato frekventovaná zlučovacia spojka „a", podraďovacie spojky „keď" a „že", čo zvýrazňuje časovú postupnosť rozprávania a umocňuje hovorový ráz textu, napr.: „Vezmi si tento hrnček a choď domov...". V texte je okrem priamej reči zastúpený aj dialóg Janka s babkou. V tejto časti textu by mohol učiteľ-slovenčinár pri čítaní použiť práve metódu čítania s dôrazom na rolu (dialogizácia - hlasný druh čítania).
Slovná zásoba rozprávky je bohatá aj z lexikálneho hľadiska, napr. často sa v nej o. i. používajú deminutíva (zdrobneniny), ktorými sa autor prihovára mladému čitateľovi (žiakovi): hrnčíček, chlapček, Janíček, Anička, vozíček, sestrička, kašička, izbička. Všetky slová by učiteľ-slovenčinár mohol napísať na tabuľu (metóda písania) a určiť napr. Raz, keď nebol Janko doma, si Anička navarila kašu sama, ale nevedela hrnčíček zastaviť, lebo nepoznala čarovné slovíčko ďakujem. Anička teda nekonala správne. Mala na Janka počkať, alebo sa mala hrnčeku za jedlo pekne poďakovať. Tu je mierne zachytené napätie deja: kým Janko dobehol domov, izbička už bola plná kaše. Dôležité je tu ponaučenie pre žiakov: Anička hrnčeku nepoďakovala a on ju preto neposlúchol.
Metódy a formy práce pri reprodukcii rozprávok
Na záver vyučovacej hodiny by sa mohla využiť aj detská predstavivosť a fantázia, napr. žiaci by mohli nakresliť ilustráciu, ktorá vystihuje text rozprávky v učebnici (napr. hrnček položený na stole a všade plno kaše, ktorú navaril a pod.). Z načrtnutého rozboru vyplýva, že ide o ľudovú fantastickú rozprávku, v ktorej sa skutočný svet (bieda a hlad sirôt) prelína so svetom neskutočným (čarovný hrnčíček, ktorý sám varí).
Po hlasnom prečítaní textu a interpretačnej práci s rozprávkou by učiteľ-slovenčinár mohol na nasledujúcej vyučovacej hodine emocionálne prehĺbiť obsah textu, napr. metódou predvádzania - dramatizáciou. Bola by to zároveň aj motivácia pre deti - upevňovať ich vzťah k ľudovému umeniu, najmä k ľudovým rozprávkam. Žiaci by vyjadrili svoje predstavy aj slovne podľa vlastnej fantázie.
V triede pred hodinou by učiteľ-slovenčinár spolu so žiakmi mohol pripraviť dve scény: prvá by bola hora, cez ktorú pôjde Janko a stretne tam babku. Druhá, malá izbička, v ktorej Janko býva s Aničkou. Potom by si hlasným čítaním opäť prečítali celý text rozprávky z čítanky a povedali by stručný obsah textu (reprodukcia), hlavnú myšlienku príbehu, konanie jednotlivých postáv a vzájomné vzťahy medzi nimi.
Niekoľkí dobrovoľníci by išli pred tabuľu a učiteľ-slovenčinár by im mohol rozdeliť úlohy. Využil by na to najoptimálnejšiu techniku tvorivej dramatiky vo vyučovaní literatúry, t. j. „hranie rolí" (tzv. role-play), ktorá spočíva vo vciťovaní sa do jednotlivých postáv bez jej reprodukcie v autorskom chápaní či zmysle. Žiaci si chvíľu premyslia, čo budú hovoriť (ak to bude potrebné, učiteľ- slovenčinár im pomôže) a hra sa môže začať. Hra vytvorí príležitosť pre jazykové cvičenia, na zvyšovanie jazykovej kompetencie žiakov.
Žiaci sa môžu predviesť v úlohe Janíčka, Aničky, babky a rozprávača. Popritom vyjadrujú už predtým získané informácie a určité fakty stručne, aktívne a s emocionálnym nasadením (emocionálna výchova). Potom si zahrajú divadielko bez úlohy rozprávača. Počas celej vyučovacej hodiny sú tvoriví a učia sa niečo nové (aj) vďaka tvorivej dramatike. Ľahšie si tým osvoja obsah prečítaného textu a zároveň rozširujú a zdokonaľujú svoju slovnú zásobu, ktorá je jednou zo základných podmienok úspechu vo výchovno-vzdelávacom procese: učia sa správne vyslovovať jednotlivé slová a využívajú pri tom mimiku, gestikuláciu... - čo si vôbec neuvedomujú, lebo hrajú to, čo cítia a ako to cítia.
Ostatní žiaci v triede pozorujú svojich spolužiakov (metóda pozorovania) a zároveň premýšľajú, ako by to zahrali oni. Dramatizácia vo vyučovaní literatúry má teda významnú úlohu a žiaci majú túto metódu (asi) najradšej. Predvádzajú ju s radosťou a ich tvorivými nápadmi je často naplnená celá trieda.
Príbeh o sladkej kaši | Príbehy pre tínedžerov | @EnglishFairyTales
V rámci medzipredmetových vzťahov žiaci môžu na hodine výtvarnej výchovy pripraviť napr. „čarovný" hrnček modelovaním z moduritu a môžu ho vymaľovať aj farbami. V priebehu týždňa si žiaci môžu pripraviť aj literárny kútik v triede (názornosť). Tento spôsob práce sa musí kladne odzrkadliť na vyučovacej hodine zo slovenskej literatúry, veď pomocou zvýšenej aktivity žiakov sme prispeli k ich výchove a vzdelávaniu z rôznych aspektov.
Predmetom daného príspevku je rozbor textu ľudovej rozprávky s názvom O divotvornom hrnčíčku. Pôvodne vyšla v antológii ľudovej slovesnosti Zlatá brána (1975, reedície 1989 a 2004), ktorú zostavila Mária Ďuríčková (1919-2004). V súčasnosti sa nachádza v platnej čítanke zo slovenskej literatúry v Slovenskej republike (Benková, S. - Pavlovič, J. - Štefeková, K.: Čítanka pre 3. ročník základných škôl. SPN, Bratislava 2003, s. 9), resp. v knihe Zlatá brána (1989, s. 9-10).
Našou snahou je (v pozadí možností) pokúsiť sa o všeobecný rozbor textu (samozrejme, s dôrazom na vyučovaciu hodinu v 3. ročníku ZŠ) so zreteľom na jeho praktickú analýzu. Zdôrazňujeme pri tom možnosť priam nekonečných možností, ktoré nám dáva interpretačná práca s literárnym textom. Načrtnutý príspevok je „iba" jedna z možností, ktorý svoju „konečnú" (keď sa dá vôbec hovoriť o takej) podobu dostane pri komplexnom chápaní vyššie spomenutých teoretických faktov.
Pri práci s literárnym textom by sa mohli využiť aj ostatné (v texte nespomínané) metódy a formy práce na vyučovacej hodine zo slovenskej literatúry. V texte zámerne používame namiesto pojmu „čitateľ" slovo „žiak", nakoľko daný text je v školskej čítanke a predpokladá (najmä) pôsobnosť školského literárneho vzdelávania (napriek knižnému „originálu" vychádzame teda z „učebnicového" textu vzhľadom na typ periodika).
tags: #citanie #a #reprodukcia #rozpravky