Pravdepodobnejšie je však žiak nahnevaný na iných ľudí okolo seba. Jeho vrstovníci alebo tí, s ktorými sa hrá, sa mu napr. ustavične vysmievajú, doberajú si ho, prípadne sa o neho rodičia nestarajú tak, ako by mali. Negativizmus môže byť obvyklou reakciou žiakov na akúkoľvek požiadavku, ktorú sa mu nechce splniť.
Spúšťače negatívneho správania a spolupráca školskej dielne
1. Učiteľ by mal pri odstraňovaní negativizmu a neposlušnosti žiaka spolupracovať s rodičmi. Tí majú trvať na splnení úloh bez ohľadu na to, že dieťa neplnenie úloh zdôvodňuje. Pokrok v učení je bez sebadisciplíny nemožný.
2. Učiteľ musí na splnení zadanej úlohy vo vymedzenom čase dôsledne trvať.
3. Učitelia by mali spolu s riaditeľom školy stanoviť pri zaobchádzaní s tými, ktorí porušujú školský poriadok, jednotný postup. Tresty za neposlušnosť a vzdorovitosť by mali byť v škole jasne stanovené a žiakom na začiatku roka, rovnako ako aj neskôr, kedykoľvek to je potrebné, vysvetlené. Mali by byť dôsledne uplatňované. Inak reaguje učiteľ neúčinne alebo sa uchyľuje k prejavom bezmocnosti, napr.
4. Neposlušné dieťa, ktorému sa od členov pedagogického zboru dostávajú len výčitky a tresty, vie, že ho nemajú radi; jeho správanie sa zhoršuje.
Odlíšenie pripravenosti a adaptácie dieťaťa na školu
Za nepripravené dieťa môžeme označiť také dieťa, ktorého vývin bol v niektorej z oblastí oslabený. Rastú nároky na žiakov, v dôsledku ktorých je čoraz viac detí ohrozených nezdarmi v škole. Pre nezrelé deti je vstup do školy začiatkom nepretržitých neúspechov a psychických tráum. Neprimerane vysoké nároky kladené školou môžu u detí vyvolať nepozornosť, netrpezlivosť, deti nerozoznajú hru od úlohy, nedokážu samostatne pracovať, neplnia si povinnosti, nedokážu sa podriadiť pravidlám školy a podobne.
Príčiny nepripravenosti a dopady
deti s nerovnomerným vývinom jednotlivých psychických funkcií (napr. dočasnú nepripravenosť dieťaťa - spôsobuje ju spomalený alebo zastavený vývin dieťaťa. trvalú nepripravenosť dieťaťa - také prekážky, ktoré bránia dieťaťu vyvíjať sa bežným tempom.
Švancar a kol. Z uvedeného môžeme konštatovať, že príčin nedostatočnej pripravenosti dieťaťa na školu je mnoho. Psychologické príčiny nepripravenosti dieťaťa na školské vzdelávanie - v tejto oblasti zaraďujeme medzi hlavné príčiny charakter výchovy v rodine resp. BARANOVSKÁ, A. 2014. Pripravenosť dieťaťa na školu - spôsoby zisťovania a možnosti rozvíjania. Bratislava: MPC, 2014. ŠVANCARA, J. a kol. 1980. Diagnostika psychického vývoja. Praha: Avicenum, 1980. VÁGNEROVÁ, M. 2000. Vývojová psychológia: dětství, dospělost, stáří. Praha: Portal, 2000, s. 522.
Adaptácia dieťaťa na škôlku alebo školu
Nástup dieťaťa do škôlky alebo školy je proces, ktorý vyžaduje veľa zmien na strane dieťaťa, ale aj rodičov. Je to obdobie náročné na adaptáciu a flexibilné zvládnutie nových výziev. Problémy s adaptáciou nemusia byť len indikátormi zrelosti. Úlohu hrá aj osobnosť dieťaťa.
Sú deti, ktoré nové situácie zvládajú bezproblémovo, ale aj také, ktoré majú v nových situáciách väčšie či menšie ťažkosti. Problémy v adaptácii sú časté u citlivých detí, ktoré sú už odmalička náročnejšie na výchovu. Môžu byť plačlivejšie, nervóznejšie alebo emočne menej stabilné v porovnaní s vrstovníkmi. Častejšie majú problémy so spánkom a výraznejšie výbuchy zlosti.
Nejedenkrát majú citlivé deti vysoký intelekt alebo sú všeobecne intelektovo nadané. Výrazná citlivosť, introverzia a utiahnutosť alebo naopak výbušnosť až agresívne prejavy môžu vyústiť až do tzv. Adaptačné ťažkosti môžu naznačovať vývinovú poruchu. U pomerne veľkej časti detí, ktoré navštívia odborníkov pre ťažkosti s adaptáciou nájdeme aj neurovývinové ochorenie, napríklad poruchy aktivity a pozornosti alebo poruchy autistického spektra.
Pedagógovia si často všimnú, že dieťa ťažšie nadväzuje vrstovnícke vzťahy alebo sa vôbec nezapája do spoločných aktivít, prípadne tieto aktivity ruší alebo deštruuje. Tieto deti bývajú veľmi často zvýšene citlivé na hluk, pachy alebo dotyky, čo sa môže prejaviť stiahnutím sa zo spoločného kolektívu alebo odmietaním stravy.
Rodičovské a školiace stratégie pri adaptácii
Získate ucelenú predstavu o príčinách a následkoch ADHD. Pri nástupe dieťaťa do škôlky alebo školy by mal byť “zrelý” aj rodič. V prípade tzv. separačnej úzkosti, teda problematického oddeľovania sa od rodiča je kľúčové, aby bol na túto zmenu pripravený aj rodič.
