V dnešnej dobe si čoraz viac uvedomujeme, ako naše každodenné rozhodnutia, vrátane toho, čo jeme, ovplyvňujú životné prostredie. Produkcia potravín má rozsiahle dopady na planétu, od emisií skleníkových plynov a spotreby vody až po odlesňovanie a stratu biodiverzity. Preto je dôležité zamyslieť sa nad tým, ako môžeme prostredníctvom našej stravy prispieť k udržateľnejšiemu životnému štýlu.
Potraviny a ich ekologická stopa
Všetko, čo jeme, má za sebou ekologickú stopu. Spotrebované litre vody, vyprodukované skleníkové plyny, odlesnená poľnohospodárska pôda a ďalšie dopady na životné prostredie.
Už v roku 2011 tvorili hospodárske zvieratá hmotnostne najväčší podiel stavovcov na planéte, a to až v 67 percentách. Naše stravovanie si totiž už dnes vyžaduje chov 70 miliárd hospodárskych zvierat ročne. Také množstvo zvierat už predstavuje významnú ekologickú záťaž pre našu planétu.
Hospodárske zvieratá spotrebujú veľké množstvo krmiva na jeho pestovanie alebo ako pasienky sa už dnes využíva približne tretina suchozemského povrchu planéty. Rastúca spotreba živočíšnych potravín zvyšuje dopyt po krmovinách a potrebu poľnohospodárskej pôdy. A to aj v oblastiach, ako je Amazonský prales. Viac než 80 % z odlesnenej plochy pralesa sa dnes využíva na pestovanie krmiva alebo ako pasienky a to prevažne pre hovädzí dobytok. Kŕmne plodiny Južnej Ameriky pritom konzumuje aj dobytok v Európe, kde nie je na pestovanie krmiva dostatok priestoru. V roku 2013 doviezli európske krajiny z Južnej Ameriky 27 miliónov ton kŕmnej sóje.
Globálne otepľovanie a s ním súvisiaca klimatická kríza sú dôsledkom ľudskej činnosti, na tom sa zhoduje viac než 97 % svetových vedcov. Príčinou je veľké množstvo skleníkových plynov, ktoré vzniká pri spaľovaní fosílnych palív, ale aj pri chove hospodárskych zvierat. Nielenže si chov hospodárskych zvierat vyžaduje spotrebu fosílnych palív rovnako ako veľa iných ľudských činností, hospodárske zvieratá však samé produkujú skleníkové plyny. Pri trávení krmiva kravy produkujú metán, plyn s významným skleníkovým účinkom.
S postupujúcim globálnym otepľovaním a rastúcou spotrebou sa v mnohých regiónoch sveta stáva dočasný nedostatok vody novým štandardom. Hospodárenie s vodou sa dostáva do popredia, pričom sa často hovorí o používaní šetriacich vodovodných batérií či sprchových hlavíc alebo o splachovaní menším množstvom vody. Týmito spôsobmi vieme ušetriť až niekoľko desiatok litrov vody denne. To znie ako dostatok, pokým si neuvedomíme, že podľa analýzy Európskej komisie je spotreba priemerného Európana 5011 litrov vody denne. Priama spotreba vody v domácnostiach sa pritom na tomto čísle podieľa len jedným percentom. Za takmer tri štvrtiny, čiže 3687 litrov vody denne, je zodpovedná naša spotreba potravín, predovšetkým tých, ktoré sú živočíšneho pôvodu.
