Abstract: In this paper we focus on Bowlby´s attachment theory which explains the impact of early mother - child relationship on a child´s mental development. We point out the conditions necessary for forming secure and insecure attachment. We also focus on the possible consequences of secure and insecure attachment on children´s cognitive, emotional and social development. Vývinová psychológia zdôrazňuje vplyv ranného detstva na ďalší vývin človeka. Z toho dôvodu je veľmi dôležité, aby boli uspokojené všetky potreby dieťaťa už od narodenia.
Teória vzťahovej väzby a význam matky v rannom veku
John Bowlby bol významný psychiater a psychoanalytik, ktorý na rozdiel od iných zástancov tohto psychologického smeru neskúmal detstvo retrospektívne prostredníctvom výpovedí dospelých osôb. Realizoval klinické pozorovania detí s cieľom odhaliť psychologické a patopsychologické dôsledky straty materskej postavy v rannom detstve. Bowlby na základe svojich zistení koncipoval teóriu vzťahovej väzby, ktorá predpokladá, že dieťa má pudovú tendenciu naviazať sa na matku alebo materskú osobu (Bowlby, 1958).
Podľa teórie vzťahovej väzby je každé dieťa už od narodenia geneticky vybavené, aby hľadalo osobu, ktorá mu môže zabezpečiť ochranu a bezpečie. Jedná sa o potrebu, ktorá bola evolučne vytvorená. Väzobné správanie sa vyvíja v prvom roku života dieťaťa a dieťa dokáže rozoznať matku od iných osôb v priebehu prvých rokov života.
Citovú väzbu sprostredkováva šest primárnych reakcií: plač a úsmev majú funkciu privádzať matku k dieťaťu a udržať ju v jeho blízkosti; nasledujúce a pridržanie sa majú opačnú funkciu; piata reakcia sanie je ťažko kategorizovateľná; šiestou reakciou je volanie (Bowlby, 1958, 2010).
Na vzniku väzby sa podieľa senzorický aparát dieťaťa umožňujúci orientáciu na osobu matky, motorický aparát zabezpečujúci kontakt a signálny aparát ako džavotanie a pohyby rúk (Hašto, 2005). Väzbové správanie sa môže prejavovať aj v druhom a treťom roku života, pričom intenzita a konzistencia prejavov sa líšia podľa dieťaťa a podnetov z prostredia.
Nie je nevyhnutné, aby vzťah tvoril len biologický rodič
Potrebu väzby nemusí uspokojiť len biologický rodič. Dieťa sa môže orientovať na adoptívneho rodiča, vychovávateľa v detskom domove alebo inú osobu poskytujúcu dieťaťu primárnu starostlivosť. Správny vývoj vzťahovej väzby závisí od citlivej a primeranej reakcie na signály dieťaťa zo strany osoby, ktorá sa o dieťa stará.
Bezpečná väzba má dve dôležité funkcie: poskytuje dieťaťu emocionálnu istotu a umožňuje mu objavovať svet. Očenie je dôležité pre budúci rozvoj kognitívnych a sociálnych schopností a tiež zaisťuje stabilitu prostredia v rannom veku.
Mary Ainsworth a ďalší výskumníci potvrdili, že bezpečne pripútané deti reagujú na neprítomnosť matky úzkostne a tešia sa pri návrate matky; naopak, matka musí primerane reagovať na potreby dieťaťa. Fyziologická prítomnosť materskej osoby nie je jedinou podmienkou pre bezpečnú väzbu; dôležité sú aj emocionálne a konzistentné reakcie na signály dieťaťa. Jemnocitné a citlivo reagujúce rodičovstvo je kľúčom k bezpečnej väzbe (Bowlby, 2012; Haiman, 2012).
Brisch (2011) zdôrazňuje význam jemnocitu, ktorý znamená schopnosť správne vnímať a interpretovať signály dieťaťa a reagovať na ne rýchlo a primerane. Rodičia by mali používať krátke dialógy a komunikovať s dieťaťom v empatickej, nie pritlačnej forme. Očný kontakt a dotyk sú ďalšími kľúčovými mechanizmami podpory bezpečnej väzby.
