V správnom konaní má obec právne postavenie správneho orgánu. Príklad č. Súčasťou správneho konania pred obcou bola aj miestna ohliadka spojená s ústnym pojednávaním. Účasti na tejto miestnej ohliadke priestorov sa domáhala aj fyzická osoba, ktorá tvrdila, že je účastníkom správneho konania, a taktiež chcela zamestnancovi obce poskytnúť aj ústne vyjadrenie. S účasťou a vyjadrením fyzickej osoby zamestnanec obce nesúhlasil s odôvodnením, že fyzická osoba musí obci, ktorá je správnym orgánom, riadne preukázať dôkazmi, že je skutočne účastníkom správneho konania.
Na právne postavenie účastníka správneho konania pred obcou postačuje, keď fyzická osoba len tvrdení, že je účastníkom správneho konania. V priebehu správneho konania bude obec skúmať, či sa tvrdenia osoby, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutá, zakladá na pravde alebo je len nepodloženým tvrdením danej osoby. Príklad č. V správnom konaní pred obcou sa miestnej ohliadky priestorov zúčastnil aj účastník správneho konania, ktorý požadoval, aby sa jeho námietky k priebehu realizácie miestnej ohliadky zaznamenali zamestnancom obce do zápisnice. Uvedenej požiadavke účastníka správneho konania zamestnanec obce nevyhovel, pretože ju nepovažoval za závažnú z hľadiska priebehu správneho konania.
Právne postavenie účastníkov a ich nároky
- uznesenie súdu o vyhovení návrhu, t.j. Je zrejmé, že v tu prejednávanej veci odvolatelia 1/ až 88/ nie sú právnymi nástupcami navrhovateľa, preto zmena účastníka podľa § 92 ods. 2 OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 250l ods. Postupu podľa § 92 ods. 4 OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 250l ods. 2 OSP) bráni požiadavka, platná pre všetky úkony podľa § 92 OSP, že vždy musí ísť o subjekt spôsobilý byť účastníkom konania. Postup podľa tohto ustanovenia totiž prichádza do úvahy iba v prípade, ak dochádza k zámene účastníka. Teda nie v prípade, ak by malo dôjsť k zámene navrhovateľa alebo odporcu, ktorý nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 OSP).
Oprava a doplnenie údajov o účastníkoch súvisí s údajmi, ktoré identifikujú účastníkov ako subjekty, t.j. osoby, ktoré majú spôsobilosť na práva a povinnosti, prípadne aj spôsobilosť na právne úkony, čo je osobitne významné pri právnických osobách. Nemožno teda týmto úkonom označiť ako účastníka úplne nový subjekt. Ide najmä o opravu v chýb v písaní, doplnenie identifikačného údaju, akým je napr. adresa pobytu alebo sídla, dátum narodenia pri fyzických osobách alebo identifikačné číslo pri právnických osobách, ak je to potrebné pre konanie (zhoda mena a adresy fyzickej osoby; overenie právnej subjektivity právnickej osoby a pod.).
Vedľajšie účastníctvo a exekúcia
Vylúčenie možnosti vedľajšieho účastníctva v exekučnom konaní.
Účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore" niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie [to však napríklad neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie), kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor].
Ustanovenie § 93 ods. 3 O. s. P. v exekučnom konaní je z povahy veci vedľajšie účastníctvo vylúčené. Exekučné konanie nie je totiž konaním sporovým. Cieľom tohto konania je nútený výkon vykonateľného rozhodnutia, t.j. vynútenie plnenia priznaného týmto rozhodnutím.
Civilnoprocesná subjektivita
Spôsobilosť byť účastníkom konania (civilnoprocesnú subjektivitu) má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Túto spôsobilosť upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 19. Vo všetkých občianskoprávnych konaniach majú spôsobilosť byť účastníkom konania tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu. Hmotnoprávnu spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby (§ 18 ods.
Z hľadiska dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. nie je významné, či a v akom rozsahu bol na dovolateľku prenesený výkon štátnej správy, a teda či v prenesenom rozsahu výkonu štátnej správy má postavenie obec.