Mäso obsahuje väčšie množstvo bielkovín, než väčšina rastlinných potravín. Pre férové porovnanie s rastlinnými alternatívami pri výskume ekologických dopadov poľnohospodárskych produktov prerátali výskumníci z Oxfordskej univerzity množstvo potrebnej pôdy a vyprodukovaného CO2 na 100 gramov bielkovín. Pre svoju analýzu použili výskumníci dáta z 38 000 fariem z celého sveta. Ako ekologicky najmenej udržateľným sa ukázalo byť hovädzie mäso z kráv chovaných na mäso. Pri jeho produkcii sa v priemere vyprodukuje 50 kilogramov CO2 ekvivalentu (zahŕňa aj emisie metánu). Pritom, potrebných je priemere 164 m2 pôdy a spotrebuje sa 11 200 litrov vody. Bravčové mäso a hydina majú ekologický dopad výrazne nižší. Stále sa však nepribližujú efektivite celistvých rastlinných potravín. Podľa vedcov z Oxfordskej univerzity využíva živočíšna produkcia 83 % poľnohospodárskej pôdy a poskytuje len 37 % bielkovín, ktoré ľudia na svete skonzumujú. Príčinou je, že pre chov zvierat sa využíva veľké množstvo krmiva a zvieratá tak spotrebujú niekoľkonásobne viac bielkovín, než samé vyprodukujú. Rastlinné bielkoviny sú pre pokrytie našich výživových potrieb úplne postačujúce. Človek totiž nepotrebuje konzumovať živočíšnu bielkovinu, ako sme písali už v našom februárovom článku. O hospodárske zvieratá je potrebné sa starať, ustajňovať ich, napájať a udržiavať v čistote, čo si vyžaduje spotrebu vody a energií. A zvieratá navyše produkujú skleníkový plyn metán. Väčšie zvieratá majú výrazne vyššiu ekologickú stopu, ako napríklad sliepky. Chov na pasienkoch je preto napríklad paradoxne menej ekologický, ako intenzívny chov v uzavretých halách.
Způsob, jakým lidstvo vyrábí a konzumuje potravu, se musí radikálně změnit. Jinak nezabráníme milionům úmrtí a katastrofálnímu poškození planety, varují vědci v rozsáhlé studii, která vyšla v odborném časopise Lancet.
Klíčem k tomu, aby se podařilo nasytit lidstvo a zabránilo poškození planety, je podle vědců změna lidského jídelníčku. Musí být ale dramatická: lidé by měli v budoucnu jíst přibližně polovinu červeného masa a cukrů než dnes, naopak mají zdvojnásobit příjem ovoce, zeleniny a ořechů. Shodl se na tom mezioborový tým téměř čtyřiceti vědců, kteří se na této práci podíleli.
„Jsme v katastrofické situaci,“ uvedl spoluautor práce profesor Tim Lang. V současné době podle něj asi miliarda lidí hladoví a další dvě miliardy se přejídají nevhodnými potravinami, což způsobuje nebezpečnou epidemii obezity a množství civilizačních chorob.
Podle analýzy, kterou práce přináší, vedou tyto choroby k asi 11 milionům předčasných úmrtí ročně. Přitom globální potravinový systém je hlavním zdrojem skleníkových plynů - dodává jich planetě víc než doprava a průmysl. A tím zvyšuje prudkost klimatické změny, která způsobuje ztrátu biodiverzity a především ohrožuje vlnami veder a sucha produkci potravin.
Právě sucho je dalším argumentem, proč změnit jídelníček. Zemědělství na naší stále vyprahlejší planetě totiž spotřebovává asi 70 procent sladké vody.
Štúdia o vplyve potravín na zdravie a životné prostredie
Štúdia, ktorá hodnotila približne 5 853 potravín bežne zahrnutých v našej strave, od banánov a mrkvy až po údeniny a kávu, priniesla zaujímavé zistenia. Ukázalo sa, že nahradenie len 10% denných kalórií z hovädzieho mäsa a spracovaného mäsa (ako sú párky, niektoré údeniny a salámy) ovocím, zeleninou, orechmi, strukovinami a niektorými morskými plodmi by mohlo priemernému človeku priniesť podstatné zlepšenie zdravia. Zistilo sa, že tieto typy substitúcie (nahradenia) zvyšujú zdravé minúty života odhadom o 48 minút na osobu a deň.
Jeden z vedúcich vedcov zapojených do vyššie uvedenej štúdie vysvetlil Mind Body Green (myseľ - telo - zelenina), že táto štúdia bola jedinečná, pretože merala vplyv potravín na zdravie a ich vplyv na životné prostredie v dôsledku účinkov životného cyklu potravín. Mnohé štúdie napríklad zistili, že ľudia, ktorí jedia stravu s vysokým obsahom spracovaného mäsa, majú väčšiu pravdepodobnosť vzniku určitých zdravotných problémov, vrátane niektorých typov rakoviny a srdcových chorôb.
