Mamičky sa často sťažujú, že ich deti nechcú dobre jesť a musia sa s nimi natrápiť, pokiaľ ich nakŕmia. Všetko je to však o návykoch. Keď dieťa naučíte nejakej disciplíne, bude ju dodržiavať i za prestretým stolom. Ďalšou stránkou tohto problému sú zdravotné komplikácie, ktoré vzniknú napríklad z jednostrannej stravy slabej na vitamíny. Preto si dajte pozor na časté chyby, ktoré možno nevedomky, no predsa robia najmä rodičia.
Jednou z najčastejších chýb je, že rodina neje spolu. Keď nebudete jesť pokope, dieťa bude mať stále iné záujmy a navyše aj výhovorky, že chce byť s tým druhým človekom. Keď sa teda navarí, sadnite si všetci k stolu a spolu sa najedzte. Na menšie deti to platí aj v tom, že im takto lepšie chutí. Snažte sa aj vy nepobehovať okolo rodiny, ale pokojne sa najesť s nimi. Z psychologického hľadiska navyše takto utužujete rodinného ducha.
Ďalším častým problémom je, že rodičia behajú za dieťaťom. Stravovanie nie je športová disciplína. Jesť sa má v kuchyni alebo v jedálni za stolom a nie behať za dieťaťom po celom byte. Nezaberajú výhovorky, že takto zje aspoň niečo. O to sa vy nebojte, pretože ak nebude jesť pri stole a vy nepovolíte, ono príde hladné za vami. Táto vojna má len jedného víťaza a vy nemôžete jednoducho povoliť a ľutovať ho, pretože vás bude mať pod palcom. Navyše takéto správanie bude veľmi nepríjemné, ak sa vyberiete niekde na dovolenku a dieťa bude takto pobehovať po jedálni a otravovať cudzích ľudí.
Rodičia tiež často vyrovnávajú stravu súrodencov. Pokiaľ ste mali prvé dieťa, dbali ste na to, kedy čo zje a aby sa k nemu v malom veku nedostali nezdravé veci. Pri druhom už však nemáte trpezlivosť a povolíte im to, čo už majú starší súrodenci. Často to však nie sú zdravé potraviny, ale skôr priveľa sladkého, slané chipsy a podobné chuťovky. Urobte preto dohodu so starším dieťaťom, ktoré sa k tomuto jedlu dostane len vtedy, keď bude súrodenec spať a nebude ho dráždiť. V opačnom prípade tiež nič nedostane.
Niektorí rodičia nie sú dostatočne prísni, no nie však v takej miere, aby ste dieťaťu jedlo zhnusili. Pokiaľ nemá rád iba nejaké dva-tri pokrmy, dá sa to zvládnuť a nebudete mu ich naschvál variť. No ak vymýšľa so všetkým, netreba jednoducho ustúpiť. Platí tá istá zásada, ktorá aj pri pobehovaní dieťaťa. Ak nechce jesť to, čo je navarené, nedostane nič iné. Deň je dlhý a ono nakoniec ustúpi, pretože hladné nevydrží. Všimnite si aj jeden detail, že viaceré deti zjedia v škôlke všetko, čo dostanú na tanier a doma vymýšľajú. Robia to tak preto, lebo vedia, že vy ustúpite a dáte im presne to, čo chceli.
Ďalším problémom je jednotvárna strava, ktorá nemá dostatok vitamínov. Najmä menšie deti by jedli stále päť obľúbených jedál a na ostatné nie sú zvedavé. Keď však nedostanú do organizmu všetky potrebné látky, sú častejšie choré a nedokážu sa vysporiadať s vírusmi a baktériami.
Rovnako nevhodné je, ak rodičia hovoria "zjedz aspoň sladké". Cukrovinky nikdy nemôžu plnohodnotne nahradiť stravu dieťaťa. Ak nechcú deti obedovať alebo toho zjedli málo, v žiadnom prípade im nedajte nič sladké. Stojte si za tvrdením, že pokiaľ majú v brušku miesto ešte na takéto dobroty, tak mohli zjesť aj normálne jedlo. Neznamená to, že keď majú v sebe aspoň niečo, je to lepšia alternatíva, ako keby nejedli nič. Takéto nesprávne stravovanie vedie k obezite, ale aj tráviacim problémom vo veľmi skorom veku.
