Materské centrá na Slovensku začali písať svoju históriu v roku 1996. Ich narastajúci počet, potreba efektívnej výmeny informácií, vzájomného prepojenia a organizovanosti aj za účelom byť relevantným hlasom v spoločnosti vyústila v roku 2003 do založenia občianskeho združenia Únie materských centier. Za každým jedným materským centrom je príbeh. Príbeh mám, ktoré sa združujú so zámerom vyhnúť sa sociálnej izolácii počas materskej, resp. rodičovskej dovolenky. Príbeh mám, ktoré sú motivované vytvoriť bezpečné a podnetné prostredie pre seba a svoje deti.
Podľa slov štatutárnej zástupkyne Sone Holíkovej je dnes v Únii registrovaných 51 materských centier. Potvrdzuje to aj Slavka Polgárová, ktorá stála pri vzniku Materského (dnes Rodinného), centra Hviezdička v Banskej Bystrici: „Myšlienka založenia centra vznikla z potreby matiek stretávať sa a zdieľať svoje každodenné starosti, ale aj radosti s deťmi. V dnešnej dobe, najmä vo väčších mestách, sú ženy na materskej dovolenke čiastočne izolované v domácnosti.“
Centrá podporujú matky už v príprave na ich rodičovskú rolu ponukou kurzov predpôrodnej prípravy. Fenoménom sú podporné skupiny nosenia a dojčenia detí. Ďalšie ponúkané aktivity sú orientované na rozvoj detskej tvorivosti a kreativity, módne sú krúžky využívajúce prvky montessori pedagogiky, angličtina, obľube sa tešia tanečné a pohybové kurzy. Lektorky kurzov majú často zodpovedajúce vzdelanie; sú medzi nimi učiteľky, zdravotníčky, ktoré deti hravou formou a primerane ich veku zoznamujú so zásadami starostlivosti o svoje zdravie, držiteľky certifikátov z montessori pedagogiky, certifikované laktačné poradkyne, vyškolené lektorky ovládajúce metodiku výučby cudzích jazykov pre najmenšie deti. Jednou z nich je aj Barbora Lunterová. Vyštudovala žurnalistiku, aktuálne študuje predškolskú a elementárnu pedagogiku. Materské centrum bolo pre ňu najprv zázemím, v ktorom po prisťahovaní sa do nového mesta spoznávala ďalšie mamičky na materskej dovolenke. „Prirodzene to potom vyplynulo tak, že som sa zapojila do chodu centra.“
Chod materského centra organizujú na dobrovoľníckej báze jeho aktívne členky. Ponuka je tak závislá od personálnych kapacít, ochoty nielen získavať, ale aj dávať. Cena aktivít je preto ďaleko výhodnejšia než suma, ktorú si za kurzy s obdobnou náplňou účtujú komerčné subjekty. Zámerom centier je ostať dostupnými pre všetkých bez ohľadu na ich sociálne zázemie. Práve to vníma Soňa Holíková ako jeden z najväčších problémov. Centrá zväčša platia komerčné nájomné, nezanedbateľná je aj cena energií. „ Sme postavení na dobrovoľníctve rodín. A vždy je obava, či to zvládneme s tímom dobrovoľníkov,“ dodáva S. Holíková.
Ako samostatné občianske združenia bez priameho napojenia na rozpočty miest a obcí svoj chod zabezpečujú z verejných zbierok, sponzorstva, každoročne sa uchádzajú o 2 percentá z daní, vyhľadávajú grantové výzvy. Neraz suplujú samosprávu v poskytovaní služieb pre rodiny. Je paradox, že samospráva nie všade javí záujem o tieto centrá, a to napriek tomu, že vehementne proklamuje prácu s rodinou. „Dvadsať rokov to vysvetľujeme a stále sa stáva, že samospráva nechápe, že služby pre rodiny nie sú jasle/škôlka. To je služba pre rodičov, aby mohli ísť do práce. My nie sme zariadenie pre deti a nechceme napĺňať znaky škôlky, kde sa deti odkladajú. Materské centrá poskytujú zázemie celej rodine najmä v čase, keď príde do rodiny nový člen a prichádzajú nielen radosti, ale aj starosti,“ upozorňuje S. Holíková.
