Deti svoje schopnosti rozvíjajú podľa toho, aké podnety dostávajú od prostredia, v ktorom žijú.
Existuje hlboký a preukázateľný vplyv prostredia, výživy a raných skúseností na vývoj mozgu a následne na formovanie osobnosti človeka. Tento vplyv sa začína už v prenatálnom období a pokračuje počas celého detstva, pričom najkritickejším obdobím pre formovanie základných štruktúr mozgu a nervovej sústavy je rané detstvo.
Vplyv rannej výživy a stimulácie
Vedecké výskumy potvrdzujú, že dostatočná výživa v ranom detstve má zásadný vplyv na fyzický aj kognitívny vývoj. Príkladom je štúdia z 60. rokov v Guatemale, kde deťom vo veku do troch rokov podávali výživové doplnky s cieľom znížiť mieru zakrpateného rastu. Výsledky ukázali nielen to, že deti s doplnkami vyrástli vyššie, ale aj to, že mali lepšie výsledky v škole, dosahovali vyššie skóre v čitateľských a vedomostných testoch.
Po rokoch sledovania sa zistilo, že dievčatá, ktoré mali v prvých troch rokoch života zabezpečenú kvalitnú výživu, navštevovali školu podstatne dlhšie. Muži z tejto skupiny zasa vykonávali lepšie platené práce. Táto štúdia poukázala na dlhodobé pozitívne dôsledky zlepšenia výživy v ranom veku.
„Pokiaľ by sa nezistilo to, čo sa zistilo, zrejme by sa na túto štúdiu aj zabudlo,“ citoval magazín Nature špecialistu na výživu Reynalda Martorella, ktorý v roku 2000 nadviazal na túto prácu a sledoval osudy účastníkov.
Neuroveda a dopady chudoby na mozog
Neuroveda sa dnes zaoberá vplyvom chudoby na vývoj mozgu z rôznych uhlov pohľadu. Výskumy naznačujú, že batoľatá z rodín s nižšími príjmami môžu mať v určitých častiach mozgu tenšiu vrstvu šedej hmoty a že chudoba v rannom detstve môže spomaliť rast mozgu.
Je však dôležité varovať pred zjednodušujúcim interpretovaním týchto zistení. Vedci zdôrazňujú, že tvrdenia typu „vidíme menej šedej hmoty“ by nemali viesť k záveru „poškodený mozog“, čo by nespravodlivo stigmatizovalo ľudí žijúcich v chudobe. Bez kontextu by takéto zistenia mohli byť zneužité ako podklad pre novú eugeniku.
Psychologička Zuzana Neupauer poukazuje na to, že socioekonomický stav ovplyvňuje rozdiely vo vývine častí detského mozgu zodpovedných za jazykové zručnosti a výkonné funkcie. Deti z rodín s vyššími príjmami majú tendenciu mať zväčšený objem mozgovej kôry, vrátane čelného a temporálneho kortexu, ktoré podporujú rečový vývin a samoreguláciu.
Na vyvíjajúci sa mozog vplýva nielen výživa, ale aj kvalita zdravotnej starostlivosti, vzdelávanie a kvalita životného prostredia.
Galaxia v hlave: Vývoj mozgu a synapsie
Novorodenec má obrovské množstvo mozgových buniek, ale ich schopnosti neurčuje len ich počet, ale predovšetkým sila ich spojení - synapsií. Počet synapsií dramaticky narastá počas prvých mesiacov života.
„Ak dôjde k narušeniu týchto spojení v rannom detstve pod vplyvom deprivácie či nesprávnej výchovy, môže to viesť k problémom, napríklad k agresívnemu správaniu,“ opisuje psychológ Miron Zelina. Počas prvých šiestich mesiacov života sa počet synapsií na jeden neurón zvýši z približne 2500 na neuveriteľných 18 000. Neskôr sa nepoužité spojenia eliminujú.
Rast počtu synapsií a správne formovanie mozgu sú menej závislé od génov a viac od prostredia a výchovy. Chudobné prostredie, ktoré neposkytuje dostatok pozitívnych signálov, ako sú láskavé slovo, hry či bezpečné prostredie bez stresu, môže viesť k nižšiemu počtu synapsií.
Nie je jedno, kde vyrastáme: Vplyv stresu a násilia
Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, má zásadný vplyv na jeho psychiku a vývoj mozgu. Život v prostredí s vysokou mierou stresu, násilia či nebezpečenstva spôsobuje, že organizmus je neustále v pohotovosti.
„Váš organizmus sa v podstate preladí na možnosť, že vás hocikedy môžu zabiť, zbiť, okradnúť. Stresové hormóny sú neustále v pohotovosti. A hoci sa neskôr presuniete do pokojného prostredia, neviete ich stlmiť,“ opisuje tento mechanizmus psychológ.
Výskumy mozgu tínedžerov vystavených násilnému prostrediu ukázali, že ich mozgová aktivita bola menej rozvinutá a organizovaná. Nepriaznivé prostredie môže viesť k tomu, že mozog zostáva chronicky pripravený na ohrozujúcu situáciu, aj keď už reálne neexistuje.
Keď je chudoba extrémna: Vrodené dispozície a prostredie
Staršie teórie vývoja rozumových schopností predpokladali prirodzenú súvislosť medzi problematickým sociálnym zázemím a spomalením intelektuálneho vývoja, často s dedičným podtextom. Tieto teórie bezdôvodne prijímali predstavu, že chudobní ľudia sú chudobní, pretože nie sú inteligentní.