Niektorí rodičia podcenia porcie. Ak vaše dieťa zje iba ako vrabček, chybu ste najpravdepodobnejšie urobili vy. Príliš rýchlo ste prešli na veľké porcie a dieťa to nedokáže zjesť. Postupne preto jedlo na tanieri zväčšujte, aby po nástupe do školy zjedlo už normálnu porciu. Väčšinou ide iba o psychologický ťah, že chce dieťa zjesť iba trochu z taniera. Je však rozdiel, z akej porcie tú trochu zje a či dostane do seba dosť jedla. Navyše to nebude naraz taká zmena, dieťa si to neuvedomí a skôr sa prispôsobí.
Ďalšou chybou je kupovanie detských potravín. To, že má niečo na obale napísané „detské“, ešte neznamená, že je to pre nich naozaj vhodné. Skúste si na tom niekedy nechať záležať a prečítajte si jednotlivé zloženie trebárs na detskom jogurte, malinovke alebo šunke. Často sú tie naše dospelácke výrobky kvalitnejšie. Plno umelých prísad im časom môže vypestovať alergiu alebo potravinovú intoleranciu.
Nevhodné koreniny a dochucovadlá by sa nemali objavovať v detských jedlách. Žltý prídavok do polievok, lacné bujóny a tekuté dochucovadlá by v žiadnom prípade nemali čo hľadať v detských jedlách. Mamičky niekedy nezmyselne dávajú pozor na množstvo soli, no namiesto nej pridávajú tieto zdraviu podstatne škodlivejšie veci plné Éčok. Rovnako opatrné buďte aj s rôznymi koreninami. Dieťa na ne nie je zvyknuté a na dochutenie pridajte radšej kúsok čerstvých bylín.
Rodičia by tiež nemali kritizovať jedlo pred deťmi. V tomto prípade máme na mysli pokrmy, ktoré neradi jete. Či je to špenát, cvikla alebo niektoré druhy mias, nikdy pred vašimi deťmi nehovorte, že to nemáte radi alebo nepočastujte slovíčkom „fuj“. Deti po rodičoch a starých rodičoch veľmi ochotne preberajú návyky, takže bez ochutnania to začnú odmietať.
Častým problémom je aj to, že dieťa je len vtedy, keď pozerá do tabletu či na TV. Dnes sa stretávame veľmi často s javom, kedy deti pri prežúvaní jedla sústreďujú svoju pozornosť na sledovanie programu v televízii či na tablete/mobile. Takéto jedenie vyvoláva úplne inú fyziologickú a hormonálnu reakciu tela v porovnaní so štandardným jedením. Deti, ktoré sa sústredia na pozeranie rozprávky, nevnímajú jedlo, jeho chuť, vôňu, konzistenciu a majú plne odpútanú pozornosť. Nedokážu správne vyhodnotiť pocit nasýtenia a je tu vyššia pravdepodobnosť nadváhy a obezity vo vyššom veku. Taktiež nevnímajú, aké jedlo vkladajú do úst a v akom množstve. Znižuje sa počet prežutí a majú tendenciu rýchlejšie prehĺtať väčšie sústa, čo môže sťažiť trávenie jedla a vyvolávať problémy s tráviacim traktom. Aby sme sa vyhli negatívnym dôsledkom popísaným vyššie, snažme sa: stravovať spoločne s aspoň jedným rodinným členom pri stole, komunikovať s dieťaťom, namiesto rozprávky v elektronickom médiu si hovorme rozprávky vzájomne, pripravovať jedlo zaujímavo a atraktívne tak, aby sme si mohli hovoriť o jednotlivých potravinách rozprávky/príbehy, vysvetliť dieťaťu (ak je už väčšie), čo sa deje s jeho telom, keď nevníma čo je, dohodnúť sa v rámci celej rodiny, že pri stolovaní sa mobily, tablety a notebooky zatvárajú či prenesú do inej miestnosti a nebudeme reagovať na žiadne pípnutia, správy či hovory. Čas obeda či večere je proste čas na rodinu a lásku.