To, že sa dieťa v materskom centre zúčastňuje všetkých aktivít so svojím rodičom, mu umožňuje nadväzovať prvé sociálne kontakty bez strachu z odlúčenia. Je to jeho príprava na neskorší vstup do kolektívneho zariadenia. Ten, samozrejme, nemusí byť bezproblémový. Je však predpoklad, že dieťa, ktoré okrem blízkeho rodinného prostredia malo pravidelný kontakt aj s cudzími deťmi a dospelými, nebude mať extrémne adaptačné problémy v predškolskom zariadení. Materské centrum ho totižto pripraví aj na nutnosť vedieť sa podeliť s ostatnými, trpezlivo počkať, kým sa ukončí jedna aktivita a začne druhá, uložiť po sebe hračky, rešpektovať hranice priestoru určeného na hranie, stravovanie, edukačné činnosti. Dieťa spozná potrebu rešpektovať mantinely vytýčené inou autoritou než je matka, resp. rodinný príslušník. Prínosom je kontaktovanie sa s deťmi rôznej vekovej kategórie možnosť byť vzorom pre mladších a učiť a od starších.
Možno menej sa už hovorí o tom, že materské centrum je aj priestorom pre neformálne vzdelávanie matiek. Istým druhom rozvoja rodičovských kompetencií je samotné kontaktovanie sa s ostatnými rodičmi a sledovanie ich reakcií na správanie sa dieťaťa. Mnohé matky priznávajú, že je pre ne užitočná spätná väzba na ich prístup k dieťaťu, ktorú môžu odčítať z verbálnych či neverbálnych prejavov ostatných. Samotná Únia zastrešuje viaceré vzdelávacie aktivity. Len nedávno bolo ukončené úspešné certifikované vzdelávanie v Montessori pedagogike. Aktuálne je Únia zapojená do medzinárodného projektu Axees. Projekt v trvaní dvoch rokov má za cieľ zvýšiť pracovné, sociálne a digitálne kompetencie dospelých žien pre ich lepšie začlenenie do pracovného procesu. Materské centrá sú tiež priestorom pochopenia a pomoci ženám - matkám, ktoré sa ocitnú v náročnej situácii. Únia materských centier preto spustila projekt poradne pre ženy ohrozené domácim násilím.
Podľa S. Holíkovej vám materské centrá otvoria nový svet rovnako, ako vám deti priniesli nový rozmer do života; máte možnosť vyskúšať si to, čo by ste si vo vašej predchádzajúcej práci nemohli dovoliť. Spomína si napríklad na právničku, ktorá učila ostatné mamičky vyrábať šperky, na zdravotnú sestru, ktorá pre svoje centrum začala písať projekty. „Mali sme personalistku, ktorá sa nakoniec uchytila vo fundraisingu, pre ktorý akoby bola stvorená.“ S. Polgárovú k založeniu centra nemotivovala len potreba nezostať izolovaná. Túžila sa realizovať aj počas materskej dovolenky. Materské centrá vo všeobecnosti predstavujú otvorenú a priateľskú komunitu. V Banskej Bystrici sú aktívne dve centrá - MC Mamina a RC Hviezdička. Podľa slov S. Polgárovej si tieto nekonkurujú, ale naopak, pomáhajú si. Nerobia rovnaké aktivity, skôr sa snažia koordinovať svoju činnosť tak, aby banskobystrickým mamičkám ponúkli čo najširšiu paletu aktivít. Spoločne organizujú veľké podujatia, akým je napríklad Míľa pre mamu. „Takéto kooperatívne fungovanie je však vlastné všetkým centrám, ktoré pôsobia v rámci jedného mesta,“ prízvukuje S. Polgárová.