„Faktom je, že sú deti, ktoré sa narodia do skutočne chudobného prostredia, vystavené väčšiemu riziku vrodených obmedzení vývoja intelektu,“ komentuje Jan Širůček z Masarykovej univerzity. Extrémne chudobné prostredie, spojené s užívaním drog rodičmi, môže mať vážne následky na vývoj dieťaťa. Vrodené poruchy biologickej povahy si síce sociálne podmienky nevyberajú, ale vyskytujú sa vo veľmi malej miere.
Oveľa väčší podiel detí svoje schopnosti rozvíja podľa podnetov zo svojho prostredia. „Úspešne sa učia zručnosti, ktoré od nich okolie vyžaduje. Tam je, myslím, jadro problému,“ dodáva Širůček.
Ako skúsenosti z raného detstva ovplyvňujú celoživotné zdravie a vzdelávanie
Zmysel života: Hľadanie a nachádzanie v rôznych fázach
Téma zmyslu života je komplexná a individuálna. Pre každého človeka je zmysel života niečo iné, čo vychádza z jeho osobných názorov, skúseností a jedinečného spracovania informácií.
„Jednou z najväčších hlúpostí, aké ľudia hovoria, je povedať niekomu, že nič nedosiahol. Niektorí to hovoria dokonca aj sami sebe!“ zdôrazňuje diskutujúci. Pokúšať sa nadiktovať svoj zmysel života ostatným je prejavom sebectva a nezrelosti. Tí, ktorí tvrdia, že život nemá zmysel, ešte nenašli to, čo ich napĺňa.
Zmysel života môže byť v rôznych činnostiach: v tvorení hudby, vo výchove dieťaťa, v pomoci druhým, dokonca aj v takom povolaní ako je oprava vodovodného potrubia. „Každý človek by mal nájsť svoje špecifikum, ktoré mu dodá pocit spokojnosti a šťastia,“ píše sa v diskusii.
Hľadanie zmyslu v utrpení a stratách je častým motívom. Mnohí ľudia nachádzajú zmysel až po tom, čo sa ich dotkne utrpenie alebo strata hodnôt. Profesor Viktor Frankl hovoril, že každý človek má svoje „väzenie, svoj Auschwitz“, čiže situácie, ktoré ho formujú.
Vplyv rodičovstva na zmysel života a osobnosť
Otázka rodičovstva a jeho vplyvu na zmysel života je pre mnohých kľúčová. Pre niektorých môže byť dieťa zdrojom novej motivácie a zmyslu, pre iných zas predstavuje výzvu, ktorá mení doterajší životný štýl.
„Mám pocit, že som už skúsila všetko možné za posledné roky, čo ma kedy zaujímalo, ale nič ma nenadchne, nezaujíma, neteším sa, nemám radosť,“ píše žena vo veku 34 rokov, ktorá sa rozhoduje, či s partnerom, ktorý zmenil názor na deti, skúsiť založiť rodinu. Bojí sa tehotenstva, pôrodu, materstva, ale zároveň pociťuje, že jej niečo v živote chýba.
Na druhej strane, iná žena popisuje svoju skúsenosť s dlhodobou rodičovskou dovolenkou. „Pre mňa to bol vždy pocit, podľa ktorého som sa riadila a robila rozhodnutia. Ako chcem, aby naše deti videli, čo to vlastne rodina je.“ Uvedomuje si silný vplyv rodičov, najmä matiek, na smerovanie detí v prvých rokoch života.
„Keď je prostredie chudobné na pozitívne signály, napríklad láskavé slovo, hry, možnosť pohybu, život bez stresov, počet synapsií môže byť až o 25 až 30 percent nižší v porovnaní s vývojom v ideálnom, láskyplnom prostredí.“ Toto tvrdenie z diskusie podčiarkuje dôležitosť pozitívneho a stimulujúceho prostredia pre zdravý vývoj dieťaťa.
Strach a jeho prekonávanie
Strach je prirodzenou súčasťou ľudského života, no jeho nadmerné prejavy môžu obmedzovať naše možnosti a vplyv na rozhodovanie.
„Ak vám niekto urputne vysvetľuje, že život nemá zmysel, alebo sa vás snaží presvedčiť, že ten váš nemá zmysel, že ste nič nedokázali a podobne... nepocuvajte ho. To len jeho život nemá zmysel, alebo sa ten svoj zmysel snaží nadiktovať každému, čiže je obmedzený hlupák,“ píše sa v diskusii.
Strach zo života a strach zo samotného strachu sú dve odlišné kategórie. Strach zo života je existenciálna úzkosť z neistoty a zodpovednosti, zatiaľ čo strach zo strachu sa zameriava na samotné prejavy úzkosti.
„Keď príde úzkosť pri práci či v spoločnosti, zapne sa starý ‚alarm‘. Telo sa pripraví na boj alebo útek: zrýchli sa tep a dych, stiahnu sa svaly, myseľ hľadá, čo je zle,“ opisuje proces psychológ. Mozog je plastický a reakcie na hrozby sa dajú natrénovať tak, aby sa strach stal palivom, nie brzdou.
Kľúčom k prekonaniu strachu je práca na sebe, spoznávanie vlastných zdrojov a rozširovanie takzvaného okna tolerancie. Dôležitá je aj práca s emóciami, ich regulácia a prijatie.
Logoterapia, ako forma psychoterapie, ktorá sa zameriava na hľadanie zmyslu života, môže byť užitočná pri zvládaní kríz a psychických problémov, ako sú úzkosti, depresie a stresy.
tags: #dieta #tvrdi #ze #zivot #nema #zmasel