Zistilo sa, že niektoré potraviny prispievajú k environmentálnym rizikám a dokonca klimatickým zmenám viac ako iné. Prečo je to tak? Pretože hovädzie a jahňacie mäso má asi desaťkrát vyššie emisie skleníkových plynov na porciu ako bravčové mäso, hydina a mliečne výrobky, a tie majú asi desaťkrát vyššie emisie ako potraviny rastlinného pôvodu vrátane obilnín, ovocia a zeleniny a strukovín. Niečo, čo vedcov prekvapilo, bol veľký vplyv na globálne otepľovanie, ktorý mali niektoré rastlinné potraviny, konkrétne zelenina pestovaná v skleníku.
Aby sme zhrnuli zistenia štúdie: odborníci odporúčajú konzumovať veľa rastlín a málo ultraspracovaných potravín, najmä spracované mäso. Ako už bolo spomenuté vyššie, táto štúdia skúmala účinky tisícok potravín, ale iba 167 bolo považovaných za „najpopulárnejšie“. Patria sem postupy ako regeneratívne poľnohospodárstvo a udržateľná akvakultúra, ktoré produkujú mäso a morské plody veľmi odlišným spôsobom ako priemyselné farmy alebo skleníky. Regeneratívne poľnohospodárstvo opisuje poľnohospodárske a pastevné postupy, ktoré okrem iných výhod zvrátia klimatické zmeny obnovou ornice. Ak sa chystáte do svojho jedálnička zaradiť veľké množstvo červeného mäsa a iných živočíšnych produktov, snažte sa vyhľadávať potraviny, ktoré pochádzajú zo zvierat chovaných na tráve, na pastvinách a vo voľnej prírode, ideálne spôsobom, ktorý podporuje regeneratívne poľnohospodárstvo.
Ako znížiť ekologickú stopu našej stravy
Nahradením mäsa vo vašom stravovaní môžete radikálne znížiť svoju ekologickú stopu. Na raňajky môžete napríklad namiesto šunky použiť hummus či tofu, na obed si uvariť tekvicovú polievku a špagety s paradajkovou omáčkou a na večeru strukovinový prívarok. Vyrábajú sa z rastlinných bielkovín a ich ekologická stopa je týmto spôsobom aj naďalej nízka.
Mlieko je rozšírenou potravinou s dlhou tradíciou v našej kuchyni. Dnes si už môžete vybrať z celej škály rastlinných alternatív. Mandľové mlieko s jemnou orieškovou chuťou sa hodí do raňajkového müsli, krémové ovsené mlieko do kávy a jemné sójové mlieko zasa do varenia. Varianty obohatené o vápnik sú dobrým zdrojom tohto minerálu a majú porovnateľnú využiteľnosť ako živočíšne mlieko. Nemusíte sa preto obmedzovať na kravské mlieko a môžete si vyberať z rôznych chutí, ktoré sú navyše prínosné pre životné prostredie. Kravské mlieko má veľkú ekologickú stopu spôsobenú rovnakými príčinami ako v prípade hovädzieho mäsa. Rastlinné alternatívy sú lepšie vo všetkých ukazovateľoch produkcii skleníkových plynov, potrebe pôdy a aj spotrebe vody. Najekologickejšie sú sójové a ovsené mlieka. Ryžové a mandľové mlieka majú v porovnaní s nimi o niečo vyššiu potrebu vody.
Podľa výskumníkov z Oxfordskej univerzity je vegánske stravovanie najúčinnejší spôsob, akým môže jednotlivec znížiť svoj dopad na životné prostredie. To samozrejme neznamená, že prejsť na stopercentne rastlinné stravovanie zo dňa na deň je jedinou cestou. Každá zmena smerom k viac rastlinnej strave je krokom vpred.
Ďalšie tipy na zníženie ekologickej stopy stravy:
- Obmedzte množstvo mäsa a živočíšnych výrobkov: Znížením celosvetovej spotreby hovädzích produktov či chovu hovädzieho dobytka by sa značne znížila produkcia skleníkových plynov. Pokiaľ jete mäso, máte hneď niekoľko možností ako vylepšiť svoj jedálniček, svoje zdravie a koniec-koncov aj zdravie planéty. Pokúste sa obmedziť spotrebu mäsa na určité dni v týždni.