Slavka Polgárová stojí aj za dnes už rozšírenou Baby salsou. Na tancovanie s dojčaťom v nosiči v latinskoamerických rytmoch ju inšpiroval televízny príspevok. Keďže jej v centre chýbala aktivita pre maminky s najmenšími detičkami, začala. „Na stretnutiach Únie zdieľame svoje aktivity. Baby salsa zaujala a tak som tento svoj krúžok preformovala do vzdelávacej aktivity - workshopu.“ Raz ročne robí workshop pre štatutárky centier, ktoré o takúto aktivitu majú záujem. Následne školí nové lektorky Baby salsy. „Ak je inštruktorka maminka, ktorá po rodičovskej dovolenke ide do práce, potom je udržateľnosť aktivity v centre možná len tak, že si nájde svoju nasledovníčku,“ vysvetľuje. Tak je to ale vlastne so všetkými aktivitami. A aj samotnými centrami. Ak si koordinátorky centier pred ukončením svojej rodičovskej dovolenky nenájdu pokračovateľky, centrum zväčša stráca perspektívu svojho ďalšieho fungovania. Materské centrá - stoja za nimi (zväčša) matky, sú (najmä) pre mamy a ich deti a sú predovšetkým o nich. Deň matiek si každoročne pripomínajú podujatím Míľa pre mamu. Tohto roku, 12. mája 2018, bude vo viacerých mestách organizovaný už jeho 15. ročník. Ako hovorí S. Holíková: „Tento ročník je venovaný všetkým mamám sveta. Sme tak rozdielne, ale každá z nás chce to isté - vychovať svoje deti, čo najlepšie. Pre každú z nás je najväčším strachom strach o naše deti. Či už sú malé alebo veľké.“
Viacero predškolských zariadení má v názvoch slová ako škôlka, jasle či opatrovateľské centrum. V jedných sú pritom povinnosťou kvalifikovaní pedagógovia, zatiaľ čo v tých druhých môže byť učiteľom ktokoľvek, napríklad aj predavačka či inštalatér. Ministerstvo školstva má pod kontrolou štátne, súkromné a cirkevné materské školy. Tie patria do siete škôl a školských zariadení, ktoré dotuje štát. "Podmienkou je pedagogické vzdelanie," informuje hovorkyňa rezortu školstva Martina Slušná. Splnenie kvalifikačných predpokladov ale môže byť aj predmetom kontrolnej činnosti Štátnej školskej inšpekcie.
Rodičia majú možnosť umiestniť svoje deti aj do súkromných jaslí, detských opatrovateľských centier, ale aj do materských škôl, ktoré ale nedostávajú dotácie od mestských častí. Nemusia teda spĺňať také prísne podmienky ako zariadenia, ktoré patria do siete škôl a školských zariadení. Otázkou je, ako sú kontrolované. "Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ani úrady nie sú zriaďovateľmi zariadení ako je detské centrum, materská škola alebo jasle a nemajú kompetenciu kontrolovať starostlivosť v nich, ani spôsobilosť personálu pracovať v nich," vysvetľuje Jana Lukáčová z ústredia práce.
Jasle a detské centrá tak fungujú ako firmy. Založiť si ich môže cez živnosť prakticky ktokoľvek a nie je pritom potrebná žiadna odborná spôsobilosť. Stačí spĺňať iba základné podmienky. "Príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva kontroluje iba plnenie hygienických noriem v príslušnom zariadení," vysvetľuje hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Stanislava Pondelová. Kontrolujú teda najmä počet záchodov alebo či má zamestnanec jaslí zdravotnícky preukaz, aby mohol kŕmiť deti. To, či sú v detských centrách kvalifikovaní pedagógovia a pracovníci, záleží len na samotných centrách. Tie lepšie sa o to v rámci konkurenčného boja snažia. "Za zdravý fyzický, psychický a sociálny vývoj dieťaťa sú zodpovední v prvom rade jeho rodičia," tvrdí Lukáčová. Podľa rezortu by preto mali rodičia zvážiť, kam svoje dieťa dajú a preveriť si aj to, kto sa tam oň stará.