Niektoré deti sú veľmi prieberčivé a ohrnú nosom takmer nad každým zdravým jedlom. Prieberčivosť dieťaťa môže byť vážnejší problém ovplyvnený niektorými faktormi - ako je vnímanie jedla, rozvoj svalov v oblasti tváre a sánky, spojenie jedenia s bolesťami po prekonanej chorobe (hnačky, bolesti brucha a podobne), prípadne aj nedostatkom niektorých minerálov (napr. zinok). Na druhej strane môže byť prieberčivosť spôsobená aj prílišným tlakom rodiny (matky) na jedenie dieťaťa, nalomením pocitu sýtivosti, istou formou manipulácie zo strany rodiny alebo dieťaťa a podobne. Dieťaťu treba venovať viac nenásilnej pozornosti. Jedlo nie je to najdôležitejšie, čomu sa máme venovať a nemá byť stredobodom nášho záujmu. Jeme, aby sme žili a nie naopak. S dieťaťom nakupujme, hrajme sa s potravinami a vysvetľujme mu, čo pre nás znamenajú, čo nám prinášajú a vďaka ktorým sme zdraví. Nesiľme dieťa do extrémne veľkého repertoára, ponúkajme zdravé jedlá, ale nie v širokej palete potravín. Dieťa v troch rokoch prechádza neofóbiou, strachom z nového, a mnohé potraviny odmieta práve z toho dôvodu, že sa s nimi ešte nezoznámilo.
Existujú aj deti, ktoré nevedia sedieť pri jedení a musia ich rodičia naháňať. Naháňanie dieťaťa nikam nevedie a je jednou z častých chýb pri stravovaní malých detí. Predstavte si, že v škôlke deti pekne sedia za stolíkmi a nikto ich nemusí naháňať, zaujímavé že? Dieťaťu vysvetlíme, že sa je len v kuchyni za stolom a nikde inde. Dodržujte to však celá rodina. Ak dieťa nevydrží a odbehne, nechajte mu ešte chvíľu tanier na stole, kým sa naje celá rodina a potom to odložte na neskôr. Neponúkajte mu žiadne jedlo medzitým. Dohodnite sa, že raz za čas si spolu urobíte piknik v prírode, na záhrade alebo len na balkóne, prípadne v zimnom období aj v jeho izbe na deke - ale okrem týchto prípadov budete jesť vždy pri stole.
Problémom môže byť aj odmietanie zeleniny. Deti majú často problém s čerstvou zeleninou. Netreba podceňovať varenú, dusenú, blanšírovanú či pečenú zeleninu. Ak neje čerstvú, existuje množstvo spôsobov ako vitamíny doplniť varenou. Taká dobrá hustá zeleninová polievka, zeleninové kroketky pečené v rúre, či zeleninové nátierky sú taktiež dobrým zdrojom potrebných vitamínov a minerálov. Existuje mnoho tipov, ako prepašovať zeleninu do detského jedálnička.
Niektoré deti chcú jesť aj po večeri a po umytí zubov. Opäť treba zvážiť, či v tomto prípade ide o skutočný hlad, alebo len chuť či istú formu manipulácie kvôli nedostatku pozornosti. Zamyslime sa nad tým, koľko dieťa reálne je, aké porcie má, či má dostatok všetkých živín a v akom pomere. Skúsme si niekoľko dní podrobne písať, čo všetko dieťa zje a či v strave nemá príliš veľa jednoduchých sacharidov, cukrov či škrobu, v kombinácii s tukmi. Sladkosti, slané či sladké pochutiny, biela ryža, biele cestoviny, biele pečivo, zemiaková kaša - to všetko môžeme zaradiť k potravinám s vysokým GI, ktoré zbytočne provokujú inzulín. Pri takejto strave môže dochádzať k rozpojeniu metabolických a fyziologických dráh, dokonca až k vzniku leptínovej rezistencie, kedy má dieťa chuť jesť, pretože nesprávne vyhodnocuje vlastný apetít. Pokiaľ má dieťa dobrú zdravú stravu s dostatkom komplexných sacharidov a vlákniny, nie je dôvod sa obávať, že nám po večernom umytí zomrie hladom :-). Iné je to v období rastového skoku, v období dospievania, kedy je druhá večera na mieste, opäť však v správnom čase a s dostatočným odstupom pred spánkom.