- Jedzte lokálne a sezónne: Lokálne stravovanie má mnoho výhod. Jednou z nich je podpora lokálnych predajcov, malo-chovateľov a poľnohospodárstva v krajine. Okrem toho, aby sme výrobok dostali do našej kuchyne, nemusí za nami cestovať z ďaleka. Čím zabezpečíme, že ani potravina nemusela prejsť procesom skorého zberu, mrazenia, konzervovania a podobne. Ako však vyriešiť otázku lokálnych zdrojov v zime? Odpoveďou nám sú domáce zaváraniny. Chceme si dopriať čerešne aj na konci roka? Nie je problém a na ich uskladnenie nám stačí špajza či pivnica.
- Spotrebujte všetko, čo doma máte: Plánujte si, čo budete variť napríklad niekoľko dní dopredu. Tak si budete jednoducho vedieť spísať nákupný zoznam, kúpite len to, čo naozaj potrebujete a spotrebujete. Ak však nie ste vyslovene plánovač a ste skôr spontánny nákupca, je to v poriadku. Dbajte však na to, že využijete maximum nakúpených potravín, ale aj tých, ktoré už máte doma v chladničke alebo v komore.
- K EKO stravovaniu patrí aj spracovanie odpadu: Čo sa týka BIO odpadu, skvelým pomocníkom sú kompostoviská. Ak aj nemáte záhradu nezúfajte. Kalifornské dážďovky vám s tým vďačne pomôžu aj v byte uprostred sídliska. Ak vás však táto predstava napĺňa hrôzou, stále si môžete BIO odpad zbierať v uzatvárateľnej nádobe pod drezom a raz za čas ho vynesiete do nádoby označenej ako BIO odpad.
- Znížte množstvo potravinového odpadu: Predĺžte životnosť vašich potravín, dôverujte svojim zmyslom, pokiaľ ide o dátum spotreby, podeľte sa o jedlo, ktoré nespotrebujete.
- Znížte spotrebu ultraspracovaných potravín: Výroba, preprava a spotreba týchto potravín nielenže prispieva k emisiám skleníkových plynov, ale škodí aj nášmu zdraviu.
- Pri morských plodoch buďte vyberaví: Ak vás zaujíma, odkiaľ ryby na vašom tanieri pochádzajú, môžete si pozrieť stránku Environmental Defense Fund Seafood Selector, na ktorej sú uvedené "ekologické hodnotenia" rôznych morských plodov ako aj obsah ortuti a omega-3 mastných kyselín.
- Nakupujte sezónne potraviny: Sezónne produkty zvyčajne cestujú do obchodov s potravinami na kratšie vzdialenosti, a preto spotrebujú menej paliva a menej znečisťujú životné prostredie.
- Zvážte výber bio potravín: Cieľom postupov takéhoto poľnohospodárstva je znížiť negatívny vplyv na životné prostredie znížením emisií skleníkových plynov, zabezpečením zdravia pôdy, znížením znečistenia podzemných vôd, zvýšením biodiverzity a zlepšením odolnosti plodín voči chorobám.
- Vypestujte si vlastné jedlo: Či už ide o bylinky v kvetináči, paradajky na terase alebo malý pozemok na dvore, málokto vám umožní lepšie pochopiť, čo všetko je potrebné na výrobu potravín, ako keď si ich vypestujete sami.
- Vyhýbajte sa plastovým obalom: Pokiaľ vám na planéte záleží a chcete zmierniť negatívne dopady, ktoré na ňu ľudstvo každodenne vyvíja, najlepšie urobíte, ak plastovým výrobkom poviete nie.
- Kompostujte: Kompostovanie mení organický odpad na hnojivo bohaté na živiny, ktoré sa môže použiť na pestovanie výživnejších potravín.
- Vegetariánom raz za týždeň: Stačí, ak mäso nebudete konzumovať každý deň. Podľa výsledkov štúdie, o ktorej informoval portál The Guardian, stojí mäso za takmer 60 % skleníkových plynov vypustených pri výrobe potravín.