Na Slovensku chýba dostatočná ponuka opatrovateľských služieb pre rodiny s malými deťmi. Verejných materských škôlok je akútny nedostatok a súkromné materské škôlky sú často príliš drahé, preto si ich mnohé mladé rodiny nemôžu dovoliť. Pritom však často ani škôlky nevedia odpovedať na otázku, ktorú si kladú mnohí rodičia - kto mi pomôže postarať sa o dieťa počas môjho pracovného zaneprázdnenia, teda nie iba v čase, kedy je škôlka otvorená, ale v čase, kedy skutočne pracujem? Režim v materských školách a pracovná doba rodičov: Režim materských škôlok nevychádza v ústrety tým rodičom, ktorí pracujú do neskorých večerných hodín alebo chodia na nočné zmeny. Zdravotné sestry, pracovníci zmenných prevádzok, predavačky v obchodných reťazcoch, otvorených do deviatej večer a mnohí ďalší musia riešiť opatrovanie detí individuálne, pretože materská škôlka im v tom nepomôže. Tá je nastavená výlučne na detský režim - od rána do popoludnia ponúka deťom všestranný program plný zaujímavých činností a oddychu, ktorý kopíruje ich potreby. Nie je to však inštitúcia, ktorá by vedela vyjsť v ústrety aj potrebám rodičov. Naopak, v škôlke sa očakáva, že sa život rodiny prispôsobí jej pravidlám. Pre niektorých rodičov, najmä pre tých osamelých, je to často neriešiteľná situácia. Aby si udržali prácu, musia platiť opatrovateľky, ktoré sa o ich deti starajú večer a v noci, čo nie je lacná záležitosť. Ocitajú sa tak v začarovanom kruhu, kedy podstatná časť zárobku padne na opatrovanie, ktoré musia deťom zabezpečiť, aby mohli zarábať.
Materské školy plnia najmä vzdelávaciu funkciu: Materské škôlky tak ako ich dnes poznáme, sú v školskom zákone zadefinované ako pevná súčasť školskej siete, plnia teda najmä vzdelávaciu úlohu. Vychádzajú v ústrety potrebám detí, nedokážu však pokryť potreby celej rodiny. Preto treba ponuku materských škôl doplniť o ďalšie služby, ktoré budú otvorenejšie a pružnejšie.
Flexibilné opatrovanie: Po vhodné príklady netreba chodiť ďaleko, nájde sa ich dosť vo viacerých krajinách Európskej únie. V susednom Česku sa napríklad zavádzajú detské skupiny, ktoré rodičom ponúkajú nízko prahové opatrovateľské služby priamo vo firmách, kde pracujú, čo im umožňuje šetriť čas a optimálne zladiť opatrovanie detí s pracovným časom. Vo Francúzsku ponúkajú mestá a obce platené opatrovateľské služby rodičom aj vo večerných a nočných hodinách, aby mohli pracovať na zmeny. Vo Fínsku funguje 24 hodinový flexibilný systém opatrovania detí sedem dní v týždni a pred nedávnom sa práve ním inšpirovali aj v Nemecku. Záujem o flexibilné opatrovateľské služby je veľký. Obzvlášť Fíni, kde flexibilná opatrovateľská služba funguje v každom meste, kde o ňu rodičia prejavia záujem, si nevedia túto formu pomoci vynachváliť. Počet rodičov, ktorí ju využívajú, neustále stúpa a narastá aj kvalita týchto služieb. V krajine, kde prekvitá vzdelanosť a kde je v centre pozornosti záujem dieťaťa a podpora celej rodiny, je KITA, ako tento typ „škôlok“ volajú, všeobecne dostupnou pre všetkých rodičov. Fíni tak zabezpečujú nie dve, ale hneď tri muchy jednou ranou - vytvárajú vhodné prostredie pre rozvoj detí, podporujú zamestnanosť ich rodičov a ponúkajú rodine priestor na načerpanie síl a odbúranie stresu.