Z našej skúsenosti je úzka väzba vo veľkej väčšine obojstranná, teda týkajúca sa nielen dieťaťa, ale aj rodiča, najčastejšie mamy. Nespracované psychické traumy bránia prirodzenému oddeleniu sa matky od dieťaťa. Podporu by v týchto prípadoch mala dostať predovšetkým mama. U dieťaťa potom prebehne separačný proces omnoho hladšie.
Vyplačte sa na káve s kamarátkou alebo na sedení s psychoterapeutom. Nie ráno v škôlke. Ak dieťa vidí vaše slzy, keď ho ráno odprevádzate a cíti z vás stres a úzkosť, sťažuje mu to už aj tak náročnú separáciu od vás.
Vzťahy s pedagógom sú v procese adaptácie kľúčové. Keď dieťa vstupuje do nového prostredia potrebuje vzťah, ktorý ho prevedie cez neznáme situácie. Nadviazanie pevného vzťahu s pedagógom je dôležité pre proces adaptácie.
Rodičia sa často pýtajú, ktorý školský systém je najlepší. Vzťahy s vrstovníkmi sú novou a príťažlivou pôdou pre rozvoj dieťaťa. Škôlka predstavuje prvé prostredie pravidelného kontaktu s mnohými deťmi; vzťahy sú fluidné a menia sa s časom.
Ako uľahčiť adaptáciu dieťaťa na škôlku alebo školu
Nebojte sa pocitov dieťaťa. Ak dieťa hovorí, že sa bojí alebo je smutné, je to v poriadku. Pocity nevyvracajte; validujte ich a ukážte, že rozumiete. Môžete uviesť príklady, kedy sa cítite podobne.
Zaveďte rutinu. Konzistentné denné rutiny, vrátane vstávania, jedál, domácich úloh a spánku, môžu pomôcť dieťaťu cítiť sa bezpečnejšie.
Podpora sociálnych zručností: zúčastňujte sa aktivít, ktoré budujú vzťahy s vrstovníkmi.
Komunikujte s učiteľmi. Spolupráca s pedagógmi môže pomôcť rozpustiť obavy. Väčšinou plač mizne po uzatvorení dverí triedy.
Postupný a pozvoľný nástup. Ak je to možné, doprajte dieťaťu prechod od vás do škôlky s postupným zvyšovaním počtu hodín.
Neodmeňujte dieťa za chodenie do škôlky, ale oslavujte pokroky. Oslava každého malého kroku posilňuje dôveru a motiváciu.
Podporujte samostatnosť dieťaťa. Ukážte, ako si dieťa zvláda obliekanie, balenie vecí a hygienu; doprajte mu dostatok dôvery a priestor na samostatné riešenie úloh.
Vyhľadajte odbornú pomoc. Keď dieťa nechce spolupracovať, hľadajte riešenia cez rešpektujúcu komunikáciu a nenásilné prístupy.
Praktické tipy pre rodičov a učiteľov pri dlhodobej adaptácii
Zdieľanie skúseností s nenásilnou komunikáciou môže pomôcť. Dieťa CHCE spolupracovať, len potrebuje pochopiť svoje potreby a prostredie, v ktorom sa nachádza.
Ak dieťa vyžaduje viac jasných hraníc a dôsledného plnenia úloh, je dôležité mať jednotný postup medzi učiteľmi a rodičmi.
Pri adaptácii môže pomôcť aj zapojenie špeciálneho pedagóga a školského psychológa. Každá škola by mala disponovať dostupnými odborníkmi a jasnými pravidlami pre začlenenie detí so špeciálnymi potrebami.
Príčiny odmietania školy a underachievement u nadaných detí
Jednou zo základných príčin odmietania chodiť do školy je nechuť prváčikov po pár týždňoch od začiatku školského roka, keď sa z eufórie stane zrazu kopa povinností. Dôkladné rozlišovanie nezrelosti a postupného zvykania je kľúčové. Iným dôvodom môže byť vzťah s učiteľom a jeho vnímanie adaptačného procesu.
Existuje široká škála príčin z rodiny, školy aj rovesníckeho prostredia. Varovné signály zahŕňajú zmeny nálad, úzkosť alebo psychosomatické symptómy, ktoré môžu viesť k izolácii a zhoršeniu sebavedomia.
V prípade problémov je dôležité vyhľadať odborníka; triedny učiteľ, výchovný poradca alebo psychológ môžu poskytnúť podporu. Spolupráca medzi školou, rodičmi a odborníkmi je nevyhnutná, pretože nie vždy funguje presne to isté riešenie pre každé dieťa.
Underachievement u nadaných detí a 2e profil
Paradox nadaného dieťaťa, ktoré zlyháva v škole, je často označovaný ako underachievement. U detí so 2e profilom (nadanie plus porucha alebo iný problém) môže nadanie maskovať poruchu a naopak.
Rozpoznanie a intervencia sú kľúčové: skorá diagnostika, individuálny vzdelávací plán (napr. obohatenie učiva, zložitejšie úlohy, alebo akcelerácia) a zváženie alternatívnych foriem vzdelávania podľa zákona SR.
Základom je spolupráca rodičov, učiteľov a odborníkov: psychológov, špeciálnych pedagógov, a ak je potrebné aj špecializovaných centier.
Záver bez formálneho uzáveru
Všetky uvedené postupy sú orientačné a slúžia na ucelený pohľad na príčiny a riešenia. Čím skôr sa problém identifikuje a začne sa s ním pracovať, tým lepšia je prognóza. Rodičia a učitelia majú v rukách dlhodobé ovplyvnenie školského a osobného rastu dieťaťa.
tags: #dieta #odmieta #pracovat #v #skupine