Planetárna diéta pre zdravie ľudí aj planéty
Nové výskumy naznačujú, že dodržiavanie tzv. planetárnej diéty, ktorá sa zameriava na konzumáciu potravín šetrných k prírode, môže výrazne znížiť riziko úmrtia na chronické ochorenia, ako sú rakovina a srdcové choroby.
„Zmena spôsobu stravovania môže spomaliť proces klimatických zmien. A čo je najzdravšie pre planétu, je najzdravšie aj pre ľudí,“ povedal Dr. Walter Willett, spoluautor výskumu a predseda Katedry výživy na Harvarde T.H. „Zistenia ukazujú, ako je ľudské a planetárne zdravie prepojené.
Podľa The Independent môže dodržiavanie planetárnej zdravotnej diéty znížiť riziko predčasného úmrtia o 30 %. „Planetárna diéta tiež obmedzuje spotrebu červeného a spracovaného mäsa v dôsledku vyššieho vplyvu týchto potravín na životné prostredie a ich spojenia s ochoreniami, ako je rakovina hrubého čreva a srdcové choroby.
Kombinácia zdravých potravín s nízkym ekologickým vplyvom je kľúčom k dlhovekosti a udržateľnosti. „Verím, že planetárna diéta je cesta vpred,“ hovorí Dana Hunnes, PhD., odborná asistentka na UCLA Fielding School of Public Health.
Alternatívy v stravovaní a poľnohospodárstve
Nachádzame sa v dobe, kedy počúvame čoraz viac o alternatívach v stravovaní, v poľnohospodárstve a živočíšnej výrobe. Ako alternatívu v pestovaní plodín spomeňme napríklad permakultúru, ktorá stavia na symbióze rôznych druhov v prírode, a tieto výhody využíva vo svoj prospech. Čo sa týka živočíšnej výroby, ľudia čoraz viac vyhľadávajú tzv. welfare chovy, ktoré sa snažia zabezpečiť zvieratám čo najlepšie podmienky pre život a tiež ponúkajú oveľa vyššiu kvalitu mäsa.
Poľnohospodárstvo a živočíšna výroba totiž majú na svedomí veľké množstvo skleníkových plynov a iných škodlivín, čím sa narúša ozónová vrstva a ohrozuje sa život na Zemi. Na vzniku skleníkových plynov má okrem poľnohospodárstva a živočíšnej výroby svoj podiel aj doprava, predovšetkým letecká a automobilová, výroba, priemysel. Najväčším producentom CO2 a metánu v poľnohospodárstve či živočíšnej výrobe je hovädzí a teľací dobytok.
Kvalita ovzdušia a zdravie detí
Deti sú obzvlášť zraniteľné voči znečisteniu ovzdušia, a to už od obdobia, keď sú v tele matky, až po svoju dospelosť. Doprava, vykurovanie a priemysel sú hlavnými zdrojmi znečisťovania ovzdušia v Európe. Úrovne znečistenia ovzdušia stále nie sú bezpečné. Politiky riadenia kvality ovzdušia by mali účinne chrániť zdravie detí a dospievajúcich. Zlepšenie kvality ovzdušia v okolí škôl a škôlok, ako aj v iných prostrediach, kde deti a mladiství trávia svoj čas a rovnako aj počas dochádzania do školy a športovania vonku, môže tejto zraniteľnej skupine pomôcť výrazne znížiť expozíciu voči znečisťujúcim látkam v ovzduší, ktoré najmä počas dňa vdychujú.
Znečistenie ovzdušia ovplyvňuje mestské a aj vidiecke oblasti. Ide najmä o prachové častice rôznych veľkostí, prízemný ozón a oxidy dusíka až po pasívne fajč...
Pre uhlíkovú stopu, ktorú zanecháva malé dieťa, sa niektorí ľudia rozhodli, že nebudú plodiť potomkov, aby nezaťažovali životné prostredie. Profesorka, lekárka a pro-life aktivistka Eva Grey však upozorňuje, že človek nielen konzumuje a znečisťuje, ale aj nachádza nové spôsoby, ako chrániť životné prostredie. O téme ochrany životného prostredia sa vedú mnohé diskusie, ktoré ponúkajú rôzne návrhy zodpovedného prístupu k nášmu spoločnému domu. Nie sú to iba nápady v oblasti technológií či podnety na redukovanie ľudského konzumizmu. Objavujú sa aj myšlienky, ktoré v záujme záchrany životného prostredia ľudí vyzývajú prehodnotiť túžbu po deťoch.