Dôležité pojmy a typy väzby
- Bezpečná väzba: dieťa cíti emocionálnu istotu a je schopné objavovať svet; má lepšie kognitívne a sociálne návyky, vytrvalosť a lepšie zvláda tlaky.
- Izolovaná/istá väzba: dieťa prežíva rôzne typy stresu a často potrebuje dodatočnú podporu zo strany dospelých.
- Ambivalentná väzba: dieťa prejavuje ambivalenciu medzi potrebou blízkosti a signálmi, ktoré sa snaží ignorovať; konfliktná a nepredvídateľná reakcia matky môže viesť k neistote.
- Disorganizovaná väzba: rozpad organizovaného správania, často v dôsledku nedostatočného spracovania traumy zo strany matky alebo inej osoby; dieťa môže prejavovať stereotypie alebo zvláštne prejavy; priblíženie k matke s odvrátenou tvárou je časté (Main a Solomon, 1990).
Rovnako ako je dôležitá samotná prítomnosť matky, rovnako významná je aj kvalita reakcií na signály dieťaťa. Nepredvídateľné správanie matky môže viesť k neistej väzbe a ovplyvniť emocionálny a kognitívny vývin dieťaťa. Dezorganizovaná väzba môže nasledovať po dlhodobej zmätenej alebo náladovej komunikácii matky (Kirschke & Hörmann, 2014).
Vplyv vzťahovej väzby na kognitívny a emocionálny vývin
Bezpečná väzba je základom optimálneho rozvoja osobnosti a umožňuje dieťaťu bezpečné objavovanie okolia a otvorenú komunikáciu o názoroch a pocitoch (Brisch, 2011; Lečbych a Pospišilíková, 2012). Bezpečná väzba zlepšuje empatiu, kooperatívnosť a schopnosť riešiť konflikty u detí v predškolskom veku a v škole.
Pedagogické výskumy ukazujú recipročný vzťah medzi kvalitou väzby a kognitívnymi schopnosťami. Kvalitná väzba má výrazný vplyv na jazykový vývin a len mierny na intelekt, pričom vplyv prostredia, ako je stimulujúce prostredie a podpora, tiež zohráva kľúčovú úlohu (Van Ijzendoorn, Dikstra a Bus, 1995).
Deti s bezpečnou väzbou majú vyššiu školskú úspešnosť a lepší jazykový a kognitívny rozvoj. West, Matthews a Kerns (2013) poukázali na dlhodobé efektí v prospech školského výkonu a IQ u detí s istou väzbou v ranom veku.
Medzi ďalšie faktory ovplyvňujúce inteligenciu a vývin patria prostredie, osobnosť, hospodárska a sociálna situácia a v neposlednom rade spôsob, akým rodičia venujú pozornosť a lásku dieťaťu. Dojčenie a dĺžka dojčenia sú tiež spojité s kognitívnym vývinom a IQ, čo potvrdili aj poľskí výskumníci (Collegium Medicum Jagellovskej univerzity).
Genetika vs. prostredie
Inteligencia sa odzrkadľuje v zložitom súlade génov a prostredia. Viac ako 500 génov môže ovplyvňovať inteligenciu, pričom chromozóm X zohráva významnú úlohu. Avšak výsledky štúdií ukazujú, že prostredie a výchova zásadným spôsobom dopĺňajú genetický základ. Navyše, percento presného dedičstva inteligencie nie je pevne stanovené a závisí od množstva faktorov a kontextu.
Predpoklady a dôkazy naznačujú, že vplyv matky na vývin dieťaťa ide cez dve hlavné cesty: genetickú vnútornú výbavu a kvalitu vzťahovej väzby, ktorá formuje mozgové štruktúry a schopnosti zvládať stres. Dojčenie, kvalita raného vývoja a kontinuitu starostlivosti podporujú rozvoj tzv. kontrolného systému mozgu, čo prispieva k lepšiemu sociálnemu a emocionálnemu vývinu.
V konečnom dôsledku genetika či prostredie nerobia dieťa špecificky samostatne; efektívny vývin vyžaduje lásku, stabilitu a primerané interakcie s dieťaťom od narodenia až do dospievania.
tags: #dieta #ktoreho #matka #bola