Starostlivosť o deti v predškolskom veku by sa mala teda aj na Slovensku riešiť oveľa komplexnejšie. Mechanické zvýšenie počtu voľných miest v materských školách a zavedenie povinnej dochádzky do škôlky nie je zázračným receptom ani na podporu rozvoja malých predškolákov, ani na zlepšenie situácie rodín, ktoré majú problém zladiť prácu so starostlivosťou o svoje ratolesti. Treba hľadať aj iné, nové možnosti.
Jasličkový zákon (zo zákona o sociálnych službách č. 448/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov) upravuje poskytovanie starostlivosti o deti do troch rokov veku. Novela zákona o sociálnych službách zaraďuje poskytovanie starostlivosti o dieťa do 3 rokov veku medzi sociálne služby ako prostriedok na podporu zosúlaďovania rodinného a pracovného života. Zariadenie starostlivosti o deti do troch rokov veku je nový názov pre detské jasle. Vznik jaslí je podmienené zápisom do registra na VÚC a oprávnenie poskytovať sociálnu službu vzniká zápisom do registra. Dieťa môže v zariadení zostať najdlhšie do konca kalendárneho roka, v ktorom dosiahne vek 3 roky. V jednej dennej miestnosti (herni) môže byť najviac 12 detí. V prípade, ak v jasliach nie je dieťa do 1 roku veku môže sa počet detí navýšiť najviac o tri deti. V detských jasliach musí pracovať minimálne 80% odborných zamestnancov, pričom na jedného zamestnanca jaslí môžu pripadať najviac štyri deti. Podľa zákona musí mať zamestnanec detských jaslí úplné stredné vzdelanie v odbore vzdelávania so zameraním na výchovu a vzdelávanie alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ zamestnanec nespĺňa túto požiadavku musí mať ukončené úplné stredné vzdelanie a musí absolvovať akreditovaný kurz opatrovania detí, v rozsahu minimálne 220 hodín. Alebo bez požadovaného vzdelania, ak osoba k 28.02.2017 dovŕšila najmenej 50 rokov a pred 1. februárom 2017 mala vykonávala prax v oblasti starostlivosti o deti do troch rokov. Aktuálne znenie zákona o sociálnych službách č. 448/2008 Z. z. definuje zariadenie starostlivosti o deti do troch rokov veku ako sociálnu službu, ktorá sa poskytuje deťom, ktoré nedovŕšili tri roky veku, a to počas pracovných dní.
Pre maličké deti do troch rokov totiž jasle nie sú vôbec vhodné. Odlúčenie od rodičov na niekoľko hodín denne, v čo ako krásnych a moderne zariadených inštitúciách, ich totiž vnútorne zraňuje. Bábätká sa už od narodenia potrebujú naviazať na osobu, ktorá sa o ne stará, najčastejšie matku. Je to dané prírodou. Na rozdiel od iných cicavcov im trvá podstatne dlhšie, kým sa od nej odpútajú. Spravidla na to potrebujú tri roky. Celé toto obdobie by mali stráviť v blízkosti matky, kde sa cítia spokojne, bezpečne a môžu ju v prípade potreby kedykoľvek privolať. Ak sú totiž maličké deti odlúčené od osoby, na ktorú sú naviazané, vnútri cítia stres, osamelosť, a to aj v prípade, že na jej odchod reagujú navonok dobre a pokojne. Dlhodobý takýto stres sa potom prejavuje rôznymi chorobami v detstve, v dospelosti smútkom, depresiami či neschopnosťou naviazať harmonický vzťah.