Predpoklady pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov
Vo všeobecnosti treba uviesť, že Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pripúšťa možnosť čiastočného, prípadne úplného oslobodenia od súdnych poplatkov ako i možnosť účastníka konania požiadať o ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Je pritom povinnosťou účastníka vierohodným spôsobom preukázať súdu svoje pomery, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti jeho žiadosti. V súvislosti so skúmaním splnenia zákonných podmienok, ktoré treba skúmať v každom konaní samostatne, berie súd na zreteľ nielen majetkové, zárobkové a osobné pomery žiadateľa, ale i na jeho celkové pomery, ako i charakter sporu a výšku súdneho poplatku. Nedostatočné majetkové pomery a žiadny príjem môže síce žiadateľ subjektívne vnímať ako krajné a ťaživé, ale ešte nemusia predstavovať dôvod, pre ktorý by boli naplnené podmienky v zmysle ustanovenia § 138 ods.
Predpokladom, aby súd vyhovel žiadosti účastníka na ustanovenie zástupcu z radov advokátov, je splnenie zákonných podmienok, v dôsledku ktorých by bol súdom oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa § 138 ods. l O.s.p.. Zákonodarca teda v právnej norme § 30 O.s.p. ustanovuje právo na priznanie zástupcu z radov advokátov pre zabezpečenie ochrany práv len tomu účastníkovi, ktorému by súd priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. l O.s.p.
Predpoklady pre rozhodnutie o návrhu na zámenu účastníka konania
Podľa ustanovenia § 92 ods. 2 a 3 O. s. p., návrhu na zámenu účastníka konania možno vyhovieť v prípade, ak sú preukázané formálne podmienky pre takýto postup, teda ak nastala právna skutočnosť, s ktorou zákon spája prevod alebo prechod práva na iný subjekt, ak sa táto právna skutočnosť týka práva alebo povinnosti doterajšieho účastníka konania a nastala po začatí konania. Súd skúma, či táto právna skutočnosť je spôsobilá mať za následok prechod alebo prevod práva alebo povinnosti, o ktorú v konaní ide. Otázkou, či tvrdené právo alebo povinnosť, ktoré mali byť prevedené existujú alebo či naozaj boli prevedené na iný subjekt sa súd zaoberá v rozhodnutí o veci samej.
Právo vedľajšieho účastníka - spotrebiteľského združenia na zastúpenie advokátom aj vedľajší účastník, ktorý je právnickou osobou založenou na ochranu práv spotrebiteľov, má právo nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou.
Vecná legitimácia a prínos pre konanie
Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva, má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva a povinnosti. Či je účastník konania tiež vecne legitimovaným (aktívne či pasívne) ukáže sa až v konečnom rozhodnutí vo veci. Jej nedostatok zmätočnosť konania podľa § 237 písm. b/ O. s. p. nespôsobuje, vedie k zamietnutiu návrhu (žaloby) na začatie konania meritórnym rozhodnutím. Na rozdiel od toho, spôsobilosť byť účastníkom konania (civilnoprocesnú subjektivitu) má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Odpoveď na otázku, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti dáva Občiansky zákonník, podľa ktorého spôsobilosť mať práva a povinnosti u fyzických osôb vzniká narodením a zaniká smrťou fyzickej osoby ( § 7 ods. 1, 2 ).
Právo byť v konaní pred súdom zastúpený advokátom
Právo byť v konaní pred súdom zastúpený advokátom je garantované Ústavou SR ako súčasť práva na súdnu a inú ochranu (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR). Toto právo sa realizuje buď tým, že si účastník konania zvolí advokáta, ktorého poverí zastupovaním v konaní, alebo mu v prípade splnenia zákonných podmienok súd na jeho návrh ustanoví zástupcu z radov advokátov (§ 30 ods. 1 O.s.p.). Účastník konania má možnosť obrátiť sa na Centrum bezplatnej právnej pomoci podľa osobitného predpisu. Súd je však povinný umožniť účastníkovi realizáciu tohto práva, napríklad poučením podľa § 5 a 30 O.s.p., poskytnutím primeranej lehoty na zvolenie si právneho zástupcu a i.
Vstup dedičov do konania
Vstup dedičov ako univerzálnych právnych nástupcov do konania ak účastník konania (fyzická osoba) stratí spôsobilosť byť účastníkom konania v dôsledku smrti, súd pokračuje v konaní s dedičmi účastníka konania (§ 107 ods. 1, 3 O.s.p.). Dedičia ako univerzálni právni nástupcovia vstupujú do postavenia poručiteľa priamo zo zákona a súd o ich vstupe do konania nerozhoduje.
V prípade univerzálnej sukcesie neprichádza do úvahy postup podľa § 92 O.s.p.
tags: #dieta #ucastnik #konania