Svoje tvrdenia opierajú o výskumy, ktoré zisťovali, ako jednotlivci môžu zredukovať svoju uhlíkovú stopu. Jeden taký realizovala švédska Lund University, ktorá prišla nato, že ak sa rozhodnete mať o jedno dieťa menej, ušetríte tým životné prostredie o 58 ton oxidu uhličitého ročne. Je to najviac zo všetkých skúmaných faktorov. Niektorí si myšlienku ekologickej záťaže malých detí osvojili a z tohto dôvodu sa rozhodli nesplodiť vlastného potomka. V tom prípade sa núka otázka, čo je dôležitejšie: ľudský život alebo životné prostredie?
„Veriaci, ale aj mnohí neveriaci sa zhodnú v tom, že človek je najdôležitejší, má na zemi osobitné postavenie. A že príroda je tu pre človeka, aby ju používal na dobro a zároveň spravoval ako dobrý hospodár,“ hovorí Eva Grey. Toto puto má podľa nej krásnu logiku. Rastliny totiž produkujú kyslík, ktorý dýchame. Živočíchy vydychujú oxid uhličitý, z ktorého rastliny vytvárajú glukózu. Ľudia využívajú prírodné zdroje a pretvárajú zemský povrch na svoje dobro. Zároveň majú chrániť jeho zdroje tak, aby sa zachovali aj pre ďalšie generácie. Závery štúdie Lund University však pre metodologické chyby považuje za nevedecké a zavádzajúce. „Štúdia do ročnej produkcie oxidu uhličitého rodiča započítava percentá celoživotnej produkcie oxidu uhličitého dieťaťa a ďalšie percentá celoživotnej spotreby vnúčaťa. Zároveň pripomína, že životné prostredie nesmieme brať ako samozrejmosť, ale máme byť zaň vďační a chrániť ho. Upozorňuje, že mnohí jednotlivci vyprodukujú viac odpadu ako rodina s viacerými deťmi.
Ak by sa rozhodnutie nemať deti pre ich ekologickú záťaž nakoniec stalo trendom, aké dôsledky to môže mať pre spoločnosť? „Dnes sme svedkami demografickej krízy, najmä v rozvinutom západnom svete. Rastie nám počet starých a dlhovekých ľudí, čo je známkou úspechu civilizácie. No na udržanie chodu spoločnosti je potrebné, aby sme mali dostatok ľudí v produktívnom veku a dostatočný počet mladých ľudí. So zvláštnou obavou preto ako lekárka sleduje úbytok ľudí v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb. V bezdetnej spoločnosti sa nebude mať kto postarať o potreby chorých a starých.
Okrem myšlienkových prúdov, ktorých zástancovia odmietajú plodiť deti pre ekologickú záťaž, vznikajú tiež hnutia, ktorého členovia odmietajú priniesť dieťa do sveta, pokiaľ nepríde zásadná zmena v otázke ochrany klímy. Obávajú sa totiž o prostredie, v akom by ich deti v budúcnosti vyrastali. „Obava o životné prostredie je dobrá, ak vedie k rozumným snahám o jeho ochranu a tlaku na zníženie znečisťovania. Ale nie je dôvod na paniku. V mnohých európskych mestách je dnes životné prostredie oveľa lepšie ako bolo počas priemyselnej revolúcie. Napríklad v Londýne bolo znečistenie prachovými časticami najvyššie okolo roku 1880 a odvtedy postupne klesá. Ako dodáva, tento vývoj sa podarilo nastaviť vďaka kontrole, ale aj inovatívnym riešeniam, ktoré vymysleli ľudia.