Jasle v minulosti boli veľmi rozšírené, od mamičiek sa čakalo, že sa vrátia čo najskôr do práce. Ako pripomenul Juraj Rektor, jasle vo veľkom propagoval v 50-tych rokoch minulého storočia známy český pediater profesor Josef Švejcar. V tej dobe boli významnou súčasťou socialistickej výchovy - dať dieťa do jaslí a pracovať, podobný systém bol aj v kibucoch v Izraeli. Samozrejme, nie je to vždy možné, aby matka zostala s dieťaťom doma celé tri roky. Mala by však s ním tráviť toľko času, koľko je to len možné. Rovnako ako u zvierat, aj ľudské mláďa je závislé na dospelom, potrebuje nebyť sám. Ak matka potrebuje od dieťaťa odísť, malo by to byť len na obmedzený čas, ideálne nie viac ako 10 hodín týždenne. Pre dieťa je vždy lepšie, ak čas bez rodiča trávi v prítomnosti jemu blízkej náhradnej osoby (otec, stará mama, opatrovateľka), než v jasliach. Profesor Hašto spomenul prípad rumunských sirotincov z minulého storočia. „Deti, ktoré prišli o rodičov a boli tam umiestnené, neprospievali, zaostávali vo vývoji. Ak sú malé deti v jasliach, dôležité pre nich je, ako trávia potom čas mimo jaslí, do akej miery im rodičia nahrádzajú osamelosť, ktorú počas dňa zažívajú tam. Ako dodal Jozef Hašto, poškodenie nemusí byť viditeľné, často je to v dospelosti dané len neschopnosťou nadväzovať harmonické vzťahy. Pripomenul vlastný výskum v Česku, ktorý odhalil, že túto schopnosť má len 30 percent opýtaných, čo je málo.
Kľúčové rozdiely medzi materskými centrami a jasľami:
- Zameranie: Materské centrá sú primárne zamerané na podporu rodičov, najmä matiek, a ich detí, poskytujú priestor na socializáciu, vzdelávanie a zdieľanie skúseností. Jasle (alebo detské centrá) sú primárne zariadenia na starostlivosť o deti do troch rokov, umožňujúce rodičom návrat do zamestnania.
- Cieľová skupina: Materské centrá sú pre rodičov (najmä matky) a ich deti, ktorí trávia čas spolu. Jasle sú pre deti, zatiaľ čo rodičia sú v práci.
- Personál a vzdelanie: V materských centrách často pôsobia dobrovoľníčky, lektorky s rôznym vzdelaním a skúsenosťami, ktoré sa venujú aktivitám s deťmi a rodičmi. Jasle, najmä tie, ktoré spadajú pod sieť škôl, musia spĺňať prísne kritériá na kvalifikáciu personálu (pedagogické alebo zdravotnícke vzdelanie). Súkromné jasle môžu mať menej prísne požiadavky.
- Legislatíva a kontrola: Materské centrá fungujú ako občianske združenia a sú regulované menej prísne. Jasle, najmä tie, ktoré poskytujú sociálnu službu, podliehajú registrácii a kontrole na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva (hygienické normy) a v prípade štátom dotovaných zariadení aj Štátnej školskej inšpekcii.
- Vplyv na dieťa: V materských centrách deti trávia čas s rodičmi, čo podporuje ich sociálny rozvoj bez rizika odlúčenia. V jasliach je dieťa odlúčené od rodiča, čo môže byť pre veľmi malé deti stresujúce a mať dlhodobé psychické následky, ak nie je zabezpečená dostatočná náhrada rodičovskej starostlivosti mimo jaslí.
- Cena: Aktivity v materských centrách sú zvyčajne cenovo dostupnejšie vďaka dobrovoľníckej práci a komunitnému charakteru. Jasle, najmä súkromné, môžu byť finančne náročnejšie.
Materské centrá sú dôležitým prvkom podpory rodiny, ktorý poskytuje bezpečné a podnetné prostredie pre deti aj rodičov, zatiaľ čo jasle slúžia primárne ako opatrovateľské zariadenie pre deti, umožňujúce rodičom pracovať. Voľba medzi nimi závisí od individuálnych potrieb rodiny a priorít týkajúcich sa rozvoja dieťaťa a zapojenia rodičov.
tags: #detske #centrum #a #jasle #rozdiel