Neustála chuť na sladké môže signalizovať problém. Ak má dieťa neustále chuť na sladké, treba zvážiť, či nejde o vážnejší problém, alebo či jeho strava nie je plná jednoduchých sacharidov, cukrov či škrobu, v kombinácii s tukmi. Chuť na sladké vieme upokojiť ovocím, sušeným ovocím v bio kvalite, horkou čokoládou, sladkými, ale zdravými jedlami (obilninové kaše, jogurt s medom, placky či palacinky v zdravej verzii). Ak napriek zaradeniu aj zdravých sladkých jedál má dieťa chuť na sladké, musíme situáciu riešiť komplexnejšie.
Problémom môžu byť aj starí rodičia, ktorí kŕmia deti nezdravými vecami. Záleží od toho, nakoľko sú ochotní s nami starí rodičia komunikovať, diskutovať o problematike zdravej výživy a čo my považujeme za nezdravé veci. Pokiaľ dieťaťu starí rodičia pripravia domáci koláč s cukrom alebo parené buchty, rozhodne by sme to tak mali nechať, ak je to skôr sporadické. Pokiaľ mu však ponúkajú kupované sladkosti a priemyselne spracované pochutiny, skúsme sa s nimi porozprávať a nájsť spoločný kompromis - teda radšej ten domáci koláč ako horalky. Argumentujme logicky, bez hnevu, poďakujme sa, ale v záujme zdravia dieťaťa trvajme na svojom rozhodnutí.
Niektoré deti zjedia veľmi veľa, rodičia majú pocit, že nevedia, kedy dosť. Zdravé dieťa sa neprejedá! Zdravé dieťa, s dobre vyvinutou reguláciou príjmu potravy, má vnútorné nastavenie naladené na svoje vlastné potreby. To znamená, že vie koľko, čo a kedy jesť. Táto schopnosť, s ktorou sa dieťa rodí, môže byť narušená: ak bolo dieťa prikrmované alebo kŕmené umelou formulou v pravidelných intervaloch a s rovnakým objemom mlieka, ak sme v batolivom období dieťa nútili dojesť celé porcie, ak sme dieťa nútili do jedenia vo všeobecnosti, ak sme používali zavádzanie či manipuláciu na to, aby sme dieťa prinútili jesť, ak dieťa žije v stresujúcom prostredí, ak je dieťa pod veľkým tlakom/nátlakom alebo prežíva emocionálne ťaživé obdobie. Pokiaľ máme pocit, že je veľa, píšme si presné záznamy stravovania, jeho aktivity, spánok, pitný režim a aj vyprázdňovanie. Všímajme si všetko, čo nie je v súlade s našou predstavou. Poraďme sa potom s odborníkom a predložme tieto záznamy, alebo si skúsme reálne spočítať koľko vlastne zjedlo. V období rastových špurtov môže dieťa zjesť viac, inokedy je menej. Sledujme aj čas, obdobie, kedy sa to deje a dĺžku trvania takéhoto obdobia.
Odmietanie čistej vody je tiež častým problémom. Ponúkajme mu ovocné čaje so sladkastou príchuťou, bylinné čaje jemne dosladené medom, odšťavené šťavy riedené vodou. Vyhnime sa akýmkoľvek sladeným nápojom alebo cukrom osladenému čaju. Postupne rieďme viac vodou, dávajme menej medu. Prechod zo sladkých nápojov na vodu môže trvať aj niekoľko mesiacov, uvedené typy sú však vhodnou alternatívou k čistej vode.
Naučme piť deti čistú vodu
Nie každá mamina má šťastie na malého papkáča, ktorý už od úplného malinka sedí pekne pri jedení za stolom a ochotne zje každý náš zdravý výmysel. Väčšina rodičov nejaký problém súvisiaci so stravou rieši, či už je to prieberčivosť, odmietanie zeleniny alebo pitie sladených nápojov. Ako tieto problémy vyriešiť? Na najčastejšie „papkacie“ problémy a hlavne ich riešenie sme sa pýtali odborníčky na detské stravovanie, lektorky a nutričnej poradkyne, RNDr. Barbary Svieženej, PhD., ktorá sa s nimi stretáva bežne vo svojej praxi. A náprava možno nebude až taká náročná, ako sme si mysleli.