Eva Grey v poradni Alexis pomáha ženám, ktoré riešia neplánované tehotenstvo. Stretla sa s prípadmi, keď ženy rozmýšľali o potrate z obáv o svet, v akom bude dieťa vyrastať? „S takým prípadom som sa nestretla. Ženy, ktoré konzultujú poradňu Alexis majú skôr finančné problémy, nedostatočnú podporu od otca dieťaťa a vlastnej rodiny. Niekedy majú zdravotné problémy alebo sa necítia na materstvo práve preto, že sa dnes na rodičov kladú príliš prehnané požiadavky.
Má ona ako matka štyroch detí obavy o to, v akom životnom prostredí budú žiť v budúcnosti? „Určite chcem, aby moje deti vyrastali v dobrom životnom prostredí. Od malička sme ich učili milovať prírodu a chrániť ju. Keď budeme deti viesť k ochrane životného prostredia, nemusia byť preň záťažou.
Eva Grey pridáva aj ďalšie spôsoby, ako sa spolu s deťmi učiť byť šetrnejší k životnému prostrediu: „Používajme veci opakovane, redukujme tvorbu odpadu a nepoužiteľné veci správne recyklujme. Oblečenie, športové potreby či nábytok namiesto vyhodenia posuňme ďalej. Treba tiež pripomenúť, že dieťa možno z pohľadu jednotlivca zanecháva najväčšiu uhlíkovú stopu, no najviac znečistenia vytvára priemysel, intenzívne poľnohospodárstvo a doprava. Aj v tomto smere však môžeme podniknúť kroky k ochrane životného prostredia. „Napríklad cez svoje profesijné smerovanie dbať o inovácie smerujúce k výrobe, ktorá je šetrnejšia k prostrediu. Vrátiť sa k ekologickému drobnému farmárstvu, ktoré najčastejšie realizujú práve rodiny s deťmi. Pripomína tiež úlohu zabrániť nezmyslenému výrubu lesov a zároveň starostlivosť o lesné plochy tak, aby sa predišlo požiarom. „Lesné požiare v Kalifornii v roku 2018 vypustili do vzduchu 68 miliónov ton oxidu uhličitého, čo sa rovnalo 90 percentám emisií z celoročnej kalifornskej spotreby elektriny.
Poradie narodenia a jeho vplyv
Každý z nás sa narodil do istého prostredia a do istej rodinnej/súrodeneckej konštelácie. Bez ohľadu na poradie narodenia je pre každé dieťa najdôležitejšia rodičovská láska a prítomnosť. Bez nej nebude fungovať rodina ani vzťahy a krása s hodnotou rodiny sa vytratí. Rodičia dnes majú všeobecne problém nájsť si čas na deti. Keď si ho už nájdu, tak je dobré, aby to bol čas „plný“, čiže kvalitne strávený rozhovormi, počúvaním a vzájomnou blízkosťou.
Už Alfred Adler opísal takzvanú teóriu o význame poradia narodených detí na rozvoj ich osobnosti. Hovorí o tom, že poradie narodenia dieťaťa ovplyvňuje jeho psychický vývoj a dieťa má niekoľko osobnostných charakteristík práve vďaka poradiu narodenia. Doteraz sa robilo niekoľko výskumov, ktoré sa zaoberali práve významom poradia narodenia dieťaťa a výsledky sú zaujímavé. Niektoré výskumy potvrdzujú isté „ťažkosti“, ktoré spájajú prostredné deti, iné zas ukazujú na to, že poradie narodenia dieťaťa nemá vplyv na jeho osobnostné vlastnosti.
Všetko v živote má svoje výhody aj nevýhody. Nič nie je čiernobiele. Každý z nás sa rodí s potenciálom, pričom na každého z nás vplývajú aj isté okolnosti a faktory, ako napríklad, či sa narodíme do úplnej rodiny alebo do neúplnej, či sme detstvo prežili vo finančnej tiesni alebo naopak, v istom komforte, a v neposlednom rade - ako k nám pristupovali rodičia a ako nás vychovávali. To, ako sa dokážeme popasovať a prijať nielen pozitívne skúsenosti, ale práve tie negatívne - aký postoj k nim zaujmeme, to sú tie výhody, ktoré ...
Ako neuveriteľne zjednodušiť zdravé stravovanie | Luke Durward | TEDxYorkU
tags: #dieta #ohrozene #prostredim